Vysiela Šport RTVS
Jarné klasiky sa nesú v znamení tvrdých bojov, v niektorých prípadoch doslova o každú "kocku" cesty. Po minuloročnej dominancii Giberta sme opäť mali belgického dominátora. Výraznú ryhu do tabuliek však urobil aj náš Terminátor.
Sumár z tohtoročných klasík sa nám písal veľmi dobre. Pri spomienkach, počas spätného študovania a prehliadania výsledkov z jednorazových pretekov, človeku až srdce podskočí. Všetko sa to začalo už prvými dvomi pretekmi Omloop Het Nieuwsblad a Strade Bianche. Omloop vyhral Vanmarcke (Garmin), pred Boonenom (OPQS) a Flechom (Sky). Strade Bianche si rozdelili Cancellara (RadioShack), Iglinskij (Astana) a Gatto. Už takto zavčasu v sezóne sme mohli spozorovať, že top favoriti klasík, teda Cancellara a Boonen, sa v zime pripravili veľmi dobre. Švajčiar sa ukázal aj na pretekoch Miláno - San Remo, kde skončil opäť na druhom mieste. Vyhral Gerrans (GreenEdge), ktorý tak získal jeden z prvých triumfov, vtedy ešte nového tímu, v sezóne 2012. Stupne víťazov ešte doplnil tretí Nibali (Liquigas). Pre nás ale bolo napodstatnejšie to, že na zvučných talianskych pretekoch skvelo odštartoval Peťo Sagan. Po sezóne 2011, kedy naznačil svoj potenciál v tomto type pretekov, si ešte na Miláno-San Remo jeho súperi nepripúšťali, že by im mohol cestu za slávou výrazne prekaziť správne cyklisticky drzý mladík zo Slovenska. Peter skončil štvrtý a všetci sme začali dúfať v jeho prvý triumf na slávnych jednorazových pretekoch, ktorý ale žiaľ nakoniec v sezóne neprišiel.
Zaujímavým zlomom v klasikárskom dianí sezóny bol preteky E3 Prijs Vlaanderen. Spartakus mal obrovskú smolu a na zemi skončil trikrát. O bojovnosti Cancellaru však svedčí to, že sa nevzal a vždy vstal z prachu a videli sme ho aj v cieli, hoci pri toľkom nešťastí už nemal reálnu šancu na dobrý výsledok. Katastrofa prišla pre Fabiana vo Flámsku, keď 62 km pred cieľom spadol na na odhodenej fľaši a zlomenina pravej kľúčnej kosti preňho znamenala koniec jarnej sezóny. Bola to obrovská škoda aj z hľadiska cyklistiky ako takej. Dovtedy podával vynikajúce výsledky a ak by sa nezranil tak určite by vyzerali výsledky ďalších pretekov, ktoré ešte spomeniem úplne inak.
É-trojka bola zlomom aj v ďalšom prípade. Na rozdiel od smoliara Cancellaru v plnej kráse začal žiariť Tom Boonen. Jasne diktoval tempo a po tom ako roztrhal pelotón mu už na víťazstvo stačilo zdolať inak tiež vynikajúceho klasika Freireho (Kaťuša) a Eisela (Sky). Peťo Sagan prišiel na slušnom štrnástom mieste. Potešil nás však hneď v ďalších pretekoch. Preteky Gent-Wevelgem patria k tomu najzvučnejšiemu čo môžeme na jar vidieť. Peťo dokázal v cieľovom šprinte vybojovať vynikajúce druhé miesto. Tento výsledok si zaslúžil. Počas pretekov si totiž dobre strážil svojich rivalov a aktívne jazdil v čelnej skupine favoritov, ktorá vznikla opäť po roztrhaní pelotónu. Boli v nej však tí najlepší a vyhral opäť Boonen, pre doplnenie tretí bol Breschel a treba spomenúť aj štvrtého Freireho, ktorý vo svojom veku ešte stále skvelo jazdil.
Tieto udalosti narobili cyklistickým fanúšikom obrovské chúťky na ďalšie top preteky Okolo Flámska. Špeciálne pre našu krajinu, lebo tam bol opäť Sagan, ale aj pre šancu veľmi príťažlivého súboja Boonen versus Cancellara. Už vyššie sme však písali o tom ako dopadol Fabian a tak sme boli zvedaví, kto potrápi Boonena. Peťo Sagan jazdil opäť dobre a bol v rozhodujúcej jedenásť člennej skupinke. Potom však zaváhal a nezachytil nástup trojice Ballan (BMC), Pozzato (Farnese Vini) a Boonen. Peťo sa potom zo všetkých síl snažil o stíhaciu jazdu. Nik sa k nemu nepridal a nakoniec sa rozhodol pošetriť sily aspoň o čestný boj v šprinte pelotónu. Nestačil však na Van Avermaeta a skončil piaty. V čelnej skupine jasnou prevahou vyhral Boone, pred nešprintérmi Ballanom a Pozzatom.
Vrcholom jednorazoviek boli preteky Paríž-Roubaix. Opäť to bolo tradičné peklo s množstvom pádov, porúch a defektov. Belgičan Boonen dostal definitívne do varu celú svoju krajinu a zvíťazil vo štvrtých World Tour pretekoch za sebou. Navyše predviedol, že tento rok naňho nikto v klasikách nemá. 55 km pred cieľom utiekol pelotónu spolu s tímovým kolegom Terpstrom. Niky však čoskoro odpadol a Tom išiel sám. Namiesto toho, aby jeho náskok stíhači sťahovali, Boonen sa im s každým kilometrom čoraz viac vzďaľoval. Na velodrome v Roubaix prišiel s náskokom 1:39. Preteky vyhral už štvrtýkrát a vyrovnal tak historický rekord svojho krajana Rogera De Vlaemincka zo sedemdesiatych rokov (1972, 74, 75 a 77). Nás ešte zaujímala premiéra Juraja Sagana. Došiel až do cieľa, ale diskvalifikovali ho, pretože nestihol limit. Jediný klasifikovaný z Liquigasu tak bol Daniel Oss.
Ďuro potom odstúpil aj v pretekoch De Brabantse Pijl, rovnako aj jeho brat Peťo, po nepríjemnom páde 28 km pred cieľom. Nedokončil ani Martin Velits. Naopak predviedol sa Thomas Voeckler. Po jeho typickom útoku vybojoval prvé víťazstvo v sezóne. Jeho útočné dvojča a minuloročná hviezda jari, Philippe Gilbert, naopak nemal dobrú formu v jednorazových pretekoch a čakal sa jeho nástup na Amstel Gold Race. Pelotónu dlho vzdorovali mladíci Alex Howes (Garmin) a Romain Bardet (Ag2r). Presne 208 kilometrov. Potom odišiel pelotónu Freire, ktorého stíhal Terpstra. Bolo však jasné, že tradičný cieľový kopec ešte všetko poriadne pomieša.
Slováci už otvárali šampus a videl Peťa Sagana na najvyššom stupni. Peťo zdolal Gilberta a ešte tesne pred cieľom sme kričali o dušu. Žiaľ nakoniec to na víťazstvo nestačilo. Došli mu sily a asi 20-30 metrov pred cieľom mu došli sily a predbehol ho víťaz Gasparotto (Astana) a druhý Vanendert (Lotto). Ďalší perfektný výsledok zaznamenal štvrtý Freire, ktorý ťažil zo spomínaného úniku. Gilbetovi zostalo šieste miesto.
Valónsky šíp bol v znamení silného dažďa čo znamenalo množstvo pádov. Napríklad Chalapudov z Colombia - Coldeportes si buchol hlavu o zem. Pred finišom boli vpredu Nordhaug (Sky) a Hesjedal 
(Garmin). Záver bol ale typický strmí Puritovský. Rodríguez nenechal nič na náhodu a šancu využil na suverénne víťazstvo. Urobil to presne tak ako vždy. Nastúpil na najprudšom mieste kopca. Druhý bol Albasini (Green Edge) a tretí Gilbert. Zaujalo aj piate miesto Kiserlowskeho (Astana). Jar sa končila tradičnými pretekmi Liége - Bastogne - Liége. Opäť prišiel dážď a bolo logické, že sa pelotón rozkúskoval na množstvo skupín. Všetko sa začalo dramatizovať približne 20 km pred cieľom. Zaútočil Nibali. Purito a Iglinskij rast jeho náskoku nemohli ďalej tolerovať a išli za ním. Rodríguez však odpadol. Iglinskij naopak bez problému dostihol Vincenza a ešte mu aj ušiel. Zaslúžene vyhral pred Nibalim a Gasparottom.
Po jari sme teda mohli skonštatovať zásadné zistenia. Philippe Gilbert tento rok v klasikách zmizol. Tretie a šieste miesto z klasík ho nemohli tešiť. Treba však pripomenúť, že Vuelta mu naopak vyšla skvelo a v závere sezóny sa stal majstrom sveta. Druhým podstatným zistením boli výsledky Astany. Ak ste rátali s nami, tak Gasparotto vyhral Amstel, Iglinskij Liége, Kiserlowski bol piaty na Valónskom šípe. Pripomeňme aj druhé miesto Iglinského a šieste Romana Kreuzigera na Strade Bianche. Pre kazašský tím palec jednoznačne hore. Tretie a pre nás najpodstatnejšie zistenie bolo, že Sagan sa definitívne zaradil medzi klasikársku špičku. A potom o pár týždňov neskôr aj medzi cyklistickú v rámci premiéry na Tour de France a zisku zeleného dresu. Niekde sme to už napísali, ale z radosťou zopakujeme, že v klasikách vybojoval piate, štvrté, tretie a druhé miesto. Veľká škoda, že jednotka ešte tento rok neprišla.
V lete sme videli ďalšiu tradičnú klasiku San Sebastian. Tento rok bola tesne pred Vueltou, pretože sa posunula pre Olympijské hry. Olympiáda sa ne nej prejavila aj inak. Čerstvý držiteľ zlata Alexander Vinokurov sa prišiel rozlúčiť s kariérou. Mal špeciálny bicykel, prilbu a rešpekt súperov. Navyše Astana bola opäť počas pretekov veľmi aktívna. Na víťazstvo to ale nestačilo. Vpredu jazdila šesťčlenná skupina no potom útočila silná desiatka s Rodríguezo či Luisom Leonom Sánchezom. Vtedy sme už tušili, že práve Sánchez zaútočí a nemýlili sme sa. Stalo sa tak deväť kilometrov pred cieľom. Mal síce len pár sekundový náskok, ale ako to v jeho prípade býva, bez problému si to udržal a vyhral. V trojici ho stíhali Rodríguez, Mollem a Porte. Nakoniec však druhé miesto pripadlo Gerransovi a tretie Meersmanovi.
Záver klasických pretekov tradične patril pretekom Giro di Lombardia. To už bolo po všetkých top pretekoch, a poznali sme aj majstra sveta. Zišli sa tu Gilbert aj Rodríguez. Gilbert chcel ukázať, že od augusta je najlepší, Rodríguez chcel ukázať, že je najlepší v sezóne. Aktívne jazdil už spomínaný mladý 
Bardet a stále sa snažil uniknúť. 70 km pred cieľom sa skončil boj Gilberta. Doslova v otrasnom počasí spadol a musel odstúpiť. Týmto je však Lombardia všetkým dobre známa. Rozhodújúce momenty prišli na stúpaní Vergana. Rozpršalo sa ešte viac a na vrchole situáciu na útok využil Purito. Ušiel súperom a stíhali ho len Uran, Nordhaug, Contador a vlaňajší víťaz Zaugg, neskôr sa ešte pripojil Kessiakoff. Rodríguez opäť zaútočil na najťažsom 15 percentnom stúpaní a zaslúžene vyhral. Znamenalo to aj jeho celkové víťazstvo v rebríčku World Tour a môžeme hovoriť o životnej sezóne Joaguíma. Pre úplnosť doplňme druhého Samuela Sáncheza a tretieho Urana.
