A je to tu. Najväčší cyklistický sviatok, jediné preteky na ktorých skutočne záleží. Tour de France. Akýkoľvek úspech na Grand Boucle vie v momente premeniť sezónu pretekára na úspešnú, a naopak, zlyhanie vie sezónu dokonalo pokaziť. Obrovská dôležitosť týchto pretekov síce občas pôsobí ako brzda a dajú sa nazvať nudnými kvôli prílišnej taktickej zviazanosti, no faktom ostáva, že nikde inde za sezónu nesledujete s takým napätím každú prémiu, každý únik, každý pád prameniaci z obrovskej nervozity pretekárov. Jednoducho na všetkom, čo sa na Tour de France za tri týždne udeje, záleží. No a pochopiteľne, k najväčšiemu podujatiu patrí aj najväčšia konkurencia.
 
V posledných týždňoch v cyklistickom svete rezonovali názory že tohtoročná Tour bude omnoho otvorenejšia a že široká konkurencia jazdcov, ktorí si skutočne môžu trúfať na žltý dres, spraví tohtoročnú edíciu monumentálnou. A skutočne, týždeň pred samotnou Tour de France to máme veľmi zaujímavo rozohrané. Dvaja najlepší GC jazdci súčasnosti sa zo zdravotných dôvodov nebudú môcť zúčastniť a prenechajú žiaru reflektorov iným. Vyzerá to, že zažijeme ďalší z mnohých tímových súbojov na Grand Tours v posledných rokoch, ďalší pokus o dobytie Starej dámy hlásia starí známi Kolumbijčan, Austrálčan a dvaja neúnavní Francúzi, do akcie sa vracajú zázračné dvojičky a počas sezóny z ničoho nič vytiahol priam galaktickú formu istý dánsky veterán a z ničoho nič sa stal jedným z hlavných favoritov na zisk žltého dresu. Stručne povedané, existuje aspoň osem potencionálnych víťazov pri ktorých by sa nikto nedivil keby naozaj vyhrali, a aspoň dvadsať jazdcov ktorí majú bez pochýb kapacitu dokončiť v najlepšej desiatke.
 
Vybral som preto desať najväčších favoritov tohto ročníku Starej dámy. Samozrejme, jedná sa o subjektívny rebríček, ale snažil som sa aj o objektívnosť. Kritériá, podľa ktorých som vyberal, boli pochopiteľne schopnosť liezť po ťažkých kopcoch a špeciálne vo vysokej nadmorskej výške vzhľadom na tretí týždeň, o schopnosť zajazdiť rovinatú časovku jednotlivcov, o silu ich tímu v horách a v tímovej časovke, o ich formu počas sezóny, ale aj o ich najlepší výkon v posledných rokoch na Grand Tours ktorý nám dokázali ponúknuť. No a po menšej analýze mi vyšla táto desiatka. 
 
 
tour 18 etapa 12 ilustrak bohfb
Pelotón na Tour (© BORA - hansgrohe / Bettiniphoto)
 
 
10. Steven Kruijswijk (Jumbo-Visma)
 
Na desiatej priečke sa umiestnil holandský vrchár tímu Jumbo-Visma. Od februára tohto roku ukazuje veľkú konzistenciu a dokázal dokončiť v top 10 na každom etapáku kde štartoval, a nebyť prechladnutia v upršanej siedmej etape Dauphiné, dokázal by to aj v tejto generálke pred Tour de France. No práve to je pre neho menší mínus, pretože patrí do skupiny pretekárov ktorým upršané počasie jednoducho nevyhovuje. V aktuálnej sezóne sa ešte zlepšil v jazde proti chronometru a má veľmi silný tím do tímovej časovky a taktiež podpora Georga Bennetta a Laurensa De Plusa do kopcov je solídna. No pravý dôvod, prečo som ho zaradil do desiatky najväčších favoritov, je iný. Je to jeho výkon na Gire 2016, na ktorý sa, aspoň mám dojem, kompletne zabudlo. Lenže Kruijswijk nie je ani zďaleka za zenitom, a tohtoroku sa cielene od začiatku sezóny pripravoval na Starú dámu. V minulej sezóne dvojitou top 5 na Tour aj Vuelte nepochybne našiel sebavedomie ktoré stratil pri zjazde z Colle del Angelo pred tromi rokmi, a možno je načase sa opäť prihlásiť o slovo...
 
 
9. Mikel Landa (Movistar)
 
Na deviatu priečku som umiestnil španielskeho vrchára Mikela Landu. Má za sebou celkom podarené Giro, hoci jeho záver mal trpkú príchuť, vzhľadom nato že mu uniklo pódium aj etapa, no práve to môže byť zdrojom jeho veľkej motivácie pred Grand Boucle. Čo je však podstatnejšie, tak po trocha hluchšej sezóne znova podal vynikajúci výkon a vďaka víťazstvu na Gire z celého Movistaru opadla časť tlaku, takže na Tour môže prísť uvoľnený a ako aj sám zdôrazňuje, s veľkou motiváciou. Môže však skutočne útočiť na pódium aj po ťažkom Gire? Myslím že odpoveď sa nachádza v sezóne 2017. Vtedy rovnako po utrápenom začiatku roku prišlo kvalitné Giro, ktoré zakončil vo vynikajúcej kondícií a nasledovala ešte lepšia Tour de France. Nevidím jediný dôvod prečo by to tak nemohlo byť aj teraz. Jedna kratšia časovka a dostatok kopcov hovoria v jeho prospech, no rovnako treba spomenúť že vysoká nadmorská výška a dlhé tiahle kopce nie sú to pravé orechové pre baskického vrchára. Kameň úrazu môže taktiež tkvieť v jeho (ne)spolupráci s Nairom Quintanom a Alejandrom Valverdem. Mikel Landa ale už mnohokrát dokázal že je to prototyp Grand Tour jazdca a v už spomínanej sezóne 2017 taktiež dokázal že double Giro-Tour mu nerobí problémy. 
 
 
8. Thibaut Pinot (Groupama-FDJ)
 
Najväčšia domáca nádej a tretí muž ročníku 2014 si drží vynikajúcu formu od začiatku sezóny, a podľa jeho vlastných slov ju dokázal pred vrcholom sezóny ešte vygradovať. Tím Groupama-FDJ dokonca obetoval účasť ich druhej najväčšej hviezdy Arnouda Démara a poskytol Pinotovi stopercentnú podporu. A teraz je už len na Thibautovi ako ju využije. Tento francúzsky pretekár je však vo všetkom okrem jazdy do kopca nespoľahlivý. V ročníku 2013 sa prezentoval extrémne ustráchaným zjazdovaním len aby o dva mesiace neskôr všetko vyriešil a v úplnej pohode absolvoval Vueltu. Za posledné roky sme ho mnohokrát videli útočiť v zjazde, najpamätnejší je v tomto smere jeho únik a následné víťazstvo na Alpe d'Huez pred štyrmi rokmi, no rovnako sme ho videli mnohokrát v zjazde chybovať, paradoxne dva dni pred jeho pamätným triumfom na Alpe d'Huez chyboval v zjazde do Pra-Loup a prišiel o etapu. Celé roky mu robila veľké problémy časovka, a tak to počas jednej zimy vyzeralo že už toho mal dosť a výrazne zapracoval na tejto disciplíne aby sa na jar predstavil v silnej časovkárskej forme, len aby túto schopnosť hneď počas ďalšej zimy nepochopiteľne stratil. Dlhé roky pôsobil silným dojmom na konci každého trojtýždňového etapáku aby potom, vlani na Gire, keď mal na dosah vytúžené pódium, totálne vybuchol vo vysokých nadmorských výškach a strávil v nemocnici dva týždne kvôli totálnemu vyčerpaniu. Je naozaj ťažko povedať čo môžeme od tohto pretekára čakať. Byť jeho fanúšikom, niesom si istý ničím...
 
 
pinot 19 detail rcsfg
Thibaut Pinot (© LaPresse/Gian Mattia D'Alberto)
 
 
7. Rigoberto Uran (Education-First)
 
Na siedme miesto som zaradil tohto nenápadného Kolumbíjčana. Rigoberto Uran v tejto sezóne pôsobí ešte nenápadnejšie než inokedy a jeho posledné vystúpenia na Route du Sud túto neistotu len podtrhli. Opäť sa k ničomu neodhodlal, pri oboch dojazdoch do kopca nemal problém zalepovať nástupy Valverdeho alebo zostavy Ineosu z Gira a pretekal defenzívnym štýlom, akoby len čakal na špurt, no následne ten špurt v oboch prípadoch jasne prehral. Jeho časovka po odchode z Quick-Stepu taktiež utrpela a na svoju kedysi silnú disciplínu sa už ani zďaleka nemôže spoľahnúť. Má však veľmi silný tím ktorý zažíva vydarenú sezónu a jeho zostava pod vedením živou vodou pokropeného Tejaya Van Garderena môže byť jeho obrovskou zbraňou. No a ak sa aj samotný Rigoberto dokázal pretrénovať do formy z Tour 2017, môžeme očakávať ružové dresy v úplnom popredí pelotónu. 
 
 
6. Vincenzo Nibali (Bahrain-Merida)
 
Double Giro-Tour je v posledných rokoch stále viac populárnejší a prakticky každú sezónu už sledujeme hneď niekoľko pretekárov ktorí skúšajú túto kombináciu. Tohto roku to bude okrem Mikela Landu a Simona Yatesa aj Vincenzo Nibali. Taliansky veterán sa opäť raz dokázal dostať do špičkovej formy a nebyť taktického zlyhania na konci druhého týždňa a podcenenia súpera, pravdepodobne by vyhral už svoje tretie Giro. V Taliansku však určite nechal veľmi veľa síl, ktoré mu budú stopercentne chýbať v júly vo Francúzsku. Double dvoch Grand Tours po sebe nemá Nibali odskúšané, vzhľadom nato že roky dáva prednosť buď čisto len Tour alebo double Giro-Vuelta a tak sa veľmi ľahko môže stať, že zistí, že v jeho veku je už jednoducho neskoro na podobné vylomeniny. Sám si je absencie tejto skúsenosti vedomí a vyhlasuje že sa rozhodne či bude cieliť na GC až na vrchole La Planche de Belles Filles. Ak sa mu však podarilo uchovať si formu akou disponoval na Gire, boj o pódium či priamo žltý dres vôbec nemusí byť nerealistický. 
 
 
5. Nairo Quintana (Movistar)
 
Päticu najväčších favoritov otvára Kolumbijská megastar, Nairo Quintana. Trojnásobný držiteľ pódia sa každý rok pokúša prehrýzť k žltému dresu, no každý rok to vyzerá že je od neho viac a viac vzdialený. Žeby už bol naozaj za svojim zenitom, ktorý prišiel skorej ako zvyčajne u iných cyklistov? Možné to je. Ak by to tak však nebolo a Quintana by dokázal na Tour doraziť vo forme akú mal v roku 2015, tak je jasným favoritom na zisk žltého dresu. Narozdiel od nadchádzajúcich štyroch pretekárov v mojom rebríčku má ďaleko viacej skúseností a trasa mu priam ideálne vyhovuje. Vysokohorský posledný týždeň s dlhými tiahlymi stúpaniami mu je akoby šitý na mieru a dostane v ňom mnoho možností ako limitovať straty z oboch časoviek. Ak sa skutočne potvrdí, že bude silnejší ako Landa a španielsky vrchár sa mu podrobí ako Carapazovi na Gire, tak môže s Landovou podporou v horách a Valverdem a Solerom poruke rozpútať útočné peklo a rozbiť vlak Ineosu, ktorý bude tohto roku chudobnejší o jedného špičkového vrchára. Ak však bude Movistar predvádzať to čo pred rokom, na pódium môže rovno zabudnúť. 
 
 
quintana 18 tour triumf movfb
Quintanov vlaňajší triumf na Tour (© BettiniPhoto.net / Movistar Team)
 
 
4. Jakob Fuglsang (Astana)
 
Pokiaľ by som robil rebríček iba na základe výkonov z tejto sezóny, Jakob Fuglsang by bol pravdepodobne najväčším favoritom, alebo minimálne v prvej trojici. Fuglsang je tohto roku priam až nehorázne silný. Samozrejme, monumentom jeho sezóny je dominancia na Liege-Bastogne-Liege, no nemenej pozoruhodná je jeho bilancia v etapákoch. Víťazstvá na Dauphiné a Ruta del Sol, tretie miesto na Tirrene a štvrté na Basicku ho spolu s jeho životnou klasikárskou sezónou katapultovali na pozíciu tohtoročnej svetovej jednotky vo všetkých rebríčkoch a právom drží status najsilnejšieho pretekára tejto sezóny. Je tu ale jeden háčik... Za celú jeho dlhoročnú kariéru sa mu podarilo finišovať v top 10 na Grand Tour iba jeden jediný raz, a to na Tour de France v ročníku 2013. Grand Tours jednoducho nie sú jeho parketa, no narozdiel od takého Simona Špilaka to odmietol akceptovať a každým rokom skúša svoje šťastie. Až pričasté pády a kolísavá forma mu však nikdy nedopriali viac ako siedme miesto v spomínanej Tour 2013. Lenže tento rok je to inak. Fuglsang je jasne najspoľahlivejším pretekárom vo world tour pelotóne. Jeho super forma ešte aj povýšila jeho inak tragický šprint aj časovku na úroveň ostatných GC jazdcov a tohto roku jednoducho nemá slabinu. Ani jeden jediný raz v celej sezóne neprehral na výkon, ani jeden jediný raz sme ho nevideli aby ho niekto utrhol v kopci. Ak má niekedy prelomiť svoju smolu a trápenie na Grand Tour, tak je to táto Tour de France. Má po ruke super silný tím Astana ktorý navyše zažíva sezónu snov a hoci je strata v tímovej časovke tak nejak dopredu plánovaná záležitosť, v kopcoch by ju pri jeho forme a forme jeho spolujazdcov nemal byť problém zmazať. 
 
 
3. Geraint Thomas (Team Ineos)
 
Obhajca titulu z minulej sezóny je odhodlaný pridať do svojej zbierky druhý žltý dres. A popravde povedané, pre mňa je suverénne najväčším favoritom a pri neúčasti Rogliča, Dumoulina a Frooma si ani neviem predstaviť spôsob akým by mohol prehrať, samozrejme za predpokladu že sa ukáže vo svojej minuloročnej forme a za predpokladu že si Egan Bernal bude plniť povinnosti domestika. Je tu však jeho pád a odstúpenie z Okolo Švajčiarska a istý tieň pochybností ktorý sa vznáša nad jeho formou. Je skutočne vo svojej minuloročnej forme? Ja nevidím jediný dôvod, prečo by tomu tak nemohlo byť. Dosiaľ priam kopíroval vlaňajšiu sezónu a keby na Okolo Švajčiarska nespadne a vyhrá, asi by nikto nepochyboval o tom, kto je najväčším favoritom Starej dámy. Lenže Thomas sa ani nedostal k prvému riadnemu kopcu a tak si väčšina ľudí ako indikátor jeho formy predstavuje Romandiu spred dvoch mesiacov a nie úplne presvedčiví výkon ktorý ledva stačil na pódium. Po rokoch skúseností sa ale sami seba musíme spýtať, kedy David Brailsford chyboval? Kedy nevyladil líder tímu Sky na Giro alebo Tour formu? Ja osobne nepochybujem že sa im to opäť podarilo a ak sa Geraint Thomas skutočne predstaví v jeho minuloročnej forme, tak tento jazdec nemá slabinu. Teda ak sa mu podarí dostať cez prvý týždeň bez väčších problémov, čo nie je pri tomto tíme ani náhodou samozrejmosť. 
 
 
2. Adam Yates (Mitchelton-Scott)
 
Na druhom mieste je ďalší Brit. Tak ako minulý rok od prvého štartu sezóny žiaril Simon, tak tento rok rovnakým spôsobom prechádza ako nôž maslom sezónou aj jeho brat. Adam Yates bol pred Girom jediný pretekár, ktorý porazil Rogliča v kopcoch a s Fuglsangom, Bernalom a práve Rogličom tento rok kraľoval etapákom, akurát vždy sa našiel niekto kto ho prekabátil, prípadne ho o boj o víťazstvo pripravil defekt alebo choroba, a tak si z jari neodviezol ani jeden celkový triumf. Dôvod prečo som ho však zaradil pred Jakoba Fuglsanga je ich posledné meranie síl v časovke na Dauphiné, z ktorého vyšiel celkom jasne víťazne Adam a taktiež pre jeho extrémne silný tím. Okrem toho že tímová časovka bude medzi nimi a Sunwebom a Adam dozaista získa na svoju stranu desiatky sekúnd, tak Mitchelton šokoval niekoľko dní pred štartom Tour oznámením nominovania Simona Yatesa. Obhájca titulu na Vuelte tak pravdepodobne obetoval španielsku Grand Tour a všetko podriadi Adamovmu pokusu vyhrať Tour de France. Nehovoriac o tom, že ak sa Simon zobudí do svojej najlepšej formy až v druhej Grand Tour sezóny, Mitchelton bude mať razom dvoch topfavoritov na víťazstvo. 
 
 
yates a 18 sampanske rcsf
Adam Yates (© LaPresse/Gian Mattia D'Alberto)
 
 
1. Egan Bernal (Team Ineos)
 
Áno, skutočne to podľa všetkých indícií z prebiehajúcej sezóny a vyjadrení väčšiny odborníkov vyzerá, že 22 ročný kolumbijsky multitalent je najväčším favoritom Grand Boucle a dostane už v takto skorom období kariéri šancu vyhrať svoju prvú Tour de France. Bernal bol od začiatku sezóny priam neuveriteľný. Jeho spanilá jazda na Paríž-Nice pripomínala jazdu ostrieľaného mazáka v top forme, len aby o necelé dva týždne neskôr v Katalánsku predviedol vrchárske galapredstavenie. Aj u tohto pretekára však existuje jeden háčik. Vlastne dva. Ten prvý, menej podstatný, je že ešte nikdy sa nepresadil v celkovom poradí na trojtýždňovom etapáku, čo je ale pri jeho veku a len druhom štarte na jednej z Grand Tours úplne pochopiteľné. Ten druhý, podstatnejší, je že formu časoval na Giro, na ktorom mu však nebolo dopriate štartovať, a tým pádom bol nútený top formu držať už dva mesiace. Vydrží mu až do konca Tour de France? Vo Švajčiarsku vyzeral ako na tréningu a proti papierovo slabšej konkurencií vedenej Rohanom Dennisom mal všetko pod kontrolou. Pôsobil suverénnym dojmom, akoby si vedel nastúpiť kedykoľvek a kdekoľvek a získať toľko času koľko potrebuje. Trasa Tour de France mu geniálne vyhovuje a hneď potom, čo vynikne časovkárska kvalita tímu Ineos, ho čaká dojazd na prudký La Planche des Belles Filles, kde sa určí hierarchia v GC a nervozita a s tým spojené riziko pádov mierne klesne pred inak hektickými klasikárskymi etapami v závere prvého týždňa. Minimum časovárskych kilometrov mu taktiež iba vyhovuje a záverečný týždeň s dlhými tiahlymi stúpaniami vo vysokej nadmorskej výške je ideálnym prostredím pre jeho realizáciu a práve tu môže rozhodnúť o svojom triumfe. 
 
Suma sumárov, áno, svojim spôsobom nás čaká napínavá edícia. Neistota ohľadom najväčších favoritov dodáva celej Tour zaujímavý nádych. Konkurencia je naozaj široká, koniec-koncov, do top desiatky favoritov sa mi nezmestili ani vlani druhý muž Vuelty Enric Mas, niekoľko násobný držiteľ pódií z Tour Romain Bardet, alebo večný smoliar Richie Porte (kto vie, možno veľmi nenápadne prišla jeho šanca konečne naplno zažiariť a dokončiť cestu na ktorú vykročil keď v roku 2015 opustil tím Sky). Na záver už len dodávam želanie, pravdepodobne za nás všetkých, aby to všetci lídri ustáli bez pádov, defektov a chorôb až do prvých kopcov a tam to naplno rozbalili a vylúštili tajničku kto bude najväčším favoritom 106. Tour de France.