Martin Fraňo: Nový svetový rebríček je veľkým krokom dopredu

 

Som veľmi rád, že k tomuto kroku konečne došlo, pretože UCI je často veľmi skostnatená inštitúcia presiaknutá cyklistickou tradíciou a všetko jej dlho trvá. Táto relatívne obrovská zmena ma až prekvapila, tlieskam pánom vo Švajčiarsku. Ja som niečo podobné navrhoval na Slovenskom zväze cyklistiky v našich podmienkach. Aby SZC vytvoril jednotné bodovanie pre všetkých držiteľov slovenskej licencie a ohodnotil preteky - od UCI, Slovenský pohár až cyklomaratóny, jednoducho všetko. Podobný systém funguje vo Francúzsku, kde sú všetci cyklisti v jednom rebríčku, od Voecklera až po absolútneho amatéra, ktorý povedzme vyhral nejaké regionálne preteky. Keď máte cyklistov aj tímy zoradené podľa relevantného kľúča, potom, keď sa určujú kvóty účasti, alebo rozdeľujú financie / dotácie atď. atď., riadite sa podľa rebríčka a okrem iného predídete rôznym sporom. Zvyšuje to konkurenciu, súťažné prostredie.

Ale k novému bodovaniu UCI. Je to jednoznačne posun dopredu. Ľudia si začnú lepšie uvedomovať, na akom leveli je Peter Sagan, Maroš Kováč alebo my. Samozrejme, vytvoriť rebríček, ktorý by vyhovoval všetkým a bol maximálne spravodlivý, nie je možné. Môže sa vždy k ideálnemu stavu iba približovať a tento krok UCI je prvý projekt na tejto ceste. Teraz ešte netušíme, ako presne bude tento svetový ranking vyzerať na konci sezóny. Nejedna vec nás isto prekvapí.

 

Vidíme, že počet bodov u pretekov HC, 1. a 2. kategórie je podobný ako v minulosti, dopracovali k tomu hlavne preteky World Tour a všetky možné šampionáty. Je tam dokonca tisíc-bodová cifra za víťazstvo na Gire, Tour a Vuelte, takže najlepší pretekár si nakoniec odtiaľ odnesie aj 1500 bodov. Či to je dobré, alebo nie, ukáže čas.

 

 

 

 

 

Hm, to je ťažká téma, pretože musia byť v každom tíme lídri aj pomocníci. Fúru víťazných typov v tíme jednak nezaplatíš, nedostanú dostatok priestoru a nebudú si pomáhať, ale keď budeš mať v družstve iba samých domestikov, nič nevyhráš a sponzori utečú. Je lepší Martin Velits alebo Maroš Kováč / Erik Baška? Martin nie je lepší, len je iný cyklista. Maroš s Erikom sú víťazné typy. V cyklistike úspechy, uznanie, ale aj body vždy patrili víťazom a verím, že tento rebríček to odzrkadlí. Vždy sa bavíme o tom, kto vyhral, nie o tom, kto bol lepší. Nie vždy vyhrá ten s najvyššou výkonnosťou. Cyklistika nie je trenažér, na ktorý si sadneme a kto viac odťahá, vyhrá. Alebo urobíme všetkým cyklistom spirometrický test a kto bude mať najlepší výsledok, je reálne aj najlepší cyklista. Takto to nefunguje. Šport je o tom, že ti musí sadnúť deň, tvoja fyzická i mentálna pripravenosť, taktika aj šťastie. Uvidíme teda a som veľmi zvedavý, ako bude vyzerať po tejto sezóne rebríček ôsmych najlepších Slovákov, lebo to môže dopadnúť prekvapujúco. Hlavne rozdiel bodov medzi Petrom Saganom a ostatnými bude asi komický.

 

Celkovo tento rebríček prináša mnoho otáznikov. Kde sa umiestni prvý pretekár z kontinentálneho či klubového tímu, ako sa zoradia krajiny z celého sveta v jedinom rebríčku, najmä tie exotické. Samozrejme, netreba to veľmi preceňovať, lebo cyklistika nie je ako skok do výšky, že keď skočíš dva metre a iný len 1,98 metra, je jasné, kto je lepší. Tu to takto nefunguje, pretože cyklistika nemá také objektívne parametre ako mnohé iné športy a ani to bodovanie takým nebude. Ale dúfam, že budú popredné priečky obsadzovať cyklisti, ktorí vyhrávajú.

 

V každom prípade by tento rebríček mal motivovať menšie krajiny, ktoré nemajú pretekárov v silných tímoch. Budú bojovať o to, aby skončili čo najvyššie. Budú si pred sezónou dávať méty, kam by sa chceli posunúť a podobne. Existuje veľa relatívne bohatých krajín, ktoré sa chcú presadzovať v každom športe, investovať tam svoje peniaze a takto sa zviditeľňovať. Tie keď zistia, že sú celosvetovo medzi najhoršími, začnú do toho pumpovať peniaze, ktoré cyklistike veľmi pomôžu. Naozaj sa špeciálne teším na ten rebríček národov, lebo doteraz sa krajiny nevedeli nijako relevantne porovnať.

 

Taktiež je to dobrá správa pre tímy, ktoré jazdili na rôznych kontinentoch. Dukla Praha musela každý rok vysvetľovať na ministerstve obrany, prečo sú v rebríčku niekde okolo stého miesta so ziskom pár bodov, keď mali šesťsto z Ázie, kde si na pretekoch HC či 1. kategórie často úspešne merali sily s prokontinentálnymi tímami. Nový systém je veľký krok dopredu, zvyšuje konkurencieschopnosť, ešte viac globalizuje tento šport. Samozrejme, nič nie je hneď ideálne, postupne sa doladí.

 

 

 

 

 

Presne tak. O domestikoch sme sa už bavili. Mňa ešte zaráža taká vec, že ako to budú na týždennej báze aktualizovať, lebo takýto rebríček si vyžaduje dosť náročné ľudské a softwarové zabezpečenie. Tiež to vyžaduje urýchlenie výsledkového procesu, lebo ešte stále sa stáva, že oficiálne na stránkach UCI neboli ani v utorok výsledky nedeľňajších pretekov.

 

Tiež by som sa vyjadril k tomu, že ľudia diskutujú, či má dostať víťaz GP Québec päťsto bodov, lebo aj víťaz Paríž - Roubaix dostane toľko. Podľa mňa je prínos tohto rebríčka úplne inde. Nemali by sa z nás stať štatisti a mračiť sa na sto bodov Gerransa z Montrealu a fňukať za málo Rodríguezových z Lombardie. Zrejme budeme svedkami toho, že pretekárom vysoko bude rebríček ľahostajnejší, než poloamatérom dole, ktorí budú chcieť stúpať a jedným výsledkom dokážu preskočiť aj viac ako dvesto ľudí. Dôležitý bude jeho víťaz a konečne bude jasné, že človek na 250. mieste je lepší ako ten na 600.

 

 

 

Áno, a to si ešte uvedom, niekoľko tisíc cyklistov z kontinentálnych a klubových tímov majú reálnu výkonnosť iba o pár percent nižšiu ako profesionáli a do toho rebríčka sa ani nedostanú. Mnoho ľudí skončí viackrát v sezóne vo výsledkoch pretekov 2. kategórie v druhej desiatke, čo je napríklad na Okolo Slovenska vynikajúci výsledok, a aj v tomto obrovskom rebríčku budú mať nulu. Keby to bolo na mne, ešte by som to bodovanie rozšíril. Nech vo World Tour boduje aj sto ľudí a na dvojkových pretekoch tridsať, hoci po jednom bode. Nech cyklistika ukáže svetu, že má v rebríčku viac ako 150 krajín.

 

Bol by som veľmi rád, ak by si už ľudia na Slovensku konečne uvedomili, aký obrovský šport cyklistika je a kde sa vo svete nachádza. Reality, ktorá je vo Francúzsku a Belgicku, že keď zastavíš akúkoľvek babku na ulici, vymenuje ti niekoľko slávnych cyklistov z minulosti aj súčasnosti, sa asi nedožijeme, ale mám vieru, že to ide maličkými krôčikmi dobrým smerom.