Výnimočný Egan Bernal potreboval len krátky čas, aby dobyl najslávnejšie preteky

 

Egan Bernal sa narodil trinásteho januára v roku 1997 v kolumbijskom meste Zipaquirá, ktoré sa nachádza 45 kilometrov severne od hlavného mesta krajiny Bogotá. Zipaquirá leží v nadmorskej výške 2650 metrov nad morom a to je jeden z dôvodov, prečo je Bernal taký silný v kopcoch pri nižšej koncentrácii kyslíka vo vzduchu. Pochádza z mesta s rovnakou nadmorskou výškou, akú má Col du Galibier. Jeho otec pracoval ako člen strážnej služby a mama bola zamestnaná ako slúžka a upratovačka. Vyrastal v jednoduchých pomeroch, ale nie úplne chudobných, a v detskom veku ho prilákal k cyklistike otec, ktorý bol sám amatérskym jazdcom.

 

 

Egan Bernal (© LaPresse/Fabio Ferrari)

 

 

Ako dieťa podnikal spolu s otcom cyklistické výlety cez víkendy a na začiatku boli jeho záľubou najmä horský bicykel a členité terény v okolí bydliska. Keď mal osem rokov, zúčastnil sa na prvých pretekoch v jeho rodisku. Otec ho tam nechcel pustiť, preto ho zapísal do štartovej listiny kamarát, ktorý mu aj požičal prilbu, a Bernal tieto preteky vyhral. Víťazstvom získal štipendium na školu a aj miesto v žiackom cyklistickom tíme.

 

Až do jedenástich rokov sa pohyboval na miestnej úrovni, ale potom nastal zlom, keď si ho všimol Pablo Mazuera a stal sa jeho prvým trénerom. Mazuera založil nadáciu, ktorá pomáhala rozvíjať cyklistický talent u detí z menej majetných rodín a zabezpečiť ich po materiálnej a trénerskej stránke. Bernal jazdil pod jeho patronátom počas celého juniorského veku, až do svojho odchodu do Európy. Najskôr kombinoval cestný bicykel a MTB a v obidvoch disciplínach dosahoval dobré výsledky. Horské bicykle vycvičili jeho jazdeckú techniku a môžeme to pozorovať na jeho zručnostiach na ceste medzi profesionálmi.

 

Tréner Pablo Mazuera spomína, že už v juniorskom veku neprejavoval len nesmierny talent, ale aj vyspelú osobnosť. „Vždy bol veľmi sústredený a odhodlaný. Mal jasné zámery a všetky ciele, ktoré si stanovil, sa splnili vďaka jeho disciplíne a pracovitosti.“ Ak tréning trval dve hodiny, Bernal strávil na bicykli tri alebo štyri hodiny. A bolo mu jedno, že prší a jazdí v blate.

 

 

 

Zároveň bol až príliš vážny a zameraný na to, čo robí, až  to nebolo niekedy normálne na cyklistu v juniorskom veku. „Musel som byť na neho tvrdý. Nie kvôli disciplíne, ale vždy bol priamočiary, hrdý a presne vedel, čo chce dosiahnuť a čo má preto robiť. Ale keď ste stále iba dieťa, musíte brať svoje povinnosti aj ako hru, lebo ak sa stanete profesionálom, bude vás taký život už nudiť,“ poodkryl Mazuera druhú stránku mimoriadnej pracovitosti svojho zverenca. Keď mal Bernal šestnásť rokov, nečakane začal uvažovať o tom, že skončí s cyklistikou a stane sa športovým novinárom. Trénerské okolie mu to nechcelo povoliť a jeden z nich mu navrhol, že nech ešte vydrží, a ak mu to na bicykli nepôjde, sám mu zaplatí štipendium.

 

Postupne napredoval ako junior a v jeho výsledkoch vyčnievajú strieborná medaila na svetovom šampionáte v MTB v roku 2014, niekoľko víťazných pretekov na americkom kontinente v tejto disciplíne a presadil sa aj na svetovom šampionáte v MTB v sezóne 2015, keď získal bronzovú medailu. V tom čase sa už stal zaujímavým aj pre európske tímy a veľký zlom v jeho kariére nastal po kontakte s Giannim Saviom, ktorý rozbehol Bernalovu kariéru.

 

    

Hlavná postava talianskeho pro-konti celku Androni Giocattoli Gianni Savio v roku 2015 rozhodil kontakty po Južnej Amerike a chcel získať do tímu vrchára. Na odporúčanie sa ozval vtedajšiemu Bernalovmu agentovi a keď dostal fyzické parametre mladého kolumbijského jazdca, musel ho vidieť na vlastné oči. V priebehu roka absolvovali spoločné stretnutie v Monaku a potom zobral Egana Bernala na kliniku do Milána, kde mu urobil ďalšie testy pod vedením skúseného trénera Michele Bartoliho. Fyzické parametre ešte len 18-ročného cyklistu boli na takej mimoriadnej úrovni (v tomto smere bol silnejší ako Froome alebo Valverde), že si ho Savio okamžite zobral pod patronát a Bartoli sa stal jeho trénerom. A španielsky denník Marca mohol vyrukovať so známym titulkom „Prichádza beštia!“.

 

 

 

V tom roku ho poslali na skúšku na juniorskú klasiku Il Piccolo Fiandre, s prašnými cestami a krátkymi kopcami, a Bernal tu naplno využil skúsenosti z horských bicyklov a vrchárske kvality. Vyhral po sólovom útoku a Gianni Savio mu ihneď ponúkol kontrakt na štyri roky. Od roku 2016 už naplno zarezával v zostave Androni Giocatolli a ani sám nemohol uveriť, ako rýchlo sa udiala jeho cesta do Európy. Trénerský tím Pabla Mazueru ho chránil počas juniorského veku, aby ho predčasne „nezničili“ agenti, a preto bol Bernal perfektne pripravený na európsky angažmán. Dokazujú to výsledky, ktoré dosiahol počas dvoch rokov v Androni Giocattoli.

 

Hneď od sezóny 2016 sa ukazoval na kvalitných podujatiach a na Coppi e Bartali alebo Giro del Trentino vyhral súťaž pre najlepšieho mladého pretekára. Dynamit v nohách vytiahol na Tour de Bihor a po triumfe v kráľovskej etape sa stal aj celkovým víťazom podujatia. Mal iba devätnásť rokov. Pri svojej prvej účasti na Tour de l'Avenir skončil štvrtý v poradí, ale o rok neskôr už nemal na najprestížnejšom podujatí pre talentovaných cyklistov konkurenta. Ovládol posledné dve horské etapy a výhrou na tomto podujatí si otvoril dvere pre ďalší veľký prestup.

        

V druhom roku pôsobenia v drese Androni Giocattoli prerástol možnosti talianskeho celku. Na dobre obsadených podujatiach Coppi e Bartali a Tour of the Alps sa dostal do Top 10, potom na Le Tour de Savoie Mont Blanc vybojoval dve etapy (prvé v profesionálnej kariére) a aj celkový titul. Ešte lepšie sa mu darilo na Sibiu Tour, kde získal až tri etapové triumfy a právom ovládol celé podujatie. A keď to všetko podčiarkol úspech na Tour de l'Avenir, Gianni Savio len rátal ponuky na vykúpenie spod kontraktu svojho vychýreného vrchára od tímov World Tour. Egan Bernal si napokon vybral tím Sky, pretože chcel byť najlepším a chcel jazdiť za najlepší tím na svete.

 

 

        

O talentovaného cyklistu zviedli súboj Trek - Segafredo a Sky a tímu Androni napokon ponúkla väčšiu finančnú kompenzáciu britská zostava. Jej hlavný predstaviteľ David Brailsford hľadal novú tvár, ktorá môže napodobniť výsledky Chrisa Frooma, a voľba padla na Egana Bernala. „Prekvapili ma na ňom dve veci. Nebol vrchár ako ostatní jazdci. Vedel sa pohybovať na časovkárskom stroji, mal správny posed a dokázal ovládať svoje úsilie počas časoviek. A bol veľmi vyzretý, že sa prišiel sám pýtať, aby sa niečo naučil. Do ničoho ho nebolo treba tlačiť,“ vyjadril sa Brailsford, ktorý získal tento obrovský kolumbijský potenciál v sezóne 2018.

 

Egan Bernal mal iba 21 rokov, keď okamžite zapadol do tímu Sky a stal sa jeho dôležitou súčasťou. Nepotreboval čas na adaptáciu. Aj v tom sa prejavila jeho jazdecká vyspelosť. Najskôr sa vytiahol na národnom šampionáte výhrou v časovke, čím len potvrdil, že nie je iba vrchárom, ale môže sa spoľahnúť na univerzálne schopnosti. Potom sa presadil na Oro y Paz, kolumbijskom podujatí, kde v poslednej etape pokoril svojich skúsenejších krajanov Quintanu s Uránom a stal sa celkovým víťazom. Európsky debut v drese Sky prežil na Okolo Katalánska a aj tam mal nabehnuté na výborný výsledok, ale na konci poslednej etapy spadol v zjazde a preteky nútene skončil ako druhý muž priebežného poradia.

      

Po mesačnej prestávke sa vrátil na Okolo Romandie a po silnom týždňovom výkone skončil druhý v poradí, keď dokonca ovládol aj časovku jednotlivcov. Najlepšie momenty sezóny 2018 prežil na Okolo Kalifornie. V druhej etape pokoril ťažký dojazd na Mt. Gibraltar, stal sa lídrom pretekov, ale v ITT ho odsunul na druhé miesto Van Garderen. Kolumbijský jazdec však vytiahol parádny útočný kúsok a v etape vedúcej k jazerám Tahoe nechal za sebou všetkých favoritov a sólovým spôsobom deklasoval celý balík. Prvý celkový triumf na podujatí WT ukázal nielen jeho vrchárske schopnosti, ale aj bojovnosť a veľkú súťaživosť. Potom prežil debut na Tour de France a v spoločnosti Thomasa s Froomom predvádzal svoju vrchársku kvalitu najmä v druhej časti pretekov. Ako super domestik chytal útoky konkurencie v rozhodujúcich momentoch a pamätný bol najmä jeho výkon na Alpe d'Huez, kde cez neho neprešiel nikto.

 

 

 

V ročníku 2019 naplno rozbalil svoj potenciál a už vo veku 22 rokov vybojoval to najcennejšie, čo môže dosiahnuť jazdec na celkové poradie. Najskôr na podujatí Paríž - Nice predviedol maximum zo svojho umenia. Dve úvodné veterné etapy prežil na čele pretekov a dokonca sa snažil za pomoci kolegov robiť terezíny. Výborný výkon vytiahol aj v časovke, pri jedinom horskom dojazde Col de Turini si mohol len strážiť svoju pozíciu a to isté mu stačilo predviesť aj v poslednej etape, aby zaknihoval prestížny triumf na podujatí, kde vyhrávajú aj víťazi TdF. Formu si udržal aj naďalej. Na silne obsadenom Okolo Katalánska a po taktickej bitke viacerých favoritov skončil tretí a v generálke na Starú dámu si bezkonkurenčne podmanil Okolo Švajčiarska. Nikto zo súperov mu nestačil na Flumserbergu, vyhral etapu etapu vedúcu na St. Gotthard a v časovke udržal vedenie pred nepríjemným Dennisom.

     

Na Tour de France dorazil s veľkými úspechmi, vynikajúcou formou, ale stále nie ako jasný líder tímu Ineos. Na žltý dres cielil spoločne s Thomasom a trpezlivý Bernal dostal všetky výhody na svoju stranu, akonáhle sa objavili v ponuke kopce. Na Tourmalete a Prat d'Albis vyhral psychologickú bitku s obhajcom prvenstva. Ukázal, že je silnejší a potom to maximálne rozbalil v Alpách. Vo vysokej nadmorskej výške na Galibieri a Iserane nikto nedokázal zachytiť jeho útoky a v devätnástej etape sa obliekol do žltého dresu. Stal sa tretím najmladším víťazom TdF v histórii a prvým kolumbijským cyklistom, ktorému sa to podarilo. Už vo veľmi mladom veku pokoril najslávnejšie preteky na svete a  to všetko má byť len začiatok jeho mimoriadne úspešnej kariéry. V závere sezóny 2019 ešte triumfoval na jednorazovke Gran Piemonte.

 

V Eganovi Bernalovi sa stretávajú jedinečné vrchárske vlastnosti, skúsený jazdecký štýl a univerzálne schopnosti, ktoré budú podľa Alberta Contadora definovať novú éru cyklistiky. Napriek veľkým očakávaniam zostáva kolumbijský cyklista nohami pevne na zemi. „Necítim žiadny tlak. Vyhral som predsa Tour de France. Ak sa mi to už nikdy nepodarí, aj tak sa budem môcť pochváliť mojim deťom týmto veľkým úspechom. Ale nechcem byť posadnutý Starou dámou. Mám rešpekt oproti všetkým veľkým pretekom a najmä talianskym podujatiam, ktoré sa mi špeciálne páčia. Chcem sa zamerať na viaceré preteky a jednoducho pokračovať v tom, čo robím doteraz.“ Naozaj prišla beštia, ktorá to má v hlave dobre usporiadané.