Za normálnych okolností by sme už žili v očakávaní Tour de France, no koronavírus neutralizoval celú sezónu a na najbližšiu Grand Tour si ešte pár týždňov počkáme, v najlepšom prípade teda do 29.8. Máme tak aspoň čas obzrieť sa a zaspomínať si. Uplynulá dekáda videla 30 Grand Tours, niektoré "nudnejšie", iné naopak veľmi vydarené. Pokúsil som sa rozspomenúť si na týchto posledných 30 trojtýždňových príbehov a zostaviť top 10 tých "najlepších", ktoré sme mali možnosť za uplynulých 10 rokov sledovať. O tých na 10. až 6. mieste ste čítali tu.
 
 
5. Tour de France 2011
 
Pravdepodobne najlepšia Tour de France minulej dekády a posledná z éry Contadora, Andyho Schlecka alebo Cadela Evansa. Od roku 2012 sa na tróne totižto usadil Tím Sky. Ich nadvláda mohla ale začať už práve v tomto ročníku. Bradley Wiggins prichádzal na Tour so silným tímom za chrbtom a ako víťaz Dauphiné. On a klasickí Contadorovi vyzývatelia ako bratia Schleckovci alebo Cadel Evans, chceli zabrániť Albertovi v zisku mýtického double Giro-Tour. Contador sem pricestoval pravdepodobne ako najväčší favorit, s ružovým tričkom vo vrecku, no aj značne unavenejší ako jeho súperi. Veľký problém musel navyše riešiť hneď v prvej etape, keď kvôli pádu stratil vyše jednej minúty. Prvú etapu vyhral toho roku nezastaviteľný Philippe Gilbert a ďalší deň si po tímovej časovke obliekol žltý dres Thor Hushovd, zatiaľ čo Evans, Wiggins aj Schleckovci získali ďalší čas na Contadora. Prvý týždeň bol veľmi výživný, Centrálny Masív a Mur de Bretagne preverili pretekárov, no Hushovd odolával. V 7mej etape zažil tragédiu tím Sky, keď musel odstúpiť ich, vo výbornej forme jazdiaci, líder Bradley Wiggins a britské víťazstvo na Tour sa muselo o rok odložiť. V slávnej 9tej etape sa následne dostalo do úniku 5 jazdcov, ktorí sa narodili pre úniky; Thomas Voeckler, Sandy Casar, Johny Hoogerland, Juan Antonio Flecha a Luis Leon Sanchez. Aj po toľkých rokoch táto zostavička vyráža dych a pelotón bol bez šance. Do cieľa prišli s dostatočným náskokom, ktorý pohodlne stačil domácemu miláčikovi Voecklerovi na žltý dres a odštartoval jeho famóznu jazdu, ktorá tak veľmi pripomína tu Alaphilippovu o 8 rokov neskôr. 9ta etapa sa stala slávnou aj z iného dôvodu a to mnohými chybami organizátorov, ktoré vyvrcholili keď televízne auto doslova zostrelilo z cesty Flechu s Hoogerlandom bojujúcich o víťazstvo na čele a poslalo ich do ostnatého drôtu mimo cesty. Zábery ktoré obleteli svet a zatienili Voecklerov žltý úspech. No nie nadlho, Voeckler veľmi rýchlo strhol pozornosť na seba v Pyrenejách, keď dokázal odolávať útokom favoritov a celkom pohodlne udržal žltý dres. Na konci druhého týždňa mal náskok 2 minúty pred Frankom Schleckom, Cadelom Evansom a Andym Schleckom, ktorí sa ukázali ako traja najsilnejší a mimoriadne vyrovnaní vrchári. Alberto Contador nestačil a sen o double sa rozplynul. Voeckler odolával až hlboko do Álp, no jeho náskok sa začal rozpadať v 18tej etape. Tím Leopard pripravil parádnu taktiku, dostal svojich ľudí do celodenného úniku a vyslal Andyho Schlecka do dlhého útoku ďaleko pred cieľom. Schleck postupne dobiehal kolegov ktorí mu pomáhali navyšovať náskok, veľký kus práce odviedol predovšetkým Maxime Monfort, a pod finálnym stúpaním na Galibier mal k dispozícií 4 minúty na favoritov. Po dlhom útoku mu ale začali dochádzať sily a Cadel Evans, s Frankom na zadnom kolese, dokázal eliminovať straty. Voeckler prvý raz výraznejšie nestačil, stratil náskok, no ešte vždy udržal žltý dres. Ďalší deň bola na programe posledná horská etapa. Alberto Contador skúsil ešte z posledných síl zvrátiť nepriaznivý vývoj Tour. Útočil ako to vie len on, no jediné čo dosiahol, bolo, že definitívne odpáral Thomasa Voecklera zo súboja o víťazstvo. Skupinu favoritov priviedol do cieľa Peter Velits pohromade a Andy Schleck sa obliekal do žltého, no s náskokom len necelej minúty pred svojim bratom a hlavne Cadelom Evansom. 40 kilometrová časovka, ktorá prišla v predposledný deň závodu mala rozhodnúť. Cadel Evans bol favoritom, predpokladalo sa že dokáže nájsť na trati minútu na Andyho. Evans však našiel na Schlecka obrovských 2 a pol minúty, dokonca ešte vyzval Tonyho Martina na súboj o víťazstvo v etape a suverénne sa obliekol do žltého dresu. Posledná etapa bola už len formalita, priniesla 5te etapové víťazstvo a zelený dres Markovi Cavendishovi a Cadel Evans si mohol vychutnávať pocit prvého austrálskeho víťaza Tour. Dokázal to po mnohých neúspešných pokusoch na poslednú chvíľu. V roku 2012 už tím Sky šliapal naplno a Evans každým rokom strácal výkonnosť. Naopak, túto poslednú šancu nevyužili bratia Schleckovci, ktorí tak nikdy nezakúsili aké je to stáť na najvyššom stupni pod Víťazným oblúkom. 
 
 
video v clanku ikonka ciernaVideosumár Tour de France 2011
 
 
4. Vuelta a Espaňa 2012
 
Aliaz veľký comeback Alberta Contadora po zákaze činnosti. Španielovi skončila stopka akurát po Tour de France a okamžite nastúpil na preňho úplne exotický etapák - Eneco Tour. Ba čo viac, seriózne miešal karty na klasikárskych profiloch a celý tím SaxoBank po jeho návrate doslova ožil. Nebolo väčšieho favorita na poslednú Grand Tour sezóny. Jeho najväčším vyzývateľom mal byť Chris Froome a jeho tím Sky, ktorému sa podarilo úplne opanovať tohoročnú Tour, no to im nestačilo a chceli aj Vueltu. Ďalšími vyzývateľmi mali byť klasicky dobrý Purito Rodriguez, ktorý zažíval najlepšie roky kariéry, no stále nie a nie vyhrať Grand Tour (Giro mu toho roku pretieklo pomedzi prsty až v poslednej etape), Igor Anton snažiaci sa nájsť niekdajšiu formu, obhajca prvenstva Juan Cobo, ktorý mal ale dovtedy úplne mizernú sezónu a spolu s ním aj jeho kolega Valverde, ktorý odchádzal z Tour porazený, no aspoň s etapou vo vrecku. Všetko odštartovala tímová časovka ktorú vyhral Cobov a Valverdeho Movistar, no veľmi rýchlo sa ukázalo, že Cobo nebude schopný obhájiť titul. Naopak, už v tretej etape sa jasne oddelila najlepšia štvorica vrchárov; Contador, Froome, Valverde a Rodriguez, ktorá následne zviedla krásny trojtýždňový súboj. Valverde sa dostal do červenej už po tej tretej etape, no vzápätí oňho prišiel hneď v etape 4tej. Zostal totižto za hromadným pádom, čo nie úplne športovo využili jeho súperi, menovite hlavne tím Sky a Valverde stratil okrem červeného dresu aj priamy kontakt so svojimi tromi súpermi a nepriamo v tejto etape vlastne prehral túto Vueltu. Až do časovky bola táto štvorica v kopcoch jasne najlepšia a boli medzi nimi len minimálne rozdiely. V časovke sa potom očakávalo, že Froome si zoberie červený dres, otázka bola len s akým náskokom. No Froome nedokázal tak úplne nadviazať na svoje perfektné časovky z Tour de France a bol dokonca porazený Albertom Contadorom. Veľa nestratil ani Joaquim Rodriguez ktorý zvládol najlepšie prvý týždeň a v časovke o sekundu udržal červený dres pred Contadorom. V druhom týždni sa už u Chrisa Frooma prejavila únava z dlhej sezóny a začal postupne stále viac a viac strácať na svojich konkurentov. Naopak, španielsky trojlístok predvádzal v horách nádherné súboje, z ktorých vychádzal vďaka svojmu ostrému nástupu na konci pretekov najlepšie práve Purito, ktorému sa otvárala možnosť konečne vyhrať Grand Tour. Contador, nech robil čo robil, nevedel na trati nájsť ani sekundu na Rodrigueza. Držal sa aj Valverde, ktorý navyše získal vo vtedy neznámom mladíkovi menom Nairo Quintana skvelého superdomestika, no stále si niesol nešťastnú stratu zo 4tej etapy. Druhý týždeň zakončil brutálny dojazd na diabolský kopec Cuitu Negru, kde Rodriguez ukázal že je najsilnejší a do tretieho týždňa vstupoval s polminútovým náskokom na Contadora. Bez časovky v zálohe a s tým že Rodriguez bol v kopcoch jednoducho silnejší, Contador musel vymyslieť niečo... no, Contadorovské. A vymyslel to. Po voľnom dni prišla zvlnená etapa do Fuente De, ktorá patrí medzi to najlepšie, čo sme za posledných 10 rokov na Grand Tour videli. 53 kilometrov pred cieľom sa na menšom kopci zdvihol zo sedla Alberto Contador a dokázal sa zbaviť Rodrigueza a Valverdeho, ktorý ale ešte nebláznili a využívali pomocníkov. Aj SaxoBank ale mal nachystaných ľudí pre Contadora v dennom úniku a aj s kamarátskou pomocou Paola Tiralonga sa podarilo Contadorovi vybudovať náskok až minúty a pol 20 kilometrov pred cieľom. Pod finálnym kopcom mal Rodriguez stratu už 2 minúty a evidentne sa trápil, zrejme hlavne po psychickej stránke, keď postupne ale iste videl, že sa mu opäť rozplýva víťazstvo na Grand Tour. Bohužiaľ, v tento deň to bolo o psychike a Rodriguez to nezvládol, zlomil sa. 10 kilometrov pred cieľom mu nastúpili Quintana s Valverdem a dokázali preklenúť dvojminútový odstup na Contadora, ktorému viditeľne dochádzali sily, no tesne ešte zvládol vyhrať etapu pred dorážajúcim Valverdem, ktorý zas a raz potvrdil že to mohla byť jeho Vuelta, nebyť neférovej straty v 4tej etape. Rodriguez prišiel do cieľa úplne zlomený s takmer trojminútovou stratou a zosunul sa až za Valverdeho. Na jedinom ťažkom kopci vo zvyšku Vuelty, superťažkom Bole del Mundo, síce ešte útočil, no nestačilo to ani na Contadora, ani na Valverdeho. Contador sa tak vrátil vo veľkom štýle a Rodriguez stratil druhý krát v jednom roku Grand Tour, v ktorej bol pravdepodobne najsilnejší. Valverde stratil na druhej pozícií len 76 sekúnd na Contadora, z toho 55 kvôli pádu na začiatku Vuelty. Dominanciu prvej trojice dokazuje aj fakt, že štvrtý Chris Froome, ktorý držal krok so španielskym trojlístkom až do polovice podujatia, nabral nakoniec stratu cez 10 minút.
 
 
- ponuka z nášho eshopu -
doprava zdarma 560x300
- ponuka z nášho eshopu -
 
 
3. Vuelta a Espaňa 2015
 
Alebo aj zrod Toma Dumoulina. Vuelta plná udalostí a útokov, ale aj kontroverzií a ťažkých pádov. Klasifikácia sa prelievala každý deň v prospech niekoho iného. Až štyria ľudia z finálnej top 6 počas preteku nosili červený dres. Už na štarte bola dusná atmosféra a nebolo to spôsobené iba štyridsiatkami ktoré panujú v lete v Andalúzií. Na štart sa postavili štyria najlepší z Tour de France, druhý aj tretí muž z Gira, plus niektorí jazdci ktorí sa sústredili čisto na úspech na španielskej Grand Tour. Chris Froome, so žltým dresom vo vrecku, prišiel po prvý krát vyskúšať double Tour-Vuelta. Nairo Quintana si prišiel po odvetu práve za Tour de France. Astana zlyhala pri pokuse vyhrať aj Giro aj Tour a tak poslala do boja all star zostavu, to najlepšie z Aruho aj Nibaliho časti tímu, vrátane oboch lídrov, ktorým mal ešte kryť chrbát aj Mikel Landa. Joaquim Rodriguez, Rafal Majka a mnohí ďalší si vyhliadli Vueltu za hlavný sezónny cieľ. Na štarte sa teda zišla obrovská konkurencia. Kontroverzie sprevádzali hneď prvú etapu, smiešnu a nebezpečnú tímovú časovku na 7 kilometrov ktorá viedla doslova po plážach Marbelly a ktorú tímy pochopiteľne bojkotovali. Odjazdila sa iba propagačne na určenie majiteľov dresov do druhej etapy, a na našu veľkú radosť vyhral tím BMC a do najcennejšieho červeného dresu sa obliekol náš Peter Velits, ako historicky prvý Slovák na závodoch Grand Tours. Hneď druhý deň pelotón nabehol do kopcov a štartové pole sa natrhalo. Benefity si odniesli GC jazdci ,,druhého sledu" ako Nicolas Roche alebo Esteban Chaves, ktorý vyhral etapu a obliekol sa aj do červeného dresu. O etapu prekvapivo bojoval aj časovkár Dumoulin, ktorý sa vracal po zranení z Tour a chcel sa na Vuelte len rozjazdiť pred Majstrovstvami sveta, no nakoniec bolo všetko inak a stal sa hlavným hráčom a obrovským prekvapením celého ročníka. Etapa napísala ešte jeden pamätný príbeh; diskvalifikáciu Vincenza Nibaliho, ktorý sa po páde vrátil do pelotónu za výdatnej pomoci tímového vozidla a na jeho smolu si to kamery nenechali ujsť. Tom Dumoulin neprestával prekvapovať v prudkých španielskych kopčekoch a celý zvyšok prvého týždňa si následne s Estebanom Chavesom prehadzoval červený dres a obaja si nenápadne budovali náskok v celkovom poradí, no kedže neboli považovaní za jazdcov na celkové poradie, favoriti si ich príliš nevšímali. Prvý týždeň takisto sprevádzali mnohé pády po ktorých museli odstúpiť napríklad Daniel Martin alebo Tejay Van Garderen. Najpamätnejší pád zaznamenal Peter Sagan, ktorého zhodila motorka v etape ktorú doslova išiel vyhrať a zábery ako si vylieva frustráciu na ostatných organizátorských autách a motorkách obleteli svet. Na konci prvého týždňa sa začali ukazovať favoriti, hlavne Fabio Aru a Chris Froome potvrdzovali skvelú formu. Najsilnejší zo všetkých ale bol Tom Dumoulin, ktorý dokonca na Cumbre Del Sol v krásnom súboji porazil Chrisa Frooma a keď do druhého týždňa vstupoval s minútovým náskokom na ostatných favoritov, muselo sa s ním začať počítať. Superťažký druhý týždeň odštartovala Joaquimom Rodriguezom navrhnutá diabolská Andorrská etapa, ktorá nemá obdobu na Grand Tours. Už na začiatku etapy došlo k zásadnej udalosti, keď Chris Froome narazil nohou do zvodidla a zlomil si kostičku v chodidle. Etapu nevedno ako dokončil, ale následne musel odstúpiť a Vuelta stratila hlavného favorita. Táto kráľovská etapa náramne vyšla Astane, etapu vyhral z úniku Landa a na druhom mieste došiel ako najlepši z pomedzi favoritov Fabio Aru. Joaquim Rodriguez na vlastnej trase nedokázal odpovedať na jeho nástup, no stále prišiel ako jeho najbližší súper s malým odstupom. Výborne išli aj ďalší pretekári na čele s Tomom Dumoulinom a Estebanom Chavesom, ktorí potvrdili formu a definitívne sa zaradili medzi jazdcov pre celkové poradia. Naopak, úplne sklamal Nairo Quintana, ktorý po ťažkej Tour de France už nemal energiu na bitku o červený dres. Na túto super ťažkú etapu nadviazali dve kopcovité a následne tri horské etapy... jednalo sa o pravdepodobne najťažší týždeň na Grand Tours minulej dekády. V Astúrskych kopcoch potvrdili najlepšiu formu Rodriguez a Aru, no mnoho nestrácal ani Dumoulin, ktorý si išiel v každom kopci svoje tempo a stále zostával v kontakte s najlepšími borcami. Organizátori pripravili pre Vueltu veľmi netypickú dlhú rovinatú časovku v treťom týždni a práve k tej vzhliadal Dumoulin. Rodriguez sa v prudkých kopcoch prepracoval do červeného dresu a chcel ešte naposledy, na staré kolená, skúsiť vyhrať vytúženú Grand Tour. Ako už mnoho razí predtým ho ale úplne zradila časovka, ktorá bola jednoducho hendikepom počas celej jeho kariéry, s ktorým si absolútne nedokázal poradiť. Naopak, Aru zašiel životnú časovku, no aj tak na špecialistu Dumoulina stratil kvantum času. Holandský zázrak sa ocitol v červenom drese po 17tej etape, pozícia v ktorej ho nečakal absolútne nikto, vrátane jeho samého. Tretí týždeň obsahoval len 2 ľahšie horské etapy a keď v prvej zvládol nestratiť ani sekundu a v klasikárskom dojazde do Ávily dokonca získal čas na Fabia Arua, senzácia bola na spadnutie. V 20tej etape ale Alexander Vinokourov so športovým riaditeľom Shefferom vymysleli taktiku extrémnej ofenzívy a použili hviezdny vrchársky tím Astany, no a Tom Dumoulin nato nemohol nájsť odpoveď. Už pod vrcholom predposledného kopca nedokázal kontrovať nástupom Arua a Landu a nakoniec dorazil do cieľa so stratou 5 minút na ostatných favoritov a prepadol sa až na šieste miesto celkovej klasifikácie. Fabio Aru tak vyhral svoju prvú a zároveň zatiaľ poslednú Grand Tour. Vueltu, ktorá bola plná príbehov; od neutralizovanej časovky a Nibaliho diskvalifikácie, cez odstúpenia a pády, až po famózne 120 kilometrové sólo Rubena Plazu v poslednej horskej etape. Tom Dumoulin prvý krát naznačil čoho je schopný, Joaquim Rodriguez ešte raz, naposledy, prehral Grand Tour v časovke a Aru potvrdil svoj obrovský talent. Na pódiu Arua s Rodriguezom doplnil nakoniec Rafal Majka, ktorý zajazdil svoj životný závod.
 
 
aru fabio valverde vuelta 2015 movfv
Fabio Aru s Alejandrom Valverdem (© Movistar Team)

 
2. Giro d'Italia 2016
 
Posledné dve miesta v mojom rebríčku obsadili dva trojtýždňové príbehy na Apeninskom polostrove, ktoré sa podobajú ako vajce vajcu. Po nečakanom priebehu sa nakoniec vyprofilovalo očakávané pódium. Dve Girá, kde finálne výsledky absolútne nezodpovedali tomu, čo sme po tri týždne sledovali. Fantastické zvraty, úžasné bitky v horách, prekvapivo dobré a zlé časovky, pády veľkých favoritov, nečakané mená ktoré tvrdili muziku... a na záver víťazstvo šampióna, ktorý sa nevzdal. 99ty ročník Gira ponúkol všetko, čo môžeme od Grand Tour žiadať. Pred pretekom bol za hlavného favorita bezpochyby považovaný Vincenzo Nibali, akožto jediný zúčastnený člen vtedajšej veľkej štvorky. Jediný, kto ho mal vyzvať bol líder Sky Mikel Landa a nestarnúci Alejandro Valverde, v 36tich rokoch debutujúci na Gire. Toto Giro zároveň priamo nadväzovalo na Vueltu 2015 a veľa pozornosti bolo smerovanej na Toma Dumoulina. A Holanďan začal so štýlom, vyhral úvodnú krátku časovku v holandskom Apeldoorne a obliekol sa do ružového. Po niekoľkých šprintérskych a klasikárskych etapách prišlo v 6tej etape prvé cieľové stúpanie na Rocarasso, na ktorom prvý krát útočil aj Vincenzo Nibali, no bolo to nehodné jeho mena. Naopak, kto iný ako Tom Dumoulin zaútočil a zvýšil náskok na čele celkovej klasifikácie. Deja vú z pred pár mesiacov. A vzhľadom na blížiacu sa dlhú zvlnenú časovku, asi každý očakával že Dumoulin opäť narobí prievan v celkovej klasifikácií. No prekvapivo sa tak nestalo a Dumoulin maglia rosa stratil ešte pred časovkou, v etape ktorá viedla po prašných cestách Strade Bianche prekvapivo stratil aj na vrchárov ako Landa alebo Zakarin a v časovke len potvrdil, že minuloročná Vuelta sa opakovať nebude. Naopak, v časovke prekvapil Mikel Landa a Alejandro Valverde ktorí zašli rovnaký čas ako Nibali a hlavná trojica favoritov vstupovala do druhého týždňa z príjemných pozícií v strede prvej desiatky, minútu za dvojicou Quick-Stepu - Jungels a Brambilla, ktorí najlepšie zvládli prvý týždeň. Zakliatie tímu Sky na Gire ale pokračovalo aj v tomto ročníku... Po smole Wigginsa v roku 2013 a Porteho v rokoch 2014 a 2015, ani Mikel Landa nevidel cieľ v Turíne. V 10tej etape musel odstúpiť kvôli žalúdočným problémom, pravdepodobne spôsobených mäsom z tímovej opekačky počas voľného dňa a Sky zas a raz ostali na Gire bez lídra. V 10tej etape sa do ružového obliekol Bob Jungels, ako už štvrtý držiteľ maglia rosa. Ani ten v ňom nevydržal dlho. V 13tej etape, prvej skutočnej horskej, Mikel Nieve víťazstvom napravil chuť tímu Sky a do ružového sa posunul Kostaričan Andrey Amador. Aj ten v ňom ale vydržal iba 24 hodín. Na programe totižto bola kráľovská etapa Gira, cez legendy Passo Pordoi, Passo Giau a Valparolu. 27 kilometrov pred cieľom zaútočil najväčší favorit Vincenzo Nibali a Valverde nielen že nestačil odpovedať na jeho útok, ale rovno odpadol aj zo skupiny favoritov, evidentne trápiaci sa v nadmorskej výške. Kto ale dokázal odpovedať boli prekvapivo Esteban Chaves a dovtedy neviditeľný a bezchybne jazdiaci Steven Kruijswijk. A v tomto momente sa Giro takpovediac zamotalo... Kruijswijk s Chavesom nielen že odpovedali, ale doslova preleteli Nibaliho, dobehli únik a zašprintovali o víťazstvo v etape, ktoré bral Chaves. Do ružového sa posunul Kruijswijk, ktorý bol po Dumoulinovi, Kittlovi, Brambillovi, Jungelsovi a Amadorovi šiestym rúžovým mužom tohto Gira. Nibali stratil vyše 30 sekúnd, Valverde dokonca tri minúty. 15ta etapa bola horská časovka na Alpe di Suisi, ktorá ukázala úplne novú hierarchiu v celkovom poradí. Nibali, ako sám priznal aj pod tlakom domácich tifosi, ktorý ho videli ako jednoznačného favorita ktorý jednoducho Giro musí vyhrať, úplne vybuchol. Etapu síce vyhral, asi najpodozrivejším výkonom aký som v cestnej cyklistike kedy videl, neznámy rus Alexander Foliforov z prokontinentálneho Gazpromu (v rozhovore povedal že sa celé Giro šetril práve na tú horskú časovku... ??), no v rovnakom čase výjazd zvládol aj famózny Steven Kruijswijk. Valverde pookrial a stratil len pol minúty. Chaves, akožto najväčší Kruinswijkov vyzývateľ, stratil 40 sekúnd a Nibali, ktorý pre istotu otrasný výkon vyšperkoval defektom, stratil neuveriteľných 2:10 a dokončil etapu ako 25ty. Kruijswijk bol druhý aj do tretice v 16tej etape, kde pre zmenu prehral s Valverdem, no ukázal že je neohrozeným kráľom Gira. Chaves nabral ďalších 42 sekúnd a Nibali ďalšie 2 minúty. Po Klugeho 17stej a Trentinovej 18tej etape mal Kruijswijk na čele poradia masívny trojminútový náskok na Estebana Chavesa. Tretí Valverde strácal 3:23, štvrtý, evidentne trápiaci sa Nibali už 4:43 a zo zadu sa na neho tlačil výborne idúci Ilnur Zakarin, ktorý po prvý raz odkryl svoj potenciál pre celkové poradia. Giro ale ešte nebolo na konci a 19ta etapa po druhý krát totálne obrátila Giro hore nohami. Vincenzo Nibali zázračne pookrial a vyše 60 kilometrov pred cieľom v treskúcej zime, pod vrcholom Cima Coppi - legendárneho Colle dell'Agnella, nastúpil. Kruijswijk aj Chaves ho bez problémov nasledovali, no v nadmorskej výške opäť trpel Valverde a Nibali sa zbavil prvého súpera. Druhý atak predviedol v zjazde z Cima Coppi, súperov dostal svojou perfektnou zjazdárskou technikou pod tlak a do úzkych a odniesol si to doteraz neomylný líder poradia Kruijswijk. Vo veľkej rýchlosti nezvládol zákrutu, narazil do snehovej steny, zlomil si rebro, pokazil bicykel kvôli čomu mu utiekla aj Valverdeho skupina a ako sa ukázalo, prehral si vyhraté Giro. Nibali sa zbavil druhého súpera. Nebezpečný zjazd mal ešte jednu obeť spomedzi favoritov; vynikajúco idúci Ilnur Zakarin priam hororovým spôsobom vyletel z cesty a musel Giro z piatej pozície opustiť. Na finálny kopec stúpali Nibali a Chaves spolu. Nibali ale ešte neskončil. Na čistý výkon urval z háku aj dovtedy viditeľne lepšieho vrchára Chavesa a vyhral etapu spôsobom, akým to vedia len šampióni. Chaves stratil cez 50 sekúnd, no s podobným náskokom na Nibaliho sa obliekol do ružového dresu. Kruijswijk prišiel do cieľa zlomený, v bolestiach, päť minút za Nibalim a jeho obrovský náskok a dominantná jazda boli razom zabudnuté. V nasledujúcej horskej etape mal pred sebou nový líder Chaves veľmi ťažkú úlohu, ubrániť 44 sekundový náskok pred nabudeným Nibalim. No ako to už býva pri žralokoch zvykom, keď zacítia krv, obeť to už má predom spočítané. Nibali si počkal až na posledné stúpanie etapy aj celého Gira a tam nedal Chavesovi ani najmenšiu šancu. A zbavil sa aj tretieho súpera. Kruijswijkovu slabosť využil ešte aj Valverde a zosadil fyzicky aj psychicky dolámaného holanďana z pódia. Vo finále teda vyhral Nibali, pred Chavesom a Valverdem. S odstúpením Landu by takéto pódium pred Girom asi nebolo prekvapením. No keby si ho niekto pozrie po 18tej etape, asi by tomu veril len ťažko... 48 hodín trvalo žralokovi z Messiny totálne otočiť všetko, čo sa za tri týždne stalo. Od Dumoulinovej epizódky na začiatku, cez Landovo vypadnutie, Jungelsov a Amadorov ružový sen, cez Kruijswijkovu nadvládu a totálny výbuch Nibaliho, až po Kruijswijkov pád a Nibaliho súboj s Chavesom... Úžasné Giro. 
 
 
favoriti vysoko giro tnkf
Favoriti na Gire 2016 (© Team Tinkoff)
 
 
1. Giro d'Italia 2018
 
...no predsa by sa ale ešte jedno lepšie Giro našlo. Ročník 2018 bol absolútny strop a právoplatne si zasluhuje prvé miesto v mojom rebríčku. Pred Girom to bolo jednoduché... Víťaz Tour aj Vuelty Chris Froome, snažiaci sa o tretiu Grand Tour v rade (a v prípade úspechu následne aj o Giro-Tour double), potom čo mu bol na víťaznej Vuelte zistený dopingový nález a celé mesiace bol pod obrovským tlakom verejnosti, čo výrazne ovplyvnilo jeho prípravu. A proti nemu obhajca prvenstva Tom Dumoulin, ktorý sa za posledné dva roky konečne vypracoval na plnohodnotného top favorita Grand Tours. Sekundovať im mali aj staré známe ťažké kalibre ako Thibaut Pinot, Fabio Aru, či dokonca mladý supertalentovaný vrchár Miguel Lopez. Dumoulin vykročil do Gira správnou nohou, vyhral úvodnú časovku v Jeruzaleme a hneď začal kde pred rokom skončil, v ružovom drese. Naproti tomu Chris Froome začal ako zo zlého sna a pokračoval v podpriemernej sezóne. Už pred ostrým štartom Gira sa porúčal na zem pri prieskume trate úvodnej časovky, no a doudieraný namiesto ziskov rátal straty hneď v prvej etape. V nasledujúcich etapách Dumoulin skúsene prenechal ružový dres iným a okrem Lopezových problémov, sa v GC nič zaujímavé nedialo. Akciu rozhýbala až Etna v 6tej etape. Dumoulin pôsobil neomylne, naopak Froome a ešte viac Fabio Aru ukazovali slabosť. Nakoniec ale favoriti prišli do cieľa spolu. Teda až na jedného. Pred závodom prehliadaný Simon Yates kilometer pred cieľom vyrazil zo skupiny favoritov ako raketa a nadelil všetkým na 1000 metroch pol minúty (!). Do cieľa prišli bok po boku s kolegom Chavesom ktorý bral etapu a ukázal že po problematickej sezóne 2017 je späť. Yates sa obliekol do ružového a započal svoju spanilú jazdu. GC bitka pokračovala v etape číslo 9, Chaves s Yatesom boli opäť silní a okrem Pinota im nedokázal vzdorovať nikto. Dumoulin dokázal limitovať straty, no Froome a Aru sa trápili a stratili celú minútu. Yates vyhral svoju prvú etapu a pevne držal ružový dres. Po voľnom dni nasledovala kopcovitá etapa do Gualda Tadina v ktorej kvôli alergií nestačil a nečakane vypadol z GC druhý muž poradia Esteban Chaves a Mitchelton stratil dôležitú výhodu v boji o rúžový dres. Simon Yates nato ale namiesto defenzívy odpovedal útokom. V klasikárskom dojazde do Osima predviedol zdrvujúci atak a vyhral svoju druhú etapu. Dumoulin ale tentoraz kontroval a ukázal, že stále je najväčším favoritom Gira, napriek Yatesovej super forme. Froome sa znova vytrápil, po etape strácal na Yatesa už 3:20 a začínalo sa nahlas hovoriť o jeho odstúpení, či dokonca o tom, že takto vyzerá ,,čistý" Chris Froome. Froome ale odpovedal ako sa na šampióna patrí, doslova sa postavil a oprášil a povedal ,,stále som tu". Na miesto pripomienky si vybral 14tu etapu a majestátny Zoncolan. Na jeho sklonoch zviedol fantastický súboj so supersilným Yatesom, ktorý nakoniec vyhral štvornásobný víťaz Tour de France. Po etape Nicolas Portal vyhlásil že napriek trojminútovej strate sa Chris ešte nezvádava a že určite ostávajú bojovať až do konca. Yates nabral na Dumoulina dôležitú pol minútu, no s prichádzajúcou časovkou si náskokom 1:24 ešte nemohol byť absolútne istý. V ďalší deň nasledovala opäť horská etapa do Sestoly a Yates sa zdvihol zo sedla už 20 kilometrov pred cieľom a v daždi vyhral už svoju tretiu etapu, úplne dominantným spôsobom. Získal 50 sekúnd na Dumoulina a s náskokom 2:11 pred časovkou už mohol začínať dúfať. Froome si odniesol pravdepodobne prehnanú snahu na Zoncolane a stratil ďalších 1:32. 15ta etapa definitívne zlomila aj najväčšiu domácu nádej Fabia Arua. Talianske nádeje tak držal v životnej forme jazdiaci Domenico Pozzovivo, ktorý s Pinotom bojoval o tretie miesto. V očakávanej časovke Tom Dumoulin síce získal čas, no Simon Yates s prehľadom udržal ružový dres s náskokom 56 sekúnd a oficiálne sa stal top favoritom Gira. Froome predviedol solídnu časovku od ktorej sa mohol odraziť do tretieho týždňa, no po etape strácal zo štvrtého miesta už 3:50 na prvého Yatesa. V 18tej etape bol na programe dojazd na Prato Nevoso. Etapu si zobral únik a Max Schachmann a favoriti na jednoduchých sklonoch len vyčkávali. Letargiu prelomil až evidentne do formy sa vracajúci Chris Froome a na jeho zadnom kolese ostali všetci muži pódia; Yates, Dumoulin aj Pozzovivo. Nestačil iba Pinot. Následne sa však zdvihol Tom Dumoulin a nečakané sa stalo skutočnosťou... Froome aj Pozzovivo ho bez problémov nasledovali, no Yates zostal sedieť. Nestačil. Doteraz neohrozený líder Gira, ktorý už dokonca prežil aj časovku, zrazu nestíhal a celá jeho trojtýždňová dominancia bola razom zabudnutá. Dumoulin skresal stratu na polovicu a zrazu to bol Holanďan ktorý bol na koni. No zatiaľ čo sa celý svet koncentroval na súboj o víťazstvo medzi Britom a Holanďanom, v pozadí číhal a na svoju príležitosť čakal iný Brit... a zhodou okolností to bol najlepší jazdec Grand Tours súčasnosti. Dumoulin nastupoval do kráľovskej 19tej etapy vedúcej cez Finestre, Sestriere a končiacej na Jafferau ofenzívne naladený s jedinou úlohou; získať čas. Yates bol naladený defenzívne a mal jedinú úlohu a to nestratiť. Mitchelton aj napĺňal túto stratégiu, vyberal si ako bude vyzerať denný únik a priviedol pelotón pod Finestre. Keď sa ale už na upätí kopca na čelo balíka posunula bielo-modrá letka top vrchárov v zložení; De La Cruz, Henao, Elissonde, Wout Poels a Chris Froome, museli obaja prehodnotiť svoje úlohy a mali v tento deň pred sebou jedinú misiu; prežiť. Sky roztrhal pelotón ešte pred štrkovou pasážou, 10 kilometrov pred vrcholom sa úplne zastavil ružový Simon Yates a keď za britskou zostavou ostalo iba torzo pretekárov na čele s Tomom Dumoulinom, Chris Froome zaútočil a vydal sa na neuveriteľné 80 kilometrové sólo. Na vrchol Finestre, tohoročnú Cimu Coppi, dorazil Froome s náskokom 40 sekúnd na štvoricu preživších; Dumoulin, živou vodou pokropený Pinot, dovtedy len v problémoch topiaci sa Miguel Lopez a objav Gira Richard Carapaz. Pozzovivo nestačil, Yates strácal už 10 minút a po troch týždňoch bojov mu v 19tej etape došli sily. Tom Dumoulin tak mieril do ružového dresu, no s odpadnutím jedného súpera mu nečakane pribudol nový. V zjazde z Finestre Dumoulin učinil osudovú chybu, keď sa rozhodol počkať na Pinotovho domestika Reichenbacha, no toto zdržanie ho stále ďalších 40 sekúnd a navyše Reichenbach nedokázal držať Froomove tempo. Cez Sestriere Froome navýšil náskok už na 2 a pol minúty. Dumoulinovi ostávalo posledných 30 sekúnd náskoku a tak sa rozhodol ťahať sám, no bolo neskoro. Pod Jafferau priletel Froome s tromi a pol minútami. Sledovali sme historické momenty. Dumoulin odtiahol aj záverečný kopec, kde síce dokázal sekundovať unavenému Froomovi na čele, no sekundy išli dole len veľmi pomaly. Froome vyhral etapu o 3 minúty pred drtivo finišujúcim Carapazom. Dumoulina ešte Ekvádorec nechal za sebou a Holanďan tak po etape strácal 40 sekúnd. 5 hrdinovia etapy zároveň okupovali top 5 po dnešnej etape. Pozzovivo dostal 8 minút, Yates vypadol aj z top 10. 20ta etapa ešte viedla cez tri mohutné kopce, no tím Sky a Chris Froome už mal všetko plne pod kontrolou. Na úplné vyčerpanie z predchádzajúcej epickej etapy doplatil Thibaut Pinot a po Chavesovi a Yatesovi tak vypadol z poradia aj tretí najlepší vrchár prvej polovice Gira, ktorá v cieli 20tej etapy na Cervinii pôsobila ako dávna spomienka na úplne iný pretek. Froome vyhral Giro 2018 s náskokom 46 sekúnd na Toma Dumoulina a na treťom mieste a s bielym dresom nakoniec skončil Miguel Angel Lopez, ktorý sa až do Zoncolanu len trápil a strácal kde mohol. 
 
 
giro 18 etapa 20 dojazd frooma rcsf
Chris Froome na Gire 2018 (© LaPresse/Marco Alpozzi)

 
Ročníky Gira 2016 a 2018 boli famózne Grand Tours. Nibali aj Froome potvrdili že sú šampióni a dokázali otočiť pretek v 19tej etape útokom na Cima Coppi, čo priam aj znie šampiónsky. Chaves a Dumoulin celý pretek bojovali s nesprávnym súperom, ktorého síce porazili, ale zabudli, že za ich chrbtom čaká rovnako nebezpečný jazdec, ktorého jednoducho nemožno odpisovať až do poslednej chvíle. Kruijswijk aj Yates vyzerali tri týždne neporaziteľní, no oboch zradila premotivovanosť, akurát odlišnými spôsobmi. A hoci dosiahli následne v kariére obrovské úspechy (víťazstvo na Vuelte a pódium na Tour de France), prišli o životné víťazstvo dve etapy pred koncom. Tieto dve Grand Tours boli to najlepšie čo som v cyklistike doteraz videl. Úprimne ma zaujíma vaša najobľúbenejšia Grand Tour minulej dekády. Neváhajte ju napísať do komentára!