Vysiela Šport RTVS
Počas svojho života okúsil, aké je to štartovať na významných francúzskych pretekoch a vyhral tiež zelený dres pre najlepšieho vrchára na Okolo Slovenska v roku 1986. Karol Lipovský však cyklistike stále nedal zbohom. Momentálne cestuje po pretekoch spolu so svojím fanklubom, kde podporuje predovšetkým Petra Sagana, ale aj iných slovenských cyklistov.
Svoj život ste zasvätili aj cyklistike, v ktorej ste písali a stále píšete zaujímavé príbehy. Dlhoročne ste pôsobili ako jazdec v dvoch trnavských tímoch a obliekali ste aj dres Interu Bratislava. Poviete nám, ako ste sa vlastne k cyklistike dostali?
Dostal som sa k cyklistike, keď som mal 13 rokov. V tom čase sa každú jar a jeseň konalo v Trnave také kritérium. Pamätám si, že bola nedeľa a náhodou som sa išiel prejsť do mesta, kde som videl tieto preteky. Zapáčilo sa mi to a hneď v pondelok som sa išiel prihlásiť do cyklistického klubu Spartak Trnava a začal som bicyklovať.
Počas vašej kariéry ste vyhrali napríklad aj vrchársku súťaž na Okolo Slovenska, ale predstavili ste sa tiež na pretekoch vo Francúzsku. Ktorý z vašich úspechov na ceste si najviac vážite a prečo?
Bolo ich niekoľko. Už ako junior som bol v československej reprezentácii alebo sedemkrát som štartoval na Okolo Slovenska, čo boli v tom čase najprestížnejšie preteky v Československu. V roku 1986, kedy som celkovo vyhral vrchársku súťaž, som vyhral 27 horských prémií. Medzi moje úspechy tiež patrí účasť na pretekoch Bohemia Tour alebo aj štart na Dauphine Libéré vo Francúzsku, čo bola vtedy kvalifikácia na Tour de France. V tom roku vyhral Joop Zoetemelk, od ktorého mám vo svojom múzeu aj dres alebo čiapku.
Medzi vaše veľké úspechy patria tiež tituly majstra sveta z pretekov historických bicyklov alebo rekord v hodinovej jazde na drezine. Sú tieto odnože bicyklovania náročnejšie ako cestná cyklistika?
Nie sú menej náročné, treba na to rovnako trénovať. Prejsť 180 kilometrov na jednom prevode, či je to vo vetre alebo hore kopcom, nie je žiadna sranda. Musíte na to tvrdo trénovať. Ja osobne som každý druhý deň prešiel 100 kilometrov. Bez tréningu sa to nedá ani prejsť. Napríklad po hodine na drezine som si necítil ani ruky, ani nohy. Je to veľká drina, to však platí aj o cestnej cyklistike. Švajčiari hovoria, že súčasná cestná cyklistika je novodobé gladiátorstvo. Cyklisti sú ako gladiátori. Ľudia sa chodia na nich pozerať, ako sa trápia.
| Karol Lipovský na drezine (© trnava-live.sk) |
Okrem vašich úspechov v aktívnej cyklistike ste známy aj ako zakladateľ fanklubu Petra Sagana. Kedy a kde vám v hlave skrsla myšlienka založiť fanklub najlepšiemu slovenskému cyklistovi?
Všímal som si Petra Sagana ešte keď jazdil za Duklu Trenčín. Už vtedy som videl, že je to zjav. V športe sa často hovorí, že má niekto talent, ale Peter nemá len talent. My tomu naozaj hovoríme zjav, pretože Peťo je objav pre svet a pre šport. Založiť fanklub Petra Sagana mi napadlo ešte v čase, kedy Peter bicykloval za Liquigas a vyhral prvé etapy na Paríž - Nice. Vtedy Sagana ešte veľa ľudí nepoznalo.
Koľko členov má fanklub teraz?
Máme registrovaných 364 členov z celého Slovenska, ale na preteky chodíme samostatne. Inak to ani nejde, pretože ľudia musia pracovať a nemajú dovolenky, tiež je to finančne náročné. Sme však v kontakte, väčšinou telefonicky, a keď sa na preteky vyberieme viacerí, tak sa stretneme na mieste. Sú aj prípady, že prídeme len dvaja, keď nikto iný nejde.
Medzi aktivity fanklubu určite patrí podpora predovšetkým Petra Sagana na súťažiach. Ako často jazdíte na preteky a do ktorých krajín?
Chodíme na preteky aj tam, kam nechodí Peter. Boli sme napríklad sedemkrát na Giro d'Italia alebo štyrikrát na Tour de France. Vlani sme išli na Vueltu, kde sa chystáme aj tento rok. Okrem toho sme, samozrejme, boli pozrieť aj veľké množstvo klasík, nechýbali sme na BinckBank Tour. Čo sa týka tohto roku, tak ani nie dva mesiace dozadu sme boli s Borou v Kalifornii.
A čo majstrovstvá sveta?
Svetový šampionát sme absolvovali už v Limburgu v roku 2012. Pamätám si, že Sagan tam obsadil šieste miesto.
| Karol Lipovský (hore) ešte na MS 2013 (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk) |
Vlani bol Peter Sagan na Okolo Poľska. Mal tam neskutočnú podporu zo strany slovenských fanúšikov. Boli ste ho podporiť aj tam?
Áno, áno. Boli sme ho podporiť aj na Okolo Poľska.
Mohli by ste porovnať organizáciu pretekov v Poľsku a v iných krajinách? Veľa našich fanúšikov cestuje k severným susedom, no určite by ich zaujímalo porovnanie.
Okolo Poľska sú úplne voľné preteky, dostanete sa všade, kam chcete. Tour de France sú zase preteky o disciplíne a tvrdej morálke. Jednoducho to Francúzi robia tak, aby sa naozaj nič nestalo. Myslím si, že to dosť preháňajú. Dostať sa k Peťovi na Tour len na fotenie alebo pre podpis je doslova zázrak.
Celkovo ktoré preteky sú podľa vás najlepšie zorganizované?
Asi Okolo Kalifornie, len je to pre nás ďaleko. Z tade mám aj zaujímavú príhodu. Na preteky nosíme veľkú slovenskú vlajku s rozmermi 4,5 x 6 metrov. Všade, kam prídeme, sa snažíme tú našu vlajku dať tak, aby sa pri nej mohli aj iní ľudia odfotiť a aby ju aj televízne kamery zabrali. No a práve pri nej sa s Petrom chcela odfotiť stará pani, Američanka, ale kedysi bývala v Trenčianských Tepliciach. Zašiel som preto za ním a poprosil ho, či by sa mu tam dalo prísť a odfotiť sa s ňou. Peťo nemal žiaden problém, sadol do auta, zastavil tam a odfotil sa s ňou. V Európe by sa však niečo také nedalo urobiť.
Ako ste spomínali, Kalifornia je pre obyčajného Slováka veľmi ďaleko. Ktoré preteky v Európe by ste cyklistickým fanúšikom odporučili?
Ľuďom by som odporučil Giro. Giro d'Italia sú krásne, priam rozprávkové preteky, kde je všetko ružové a pekne vyzdobené. Taliani sú iní ako Francúzi, aj inak fandia. Giro je proste nádherné. V Európe stojí za to navštíviť ešte Okolo Švajčiarska. Nie je to ďaleko a dostanete sa až k cyklistom. Teraz napríklad bol Richie Porte v žltom drese a nikto pri ňom nebol. Úplne nikto, iba ja som s ním bol. Častokrát vo Švajčiarsku zažijete niečo podobné. Alebo tiež Peter. Sám sa vozil na bicykli okolo nás.
| Karol Lipovský (vľavo) a jeho fanklub na pretekoch (© Igor Stančík pre Cycling-Info.sk) |
Z cestovania za cyklistikou musíte mať ešte veľa ďalších zážitkov. Ktorý z nich vám najviac utkvel v pamäti?
Vždy utkvejú v pamäti Peťove víťazstvá, ale my mu fandíme, aj keď nevyhrá. Je to o jeho výkone a príliš nezáleží na tom, či je prvý, druhý, tretí, piaty alebo desiaty. V modernej cyklistike nie je jednoduché byť do desiateho miesta. Čo sa týka zážitkov, tých je veľmi veľa, ale nie všetky sú dobré. Napríklad vlani na Tour de France mi organizátor zobral šesť vlajok, lebo chodím a vyzdobujem trať slovenskými vlajkami a organizátori mi ich doslova ukradli.
V poslednej dobe čoraz viac Slovákov cestuje na preteky, aby podporili predovšetkým Petra Sagana, ale aj iných našich cyklistov. Často sa na pretekoch stretávate so Slovákmi?
Fanúšikovia priamo zo Slovenska moc do zahraničia necestujú. Nie je rarita, že som niekedy sám na pretekoch. Často sa nám však stáva, že na pretekoch stretneme Slovákov žijúcich v zahraničí. Musím povedať, že sa k nám dobre správajú, pozývajú nás do rodín. Je to milé.
Majú aj iní cyklisti fankluby podobné tomu vášmu? Napríklad nejakí Belgičania, Holanďania...
To, čo robíme pre Petra my, ako fanklub, to nikto iný na svete pre Petra nerobí. Žiadny cyklista nemá takú podporu ako Peter a ostatní cyklisti mu to závidia a sú z toho niekedy aj nervózni. Naopak, Peťo má veľkú radosť, keď vidí veľkú slovenskú vlajku a vie, že sme tam. Ja so sebou ešte nosím takú zvláštnu trúbku a jeho otec mi vždy povie, aby som trúbil, že Peter to má rád. Hlavne počas vyhlasovania výsledkov. Čo sa týka ostatných fanklubov, žiaden nechodí po svete a nepodporuje svojho favorita tak ako my. Na MS v Bergene sme boli pozvaní na banket ako najlepší fanúšikovia. Petrov masér, Maroš Hlad, vtedy o nás povedal, že Sagan zviditeľňuje Slovensko výkonmi a my zase ukazujeme svetu, ako vyzerá slovenská vlajka. Veľmi nás to povzbudilo.
Petra Sagana poznáte aj osobne. Mohli by ste nám povedať, aký je Peter Sagan ako človek?
Úplne obyčajný chalan. Nikto by o ňom nepovedal, že je to trojnásobný majster sveta. Vlani v Nórsku sme boli dokonca pozvaní na banket a normálne sme sa s ním rozprávali ako s obyčajným človekom. Dá sa s ním porozprávať o všetkom. Nie je vôbec namyslený, hoci by mohol byť, lebo toho už veľa dosiahol. Veď keby dnes prestal bicyklovať, veľa cyklistov by mu aj tak závidelo, že čo dosiahol. Jednoducho je to obyčajný človek.
Stretli ste sa aj s inými slovenskými cyklistami ako je Peter Velits, Erik Baška alebo Michael Kolář?
So všetkými. Veľmi dobre si rozumiem s Mišom alebo Jurajom Saganom. Erik je mladý, ale už som sa s ním párkrát stretol a už sme sa spolu aj bicyklovali. S Velitsovcami som sa poznal už dávnejšie. Kedysi, ešte keď som jazdil za Inter Bratislava, tak som sa bicykloval s ich otcom. Odvtedy ich poznám veľmi dobre. Ešte keď Sagan neexistoval, tak Velitsovci boli už veľkí cyklisti. Vtedy verejnosť cyklistika až tak moc nezaujímala.
| Lipovského jasne identifikovateľná vlajka (© Igor Stančík pre Cycling-Info.sk) |
O pár dní začnú najslávnejšie cyklistické preteky, Tour de France, kam každoročne zavítajú milióny fanúšikov z celého sveta. Plánujete aj tento rok zavítať do Francúzska?
Po poslednom roku, kedy Petra vylúčili a mne ukradli vlajky, som si povedal, že na Tour už nikdy neprídem. Takže tento rok tam nepôjdem, lebo naposledy som sa tam tak rozčúlil, že išli po nás policajti a my sme museli doslova ujsť, inak by nás boli zavreli. Takže nie, nestojí to za to. Existujú krajšie preteky a príjemnejšie, kde si človek užije rovnako veľa úspechu. Na Tour Peťo vyhrá etapu a vy ho vidíte ako malú futbalovú loptičku. Nič z toho nemáte. Tour de France mi preto nechýba, aj keď sú to najväčšie preteky, ale existuje omnoho viac krajších pretekov než Stará dáma.
A čo vaša rodina? Podporuje vás v cestovaní za Petrom Saganom a inými slovenskými cyklistami? Chodia niektorí členovia vašej rodiny s vami na preteky?
Určite áno. Manželka často chodieva so mnou a keď nemôže, tak zoberiem nejakého kamaráta. Vždy chodíme ako partia. Takže áno, podporuje. Veď je to príjemné mať takého šampióna a fandiť mu. Jednoducho ľudia nám potichu závidia, ale v dobrom. Vždy keď niekam ideme, tak sa tešíme na nové zážitky.
Stretávajú sa členovia fanklubu aj niekde inde ako na pretekoch?
Viac-menej ani nie. Stretávame sa tak, že členovia fanklubu chodievajú za mnou do penziónu a pýtajú sa. Všetko sú to organizačné veci, chcú odo mňa poradiť, keď chcú niekam ísť. Potom sme už len telefonicky spolu v kontakte, lebo máme členov z celého Slovenska.
Máte ešte nejaký cyklistický cieľ, ktorý by ste si chceli splniť?
V samotnej cyklistike už toho veľa neurobím. Zo zdravotných dôvodov som musel skončiť. Chcel by som sa však okolo nej a Petra pohybovať, kým sa bude dať. Mojím tajným snom je, že na tej mojej vlajke mám ešte dve voľné miesta. Chcel by som, aby Peter ešte dvakrát vyhral titul majstra sveta a zaplnil tak tie dve voľné miesta. Môže sa mu to podariť aj tentokrát, ak mu pôjdu nohy. Hlavne kvôli MS ide na Vueltu, kde asi pôjde len jedenásť etáp. Bude to preňho tréning.
