Vysiela Šport RTVS
Pierre Baguette
Rok čo rok sme na prestupovom trhu svedkami zaujímavých, mimoriadnych, pozornosť pútajúcich a prekvapivých, ale aj očakávaných presunov a zmien. V tomto blogu sa nebudem venovať všetkým, ale zamyslím sa nad konkrétnou skupinou jazdcov. Téma znie: víťazi Grand Tour.
Práve cyklisti, ktorým sa podarilo uchmatnúť jeden (alebo viacero) z trojtýždňových pretekov, prestupujú v tomto roku v hojnom počte 4 kusy – menovite Quintana, Carapaz, Nibali a Dumoulin. Nepamätám si, kedy naposledy menilo chlebodarcu toľko GT šampiónov, pamätníci nech ma kľudne upozornia. Keďže ide o lídrov, okolo ktorých sa v tímoch takpovediac točí svet, zanechávajú tieto transfery silné emócie a odozvy, vyvolávajú vášnivé diskusie, menia ráz starých aj nových pôsobísk, niektoré dokonca pomerne radikálne. Existuje tendencia porovnávať, skúmať náhrady (ak nejaké sú) a odhadnúť ďalší vývoj tímov, do ktorých títo cyklisti smerujú, ako aj tých, ktoré opúšťajú.
Quintana a Carapaz
Ku Quintanovej hrudi patrí 'M' rovnako ako 'S' k tej Supermanovej. S Valverdem tvorili od roku 2012 (viac či menej) nerozlučnú a (asi menej ako viac) zohratú dvojicu, ktorá robila prievan. To obrovské nadšenie z nebojácneho Indiána, ktorý dokáže vzdorovať kolosu Sky, postupne vystriedalo vytriezvenie po Gire 2017 a začali sa ozývať nespokojné hlasy tak od Quintanu, ako aj od vedenia tímu. Celé to vyvrcholilo udalosťami ako ich už dobre poznáme – ohlásený prechod k prokontinentálnemu francúzskemu celku vyvolal rozpaky a zdanlivo odporuje ráciu. Pri bližšom preskúmaní sa však odkrývajú dôvody Quintanovej voľby.
Tým prvým je športový riaditeľ Yvon Ledanois, ktorý sa s Kolumbijčanom veľmi dobre pozná z čias spolupráce v Movistare v roku 2012. Ledanois Quintanu oslovil už počas Paríž-Nice a nasadil mu chrobáka do hlavy v podobe bezvýhradnej podpory a žiadnych zdieľaných líderstiev, a ochotou spoluangažovať mladšieho brata s verným Anaconom. Istý čas sa hovorilo dokonca aj o Rubénovi Fernándezovi, ale tieto šumy nejako utíchli a zatiaľ sa nič nepotvrdilo. No a keďže o peniaze ide vždy až v prvom rade, na stole musela nepochybne pristáť aj lákavá finančná ponuka.
| Nairo Quintana (© A.S.O. / Pauline Ballet) |
Quintana sa teda lúči s Movistarom a otázkou zostáva, čo to znamená pre tím Arkéa-Samsic. Tí avizujú ambiciózny cieľ vyhrať Grand Tour do troch rokov. To sa im myslím nepodarí, takýto počin už vyzerá byť mimo Quintanových schopností. Ale to pre nich neznamená zlú akvizíciu! Ak bol Nairo v poslednom období terčom posmechu a aj istého pohŕdania, tak len a len kvôli vysokým očakávaniam vytvoreným pri jeho živelnom nástupe na scénu. Ak toto vnímanie trochu skorigujeme a konečne opustíme doterajšie predstavy, odhalí sa nám obraz neuveriteľne konzistentného a úspešného pretekára, stále dosahujúceho výsledky, ktoré by pre drvivú väčšinu GC jazdcov znamenali absolútny vrchol kariéry. Od roku 2013 absolvoval 46 etapových pretekov, nedokončil iba jedny a mimo top10 bol trikrát (najhoršie 15.). V top5 sa objavil v 33 prípadoch a zaknihoval 12 celkových víťazstiev. Dychberúce.
Ak sa nič nezmení, pre Arkéu to bude vynikajúca vizitka. Je neisté, na akých pretekoch sa vlastne Quintanovci predstavia, ale vďaka spriaznenosti s ASO by mali rátať s Katalánskom, Paríž-Nice, Dauphiné a Tour. Prirodzene, najlepšie by bolo mať WT licenciu. Stále však nie je jasné, koľko tímov ju na budúci rok dostane, a či medzi nimi bude, alebo nebude aj Arkéa. Pri zachovanom statuse quo budú musieť byť na WT etapáky po novom pozvané dva najlepšie prokonti tímy (tie ale môžu účasť odmietnuť) a dva až päť ďalších, v závislosti od typu pretekov. Arkéa medzi najlepších nepatrí, a hoci by meno Quintana malo byť silným lákadlom, je si zároveň ťažké predstaviť, aby napr. Giro a Vuelta kvôli nemu zabudli na svoje domovské zoskúpenia. Na ničom z toho samozrejme nezáleží, ak sa Francúzi vo vyššej lige naozaj objavia.
A čo znamená zmena tímových farieb pre samotného Quintanu? V Movistare bol zvyknutý operovať s relatívne kvalitnou zostavou. V Arkéa by to na top podujatiach takisto nemala byť žiadna hrôza, no minimálne v tímových časovkách bude strácať ešte viac ako doteraz. Psychologickou výhodou bude poskytnutá dôvera nového pôsobiska, celkovo zmena prostredia, okruh blízkych ľudí a "oslobodenie" sa od Valverdeho.
| Richard Carapaz (© LaPresse/Marco Alpozzi) |
Carapazov prestup presiahol hranice bežného transferu a vyvolal vojnu. Neslávne známy agent Giuseppe Acquadro, ktorý ma pod palcom plejádu hviezdnych Španielov a Latinoameričanov zariadil Carapazovi Ineos, ktorý je spolu s Astanou najčastejším prístaviskom pre jeho flotilu. Unzuého to naštvalo tak, že na cyklistov pod týmto manažérom uvalil embargo a tak len znásobil už jestvujúcu a prítomnú agóniu. Carapaz mal byť predsa budúcnosťou Movistaru... Trek, ktorý mal minulý rok zaisteného Sosu, by o tom vedel povedať svoje. Každopádne, rozoberať aspekty tohto boja je na samostatný blog alebo článok.
Môžeme pravdaže uvažovať, že zo športového hľadiska by si Carapaz mohol zlepšiť časovku, byť obklopený tým najlepším a najlepšími, a učiť sa od nich. Ale špeciálne v tomto prípade vyznieva takéto podsúvanie a dôvodenie väčšmi ako klamanie samých seba. Ineos si kúpi aj koho nechce a veľa priaznivcov si tým nezíska. Čo tak radšej investovať do organického budovania, development alebo ženského tímu?
Pokiaľ ide o Ekvádorčana a jeho postavenie v Ineose, istá je iba jedna vec – na Tour lídrom nebude. Miestenke vo vlaku sa ale zrejme nevyhne, akurát to nebude pri okne... A vzhľadom na počet a kvalitu GC materiálu nebude samostatným lídrom ani na zvyšných dvoch Grand Tours. Britský tím však už dokázal z takejto situácie vykorčuľovať k relatívnej spokojnosti všetkých zúčastnených. Uvidíme, či sa im to podarí aj tentoraz, žonglovanie sa s každou pridanou loptičkou stáva čoraz náročnejšie...
| Richard Carapaz (© LaPresse/Fabio Ferrari) |
Nibali
Treku ostala z čias RadioShacku záľuba v starnúcich GC hviezdach a tak neostal nič dlžný svojej povesti a po Hesjedalovi, Contadorovi a Portem nalákal do svojich radov Nibaliho. Aby som bol fér, vyvážili to podpisom novopečených juniorských majstrov sveta Simmonsa a Tiberiho, plus o Sicílčana mali mimoriadny záujem už od roku 2015. Bahrajnský princ medzitým ponúkol viac, ale teraz už môžu sponzori (najmä Segafredo) pokojne spávať.
Zvykne sa hovoriť, že viacnásobných GT víťazov už "iba" pódia nezaujímajú. Pre Nibaliho to veľmi neplatí. A vlastne s výnimkou Contadora to neplatí asi pre nikoho. Nibali to na "bedňu" dotiahol v jedenástich prípadoch, z dvadsiatich dokončených trojtýždňových pretekov. A ak by tento rok nebol prinútený k Tour a mohol absolvovať Vueltu, som presvedčený, že by pridal ďalší zárez (a ďalšiu trofej do vitríny pre Rogliča na obdiv, ak by sa uňho predsa len rozhodol zastaviť). Pre Trek je to teda taká stávka na istotu. Áno, Nibali starne. Ale starne s gráciou a ak sa bavíme o Grand Tours, tak už za rok toho môže dokázať viac ako Porte a Mollema dokopy za celú ich kariéru.
Lenže... Žralok si musí brúsiť zuby na budúcoročné majstrovstvá sveta a olympiádu, ktoré sú presne po jeho chuti a s najväčšou pravdepodobnosťou sa zaradia medzi hlavné ciele jeho sezóny. Rok 2020 preto treba naplánovať obzvlášť starostlivo a dôkladne a prípadné tlaky a záujmy sponzorov, u ktorých sú tieto národné záležitosti v hierarchii významu predsa len o niečo nižšie ako povedzme GT alebo monumenty, by sa nemuseli vyplatiť a možno ani sám Nibali by ich nepretrpel tak ticho, ako tomu bolo tento rok.
Inak by sa preňho až tak veľa meniť nemalo. Ako veľká hviezda si so sebou samozrejme prináša celú ekipu, ale skôr tú zákulisnú – doktor, mechanik, soigneur, tréner, fyzioterapeut. Z jazdcov ho nasleduje iba brat a preto sa dá polemizovať o prípadnej podpore. Trek už dlhodobejšie nedokáže byť výraznejšie konkurencieschopný, takže tu môže Nibali trochu zakopnúť. Okrem vyššie spomenutého neprináša tento transfer žiadne väčšie emócie, ani drámu a Nibali by mohol v Treku dôstojne ukončiť svoju kariéru.
Lenže... Žralok si musí brúsiť zuby na budúcoročné majstrovstvá sveta a olympiádu, ktoré sú presne po jeho chuti a s najväčšou pravdepodobnosťou sa zaradia medzi hlavné ciele jeho sezóny. Rok 2020 preto treba naplánovať obzvlášť starostlivo a dôkladne a prípadné tlaky a záujmy sponzorov, u ktorých sú tieto národné záležitosti v hierarchii významu predsa len o niečo nižšie ako povedzme GT alebo monumenty, by sa nemuseli vyplatiť a možno ani sám Nibali by ich nepretrpel tak ticho, ako tomu bolo tento rok.
Inak by sa preňho až tak veľa meniť nemalo. Ako veľká hviezda si so sebou samozrejme prináša celú ekipu, ale skôr tú zákulisnú – doktor, mechanik, soigneur, tréner, fyzioterapeut. Z jazdcov ho nasleduje iba brat a preto sa dá polemizovať o prípadnej podpore. Trek už dlhodobejšie nedokáže byť výraznejšie konkurencieschopný, takže tu môže Nibali trochu zakopnúť. Okrem vyššie spomenutého neprináša tento transfer žiadne väčšie emócie, ani drámu a Nibali by mohol v Treku dôstojne ukončiť svoju kariéru.
| Vincenzo Nibali (© LaPresse/Marco Alpozzi) |
Dumoulin
Alebo prestup, ktorý mi pripomenul nečakaný a šokujúci rozpad dlhého a idylického manželstva. Ako to v takýchto prípadoch býva, navonok reflektovaná spokojnosť sa miešala s vnútorným trením. Tím, ktorý ešte pred piatimi rokmi drvil konkurenciu s najsilnejším šprintérom a najlepším vláčikom sveta, postavil po Kittelovom odchode svoju filozofiu na Tomovi Dumoulinovi. No, postavil... Zabezpečil mu špičkovú techniku a podmienky, rôzne inovatívne postupy vyústili do dvoch medailí na majstrovstvách sveta v tímovej časovke.
Zabudlo sa však na to, že tím tvoria v prvom rade ľudia, a medziľudské vzťahy a pohoda môžu mať na výkon a vyrovnanosť často väčší vplyv ako čísla a všakovaké technické zabezpečenie. Sunweb váhal s pritiahnutím posíl, ktoré by si líder Dumoulinovho kalibru zaslúžil. Nie že by nedisponoval kvalitou, ale aj tu sa ako keby zdráhal postaviť to najlepšie, čo bolo k dispozícii a nepomohol ani fakt, že Kelderman sa častejšie zotavoval zo zranení ako jazdil. Pohár sa naplnil odchodom Geschkeho, Teunissena a ten Dama a definitívne pretiekol pri epizóde zo seriálu Ako sa lieči koleno.
Jumbo sa pod Pluggeho vedením a víziou pomaličky ale isto mení na niečo obludné. Výraznejší posun sa spája so vzostupom Rogliča a podpisom niektorých kľúčových mien na konci minulej sezóny. Roglič dokonal svoj vývoj a premenu, Giro ho ako Skywalkera položilo na lopatky a zocelilo, na Vuelte už ostatní na Vadera nemali nárok. A teraz prichádza Dumoulin... Čo sa týka podpory, ide preňho nepochybne o krok vpred. Tu ale na rozdiel od ostatných prestupov nie je ani tak najpálčivejším rébusom to, čo sa zmení pre Big Toma, ale jeho význam pre tím, teda ako naloží Jumbo-Visma s celým svojím GC potenciálom. Rozdelia pre jazdcov GT rovnomerne alebo sa vrhnú so všetkým čo majú na Tour?
| Tom Dumoulin (© LaPresse/Gian Mattia D'Alberto) |
Názory sa rôznia, ale vo všeobecnosti a vzhľadom na možnosť prerušiť hegemóniu Ineosu prevláda druhý variant. Ako to bude v praxi fungovať je niečo, na čo sme zvedaví asi všetci. Dumoulin nemá problém pracovať pre kolegov, ale asi nie je rozumné, čakať to od neho na Tour. Roglič jazdil doposiaľ iba sám na seba, niečo ako pomoc kolegovi sa v jeho slovníku ani nenachádza, taká situácia ešte nenastala. Budú sa ochotní jeden pre druhého v prípade potreby obetovať?
V Ineose existuje nejaká prirodzená hierarchia (aj keď v reále nemusí vždy platiť), Froome je mnohonásobný GT víťaz, Thomas má skúsenosti a nespornú univerzalitu, u Bernala sa dá vyhovoriť na vek... V Jumbo si týmto nepomôžu, Slovinec aj Holanďan sú podobné typy jazdcov, v podobnej fáze kariéry a dokonca aj s porovnateľnými úspechmi. Nevytvorí sa Dumoulinova a Rogličova skupinka? Nebude Dumoulina sprevádzať nespokojnosť s personálnou politikou ako v Sunwebe, s tým že tentokrát nebude obeťou ale jej strojcom? Alebo sa im podarí prebrať žezlo na Starej dáme a súdržným výkonom donútia pokľaknúť všemocný Ineos? A najmä, dostane sa vôbec Tom po dlhej pauze na svoju predošlú úroveň? Tieto a podobné úvahy (všetky zatiaľ samozrejme v rovine fantázie) robia tento prestup tým naj.
Tí ohrdnutí
Movistar opúšťajú dvaja kľúčoví Juhoameričania a je jasné, že tento mančaft sa zmení najviac. Acquadro si navyše okrem Carapaza vzal aj Amadora a stopol rokovania o príchode De la Cruza a Óscara Rodrígueza. Aj keď sa to tak javí, nie je všetko úplne márne, do tímu mieri Enric Mas, teda človek, ktorý už má jedno GT pódium. A to je iba o jedno menej ako dokázala vyprodukovať bájna štvorica Quintana, Valverde, Landa a Carapaz za posledné 3 roky dokopy. Plytká argumentácia? Skôr to jediné, čím sa môže momentálne Movistar utešiť. Od budúcej sezóny si zrejme budeme musieť zvyknúť na nový štýl, už to nebudú dvaja, traja ľudia v top10 na každom jednom trojtýždňovom podniku.
| Enric Mas (© A.S.O. / Alex Broadway) |
Bahrain našiel za Nibaliho pomerne kvalitnú kompenzáciu. Ak je však pre Trek spolupráca s Nibalim stávkou na istotu, tak pre Bahrain je náhrada v podobe Landu a Poelsa skôr stávkou na neistotu. V top forme síce patria medzi 5 resp. 10 najlepších GC jazdcov na svete, ale: Poels si rád vyberie oddychový deň aj mimo tých oficiálnych a Landa je vyhlásený smoliar. Obaja majú skúsenosti so superdomestikovaním a chcú byť konečne lídrami. (Paradoxne, v Ineose vyhrali GT práve tí, ktorí sa rozhodli ostať.) U Poelsa by som ale predsa len videl väčšie využitie na kratších etapákoch a klasikách a Landa, ako špecialista na dlhé a náročné tours, by mohol znova skúsiť Giro a TdF/Vueltu.
A čo chudáci v Sunwebe? Znova sa ocitli na križovatke, tentoraz však všade bliká oranžová a nie je úplne jasné, ktorým smerom sa vydať... V prvom rade sa treba otriasť a zmieriť sa s odchodom Dumoulina, hodiť to za hlavu. Majú mnoho kvalitných cyklistikov a mladé talenty (škoda Kämnu), ale bohužiaľ žiadnu extratriedu. Asi treba byť trpezlivý a ono sa časom samo ukáže, na čom sa dá ďalej stavať... Držím im palce.
Karty sú teda rozdané, mapy prekreslené, mení sa rozloženie síl. Skrátene, zjednodušene a s nádychom cynizmu sa dá konštatovať – slabí sú ešte slabšími a silní silnejšími.
