Philippe Gilbert: Trénujem, aby som ešte vyhral Miláno - San Remo a Paríž - Roubaix

 

Keď si na to zaspomínam, tak vtedy som šiel stále vyššie a vyššie. Už v roku 2008 som vo svetovom rebríčku skončil v Top 10, o rok neskôr v Top 5 a v 2010 som už bol druhý. Veľmi som teda chcel rebríček ovládnuť a v roku 2011 sa to podarilo. Bol to teda logický výsledok po viacerých sezónach postupného zlepšovania sa. Veľmi som si veril, mal som už dostatok skúseností a plnú podporu od môjho vtedajšieho tímu Omega Pharma - Lotto. Boli to skrátka víťazné ingrediencie.

 

 

 

A, tak áno, mám veľmi rád tento kraj Limburg. Podľa mňa je to jedno z najlepších miest na bicyklovanie na celej planéte. Sú tu perfektné podmienky, prekrásne cesty a kopce také aké mám rád - krátke a prudké (úsmev). Cauberg je presne prototypom kopca, ktorý mi sedí a už som veruže na ňom viackrát ušiel súperom.

 

 

 

 

Do tohto tímu som prestúpil z viacerých dôvodov. Je to belgické zoskupenie a najlepší celok na klasiky, na ktoré sa špecializujem, preto som sa chcel stať súčasťou tejto zostavy. Zároveň je to tím, ktorý je úspešný a snaží sa jazdiť aktívne, čo sa mi veľmi páči, pretože aj ja tak jazdím. Mám veľkú radosť z mentality v našom tíme. Na každé preteky nastupujeme so silným tímom schopným vyhrať. Táto kvalita a vzájomný rešpekt pretekárov sú dve veľmi dôležité záležitosti, ktoré v tíme máme a fungujú. Každý je ochotný obetovať svoje šance v prospech kolegu. To nás, a aj mňa, posúva.

 

 

Viete čo, ja keď počujem slovo "ťažké", tak mi automaticky príde na myseľ Giro di Lombardia 2010. Celý deň pršalo a bolo strašne chladno. Pamätám si presne, že sme pretekali šesť a trištvrte hodiny. Na vrchole predposledného kopca boli dva stupne a iba pár pretekárov bolo schopných dokončiť preteky. Víťazstvo na tejto Lombardii považujem za vrchol toho, čo som dosiahol v cyklistike.

 

 

Video poslednej hodiny a pol Giro di Lombardia 2010

 

 

Je to splnený sen. Viackrát som už bol k tomu blízko, ale nemal som šťastie, a aj toto bol jeden z dôvodov, prečo som sa spojil s Quick-Stepom, aby som využil ich skúsenosti a mohol ešte zabojovať na Ronde. V tohtoročnej edícii sme mali niekoľko lídrov a chceli sme vyraziť do útoku veľmi skoro. Keď sa po Muure vytvorila zaujímavá selekcia a my sme mali vpredu troch našich jazdcov, rozhodli sme sa pokračovať v aktivite, pretože sme cítili šancu, že môžeme uspieť. To, že som sa pohyboval na čele pretekov tak dlho sám, nebolo plánované, ale jednoducho to tak vyšlo a nakoniec to stačilo na víťazstvo. Bol to jeden z najdlhších útokov, ktorý som kedy predviedol. Po šiestich hodinách v sedle to bolo veľmi ťažké.  

 

 

 

Mnohé celky robia tú chybu, že sa príliš venujú plánovaniu. Potrebujete mať len dobrých jazdcov, ktorým dôverujete, a dostať ich na štart správne pripravených po každej stránke. Nemusíte im vysvetľovať úplne všetko. A taktika aj tak závisí od viacerých faktorov. Pre mňa je veľmi dôležité, aké sú na trati poveternostné podmienky. Keď sa prispôsobíte podmienkam na trati a samotnému profilu a fyzicky sa cítite dobre, môže to pre vás dopadnúť dobre. Pred klasikami tak veľmi netaktizujeme.

 

 

 

Je to môj sen. Som si vedomý toho, že to bude veľmi komplikované, ale v mojom veku po pätnástich rokoch medzi profesionálmi, kde som vyhral už skoro všetky veľké klasiky, si ešte musím nastaviť nové a vysoké ciele, aby som nestratil motiváciu. Teraz sú teda nimi MSR aj Roubaix a hlavne kvôli nim teraz trénujem a prinášam obete.

 

 

Pochopiteľne, že tréning je základ a po fyzickej stránke sú vždy maličkosti, ktoré sa dajú zlepšiť a posunúť pretekára, no podľa mňa je najdôležitejším faktorom mentálna sila pretekára. Ak veríte v samého seba, svoje schopnosti i to, čo robíte, vtedy ste na najlepšej ceste za úspechmi.

 

 

 

 

Veľa sa zmenilo. Teraz sme akýsi väčší profíci ako vtedy. Všetko je pod kontrolou, každý detail. Vnímam veľmi vysokú kvalitu u mladých jazdcov, ktorí sa vedia presadiť oveľa skôr ako naša generácia pred pár rokmi.

 

 

 

Jasné, chápem. V Monaku žijem deväť rokov. Odkedy tam býva aj Peter, videl som ho asi tri-štyrikrát. Pohybuje sa tu zo päťdesiat profesionálnych cyklistov, no príliš sa nestretávame. Každý má svoj individuálny program.

 

 

 

 

Samozrejme, Peter je už teraz jedným z najúspešnejších cyklistov histórie, a to stále nemá ani tridsať rokov. Takže určite toho ešte dosiahne viac a nemám problém povedať, že nie je ďaleko od toho, aby sme ho po Merckxovi mohli titulovať druhým najlepším cyklistom histórie.

 

 

 

Áno, tak všeobecne. Myslím si, že s dopingom sa už cyklistika vysporiadala a každý to už musí pochopiť. Peter je veľmi dôležitý pre popularizáciu cyklistiky a rovnako jej rozvoj v ďalších regiónoch. Napríklad v tej vašej časti Európy doteraz nebolo toľko sponzorov, pretekov a ani jazdcov v najlepších tímoch. Práve vďaka jeho fenoménu sa to asi postupne zlepšuje. Máte teraz väčšiu šancu ako v minulosti dostať viac cyklistov vyššie.

 

 

Philippe Gilbert pred novinármi (© Quick-Step Floors Cycling Team / Tim de Waele)

 

 

 

Myslím si, že na to by mal v prvom rade odpovedať nový prezident UCI.

 

 

 

Viete, to je tak, že pretekárovi s výborným šprintom sa preteká trochu lepšie. Môže ale nemusí útočiť, niekedy mu stačí vyčkať a reagovať na danú situáciu. Má teda viac možností ako takí cyklisti ako ja. Týmto poňatím Peter dostáva súperov pod obrovský tlak.

 

 

 

 

Určite, že to bude iný šampionát ako tie minulé. Treba sa na to pozrieť tak, že pre mnoho pretekárov to bude možno jediná šanca v kariére stať sa svetovým šampiónom. Toto psychické hľadisko bude veľmi motivovať a favorizovať vrchárov. Je to takto správne. Musíte dať šancu všetkým typom jazdcov. Táto trasa mi nevyhovuje, pretože kopec na rozhodujúcom okruhu meria šesť kilometrov a je to 20-minútová snaha, takže nebudem mať šancu proti ľahkým vrchárom. 

 

 

 

Treba si dať ruku na srdce a povedať, že vtedy sme vyhrávali iba preto, že cyklistika nebola takým globálnym športom a na špičkovej úrovni ju robili iba v pár krajinách, kam sme patrili, dokonca sme mali možno aj najviac pretekárov a tímov. Dnes je pelotón pretkaný pretekármi z celého sveta, už sú samozrejmosťou africkí pretekári, Číňan nedávno štartoval na Tour.

 

Viem, že v Belgicku začíname desaťročný program na vyhľadávanie a odbornú výchovu mladých talentov, no nemáme na takýto profesionálny projekt toľko peňazí ako napríklad vynaložili Briti. Ale možno jedného dňa budeme mať Belgičana bojujúceho o žltý dres v Paríži. Úprimne tomu verím.

 

 

 

Tom Boonen je jedným z najväčších cyklistov histórie. Absolvovali sme spolu niekoľko svetových šampionátov a obidvaja máme po jednom titule, ale doteraz sme v jednom tíme nepretekali. Často sme o tom hovorili na našich mnohých spoločných tréningoch, že spolu by sme boli veľmi konkurencieschopní. On by sa mohol sústrediť na šprintérsku koncovku a ja pokrývať útoky. V tejto sezóne sa nám to konečne podarilo, aj keď len na pár mesiacov, ale bola to pekná skúsenosť. Tom má veľkú charizmu, každý po počúva.        

 

 

 

 

Prvý raz som stretol Jána a jeho manželku Katarínu na tímovej prezentácii v januári tohto roka, kde ale boli všetci sponzori. Potom sa ale priateľstvo začalo prehĺbovať vďaka Zdenkovi Štybarovi, ktorý nás bližšie zoznámil. Odvtedy sme v kontakte a rád som prišiel na Slovensko. Veľmi sa mi páči biznis založený na ekologickom princípe a obnoviteľných zdrojoch energie. To je budúcnosť celého ľudstva.

 

 

 

Asi nikoho neprekvapím, keď poviem, že nemám veľa voľného času. Pretekáme od januára do októbra. Samozrejme som vždy veľmi šťastný, keď môžem stráviť niekoľko dní doma, užiť si rodinu a trocha zrelaxovať. Veľmi ma baví objavovať všetko okolo Monaka, je tu veľmi veľa možností čo vidieť, či kam ísť, je tu more aj hory, pekné reštaurácie a rôzne spoločenské podujatia kam si vybehneme, ak je na to čas.

 

 

Philippe Gilbert tesne po zisku titulu (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)