Rok v podaní Ineosu (blog)

 

 

Egan Bernal a kolegovia (© LaPresse/Marco Alpozzi)

 

Máte 5 rokov na to, aby ste vyhrali Tour

Tou najpodstatnejšou bolo odovzdanie sponzorstva (a vlastníctva) do rúk miliardára a spolumajiteľa firmy Ineos Jima Ratcliffa, pričom Brailsford si údajne vyberal až z piatich rôznych záujemcov o kúpu. Predpokladaný a koncom roka 2018 toľko diskutovaný zánik tímu teda nehrozil ani náhodou, ba čo viac, impérium vrátilo úder v podobe ešte vyššieho rozpočtu. Čistý a atraktívny dizajn dresov nahradil neimponujúci nápis z piatich písmen v troch rôznych fontoch a škaredá bordová farba.

Kozmetické a módne metamorfózy bokom, dôležité je niečo iné. Nastal pokles víťazstiev. Konkrétne ich bolo 26, z toho iba 8 najvyššej WT kategórie. Bez etapy z podujatia Grand Tour, v hrozivej spoločnosti CCC a Dimension Data. To nie sú údaje, z ktorých by človek padal na zadok. Aspoň nie v pozitívnom zmysle – zostava z britských ostrovov je zvyknutá na viac. Prúser? To je prisilné slovo. „Ale veď majú toľko peňazí,“ znie najčastejšia argumentácia. Aj tá je chybná.

Tím Ineos sa nenaháňa za kvantitou, nedisponuje špičkovým šprintérom, ktorý by vylepšoval štatistiky. Hľadať pozitívnu koreláciu medzi výškou rozpočtu a počtom víťazstiev je zbytočné. Neexistuje. Primárnym účelom vynaložených prostriedkov je zabezpečenie jednej jedinej výhry – na pretekoch, kvôli ktorým bol tím stvorený, na ktoré má recept a ktoré sú v jeho DNA. Tvrdiť, že všetko ostatné je pre Ineos nepodstatné, by bolo nezmyslom, hierarchia je však jasná. O úspechu alebo neúspechu rozhoduje otázka: Vyhrali sme Tour de France?

Je to pečiatka Sky. Mediálny magnát Murdoch veľmi dobre chápal význam francúzskeho „božstva“, a to najmä z marketingového hľadiska. V hre bol aj vznešenejší zámer popularizácie športu. Snahy o zaujatie cestnou cyklistikou nedotknutej britskej verejnosti predstavovali ťažký oriešok – snažiť sa ho rozlúsknuť hocičím menším ako najprestížnejším podujatím nemalo zmysel. Nehovoriac o tom, že po medailových žatvách na dráhe by už slogan, povedzme: „Giro do piatich rokov. S britským jazdcom!“ skrátka nerezonoval. Musela to byť Tour.

Ineos žiadne „vyššie“ ciele nemá a bežnému konečnému spotrebiteľovi nič nehovorí, neponúka, ani ho nijako neoslovuje. Je to skôr osobná investícia – ak sa vôbec v športe, ktorého biznis modelom je charita, dá hovoriť o investíciách – samotného Ratcliffa, o ktorom sme navyše od prezentácie veľmi nepočuli. Zdá sa teda, že Brailsford má voľnejšie ruky a menší (alebo žiadny) dohľad pri vytváraní stratégie a širšej koncepcie smerovania tímu. Francúzske preteky určite ostanú hlavným cieľom, na mysli mám skôr možný odklon od ortodoxného Tour-centrizmu.

 

 

Geraint Thomas a Chris Froome (© A.S.O. / Alex Broadway)

Máte 37 minút na to, aby ste vyhrali Tour

Tieto slová adresoval šéf Ineosu líderskemu duu Bernal–Thomas pred štartom etapy do Tignes. Podľa jeho výpočtov mali byť na vrchole Iseranu pri „full gas“ najviac traja-štyria cyklisti, o ostatné sa mal postarať terén, nadmorská výška a únava. Tak aj bolo. Ok, nie celkom, ale niečo podobné sa dá predpokladať. O záľube Sky rozhodovať preteky na jednom kopci, vieme už dlhšie. Od predchádzajúceho znič (hrubou silou v nohách) a udržuj (hrubou silou tímu) sa to sebavedome posunulo smerom k záveru podujatia a ešte sebavedomejšie opačným smerom v rámci etapy. Ostatným jazdcom to prepožičiava falošný dojem účasti v boji o GC a zároveň vytvára momenty, ktoré nechýbajú v koncoročných zoznamoch toho naj. A keďže víťazstvo ostáva v konečnom dôsledku „doma“, príslovečný vlk je sýty a aj koza ostala celá. Ide o začiatok niečoho nového?

To si netrúfam povedať. Zásah UCI spolu s ideou zdieľaného líderstva znamenajú stratu dvoch domestikov, čo komplikuje kontrolu pretekov. Na druhej strane sme čosi podobné videli už na minuloročnom Gire. Šlo síce o z núdze cnosť, no to platí do istej miery aj pre tento rok. Bernal a Thomas boli nerozjazdení a trojica neľútostných alpských profilov si priam nárokovala na dramatické zmeny vo vrchárskej aj celkovej klasifikácii. Brailsford to videl ako výhru logiky nad emóciami, čo je najpresnejšie a najvýstižnejšie ohodnotenie a zhrnutie diania na Starej dáme. A to nielen všeobecne – a s jasným odkazom na Alaphilippa a Pinota, ktorí pozabudli, že GT trvá 3 týždne – ale aj v rovine Ineosu – Bernal sa nemusel obetovať pre britské víťazstvo.

Z víťazstva logiky nad emóciami museli Froomovi prebehnúť po chrbte zimomriavky. Vyhlásenie sa dá chápať aj ako istý náznak toho, čo ho čaká budúci rok. Piate víťazstvo by bolo niečo obrovské, ale ak by mal prejaviť najmenšiu slabosť, alebo nebodaj začať strácať pôdu pod nohami, na sentimentalitu tímu by som sa nespoliehal. V zálohe bude logická poistka – a je jedno či v podobe Bernala, Thomasa alebo niekoho iného. Neuľahčia mu to ani súperi, najmä o slovo sa hlásiace Jumbo. Sám Froome označil cyklistov ako Dumoulin alebo Roglič, jazdiacich kontrolovane a svojím tempom, za nepríjemnejšiu oponentúru a väčšiu hrozbu ako vrchárov Bardetovho typu.

Froome už navyše nie je jadrom celku, pre Ineos je s trochou zveličenia nadbytočný. Menšie etapáky už na výsledok nejde a Tour vyhrali dva roky po sebe aj bez neho. Následky jeho pádu je v tejto chvíli ťažké posúdiť, nemožno ale vylúčiť, že to bude po Vuelte 2011 druhý významný medzník jeho kariéry a jagavé triumfy ostanú ohraničené výsledkovým vákuom. Mimochodom, že Tour bude pre Frooma iná – a iná bola nakoniec tým, že vôbec nebola – predznamenával už jeho program. Prvýkrát šiel Kolumbiu aj Yorkshire, Trentino absolvoval iba vlani pred Girom. Celkom nekonvenčný krok a ak tomu prirátame domestikovanie, tak človek vo veci neznalý by vo Froomovej osobe sotva spoznával šampióna.

 

 

Froome, Poels, Brailsford (© Cycling Images / Team Sky)

 

Máte na to, aby ste vyhrali Tour?

Až 20 víťazstiev získali jazdci, ktorí majú (alebo v tom čase mali) menej ako 25 rokov. Starší ťahali za kratší koniec takmer všade a vyvrcholilo to na TdF a v menšej miere aj na Vuelte. Z dvojice Geoghegan Hart – Poels sa po rozplynutí GC nádeji lepšie adaptoval Londýnčan, ktorý naďalej zostáva jediným mladým britským artiklom s vyhliadkami na úspech na GT. Nie že by bola národnostná karta ťažiskovou témou. Pre samotný tím je pasé už od odstavenia Wigginsa a nástupu Frooma. Ten síce sám seba za Brita označovať a považovať môže, no pre britskú societu je z iného sveta, a aj z iného cesta ako Wiggins alebo Thomas. Ak ale bude Geoghegan Hart vykazovať takýto druh potenciálu, prečo to nevyužiť?

Rozkvet ostrovnej vrcholovej cyklistiky ide bok po boku s úpadkom na nižších úrovniach. Ošiaľ vystriedala kríza, zanikajú tímy, chýbajú preteky, financie a azda aj záujem. Talenty bude treba podchytávať čoraz skôr, inak sa stratia. V Ineose sa tým netrápia. Vydali sa cestou angažovania španielsky hovoriacich borcov, ktorí sú momentálne výkonnostne niekde inde ako malými krokmi, takmer až nemoderne napredujúci Geoghegan Hart. O 5 rokov môže byť všetko inak a celá hispánska kohorta mu môže pokojne domestikovať. Kto o Dumoulinovi, Froomovi, Thomasovi, nie to ešte Rogličovi v jeho veku rozmýšľal ako o budúcich GT víťazoch, musel mať absolvované hodiny veštenia. Opačne to bolo u Quintanu alebo Arua a vieme, kde sú teraz.

Geoghegan Hart bol tiež tvárou ďalšej zmeny. S kolegami sa na Vuelte realizoval v únikoch, podmanivú cyklistiku predvádzali aj v Alpách alebo Poľsku. Tím sa dosýta vybláznil na Paríž–Nice, s vetrom opreteky. Na najdôležitejšiu akciu nastúpili slabí Moscon a Kwiatkowski, Rowe sa nechal diskvalifikovať. Mierne sa tak upravil obraz kŕčovitej robotickej zostavy, ktorá na cestu priniesla postupy a metódy z kontrolovaného prostredia dráhovej cyklistiky. Prirátajme zranenia, pády... Táto sezóna mala ďaleko od nalinajkovaného scenára a strojovej pripravenosti. Podľa plánu nešlo nič – paradoxne však dopadlo všetko podľa plánu.

A na paradoxy sme predsa pri Ineose zvyknutí.