Peter Sagan sa stal majstrom sveta, lebo ho v sezóne nič nezlomilo

 

 

 

Hneď na začiatku ročníka smerovala na neho veľká pozornosť, pretože jeho príchod do Tinkoff-Saxo bol prestupovou udalosťou. Jeden z najlepších pretekárov sa spojil s excentrickým a bohatým ruským majiteľom. Tinkov chcel jedine víťazstvá, Sagan takisto. Prvými hlavnými cieľmi sa stali jarné monumenty.

 

Slovenský jazdec neodštartoval sezónu v argentínskom San Luis, ako dva predchádzajúce ročníky, ale išiel sa pripravovať na Blízky východ. V katarských šprintérskych etapách ho dva razy porazil len Alexander Kristoff, ktorý mal na začiatku roka skvelú formu. Ak mu v sezóne 2014 niektorí vyčítali menšiu razanciu v hromadných dojazdoch, na tomto podujatí ukázal potrebnú svižnosť v koncovke.

 

Do Ománu si išiel vyskúšať formu na klasikárskych profiloch. Najbližšie k víťazstvu bol v druhej etape. Prežil selekciu na dvoch záverečných kopcoch a vo vedúcej skupine mal byť najrýchlejším pretekárom, no nakoniec sa musel uspokojiť s piatym miestom, keď ho predbehli aj Cancellara a Avermaet. Nebol dôvod na paniku, bola to len príprava.

 

Skutočným testom výkonnosti boli až preteky Strade Bianche. Na zvlnenej klasike sa odhodlal k nečakanému útoku približne 50 kilometrov pred cieľom, ktorý museli nasledovať aj ostatní favoriti. V ďalšom priebehu mu však došli sily, v štartovom poli sa prepadal a finišoval až na 31. mieste. Bolo to prekvapujúce, pretože Sagan sa na trati pohybuje inštinktívne. Ak by sa necítil dobre, určite by nevyrazil do takéhoto samovražedného ataku.

 

Tradičnou generálkou na najdôležitejšie jarné klasiky bolo Tirreno-Adriatico a Sagan potreboval konečne zvíťaziť, pretože ruský majiteľ bol nedočkavý. Ako inak, začal dvomi druhými miestami. Najskôr nestačil na Debusschereho, ktorý najviac vyťažil z pádu pred cieľom, potom prehral silový špurt do kopca s Avermaetom. Najmä táto porážka od hlavného súpera na kockové klasiky ho veľmi mrzela. Karta sa napokon obrátila v predposlednej etape, keď Tinkoff-Saxo zabral na zvlnenom teréne, zbavil sa Saganových protivníkov, ktorý potom s úľavou oslávil prvý triumf v sezóne a novom drese.            

 

 

 

 

 

Na Miláno - San Remo prišiel veľmi motivovaný, takže jeho kolegovia jazdili na čele balíka a kontrolovali utečencov. Samotné Poggio pelotón nerozdelilo, hoci sa o to niektorí pokúšali. Sagan bol na tieto pokusy pripravený. Potom sa usiloval v zjazde niečo vymyslieť, jazdil úplne vpredu, ale víťaza určil hromadný špurt. Slovenský jazdec však tesne pred vyvrcholením stratil výhodnú pozíciu a v cieli vybojoval štvrté miesto. Počas celých pretekov jazdil takticky výborne, na záverečnom kopci bol pripravený na všetky alternatívy, o lepšie umiestnenie ho obralo len malé zaváhanie tesne pred cieľom.

 

Na prvej kockovej klasike E3 Harelbeke bol takisto viditeľný. V rozhodujúcich fázach na Kwaremonte zachytil atak Thomasa so Štybarom, s ktorými vytvoril nebezpečnú vedúcu skupinku. Sagan mal príležitosť obhájiť titul, ale dvojica mu dokázala ujsť a trápiaci sa slovenský pretekár neudržal ani tretie miesto, keď ho predbehol pelotón. Opäť sme ho videli v identickej situácii, v akej sa ocitol na Strade Bianche. Po kvalitnom momente prišlo nečakané trápenie. Gent-Wevelgen ovládol v ťažkých podmienkach únik, Sagan obsadil desiate miesto, no v niektorých prípadoch nevyzeral na trati pohodlne.

 

Ďalšou veľkou métou bolo Ronde van Vlaanderen. Na štarte nebol najväčší favorit, počas pretekov však pozorne čakal na správny moment. Ten prišiel v záverečnom kole na Paterbergu, kde ušiel spoločne s Avermaetom, ale už bolo neskoro, pretože rozbehnutí Terpstra a Kristoff udržali svoj náskok až do cieľa. Saganovi aj tentoraz došli sily tesne pred cieľom, preto mu belgický jazdec uchmatol pódiové umiestnenie. Ale byť štvrtý na Okolo Flámska je vždy vynikajúce.

 

Potom sa dokázal zmobilizovať aj na Paríž - Roubaix. V priebehu nemal žiadne problémy, preteky ho bavili, ale v tom najhoršom momente ho zradili prevody, musel meniť bicykel a stratil šancu na ďalší dobrý výsledok. Je pravda, že v tom momente už boli karty rozdané, ale ak by nemal spomínané problémy, možno by ich rozdával aj on.

 

Klasiky zakončil bez víťazstva, čo vyvolalo veľkú nevôľu u Olega Tinkova. Takmer pri každej príležitosti sa vyjadroval na jeho adresu, najtvrdšie slová hovorili o znížení platu. Pri pohľade na Saganove účinkovanie si mnohí nevedeli vysvetliť náhle zlyhania na konci pretekov. Ak by nemal správnu fyzickú kondíciu, vo Flámsku by neodišiel zo skupiny najväčších favoritov či na Poggio by nestriehol na možnosť rozdeliť pelotón. A o motivácii víťaziť a jeho profesionalite nemohol nikto pochybovať.

 

 

 

 

My sme mali zákulisné informácie, že mu po príchode do Tinkoffu nesedla zmena bicykla a mechanici správny posed nastavili až v apríli. Jeho brat Milan pre denník Šport zase hovoril o pretrénovanosti. Nech jeho výkony na jar ovplyvnilo čokoľvek, v druhej časti sezóny to bola celkom iná pesnička.

 

 

 

Prípravu na Tour de France odštartoval v obľúbenej Kalifornii, kde prišiel s čistou hlavou a plne zameraný na úspech na francúzskych cestách. V šprintérskych dojazdoch pôsobil vitálne, ale Cavendish bol predsa len rýchlejší. Saganova chvíľa prišla vo štvrtej etape, keď využil technický dojazd, a získal druhé víťazstvo v sezóne. Tento úspech zopakoval aj v 10-kilometrovej časovke a obliekol sa do žltého trička.

 

To s ním urobilo zázraky, pretože v kráľovskej etape končiacej na strmom kopci Mount Baldy finišoval na fantastickom šiestom mieste, pričom v klasifikácii strácal na Alaphilippa len dve sekundy. Posledný deň mu stačilo získať práve toľko bonusových sekúnd, aby sa stal víťazom podujatia. Jednoduchá etapa v Los Angeles sa razom zmenila na poriadnu drámu, ktorá patrila medzi najkrajšie v celej sezóne. Vo filmovom meste nakoniec rozhodli milimetre pre Petra Sagana, ktorý v Kalifornii dosiahol úspech, na ktorý sa nezabúda.

 

Bolo skvelé, že okamžite zabudol na jarné klasiky a začal sa sústrediť na ďalšie ciele. Nelamentoval nad tým, že nedokázal vyhrať monument. Práve naopak, táto skutočnosť mu dodala poriadny impulz. Všetko sa to pretavilo do obrovskej motivácie, ktorá rozprávkovo explodovala na Starej dáme a majstrovstvách sveta.

 

Ešte predtým sa predstavil vo Švajčiarsku, kde bol úspešný dva razy. Najskôr sa predviedol v horskej etape, kde si na cieľovej páske vychutnal vrchárov, a odvďačil sa Majkovi za vynikajúcu podporu. V druhom prípade využil svoju špecialitu - technický dojazd. Potom sa stal piatykrát slovenským šampiónom v cestných pretekoch, ale titul získal aj v časovke.

 

 

 

 

    

Štará dáma bola z jeho strany kapitola sama o sebe. V prvom týždni predvádzal typickú konzistenciu, keď sa snažil presadiť takmer na každom profile. Lenže opakovala sa situácia z predchádzajúcich ročníkov. Mimoriadne silný a agilný Sagan nachádzal deň čo deň nových súperov, ktorí boli v danú chvíľu sviežejší, a na konte slovenského šampióna sa neobjavovali víťazstvá. Ale všetkých dostal svojou univerzálnosťou. V šiestej etape v klasikárskom dojazde do kopca mu ušiel len Štybar, na druhý deň bol schopný získať v klasickom špurte tretiu priečku. Hneď na to súperil s rýchlymi vrchármi na Mur de Bretagne a vybojoval štvrté miesto.

 

Tieto umiestnenia mu pomáhali v bodovacej klasifikácii, ale Sagan chcel viac. Zvíťaziť. Preto sa štyri razy za sebou dostal do úniku v troch kopcovitých etapách a jednej horskej. Práve tu zlomil bitku o zelený dres, ale vytúžený triumf nezískal. Najbližšie mal k nemu pri zostupe do mesta Gap, kde predviedol učebnicový zjazd, pri ktorom stáli vlasy dupkom.

 

Aj keď sa mu nakoniec nepodarilo ukoristiť etapu, všetci na konci pretekov kričali len Sagan, Sagan, Sagan! A nemusel kvôli tomu robiť v cieli Forresta Gumpa, fanúšikov dostal do vytrženia svojimi výkonmi. Ak by sa v cyklistike udeľovala cena MVP Awards, na Tour de France by nemal konkurenciu.

 

 

 

 

 

Cestu na majstrovstvá sveta si naplánoval cez Vueltu. Uvoľnený Sagan sa na španielskej GT zabával. Vyhral jednu etapu, získal dve miesta na pódiu a svoju bilanciu chcel stále zlepšovať. Ale jeho rozlet zabrzdila nešetrná kolízia s motorkou. Nazlostený preto opustil podujatie a vybral sa v tichosti pripravovať na MS.

 

Trasa v Richmonde mu vyhovovala, patril medzi favoritov, ale to sa dalo povedať o množstve cyklistov. V dejisku šampionátu sa cítil veľmi dobre, ale bol trošku neistý, ako sa prejaví mesiac bez pretekania. Zvlášť, keď Tinkoff-Saxo nemohol dokončiť TTT naplno kvôli pádu. Priamo na trati sa potom znovu ukázalo, aký je Sagan psychicky odolný. Nepríjemný pád na Vuelte a zmarená šanca v tímovej časovke ho negatívne neovplyvnili, ale mali presne opačný efekt. Mentálne ho stimulovali.           

Majstrovské preteky absolvoval úplne nenápadne, nikde sa zbytočne neukazoval a čakal na svoju príležitosť. Fantasticky ju odhalil na predposlednom stúpaní a do 100-metrového špurtu do kopca vložil všetku svoju silu. Na tento útok nedokázal nikto reagovať a Sagan je príliš dobrý cyklista, aby podobnú šancu nevyužil na veľkolepý úspech. Opäť sa presadil len a len výkonom, v záverečnom kole sa na nič a nikoho nespoliehal, svoj osud zobral do vlastných rúk. Takýto úspech jednoducho videl vo vzduchu.

 

Juraj Sagan sa na majstrovských oslavách v Žiline vyjadril, že trenice na začiatku ročníka medzi Petrom a Tinkovom vznikli z toho dôvodu, že obidvaja sú maximalisti a vždy chcú vyhrávať. Po klasikách sa potom situácia upokojila. Len máloktorý jazdec by bol schopný ustáť takýto tlak v novom tíme. Sagan to dokázal. Spomínaná kritika ho nielenže nezlomila, ale dokázal na ňu reagovať pozitívnym spôsobom. Namiesto toho, aby sa utápal v bezradnosti, stal sa svetovým šampiónom.

 

Obrovský dojem zanechal aj na Tour de France, kde oceľovou výkonnosťou vyčnieval nad mnohými jazdcami. Niektorí odborníci mu radili, aby sa na týchto pretekoch sústredil len na vybrané etapy, potom budú víťazstvá prichádzať jednoduchšie. Sagan však jazdí inštinktívne, pocitovo, keď vidí príležitosť, nikdy ju nepustí bez boja preč. Jeho víťazná vôľa je silnejšia ako všetky teoretické predpoklady. Vždy chce uspieť, za každú cenu, preto sa pri svojej univerzálnosti stiahne do úzadia len málokedy. Preto je Saganom. Nepochybujeme o tom, že v dúhovom drese bude vo svojom štýle pokračovať a na trati sa rozhodovať ešte precíznejšie a zodpovednejšie.