Nemecká cyklistika sa dočkala aj silného jazdca na GC. Emanuel Buchmann

 

 

 

Nebol nevyhnutne predurčený na to, aby sa stal profesionálnym pretekárom. Pochádza zo skromnej tesárskej rodiny a cyklistika nepatrila medzi jej hlavé záujmy. Od malička však jazdil na bicykli a v kopcovitom regióne Bádensko-Württembersko dostal dobré základy pre neskoršiu kariéru. Jeho otec Manfred Buchmann hovorí, že ho nebolo možné dostať z bicykla. Keď mohol, stále podnikal výlety na bicykli.

 

 

Emanuel Buchmann (© BORA - hansgrohe / Sprintcycling)

 

 

Samotný Emanuel Buchmann si spomína na svoje začiatky tak, že „najskôr som trénoval relatívne málo a nemal som presný plán, čo budem robiť. Užíval som si voľnú jazdu, či už sám alebo s priateľmi, a v zime som sa tešil na horský bicykel. Tešil som sa, že môžem byť v prírode. Len postupne som zvyšoval tréningové dávky, čo sa neskôr ukázala ako moja výhoda.“ Vždy si razil vlastnú cestu a volil skôr opatrnejší, ale pragmatický prístup. V mládežníckom veku ho „predbehlo“ niekoľko talentovaných jazdcov, ale zase videl aj takých, ktorých veľmi skoro prestala baviť cyklistika.

 

Súťažne sa jej začal venovať ako 14-ročný v miestnom tíme KJC Ravensburg a už v juniorskom veku sme mohli sledovať charakteristické znaky, ktoré ho budú sprevádzať počas celej kariéry. Buchmann je tichý cyklista, niekedy až plachý. Nechce byť stredobodom pozornosti. Je pokorný, ale na druhej strane ambiciózny, s veľkým talentom a obrovskou túžbou učiť sa a neustále sa zlepšovať.

 

V roku 2010, ako 17-ročný, skončil deviaty na juniorskom Okolo Flámska, inak sa v tejto kategórii výraznejšie nepresadzoval. Kariéru rozbiehal pozvoľna. Aj keď v mládežníckom veku nedosahoval výsledky, zbieral skúsenosti, zlepšoval sa a to bol dôvod, prečo dostal v sezóne 2012 angažmán v kontinentálnom celku Specialized Concept Store, čo bolo veľmi dôležité pre 19-ročného cyklistu. Vyskúšal si niekoľko pretekov v zahraničí a v nasledujúcom ročníku prestúpil do celku Rad-Net Rose, kde sa formovala nová generácia nemeckých cyklistov, vrátane Pascala Ackermanna. Buchmann sa zameriaval predovšetkým na etapové podujatia a na Tour de l'Avenir skončil sedemnásty v poradí. Nebol z toho svetoborný výsledok, ale už v nasledujúcom ročníku 2014 zaujal dôležitých predstaviteľov nemeckej cyklistiky.

 

 

 

Na menších etapových pretekoch dokázal finišovať v najlepšej desiatke a potom sa mu vydarila účasť na Tour de l'Avenir - v silnej konkurencii skončil na siedmej priečke. Hneď na to vybojoval tretie miesto na podujatí Okolo Jižních Čech, kde vyhral aj tretiu etapu. Na týchto podujatiach mu veľmi pomohol Enrico Poitschke, ktorý ho poznal, vštepil do neho potrebnú sebadôveru a napokon nakopol Buchmannovu kariéru. „V juniorskom veku ešte nebol super talent. Stále sa vyvíja a je ťažké predpovedať, kam sa dostane. Môže patriť medzi cyklistov, ktorí dosiahnu vrchol výkonnosti až ďaleko po tridsiatke,“ charakterizuje Poitschke svojho dlhoročného zverenca.

 

V sezóne 2014 predviedol Buchmann ešte jeden výborný výkon. Na nemeckom šampionáte v jazde do kopca bol na prudkom stúpaní najsilnejší v kategórii do 23 rokov a na strmých úsekoch, ktoré ponúkli maximá až 24 percent, dosiahol lepší čas ako všetci účastníci hlavnej mužskej kategórie. Tento výkon videl na vlastné oči aj Ralph Denk, a keďže v tom čase už spolupracoval vo svojom pro-kontinentálnom tíme s Enricom Poitschkem, obaja sa rozhodli ponúknuť Buchmannovi potrebný priestor na ďalší rozvoj. Aj Denk má jasný pohľad na teraz už jedného z najlepších svojich jazdcov.  „Talent, ale nie výnimočný talent, ktorý chce zlepšovať svoje schopnosti tvrdou prácou. Dobrý charakter, stojaci pevne na zemi, žiadna hviezda. Radšej bude mlčať, ako by mal povedať príliš mnoho.“ Ich vzájomná spolupráca pretrváva na pevných základoch od roku 2015.
 

 

 

 

Po prestupe do celku Bora - Argon 18 mal iba 22 rokov a sústredil sa na etapové preteky. V tomto smere mu konkurovali Leopold König a Dominik Nerz, no Buchmann napredoval pomalšie. V sezóne 2015 nedosiahol žiadny výsledok v celkovej klasifikácii, ale na nemeckom šampionáte v kategórii Elite vybojoval titul národného šampióna. Na rovinatom profile zaútočil tesne pred cieľom a na páske mu zostalo dostatok energie, aby sa pred neho nedostal ani typologicky rýchlejší Nikias Arndt. V cennom drese bol pri tom, keď Bora absolvovala premiéru na Tour de France. Na najväčšom podujatí sa predovšetkým učil a v jedenástej etape skončil tretí po kvalitnom úniku. Horská etapa viedla na konci cez Tourmalet a spomedzi utečencov boli silnejší iba Majka a Daniel Martin. Účasť na TdF bola pre neho zaujímavá aj z toho dôvodu, že na pretekoch sa spoznal s Claudiou, kuchárkou a výživovou poradkyňou tímu, s ktorou sa neskôr oženil.

 

Ani v ročníku 2016 nedosiahol príznačný výsledok v poradí. V Trentine skončil ôsmy a znovu sa predstavil na Starej dáme. Napriek chýbajúcim výsledkom bolo vidieť, že nemecké vedenie celku mu dôverovalo a dávalo mu priestor na výkonnostný rast. V nasledujúcej sezóne si vyskúšal Tour a Vueltu a podarilo sa mu dostať do Top 10 v Romandii a na Tour of the Alps. Buchmann si spomína, že najdôležitejší výsledok v tom roku dosiahol na Dauphiné. Po siedmej priečke v poradí, v dobrej konkurencii, si všimol, že súperi ho začínajú rešpektovať a na trati pozornejšie sledovať.

 

 

Emanuel Buchmann (© BORA - hansgrohe / Sprintcycling)

 

 

Dlhé roky pracuje pod vedením luxemburského trénera Dana Loranga, ktorý sa špecializuje najmä na triatlon, a aj on potvrdzuje, že Buchmann potrebuje čas na rozvoj. Preto jeho výsledky v Bore prišli o čosi neskôr. „Pracuje na svojom úspechu, nič nerobí unáhlene. Premýšľa o svojich výkonoch v dlhodobom horizonte, dôveruje sám v seba a v tomto prístupe sa nenechá vyrušovať.“ Lorang zároveň dodáva, že okrem fyzických daností disponuje Buchmann aj jazdeckou inteligenciou. Dokáže veľmi dobre čítať situáciu na trati, málokedy sa mýli a na základe toho sa dokáže správne rozhodovať. Nenecháva sa strhnúť dejom, ale zostáva koncentrovaný aj vo vypätých situáciách. Inteligenciu využíva aj na to, že sám rokuje o svojich zmluvách. Ovláda základy práva a tak nepotrebuje žiadneho manažéra.                                  
       
V sezóne 2018 už bol pripravený na to, aby si cielene vyskúšal líderstvo na Grand Tour. Spolu s tímom vybrali Vueltu. Prispôsobili tomu celoročný program a Buchmann už ukazoval veľmi dobrú formu na viacerých etapových pretekoch. Do najlepšej desiatke sa zmestil na Abu Dhabí Tour, Dauphiné, v Romandii, Poľsku a najlepšie si viedol v Baskicku, kde na útočných profiloch obsadil štvrté miesto. Španielsku GT odštartoval sebavedomým spôsobom a hneď od úvodných dní sa pohyboval na vysokých priečkach v poradí. Ako sa však neskôr ukázalo, príliš skoro dosiahol výkonnostný vrchol a nedokázal ho udržať počas celých troch týždňov. V druhej časti pretekov evidentne slabol a v Madride obsadil dvanáste miesto. V Bore nebol s týmto výsledkom nikto spokojný. Analýza jeho výkonu ukázala, že sa urobilo niekoľko chýb. Tréning vo vysokej nadmorskej výške sa odohral ďaleko pred Vueltou, preto mu na konci chýbala energia, a počas pretekov príliš veľa jedol. Pribral a to znížilo jeho odolnosť v kopcoch.

 

 

 

 

Samozrejme, v ročníku 2019 sa už podobné chyby nezopakovali.  Zamieril na Tour de France a na všetkých etapových pretekoch už patril medzi najsilnejších cyklistov. Najskôr odštartoval sezónu dlhým a víťazným sólovým útokom na Trofeo Andratx - Lloseta.  Preteky UAE Tour zakončil na štvrtej priečke a vytiahol sa v Baskicku. Po ďalšom sólovom útoku vyšiel v piatej etape na vrchol legendárneho kopca Arrate o minútu skôr ako jeho súperi a obliekol si najcennejší dres. Silnejšie celky si ho však podali hneď na nasledujúci deň, a aj keď sa Buchmann prepadol na tretie miesto, ponúkol výborný obraz o svojich kvalitách. Dobre sa držal aj v Romandii a sebavedomie si ešte zvýšil na Dauphiné. Vo vyrovnanom súboji niekoľkých favoritov obsadil tretie miesto v GC a s chuťou sa mohol pustiť na Starú dámu.

                     

Od začiatku pretekov potvrdzoval vysoké kvality a keď sa dostal terén do kopcov, užíval si jazdu v kľúčových okamihoch. Na vrchole Tourmaletu zrýchlil a zbavil sa obhajcu prvenstva Thomasa, a pekný výkon predviedol aj na druhý deň, keď útočil s Bernalom. V priebehu celých pretekov neprekonal zlý deň a táto stabilita mu zaručila štvrté miesto v poradí. Pódium bolo veľmi blízko, ale aj tak ponúkol prelomovú demonštráciu schopností na trojtýždňové podujatia. Francúzsky výsledok len potvrdil správnosť pragmatickej cesty medzi najlepších. „V posledných rokoch sme sa snažili napredovať postupne. Poznám jeho potenciál a neprekvapilo ma, čo dosiahol. Obaja chceme všetko robiť perfektne a vidno to na každom tréningu. Emanuel chce vždy jazdiť na najvyššej úrovni a aj počas tréningu sa najradšej pohybuje na hranici maximálneho výkonu. Nevie trénovať s menšou intenzitou,“ povedal Dan Lorang, ktorý našiel správnu prístup, ako má Buchmann napredovať.

 

Po veľkom úspechu na TdF ihneď vzrástla jeho popularita a nemeckí priaznivci si pripomenuli obdobie, keď Jan Ullrich pravidelne bojoval o žltý dres. Aj pre Emanuela Buchmanna bol dosiahnutý výsledok veľkým povzbudením. „Uvedomil som si, že môžem skutočne bojovať s najlepšími na Grand Tour. To ma veľmi potešilo. Som si celkom istý, že to nebola jednorazová záležitosť. Počas Tour som celý čas jazdil vpredu a nestrácal čas. Ale ak chcete GT vyhrať, musíte aj vedieť získať čas na súperov, a to je niečo úplne iné. Naďalej sa chcem zlepšovať a uvidíme, ako to bude vyzerať o niekoľko rokov,“ vyjadril sa nemecký jazdec po svojom prelomovom úspechu v kariére. Najlepšie obdobie kariéry má ešte len pred sebou, jeho výkonnosť bude iba stúpať a možno sa naozaj pridá k tým vyvoleným, ktorí dokážu reálne bojovať o výhru na Grand Tour.