Dúhová história

Slzy dojatia, veľké víťazstvá a prehry či nové nádeje do budúcnosti. To je charakteristika majstrovstiev sveta v cestnej cyklistike. História píše už 78. ročník. Z tých doterajších máme dodnes na čo spomínať.

 

Nürburgring je legenda sama o sebe, nehovoriac o jednej z jej súčastí Nordschleife. To však platí pre fanúšikov automobilových pretekov. Ani tento fakt ale nezmení skutočnosť, že aj cyklistika a predovšetkým svetový šampionát, je prepojená s týmto svetoznámym okruhom. Dokončili ho na jar 1927 a už o pár týždňov na ňom odštartovali historicky prvé Majstrovstvá sveta cestnej cyklistiky. Dokonca až o mesiac neskôr na okruhu odštartovala Grand Prix Nemecka.

 

Práve v premiérovom ročníku zvíťazil Talian Alfredo Binda a stal sa teda prvým profesionálnym víťazom. Neskôr sa mu podarilo vytvoriť jeden z rekordov v počte víťazstiev. Na najvyšší stupienok dosiahol spolu trikrát (1927, 30 a 32), čo sa potom neskôr zopakovali už iba traja pretekári. Belgičan Rik Van Steenbergen (49, 56, 57), či ďalšia veľká legenda - "kanibal" Eddy Merckx (67, 71 a 74). V novodobej histórii sa to podarilo iba Španielovi Óscarovi Freiremu. Dúhový dres si obliekol v rokoch 1999, 2001 a 2004, teda relatívne nedávno a čakáme, či sa to niekomu podarí zopakovať, alebo už ani nie v tomto vyrovnanom cyklistickom svete.

 

Majstrovstvá sveta v minulosti hostilo aj Československo a konkrétne hlavné mesto Praha. Víťazom v roku 1981 sa stal Belgičan Freddy Maertens a za zmienku stojí aj bronzová priečka, ktorú získal legendárny francúzsky cyklista Bernard Hinault. Amatérsku kategóriu vyhral Soviet Andrej Vedernikov. V tímovej časovke zaznamenali úspech aj naši cyklisti. "Doma" skončili na peknej brozovej priečke v zložení Milan Jurčo, Michal Klasa, Alipi Kostadinov a Jiří Škoda. Druhá skončila "zborná komanda" a víťazstvo patrilo NDR s ďalšou legendou Olafom Ludwigom.

 

Pred štartom profi majstrovstiev bolo ešte niekoľko ročníkov amatérskych majstrovstiev. Úplne prvé v roku 1921, zhodou okolností v Dánskej Kodani, tak ako tento rok a vtedy zvíťazil Švéd Gunnar Skjöld. V roku 1994 na nich zaujal napríklad náš Milan Dvorščík krásnym druhým miestom, teda striebornou medailou. Rok predtým zvíťazil Nemec Jan Ullrich. Amatérske preteky potom od roku 1927 súbežne pokračovali spolu s profesionálnymi až do roku 1995. Od ročníka 1996 ich nahradila nová kategória muži do 23 rokov. Odvtedy všetci znalci cyklistiky pozorne sledujú víťazov. Veď z tejto kategória vyšli takí kvalitní cyklistiky, a nie len šprintéri, či odolnejší šprintéri, ako Ivan Basso (98), Jaroslav Popovič (2001), Gerald Ciolek (2006) a na našu obrovskú radosť aj víťaz ročníka 2007 v Stuttgarde Slovák Peťo Velits.

 

Súčasťou majstrovstiev sveta je od roku 1994 aj časovka. Za tento krátky čas už preteky priniesli na svetlo sveta držiteľov dúhového dresu ako Miguel Indurain (95), dvakrát v rokoch 1999 a 2001 zažiaril Jan Ullrich. Krásne úspechy dosiahol trojnásobným víťaz Austrálčan Michael Rogers (2003 - 2005). Svoje prvé víťazstvo získal dodatočne. Pôvodne zvíťazil ďalší skvelý časovkár David Millar, ale kontrola odhalila, že užil zakázaný Epogén a UCI ho pridelia práve druhému Rogersovi. Najjagavejšou hviezdou časovky a jej skutočným obávaným majstrom sa stal Švajčiar Fabian Cancellara. Zvíťazil štyrikrát, od roku 2006 do roku 2010 dokázal jeho ťaženie zastaviť len Bert Grabsch v roku 2008. Canellarovu nadvládu na dva roky prerušil, možno nadobro ukončil, Tony Martin. Majster sveta z rokov 2011 a 2012. Uvidíme či je to začiatok novej éry.

 

Aj v kategórii do 23 rokov nájdeme zvučné mená a napríklad aj cyklistu, ktorý v novodobej histórii dokázal zvíťaziť v časovke a aj v cestných pretekoch s hromadným štartom. Nór Thor Hushovd sa tešil v časovke v roku 1998 a v pretekoch s hromadným štartom minulý rok, teda po dvanástich rokoch. Z mladíckej časovky vyšli aj ďalšie hviezdy ako Slovinec Janez Brajkovič (2004), Holanďan Lars Boom (2007), a momentálne z roka 2010 rastú až dve esá. Víťaz Američan Taylor Phinney a bronzový Marcel Kittel, teda jeden z najväčších konkurentov Peťa Sagana v súčasnosti. Pred dvoma rokmi sa radoval Arnaud Démare, dnes veľká šprintérska hviezda.

 

Ženské preteky zaradila UCI do šampionátu v roku 1958. Prvým dejiskom bol francúzsky Remeš a zvíťazila Luxemburčanka Elsy Jacobs. Historickými hrdinkami sú však ďalšie dve cyklistické legendy. Belgičanka Yvonne Reynders si dokázala tričko s dúhou obliecť štyrikrát (59, 61, 63 a 66). Ešte lepšie jazdila Francúzka Jeannie Longová. Dokázala získať titul štyrikrát po sebe v rokoch 1985 - 89. Ročník 88 bol zrušený pre letné Olympijské hry a podobne dopadli aj ročníky 84 a 92. Piaty titul pridala sympatická Jeannie v roku 1995. Inak, dĺžka ženských pretekov s hromadným štartom sa postupne menila. Najskôr sa pohybovala v rozmedzí 46,6 až 72 km. Postupne sa však predlžovala a v roku 2008 dosiahla 138,8 km.

 

Aj ženská časovka, tak ako mužská, mala na majstrovstvách sveta premiéru v talianskom Agrigente. Tejto disciplíne jednoznačne kraľuje už spomínaná Jeannie Longová. Spolu získala štyri časovkárske tituly (95 - 97, 2001). Spolu má teda deväť titulov majsterky sveta, čo jej môžu závidieť aj muži a to sme ešte nezarátali je štyri olympijské medaily (hromadný štart - zlato 96, striebro 92 a časovka - striebro 96, bronz 2000). Navyše, vo veku 52 rokov získala pred dvoma rokmi posledný francúzsky časovkársky titul.

 

Tradičným termínom majstrovstiev sveta je druhá polovica septembra po Vuelte. Nebolo to tak vždy, do roku 1995 sa jazdili koncom augusta, alebo začiatkom septembra. Zabudnúť by sme nemali ani na majstrovský dres. Tradičné biele tričko s dúhou má olympijské farby. Odspodu smerom hore v poradí: zelená, žltá, čierna, červená a modrá. Symbolizujú všetky cyklistické disciplíny, teda cestnú, horskú, dráhovú, cyklokros a BMX.