Nibali potvrdil žraločie inštinkty, Taaramae bojoval za tímového kolegu

 

 

 

Ružovými písmenami sa do pamäti 99. ročníka vryl napokon Vincenzo Nibali. Jazdec, ktorému sa podarilo vyhrať tieto preteky s najväčšou pravdepodobnosťou už druhýkrát v kariére, potvrdil, že ešte ani zďaleka nepovedal na veľkých pretekoch posledné slovo.

 

"Bol to fantastický deň. Musím sa poďakovať svojmu tímu, pretože boli mimoriadni. Zvlášť chcem spomenúť Micheleho Scarponiho, Tanela Kangerta a Jakoba Fuglsanga," uviedol šťastný Nibali. Astana sa v rozhodujúcej etape spoliehala najmä na silný tím s vrchárskymi dispozíciami. Okrem toho bol samotný líder dobre navnadený  piatkovým víťazstvom, čo aj potvrdil. Na etapu sa postavil s veľkým sebavedomím. "Pre moju kariéru je toto víťazstvo veľmi dôležité. A nie iba pre mňa, ale aj pre všetkých, ktorí sú okolo mňa a ktorí dnes nesmierne trpeli," vyzdvihol prínos svojich kolegov. Nibali v krátkosti zhodnotil aj celý priebeh Gira. "Preteky boli pre mňa celkom vyčerpávajúce. Musel som sa tiež vyrovnávať s obrovským tlakom na moju osobu. Tiež som nemal tú najlepšiu formu, no povedal som si, že to skrátka musím nejako dobojovať. A i napriek tomu, že som už všetko hádzal do koša, zvládol som to."

 

Radosť z veľkolepého víťazstva neskrýval ani šéf celku Alexander Vinokurov. "Neskutočný výkon všetkých chlapov a ešte neskutočnejší od Vincenza. Potvrdil, že sa nevzdáva a nohy zvesí až v cieli. Ako už hovoril, mali sme počas týchto troch týždňov ťažké chvíle, no všetko sa akoby vynahradilo posledné dva dni." Podľa dopingom poškvrneného lídra Kazachov dnes existovala iba jedna správna stratégia, ktorá mohla sláviť úspech. A slávila. Ružový dres tento rok vystriedal sedem cyklistov, kým prišiel domov, k svojmu pánovi.

 

 

Videosumár etapy

 

 

 

Ak nastupujete na poslednú horskú etapu Gira d'Italia v ružovom drese, musíte mať skvelú-životnú formu. O to frustrujúcejší je fakt, ak počas nej o dres prídete. Kolumbijský klokan Esteban Cháves by o tom vedel rozprávať. I napriek tomu je druhé miesto pre mladého cyklistu Orica-GreenEdge obrovským úspechom. Zvlášť ak skrátka nebolo v jeho silách urobiť viac. "Nebudem sa vyhovárať. Dnes to bolo extrémne náročné a ja som nemal nohy. Dal som do toho všetko," chlapsky priznal piaty cyklista z minuloročnej Vuelty. No práve posledné dva výsledky na podujatiach Grand Tours mu dodávajú veľké sebavedomie. "Naozaj si myslím, že toto je pre mňa aj pre celý môj tím ešte len začiatok. Ďalšie príležitosti sú už na ceste," povedal rodák z Bogoty a retrospektívne sa vrátil k tímu. "Som veľmi hrdý na svojich spolujazdcov. Bolo neuveriteľné ako bojovali, a to počas celých pretekov. Musíme sa ešte sústrediť na poslednú turínsku etapu a potom môžeme oslavovať to, čo sme dosiahli," dodal 14. muž kráľovskej etapy a druhý na Gire 2016 celkovo.

 

Tak ako Vinokurov v Astane, aj Matthew White v austrálskom celku bol s výkonom svojho lídra nesmierne spokojný. "Esteban dal do toho všetko. Sme naňho hrdí, podobne ako aj na všetkých ostatných. Ružový dres je v správnych rukách. Nibali bol skrátka posledné dva dni prisilný. Pre nás je to ďalší ohromný zážitok."

 

 

 

V akomsi závetrí dvoch pravdepodobne najšťastnejších cyklistov v súčasnosti, si svoju chvíľku slávy užil aj jeden z dvojice estónskych pretekárov v najvyššej lige. Zatiaľ čo Tanel Kangert urputne pomáhal Nibalimu a dostal pokyn ho počkať, Rein Taaramae z Kaťuše dokázal etapu s poradovým číslom 20. vyhrať. Avšak po včerajšom páde Ilnura Zakarina mu nebolo všetko jedno. "Bol to môj cieľ. Videl som, ako včera Ilnur havaroval,  a tak som išiel tak trochu pre neho. Padol v obrovskej rýchlosti a naozaj som sa bál, že prišiel o život. Bola pre mňa veľká úľava, keď som videl ako sa posadil," zaspomínal na desivú piatkovú etapu bývalý dohoročný jazdec francúzskeho Cofidisu.

 

"Neviem či to bolo dnes moje najväčšie víťazstvo, vyhral som už etapu na Vuelte, ale je pekné keď sa sny stávajú realitou," zaspomínal si ešte na rok 2011. "Ráno pred etapu som sa necítil dobre. Avšak jej úvod som zvládol a keď sme sa dostali do výšky nad 2000 metrov nad morom, začalo mi to vyhovovať. V takejto nadmorskej výške som absolvoval kemp hneď niekoľkokrát, a tak som mal pocit akoby ma nemohol nikto poraziť. Šesť týždňov v takomto prostredí... Bolo to v Kolumbii a neprekvapilo by ma, ak by som dostal už aj tamojší pas," zažartoval 29-ročný cyklista.    

 

Steven Kruijswijk. Pre našinca ide o cyklistu s krkolomným menom. Pre Holanďana bolo krkolomné celé Giro. Žiaľ, doslovne. V tretej etape od konca zaznamenal pád, ktorý ho vyzliekol z ružového dresu. Dnes musel dokonca zostúpiť zo stupňa pre víťazov, no i tak je štvrtá priečka pre zástupcu tímu Lotto NL-Jumbo obrovským úspechom. "Tento deň som si vyslovene odtrpel. Som totálne vyčerpaný. Chcel som síce udržať tretiu priečku, no preteky som stratil už včera," uviedol po etape smutný pretekár. Ráno dokonca celok uvažoval, či vôbec nastúpi. Po spomínanom páde si totiž privodil zlomeninu rebra. "Urobil som všetko čo sa dalo. Po páde som v noci poriadne nespal a dosť ma to bolelo. Počas etapy som sa to snažil ignorovať a sústrediť sa len na cieľovú čiaru. To bolo všetko. Škoda, že tu dnes nestojím s ružovým dresom," dodal Steven Kruijswijk.