Peter Sagan, žijúca legenda svetovej cyklistiky i športu, sa narodil 26. januára 1990 v Žiline ako tretie dieťa Heleny a Ľubomíra Saganovcov. Má sestru Danku, ktorá má vlastné kaderníctvo, o desať rokov staršieho brata Milana, ktorý vlastní pizzeriu a na motorke sa zúčastnil aj známej Šestďnovej, a staršieho brata Juraja Sagana, ktorý sa narodil 23. decembra 1988 a má rovnaké zamestnanie a životnú náplň - profesionálnu cyklistiku. Spoločne vyrastali v Žiline v mestskej časti Bôrik.
Detstvo
Deti sa radi smejú a aj malí Saganovci boli šťastní a vysmiati, keď sa preháňali na bicykloch spolu s kamarátmi po ich ulici. Zaujímavé je, že Peter používal bicykel najprv ako opierku, bicyklovať sa naučil pomerne neskoro - asi v šiestich rokoch. Odvtedy rád riskoval, s brzdami si veru nepotykal. Rád zoskakoval z garáží a miloval prudké zjazdy. Často padal, odnieslo si to aj predné sklo auta, ale vážnym zraneniam či zlomeninám sa našťastie vyhol.
Objavenie talentu
a Novosad, ktorí spolu s rodinou vytvorili podmienky hodné ich talentu a nahradili úlohu štátu! Otec Saganovcov si rád spomína napríklad na podujatie v Turčianskych Tepliciach, kde dorazili až päť minút pred štartom. Všetci súperi boli nabudení na víťazstvo, no keď ich uvideli, hlavy súperom poriadne poklesli... Pochopiteľne, veď v roku 2007 Peťo získal titul juniorského majstra Slovenska v cestnej cyklistike, cyklokrose i horskej cyklistike. Zaslúžene ho vyhlásili za náš najväčší cyklistický talent. Vždy ho zdobila odvaha a napríklad pri pretekoch v horskej cyklistike sa stávalo, že všetci pretekári prešli preliačinu radšej pomaly alebo pešo, ale Peťo pred jamou pridal, preskočil ju a vyhrával.
2009. Bratia v Dukle zbierali skúsenosti na menších európskych podujatiach. Peter získal celkové siedme miesto, zelené tričko, dres pre najlepšieho mladíka a dve etapy na poľskom preteku Dookola Mazowsza, kde sa tradične predstavuje viacero talentov. Vyhral aj už neexistujúci slovenský event GP Kooperativa. V trenčianskom období nastala u Petra aj jedna dôležitá zmena. Jeho športová miska váh sa presunula od horskej cyklistiky na stranu cestnej cyklistiky podobne ako u brata Jura, čomu prispôsobili aj tréningy. Juro bol vo farbách Dukly tiež úspešný, na MS 2007 v Stuttgarte skončil pri triumfe Peťa Velitsa v kategórii U23 na peknom jedenástom mieste. Neskôr vyhral poľské podujatie Grudziak a etapu na GP Boka.
Peter Sagan a Liquigas
Premiéru v ProTour (dnes World Tour) kolotoči absolvoval Peter v januári 2010 na austrálskom etapáku Tour Down Under, kde skončil celkovo na 29. pozícii. Jeho premiéru okorenil i nepríjemný pád, no už na druhý deň napriek 17 stehom útočil
a vďaka tomu si medzi kolegami vyslúžil prezývku Rambo. Opodstatnenosť prezývky potvrdil o necelé dva mesiace na prestížnom evente Paríž-Nice, kde vyhral dve etapy, bodovaciu klasifikáciu i súťaž mladíkov a celkovo skončil sedemnásty. Pred štartom etáp si ako zelenáč „pokecal" i s Albertom Contadorom, ktorý sa chválospevmi zaradil do zástupu fanúšikov nášho Žilinčana. Slovenský Rambo premiérovo spoznal to, čo zažíva víťaz: pódium, rozhovory, gratulácie, dopingová kontrola, tlačovka, prezliekanie, oslava. Peter to nazval výstižne ako hunbuk. Navyše spoznal odpovede aj na ďalšie otázky z profi cyklistiky, keď mu rád odpovedal prvý spolubývajúci na pretekoch Frederik Willems.
A náš Peťo žiaril aj v apríli 2010 na Okolo Romandie, kde potvrdil druhým miestom v prológu svoju ďalšiu silnú stránku, i keď sa najprv časoviek najviac obával. Zaujímavé je, že vtedy vyhral Pinotti, ktorý 
štartoval hneď pred ním. Lenže v kopcovitej prvej etape náš „Saganino" uchmatol skúsenému Talianovi žltý trikot víťazstvom v etape. Obliekol si premiérovo žltú, obliekol si líderský dres vôbec ako prvý Slovák v ProTour. Navyše Peter uchmatol Kreuzigerovi aj pozíciu lídra Liquigasu na podujatí, a napokon skončil na perfektnej trinástej priečke. To všetko vo veku 20 rokov, ako jeden z najmladších členov pelotónu. V prvej polovici sezóny 2010 pridal ešte dva etapové vavríny na Okolo Kalifornie, kde zaslúžene ovládol bodovaciu i mládežnícku súťaž. Tentoraz ho v médiách ospevoval najmä Lance Armstrong. Oslavovali ho aj kolegovia z tímu, napríklad Valerio Agnoli si fotku Peťa z Kalifornie vystrihol z novín a nalepil na bicykel počas súbežného Giro d'Italia. Peter Sagan vstúpil do profi pelotónu s impozantnou ľahkosťou a s piatimi víťazstvami v sezóne, čo je v cyklistickom svete nevídané.
Juraj Sagan a Liquigas Medzitým ako Peťo zbieral do náručia víťazstvá, prvýkrát sa výraznejšie vzdialil od brata Juraja, ktorý odišiel na sezónu 2010 do Francúzska. Juro patril k lídrom v tíme Albert Bigot. Výraznejšie sa tu nepresadil, najlepšie skončil piaty na klasike vo Frankfurte v kategórii U23. Avšak, brácho Peter mu vrátil pomoc z detstva a najmä vďaka nemu Juraj Sagan podpísal 1. augusta 2010 profesionálnu zmluvu s Liquigasom. Bratia sa viac stretávali a Juraj začal zbierať skúsenosti v elitnej cyklistike.
Saganovci v druhej polovici sezóny 2010
Jurajovi Saganovi sa viac darilo v druhej polovici sezóny 2010. Premiéru v zelenučkom drese
absolvoval Ďuro už štyri dni po podpise zmluvy 5. augusta 2010 na menšej klasike v Carnagu. Počas augusta pozbieral skúsenosti až na šiestich klasikách, pričom štyri z nich vyhral jeho tímový kolega! Prvýkrát dorazil starší zo Saganovcov do cieľa 19. augusta 2010 na Coppa Bernocchi a tu sa prvýkrát stretli v pelotóne s bráchom Petrom. Najlepší výsledok dosiahol starší zo Saganovcov na Giro del Veneto, kde ušiel pelotónu na šiestom mieste. Prvý etapák absolvoval na jeseň na Circuit-Franco-Belge 2010, kde sa dlho držal v popredí, ale napokon kvôli extrémnemu vetru nedokončil. Počas prvej profi sezóny načerpal Juro množstvo skúseností, ktoré v budúcnosti určite využije.
Druhá polovička roka 2010 bola naopak horšia pre mladíka Petra Sagana. Viackrát doplatil na únavu
a bolesti brucha, kvôli ktorým odstúpil napríklad z Okolo Poľska a víťazstva sa už v sezóne nedočkal. Skončil druhý na klasikách vo Philadelphii, v Montreale a na Giro del Veneto, kde nechal vyhrať kolegu a dobrého kamaráta Daniela Ossa. Na záver roka 2010 odstúpil Peťo z majstrovstiev sveta i z Giro di Lombardia. Napriek tomu prežil úspešný rok. Prestížny francúzsky magazín Velochrono ho zaradil medzi päť najväčších objavov roka.
na výbornú a o pár dní skončil tretí na dôležitej klasike Sarda Sassari, po ktorej mu museli tržnú ranu z pádu zašívať v nemocnici. Možno aj preto bol unavený o pár týždňov neskôr na Paríž-Nice 2011, kde neobhájil pódiové umiestnenia a odstúpil. Celkovo mu nasledujúca jar v podobe veľkých klasík nevyšla, sprevádzali ho pády a technické problémy. Potenciál však dokázal na Miláno - San Remo (17. +27s) a na Gent - Wevelgem (49. +28s). Už vtedy patril k nadpriemeru na „pavé", pričom na kráľovskej klasike Paríž - Roubaix 2011 stratil pri veľkej premiére iba 13 minút, výrazne mu uškodil jeden zo spomínaných pádov. Jar ukončil Peter na americký spôsob. V nadpriemernej konkurencii vyhral na Okolo Kalifornie (2.HC) etapu i šprintérsky trikot. Druhý rok po sebe skončil druhý na klasike vo Philadelphii (1.HC).
Jar 2011 bola zaujímavá aj u Jura Sagana. 25-ročný pracant zažil doterajší vrchol kariéry na podujatí Okolo Turecka (2. HC), kde sa dokonca v konkurencii Farrara, Petacchiho či Greipela dvakrát pokúsil o šprint a dostal sa do top dvadsiatky. Odvaha mu nechýba, takže aj on sa môže dopracovať ešte vyššie, predpoklady má najmä do klasík. Mimochodom, v Turecku sa stretol aj s kamarátom Marekom Čaneckým a oprášili spolu nielen slovenčinu, ale i spomienky na staré časy.
"Saganománia" v lete 2011
Peter Sagan rozpútal počas najteplejších mesiacoch roka 2011 veľkú Saganomániu a jeho výsledky sledovali nielen cyklisti. Najprv na Okolo Švajčiarska potvrdil tretím miestom výborný prológ, potom
došpurtoval trikrát na pódium vrátane jedného víťazstva v ôsmej fáze. Doteraz najkrajšie víťazstvo kariéry zažil „u Helvétov" ešte predtým v tretej etape, keď sa v horách udržal vpredu na rozdiel od Andyho Schlecka. V záverečnom zjazde po úzkej cestičke zmazal aj 12 sekundový náskok na dobrého zjazdára Cunega. Dostihol ho dva kilometre pred cieľom a napokon ho pohodlne prešpurtoval. Peter Sagan vyhral svoju prvú veľkú horskú etapu. Bývalému trénerovi Petrovi Zánickému so šťastím v hlase povedal, že v zjazde už išiel na hrane. Zväčša Peťo hranicu nepozná, takže si predstavte ako išiel... Pre Cycling-Info.sk neskôr Peter Sagan povedal: „Dnes to bol jednoducho môj deň, všetko vyšlo ako malo." Vo Švajčiarsku ho prezývali „slovenský fenomén"!
O dva týždne neskôr sa stal slovenský fenomén suverénne majstrom Slovenska v preteku s hromadným štartom na náročnom okruhu v Olomouci. Majstrovský dres si obliekol už začiatkom augusta 2011 u susedov v Poľsku. Svoju latku posunul ešte vyššie. V kopcovitej štvrtej etape mu k sólovému víťazstvu pomohol aj hviezdny Nibali a Peťo sa obliekol druhýkrát v profi kariére do žltého trikotu. Víťazstvo venoval komentátorovi Robertovi
Bakalářovi, ktorý v to ráno zomrel. Peťo Sagan bojoval v nasledujúcich etapách o udržanie si žltej, popri trase ho povzbudzovala rodina, kamaráti i fanúšikovia z rôznych častí Slovenska. Tí videli jeho suverénny, dlhý a víťazný šprint i v piatej etape. V najnáročnejšej šestke Žilinčan žltú stratil v prospech Daniela Martina, ale v poslednej etape získal žltý dres späť vďaka bonifikáciám na prémii a za druhé miesto v cieli. Tam ho sledoval aj otec Ľubomír Sagan a bol hrdý na svojho syna, ktorý ako prvý Slovák získal celkové víťazstvo na podujatí kalibru World Tour. Takto sa rodia hviezdy svetovej cyklistiky a športu!
Je to neuveriteľné, ale v sezóne 2012 Peťo Sagan dokázal prekonať svoje veľké úspechy z minulosti. Už na jar útočil na veľkých klasikách na premiérový triumf, ale napokon skončil smolne štvrtý na Miláno-San Remo alebo druhý na Gent-Wevelgem. Potom na Okolo Kalifornie zažiaril ziskom piatich etapových vavrínov a stal sa rekordérom v počte víťazstiev na tomto podujatí. Kuriozitou bolo, že štyrikrát za sebou odsunul na druhé miesto Hausslera. Nasledovalo Okolo Švajčiarska a ďalšie štyri famózne zápisy. Potom Žilinčan suverénne ovládol domáce majstrovstvá a vďaka tomu sme ho mohli v pelotóne lepšie odlíšiť. 
Po premiérovej Tour de France privítali Peťa na Slovensku tisícky ľudí. Ľudia si ho obľúbili pre jeho skromnosť a pohodovú povahu. Ako sám hovorí, humorom sa snaží prekonať tlak či nervozitu. A ide mu to skvelo. Po oslavách naňho ale prišla kríza, na olympiáde v Londýne skončil na 34. mieste a cítil vyčerpanosť. Niečo podobné zažil už v minulých sezónach, no napokon sa z toho vždy dostal. Vďaka úspechom začali Peťa podporovať okrem rodiny aj veľké spoločnosti pôsobiace na Slovensku ako O2 alebo Citroen. Snáď sa po veľkých úspechoch vylepší i celkové financovanie slovenskej cyklistiky.
