Philippe Gilbert

Philippe Gilbert sa po deviatich rokoch medzi "profíkmi" dostal až na vrchol. Stal sa najúspešnejším cyklistom sezóny 2011. Vyhral spolu osemnásťkrát, navyše ovládol rebríček UCI. O rok neskôr sa radoval z titulu majstra sveta. Tu je jeho cesta na vrchol.

 

Belgický cyklista Philippe Gilbert, momentálne najlepší cyklistický klasik pelotónu, sa narodil 5. júla 1982 v belgickom meste Verviers. V týchto končinách je cyklistika takmer náboženstvom, preto bol tento rodený talent od prvých "krôčkov" na bicykli pozorne sledovaný. Pochádza z tradičnej cyklistickej rodiny, jeho rodičia a brat Christian ho vždy podporovali.

 

Philippe už v mládežníckych kategóriách naplno ukazoval svoje druhé ja - víťazstvo. Začalo sa to okolo roku 1997, vyhral napríklad majstrovstvá provincie Liége. V mládežníckych kategóriách si v rokoch 1997 - 2001 pripísal vyše 50 víťazstiev. Istý čas ho trénoval aj Dirk De Wolf, bývalý víťaz elitnej klasiky Liége-Bastogne-Liége. Neskôr Philippe potvrdil potenciál svetového talentu, keď ako junior vyhral aj tri Ardénske klasiky a došpurtoval deviaty na MS do 23 rokov. Patril a stále patrí k tým, ktorí berú cyklistiku ako životnú filozofiu. Trénoval drvivú väčšinu dní v roku, všestrannosť si vylepšoval aj cyklokrosom.

 

Vďaka týmto výsledkom si ho vyhliadol známy manažér a lovec talentov Marc Madiot a jeho francúzsky tím FDJ. V ich novom drese rodák z Verviers vyhral etapu a bodovaciu súťaž na prestížnom etapovom preteku pre mladé talenty s názvom Tour de l'Avenir. Profesionálom sa Philippe Gilbert stal v sezóne 2003. Postupne sa udomácňoval v pelotóne, už vtedy hýril aktivitou, tak ako ho poznáme.

 

V sezóne 2004 vyhral etapu i celkovú klasifikáciu do 23 rokov na Tour Down Under v Austrálii. Z prvého miesta sa radoval aj na menšej klasike Paríž-Corréze, ktorú mimochodom organizuje Laurent Fignon. Dokonca si už vo veku 21 rokov vyskúšal trojtýždňové Giro d'Italia, kde si pripísal šieste miesto v prvej etape a celkovo pekné 32. miesto. Aj preto ho po sezóne ocenili ako najväčšiu nádej Belgicka.

 

Nasledoval rok 2005 a Gilbert nechal nahliadnuť i na svoju všestrannosť a výdrž. Vyhral hornatú Tour of  Var, pričom symbolicky zdolal o deväť sekúnd Davidovi Rebellina, ktorý iba rok predtým ovládol tri ardénske klasiky, čo čakalo v budúcnosti i Philippa. Ďalej skončil v tejto úspešnej sezóne šiesty na dlhej klasike Miláno-San Remo. Odkrútil si tiež premiéru na Tour de France, potom dopomohol predchodcovi a krajanovi Tomovi Boonenovi k titulu majstra sveta v Madride. Samozrejme, nie všetko mu vychádzalo a víťazstiev mal výrazne menej ako momentálne. Napríklad na Paríž-Tours predviedol pekný únik, ale aj kvôli neskúsenosti ho spolu s Devolderom pelotón pohltil len dvesto metrov pred čiarou. Tak už to jednoducho chodí, že u klasikov majú výrazný podiel na úspechu skúsenosti.

 

Tie Gilbert počas ďalších rokov poctivo zbieral, v Belgicku mal naďalej plnú podporu. Vyhral aj etapy vyššieho levelu na Critérium Du Dauphiné a na Eneco Tour. Pridal k tomu aj triumfy na klasikách Omloop Het Nieuwsblad, GP de Fourmies a GP de Walonnie. Jeho dominancia v klasikách začala mať reálne črty.

 

Avšak, prišli aj kariérne pády a veľká smola. Bolo to v sezóne 2007. Najskôr ho trápili zdravotné problémy, lekári mu v nemocnici v Liége museli kvôli rakovine odstrániť zo stehna „znamienko krásy". Kvôli tomu musel oddychovať a štart sezóny sa mu oddialil. Keď už vhupol do diania, súperi ho zväčša dostihli kúsok pred cieľom. Konkrétne napríklad na Miláno-San Remo chýbalo k jednotke iba 1200 metrov. Jediné víťazstvo v smolnom roku si teda pripísal na Tour de Limousin. Záver sezóny mu predsa len dodal sebavedomie, skončil ôsmy na MS v Stuttgarte.

 

A v sezóne 2008 to bol znova starý dobrý "lišiak" Gilbert. Na Tour Down Under vyhral súťaž vrchárov aj celkovú klasifikáciu. Ukázal sa aj na etapových pretekoch Vuelta a Mallorca, kde vyhral dve etapy a celkové hodnotenie. Spolujazdci mu gratulovali i pri triumfoch na Paríž - Tours či Trofeo Mallorca. Pripísal si tiež jedno druhé miesto z etapy TdF, ale aj tretiu priečku z klasiky Miláno - San Remo. Na konci sezóny sa po dlhých a užitočných šiestich rokoch rozlúčil s tímom FDJ a "zvoncom" boli mnohé ocenenia na čele s titulom najlepší belgický cyklista roka. A ako sme už naznačili, to je v krajine cyklistického náboženstva veľká pocta.

 

Od sezóny 2009 teda hájil Philippe Gilbert farby Silence-Lotto (Omega Pharma). Znovu sa stretol s trénerom Dirkom De Wolfom, ale na nostalgiu nemali určite čas. Gilbert totiž v novom drese vyhral Giro di Lombardia alebo Paríž - Tours. Potešilo aj prvé miesto z etapy na Giro d'Italia a do kolónky úspechov pribudlo ešte šieste miesto z MS.

 

V sezóne 2010 sa zmenil názov tímu na Omega Pharma-Lotto, ale víťazné chúťky Belgičana sa nezmenili. Pripísal si sedem víťazstiev, medzi nimi aj triumfy na Amstel Gold Race a Giro di Lombardia. Svojim typickým štýlom vyhral tiež dve etapy na Vuelte. V Španielsku si obliekol aj dres lídra celkovej klasifikácie na päť etáp. Majstrovstvá sveta 2010 v Austrálii mu však nevyšli podľa predstáv, skončil osemnásty. Po týchto fantastických rokoch a výsledkoch sa Philippe Gilbert dokázal ešte zlepšiť.

 

V sezóne 2011 ako hlavný vodca tímu Omega Pharma-Lotto vyhral až osemnásťkrát, z toho osemkrát na úrovni World Tour a zaslúžene ovládol World Tour rebríček. Už na jar zažiaril ako autor víťazného hattricku z Ardénskych klasík, teda Amstel Gold Race, La Fléche Wallonne a Liége-Bastogne-Liége. Tieto tri triumfy získal za neuveriteľných osem dní, v histórii sa to predtým podarilo iba spomínanému Davidovi Rebellinovi v roku 2004. Gilbert mal aj kus šťastia, vyhral o malý kúsok napríklad aj na Liége-Bastogne-Liége v pamätnom šprinte pred Schleckovcami. Mimochodom, táto klasika je pre Belgičana výnimočná aj tým, že sa jazdí po cestách neďaleko od jeho domova...

 

Prešlo pár týždňov a v lete vystrkoval "Gilbertík" rožky znova. Stal sa majstrom Belgicka v preteku i časovke a ako nositeľ belgického dresu potom suverénne vyhral úvodnú etapu Tour de France. Počas ďalších dní si kuriózne obliekol žltý, bodkovaný i zelený trikot. Dlho bojoval práve o zelený, i keď nie je typickým šprintérom. Za to je poriadne aktívny, preto si ho fanúšikovia obľúbili. Mimochodom, na Tour skompletizoval svoje víťazstvá z Grand Tours. Až do konca sezóny úspešne zbieral ďalšie skalpy z klasík. Sklamaný bol jedine z majstrovstiev sveta, kde skončil sedemnásty, no profil jednoducho nemohol prebudovať. Práve titul majstra sveta zostal jeho najväčším cieľom do budúcnosti. Nie nadlho...

 

V sezóne 2012 Gilbert pôsobil ako zamestnanec hviezdneho tímu BMC. Je kolegom nielen Evansa, Van Garderena či Hincapieho, ale aj dobrých klasikov ako sú Hushovd a Van Avermaet. Gilbert mal pred sezónou jasno: "Ciele sú jasné. Byť čo najlepší na jarných klasikách, pokúsiť sa vyhrať niektorú z úvodných etáp na Tour de France v Liége, potom pomáhať Cadelovi vyhrať celkovo Tour a zabojovať na MS."

 

Vlaňajší rok sa u Phila ťažko hodnotí. Spomínané ciele zo začiatku sezóny nedokázal naplniť. Nevyhral ani jednu klasiku či etapu na Tour a črtala sa blamáž. Potom však zabral na sto percent a po letnej prestávke sa vrátil ako vymenený. Vyhral dve etapy na Vuelte a do holandského Valkenburgu šiel razom ako najväčší favorit. Svoju pozíciu dokonale naplnil. Na záverečnom Caubergu súperom ušiel a jednoznačne si pripísal na svoje konto majstrovský titul. Sklamanie zo sezóny tak bolo zabudnuté a v sezóne 2013 sa "promenáduje" v dúhovom drese.

 

Lenže ťarcha majstrovského dresu bola silnejšia, ako si možno sám myslel. V pelotóne výborne označený Gilbert najskôr pred jarnými klasikami ničím nezaujal. Dlažobné jednorazovky sa potom tiež nevydarili, ale hlavný cieľ bol niekde inde. Ale piate miesto na Amstli a siedme v Liége by pre iného jazdca mohli byť dostačujúce, no nie pre Gilberta. Čarovná aura ardenských klasík tak znovu spadla z jeho pliec a sympatický Belgičan musel hľadať v sezóne nové ciele. Na Tour bol však neviditeľný, nasledujúcu Vueltu a celý ročník aspoň zbežne zachránilo víťazstvo v dvanástej etape. Pred ďalšou sezónou tak stála pred Gilbertom už známa úloha, ako prebrať uspaného klasikárskeho démona.

 

A treba povedať, že sa mu to podarilo. Jeho jarná kampaň vyvrcholila víťazstvami na Brabantskom šípe a Amstel Gold Race, kde znovu ukázal na Caubergu perfektný špurt do kopca. Okamžite sa začalo špekulovať, či bude schopný napodobniť svoju jazdu z roku 2011, ale na zvyšných dvoch ardenských jednorazovkách skončil "iba" v top10. V druhej časti sezóny sa mu darilo najmä na etapových podujatiach. V klasikárskej edícii Eneco Tour obsadil siedme miesto, ale najlepší výsledok ročníka dosiahol na Okolo Pekingu, kde sa dostal na najvyšší stupienok. Pre neho to bolo vôbec prvé víťazstvo v kariére na etapovom podujatí, ktoré si zabezpečil triumfom v druhej etape a perfektným výkonom na jedinom cieľovom stúpaní. V roku 2014 tak Philippe Gilbert začal znovu vyhrávať veľké preteky.

 

Vrcholom nasledujúcej sezóny mali byť znovu ardenské klasiky, jeho forma preto stúpala postupne. Prvým dobrým zábleskom bolo tretie miesto na Brabantskom šípe. Na Amstli predviedol svoj typický útok na Caubergu, ktorý však zachytil Matthews a obidvoch pred cieľom dobehla väčšia skupinka. V šprinte potom vybojoval desiatu priečku. Na Valónskom šípe spadol, odstúpil z pretekov a toto zranenie ho ovplyvnilo na LBL, kde na konci nemal rovnakú silu ako ostatní favoriti. 

 

Smoliarske predstavenia na klasikách si vynahradil na Gire, kde ukoristil dve etapy. Najskôr ovládol šprint do kopca, potom predviedol parádny výkon v úniku na ťažkom stúpaní. Onedlho ho nahnevalo rozhodnutie tímu BMC, že nepocestuje na Starú dámu, preto odstúpil z pretekov Okolo Švajčiarska. Kvôli zraneniu kolena. V druhej časti sezóny vybojoval druhé miesto na Clasica San Sebastian, na Eneco Tour vybojoval štvrtú priečku a medzi desať najlepších sa dostal na kanadských jednorazovkách.

 

Sezóna 2016 určite nepatrila medzi jeho najvydarenejšie. Na Paríž - Nice ochorel a na niekoľko týždňov prišiel o dôležitú časť prípravy pred ardenskými klasikami. Navyše, bezprostredne pred tými pretekmi ho na tréningu zrazilo auto a pri tomto incidente si zlomil malíček. Aj s týmto zranením vycestoval na ardénsky týždeň, ale bez úspechu. 

 

Výraznejšie sa nedokázal presadiť ani v druhej časti sezóny. Na Tour necestoval, ale predstavil sa na Vuelte, no ani tam nenašiel svoju najlepšiu formu. Španielske podujatie ukončil predčasne, aby bol fit na ME, ale v Plumelci obsadil ôsmu priečku. Jeho jedinými víťazstvami v sezóne tak zostali belgický titul z cestných pretekov a dva triumfy na Okolo Luxemburska. Na konci ročníka sa rozhodol zmeniť dres, po piatich rokoch strávených v BMC sa opäť ukáže v celku Etixx - Quick-Step.  

      

          

Phil momentálne patrí k najobľúbenejším cyklistom, má niekoľko fanklubov a ideálne vlastnosti pre najlepšieho klasika sveta, ktorým chce zostať, aj keď ho v roku 2012 poriadne zahanbil Tom Boonen.

 

 

Philippe Gilbert zmenil dres a prospelo mu to. Opäť sa dostal tam, kde patrí. Na výslnie. Premiéru si užil na Volta a la Comunitat Valenciana. Veľkou generálkou pred jarnými klasikmi bolo P-N, kde zbieral súťažné kilometre. Jarnú časť odštartoval na Miláno - San Remo, kde finišoval na 22. mieste. Nevyzeralo to dobre, ale Belgičan sa len rozbiehal. Dve druhé miesta získal na Dwars Door Vlaanderen a E3 Harelbeke. Na Driedaagse De Panne-Koksijde získal hneď prvý deň a pridal tiež GC. A potom prišlo to najkrajšie. Premiérové víťazstvo na Okolo Flámska. O takmer pol minúty porazil Grega Van Avermaeta. Aby toho nebolo málo, vyhral aj Amstel Gold Race. Po rokoch 2010, 2011, 2014, tak učil po štvrtý raz. Už 35-ročný pretekár vyhral počas sezóny 2017 ešte raz. Patrila mu druhá etapa na Okolo Švajčiarska. Následne nedokončil Tour a celé to ukončil ako mnohí iní cyklisti v Lombardii.

 

Hrozivý pád znamenal koniec na Tour

 

Gilbert začal sezónu 2018 v Španielsku, ale výraznejšieho výsledku sa dočkal až po návrate na domáce cesty. Hlavne jeho jazda na jednorazovke Le Samyn musela baviť všetkých cyklistických fanúšikov. Belgičan bol za ňu odmenený druhým miestom. Potom prišla prvá väčšia previerka, Strade Bianche, a Gilbert okúsil prvé väčšie sklamanie v sezóne. Neúspech v Taliansku ho však nezastavil, Philippe koncentroval svoju pozornosť na legendárne belgické a francúzske preteky. Už na E3 Harelbeke vyskočil na debnu, bol druhý, čo sa mu podarilo aj na Ronde van Vlaanderen, kde skončil tretí. Ostatné veľké klasiky mu už tak výborne nevyšli a Gilbert upriamil pozornosť na Starú dámu. Ešte pred ňou si odskočil na domáci šampionát a po ďalšie druhé miesto. Víťazstvá sa mu akosi vyhýbali a v rovnakom duchu pokračoval aj na najslávnejších cyklistických pretekoch. Belgičan v koncovkách vhodných pre klasikárov jazdil agresívne, ale nepodarilo sa mu zvíťaziť. Potom prišla 17. etapa a desivý pád v zjazde, po ktorom Gilbert z Tour odstúpil. Mal zlomené jabĺčko a musel pauzovať dva mesiace. Jeho návrat na cestu bol ako z veľkej knihy. Na pretekoch Grand Prix d'Isbergues, ktoré boli prvé po desivom páde, si pripísal premiérové víťazstvo v sezóne a zároveň aj posledné. Gilbert ťažký ročník ukončil v Číne na Gree-Tour of Guangxi, kde v celkovej klasifikácii skončil na dvanástom mieste.

 

Najväčšie úspechy:

Majster sveta vo Valkenburgu 2012