Vysiela Šport RTVS
Hodnotenie krajín v rankingu UCI World Tour vyhrali Španieli a nimi otvárame sériu článkov venovanú jednotlivým krajinám a ich jazdcom na profesionálnej scéne World Tour počas sezóny 2012. Španielov bodovalo v tejto sezóne WT 29 a dokopy aj s kolegami z Europe Tour nazbierali 2915 bodov. Do nášho hodnotenia vyberieme najúspešnejších, a tých na ktorých sa upriamovala pozornosť ešte pred sezónou a od ktorých fanúšikovia čakali veľké výsledky.
Nezačneme od najlepšieho Španiela sezóny 2012, ale na znak úcty, od trojnásobného svetového šampióna a tradičného zberateľa víťazstiev pre Španielsko, ktorým nie je nik iný ako Óscar Freire Gomez. Uplynulá sezóna bola pre neho špecifická, pretože v jeho 36 rokoch sa už rozhodol svoju 
kariéru ukončiť. Po deviatich sezónach v tíme Rabobank pred tou poslednou urobil zmenu a prestúpil do ruskej Kaťuše. V ich drese aj vo svojej slabšej sezóne získal dve etapové prvenstvá. Jedno hneď v januári vo štvrtej etape austrálskych pretekov Tour Down Under, a to druhé o mesiac na Okolo Andalúzie. Ku víťazstvám pridal aj pekné siedme miesto z klasiky Milano - San Remo a následne dve štvrté miestá z Amstel Gold Race a Gent - Welvegem. V poslednej profesionálnej sezóne sa mu opäť nevyhýbali zranenia a zdravotné problémy, keď napríklad Tour de France musel po páde opustiť už po šiestej etape a následky zranenia ho pripravili aj o olympiádu. Freire vyhlasoval, že na bicykli ho udrží už len štvrtý dúhový dres, ale na záver sezóny to nevyšlo, aj keď obsadil na Majstrovstvách sveta veľmi solídne desiate miesto.
O víťazstvo Španielov vo World Tour sa so svojími 692 bodmi veľmi pričinil samotný víťaz, celým menom Joaquim Oliver Rodríguez. Tento ostrieľaný 33-ročný cyklista s prezývkou "Purito" bol v rovnakom rankingu v sezóne 2011 na treťom mieste a teda podobné výsledky sa od neho očakávali aj tento rok. Samozrejme, fanúšikov nesklamal a len potvrdzoval spomenuté predpoklady. Jediné čo mu môžu priaznivci vytknúť je to, že mal na dosah dve celkové prvenstvá na Grand Tour a napokon neuspel ani na jednom z týchto podnikov. Pozrime si však chronológiu jeho úspešného roka. Sezónu začal už vo februári v Ománe a bolo z toho pekné siedme miesto v konečnom poradí. Následne 12. marca predviedol skvelý výkon, keď vyhral šiestu etapu na slávnych pretekoch Tirreno-Adriatico. O tri týždne neskôr pridal víťazstvo vo štvrtej i piatej etape na Vuelta al Pais Vasco (teda na Okolo Baskicka). O celkové víťazstvo ho tu pripravilo šieste miesto a stratených 22 sekúnd v časovke jednotlivcov. Napokon teda skončil druhý so stratou 12 sekúnd. Na jar mal Purito naozaj skvelú formu a podarilo sa mu vyhrať aj známu belgickú klasiku La Fléche Wallone. Potom prišlo Giro a tu už jeho výkonnosť naozaj kulminovala. Vyhral dve etapy a celkovo deväť dní strávil v drese lídra. Opäť o celkové víťazstvo prišiel až počas záverečnej časovky v Miláne, kde stratil takmer dve minúty a podarilo sa mu udržať "len" druhé miesto v celkovom poradí a víťazstvo v bodovacej súťaži. Po Gire si dobre oddýchol a doslova rozdelil sezónu na dve víťazné obdobia. Oddýchnutý sa ukázal až začiatkom augusta na pretekoch Vuelta Burgos a už o dva týždne skončil ôsmy na pretekoch Clasica San Sebastian. Následne začala španielska Vuelta a na nej triumfoval v šiestej etape, ale už dva dni pred tým sa obliekol do dresu lídra celkového poradia. Postupne sa ešte presadil v 12. i 14. etape. Po dni voľna však v krízovej 17. etape stratil na Contadora viac ako dve a pol minúty a prepadol sa na tretie miesto celkového poradia, tam aj Vueltu dokončil. Po Vuelta a Espaňa si ešte na úplný záver sezóny pripísal jedno veľmi cenné víťazstvo na Giro di Lombardia a spečatil tak celkový úspech vo World Tour rankingu.
Na "Lombardii" hneď za Rodríguezom skončil Samuel Sánchez Gonzalez, a tým sa dostávame ku ďalšiemu špičkovému Španielovi. Sánchez odjazdil už trinásť sezón v drese baskického tímu Euskatel a všetko nasvedčuje tomu, že v ňom začne aj tu štrnástu. So štyrmi etapovými víťazstvami a jedným celkovým nemožno jeho uplynulú sezónu považovať za nešťastnú, ale určite by bola lepšia bez odstúpenia z Tour de France, po nešťastnom páde. Pri páde si zlomil prst a poškodil väzivá v ramene. 
Toto zranenie ho vyradilo z pretekárskeho pelotónu na viac ako mesiac, čiže mu znemožnilo aj štart na londýnskej olympiáde, kde mal obhajovať prvenstvo z Pekingu. V celkovom poradí UCI World Tour skončil napokon ešte v prvej desiatke, a to na peknom deviatom mieste. Ako vyzerala jeho trinásta profesionálna sezóna od začiatku? Začal ju 19. februára na "ceste za slnkom" čo je prívlastok pre preteky Vuelta a Andalucia zaradené v kategórií 2.1 UCI Europe Tour, kde v štvrtej etape obsadil pekné tretie miesto. S úspechmi pokračoval opäť na domácej pôde a vyhral etapu na Okolo Katalánska a celkovo tu skončil na druhom mieste. Vrcholom jeho tohtoročnej jari bolo celkové víťazstvo na domácich pretekoch Okolo Baskicka a následne dve siedme miesta z klasík Amstel Gold Race a Liege - Bastogne - Liege. Cez leto sa mu veľmi nedarilo na francúzskych cestách, kde skončil až v druhej stovke celkového poradia na Critérium du Dauphiné po páde a po spomínanej kolízii nedokončil Tour. Opäť sa rozbiehal na pretekoch Tour of Britain, ale z jeho jesenných výsledkov možno vyzdvihnúť už len spomínané druhé miesto na Il Lombardia.
Dokonca ešte o 62 bodov viac ako Sánchez nazbieral Alejandro Valverde Belmonte, čo mu vynieslo konečnú piatu priečku v spomínanom najprestížnejšom svetovom rebríčku. Valverde oslávil už 32 rokov, a teda mohol ťažiť zo svojich skúseností, ktoré aj potvrdil a v priebehu roka si pripísal sedem etapových vavrínov a jedno prvenstvo v celkovom poradí. Sezónu tento skúsený cyklista začal pomerne skoro, a to už v polovici januára na austrálskych pretekoch zaradených do svetového kalendára - Tour Down Under. Tu si hneď spravil chuť a podarilo sa mu vyhrať piatu etapu a celkovo obsadil druhú priečku za domácim Simonom Geransom, a to s rovnakým časom, ale horším súčtom umiestnení. Presne o mesiac neskôr vyhral druhú etapu na pretekoch Vuelta a Andalucia a celkové prvé miesto si udržal až do ich konca. Následne štartoval na Paríž - Nice a tu opäť vyhral jednu etapu. Na jar ešte štartoval aj na niektorých klasikách, kde sa však výrazne nepresadil. Potom už nasledovala príprava na Tour de France, a to v podobe pretekov Okolo Švajčiarska. Na slávnej Tour tiež vyhral etapu a v celkovom poradí uzavrel druhú desiatku. Týždeň po Tour si odskočil ešte na olympiádu, kde obsadil peknú 18. priečku a následne sa už plne sústredil na Vuelta a Espaňa. So svojím tímom Movistar, vyhral úvodnú časovku družstiev. Dres lídra však získal až po víťaznej tretej etape, ale hneď v ďalší deň oň prišiel a späť sa mu už nevrátil ani po opäť víťaznej ôsmej etape. Jeho úspechy mu vyniesli "iba" víťazstvo v bodovacej aj kombinačnej súťaži a druhé miesto v celkovom poradí. Sezónu zakončil ziskom bronzovej medaily na Majstrovstvách sveta v Holandsku.
Rodríguezovi i Valverdemu na Vuelte vypálil rybník neúnavný bojovník Alberto Contador Velasco. Po jeho diskvalifikácií na Tour v roku 2010, následne aj z celej sezóny 2011 a polovice tej uplynulej, začal 
Alberto zbierať body až od augusta, a to na pretekoch Eneco Tour. Tu hneď obsadil štvrtú priečku v celkovom poradí. Potom už nasledovala úspešná Vuelta. na svoje konto si okrem víťazstva v celkovom poradí a v 17. etape, ešte pripísal aj tri druhé miesta v 11., 12. a 14. etape a jedno tretie miesto z ôsmej etapy. Pár dní po náročných trojtýždňových pretekoch na ňom bolo vidieť únavu a aj tak obsadil pekné deviate miesto v individuálnej časovke na Majstrovstvách sveta. Ku svojim úspechom ešte na jeseň pridal víťazstvo na pretekoch Milano - Torino z kategórie 1.HC. Účinkovanie len od polovice sezóny aj tak Albertovi vynieslo 12. priečku v rankingu World Tour.
Veľmi úspešnú sezónu má za sebou aj Luis Leon Sánchez Gil. Od jej začiatku až do konca postupne a rovnomerne nazbieral päť etapových víťazstiev a jedno na klasike San Sebastian. To prvé získal v šiestej etape pretekov Paríž - Nice, druhé takmer presne o mesiac na španielských pretekoch Vuelta Castilla Leon, o dva týždne na jeho konto pribudli hneď dve po sebe a to v 3. a 4. etape na Tour de Romandie. Za najcennejšie môžeme považovať víťazstvo v 14. etape na Tour de France.
O sezóne 2012 v podaní španielskych jazdcov, by sa dalo písať ešte veľmi veľa. Tento článok už však zakončíme a aspoň spomenieme, že okrem vyššie spomenutých zvučných mien, zvyšné body nazbierali aj iní veľmi známi jazdci, ktorí nemali až také úspešné sezóny a výrazné výsledky oproti svojím krajanom. Sú nimi napríklad Daniel Moreno, Mikel Nieve, Haimar Zubeldia, Juan Antonio Flecha, Benat Intxausti, Jon Izaguirre alebo deviaty muž celkového poradia z tohtoročnej Vuelty Igor Anton.
