Cancellara sa učí jesť. Ktorí cyklisti odišli do dôchodku?

 

Fabian Cancellara (35) v posledných rokoch vnímal, že starne, zatiaľ čo Peter Sagan a Greg Van Avermaet sa nachádzajú zrejme v najlepšej fáze kariéry. Jeho povestný motor už začínal strácať dych na mladšie turbá. "Nemôžeme zastaviť kolobeh života. Myslím si, že som sa rozhodol skončiť v správnej chvíli," vyhlásil Švajčiar. Pred viac ako dvomi rokmi si stanovil v súlade so zmluvou termín skončenia a dodržal ho.

 

Počas 16 sezón vyhral trikrát Okolo Flámska i Paríž - Roubaix, jedenkrát Miláno-San Remo, sedemkrát etapu Tour de France, v časovke štyri tituly majstra sveta a dva tituly olympijského víťaza. Ten posledný v lete v Rio de Janeiro, a tak sa zaslúžene rozlúčil v správnom čase, stojaci na športovom vrchole.

 

 

Fabian Cancellara na Strade Bianche (© Movistar Team)

 

 

Fanúšikovia cyklistiky nikdy nezabudnú na jeho dominantné útoky, ktorými ničil súperov. S dávkou fantázie to vyzeralo tak, že používa motor. Zároveň patril k mentálne a takticky najbystrejším jazdcom. Novinárom dával rozhovory aj v štyroch jazykoch a používal ich aj na zneistenie súperov. Často bol hlavným hovorcom pelotónu pri riešení problémov. Jednoducho Spartakus, jeden z najlepších cyklistov v histórii.

 

Ani po skončení olympiády si poriadne neoddýchol, keď riešil s belgickým novinárom vydanie knihy, absolvoval rozlúčky, galavečery a sponzorské akcie. Stihol ale pribrať viac ako päť kilogramov a radostne vstupoval do "nového života". "Môj život bude úplne iný, ale nebojím sa toho. Viem, že život mám vo vlastných rukách. Nechcem len sedieť a pozerať televíziu, chcem od základov vybudovať moju ďalšiu kariéru. Učím sa normálne jesť a zvykám si na pokles endorfínov bez pretekania," hovoril pre Cyclingnews.

 

Cancellara sa teší, že po 16 rokoch sa znova stáva pánom vlastného času. Venuje ho rodine i štúdiu, zaujíma sa o športový marketing. Chystal sa tiež na debatu do sídla UCI, rád by pomohol cyklistike. "Športovec je vždy zameraný na súťaženie, tréning a osobný život, až potom má čas rozhliadnuť sa okolo seba a pochopiť širšie súvislosti," vysvetlil legendárny Švajčiar.

 

 

Video

 

 

Kanaďan Ryder Hesjedal (35) si počas kariéry vytrpel množstvo chorôb a pádov, priznal sa k dopingu počas začiatkov na horskom bicykli, ale napokon viac ako 20 rokov profesionálneho odriekania stálo za to. Najvyššie vyletel pri triumfe na Giro d'Italia 2012. "Pracoval som na to celú kariéru. Dúfam, že som zanechal stopu a inšpiroval ďalšieho kanadského víťaza Grand Tour," povedal Hesjedal. Na Tour de France skončil najlepšie piaty v roku 2010. 

 

"Cyklistika je neuveriteľne náročná. Dvadsať rokov som prekonával vlastný prah bolesti. Viem, čo som všetko obetoval a čo ma to stálo. Som na to hrdý a nie je ľahké skončiť, ale prišiel čas, keď sa musím viac venovať v živote skutočne dôležitým veciam. Som v tom bode kariéry, že som s ňou spokojný a nič by som nemenil," povedal Hesjedal.

 

Zatiaľ sa nerozhodol, čo bude profesne robiť, ale nechce byť športovým riaditeľom.  Hesjedal sa chce viac venovať rodine, ale zostane verný aj bicyklu a nevylúčil, že si zasúťaží v nižších kategóriách. Bicyklovanie stále miluje, ale vychutná si oddych od stresu, tlaku, cieľov a cestovania.

 

"Myslím si, že každý športovec má určité reálne ciele, a potom veľké sny. Čím viac sa ich darí spájať, tým je to vzrušujúcejšie. To je to, čo vás dostane z postele, čo vás tlačí a dostane cez všetky zlé dni. Môže to trvať mesiace, roky, ale stačí jeden výsledok alebo víťazstvo a zabudnete na všetko zlé. Šialené, ale to je krása športu. Myslím, že práve toto ma motivovalo počas tých rokov," priznal Hesjedal pre Cyclingtips.

 

 

Ryder Hesjedal s Contadorom na Gire (© Courtesy Slipstream Sports)

 

 

Francúz Jean Christophe Péraud vydržal v pelotóne bojovať ešte dlhšie, až do 39 rokov. Predtým však pôsobil v horskej cyklistike a na elitnú cestu sa dostal až po tridsiatke. "S olympijskou medailou v horskej cyklistike z Pekingu a druhým miestom na Tour de France 2014 som naozaj hrdý na moju kariéru, na to čo som dokázal. Trochu ma ale mrzí, že som nikdy nedokončil Giro d'Italia. Moje telo si už pýtalo odchod, ale bude ťažké úplne odísť zo sveta športu, preto chcem zostať v jeho blízkosti a možno začať kariéru v cyklistickom priemysle," lúčil sa Péraud.

 

Už vo veku 29 rokov odišiel do dôchodku Matthew Goss, víťaz Milán-San Remo 2011. Možno aj kvôli jeho odchodu stratili v druhom najlepšom britskom tíme One Pro Cycling významného sponzora a v ďalšej sezóne padnú o level nižšie. Austrálčan v posledných rokoch iba podliezal vlastnú latku, trápili ho viaceré zranenia a strácal motiváciu. Vo WT pôsobil od roku 2007, keď sa ako 20-ročný stal najmladším jazdcom v pelotóne. Okrem La Primavery vyhral GP Ouest France, dve etapy Gira a bol druhý na MS 2011.

 

"Cyklistiku mám stále rád, ale menej ako v minulosti. Potrebujete obrovské množstvo odhodlania, aby ste zostali na vrchole. Ak nie ste stopercentne sústredený a nadšený, tak už za ostatnými zaostávate. Moje rozhodnutie sa zrodilo postupne počas posledných rokov," uviedol pokojný Austrálčan prezývaný "Gossy" a dodal: "Som šťastný a hrdý na to, čo som dosiahol. Tešil som sa z triumfov na veľkých podujatiach, získal skvelé spomienky, stretol úžasných ľudí po celom svete a reprezentoval moju krajinu. Bolo mi cťou."

 

 

Matthew Goss v sezóne 2015 (© Gruber Images, Orica-GreenEDGE)

 

 

Aj kariéra Belgičana Johana Vansummerena mala po životnom úspechu, zaprášenom triumfe na Paríž - Roubaix 2011, výrazne klesajúci trend. V poslednej sezóne ho trápili srdcové anomálie, pre ktoré prišiel o jeho obľúbené dlažobné klasiky, kde skáče tep najvyššie. Odchod oznámil po boku manželky a so slzami v očiach. Pre srdcové problémy skončil aj Michael Rogers vo veku 36 rokov. Preslávil sa najmä historickou sériou troch triumfov v časovke na MS. Raz sa dostal do top desiatky na Tour de France i Giro d'Italia.

 

"Keď som bol malý, tak som zo školy vždy utekal domov, rýchlo som sa najedol a išiel som sledovať cyklistiku. Chcel som poznať aspoň nejaké názvy tímov, rozprávali sme sa o tom pri jedle. Mal som pocit, že som prišiel na Zem, aby som sa stal cyklistom. Keď som ako 16-ročný odišiel z domu, všetko mimo cyklistiky bolo druhoradé. Vynechal som mnohé rodinné stretnutia, radostné i smútočné, ale som rád, že aj najmladšia generácia pokračuje v cyklistike a dúfam, že sa im splnia sny rovnako, ako mne, " lúčil sa rozcítený Rogers, ktorého následne Bjarne Riis vymenoval za riaditeľa jeho nového projektu, ktorý vlastní licenciu kontinentálneho tímu Virtu Pro-Vélo Concept. 

 

Zo zdravotných dôvodov skončil 27-ročný Nemec Dominik Nerz. V pelotóne už neuvidíme ani obetavého domestika Sylvestera Szmyda (38) a jeho poľského krajana Bartosza Huzarskeho (36). Rozlúčil sa aj Johnny Hoogerland (33), ktorý sa preslávil roztrhnutím stehna o plot počas Tour de France, po ktorom sa postavil na pódium s krvavými fľakmi na drese a so slzami v očiach.   

 

Bodku za cyklistickou kariérou napísali tiež Maarten Tjallingii, Jaroslav Popovič, Jerome Coppel, Christian Meier, Pierrick Fedrigo, Caleb Fairly, Jesse Sergent, Frank Schleck, Daniele Ratto, Oliver Zaugg, Pablo Urtasun, Jan Ghyselinck, Marcel Aregger, Cheng Ji, Graeme Brown, Wesley Sulzberger, Leonardo Duque, Murilo Fischer, Davide Malacarne a Marcel Wyss. Niektorí z nich mali menej ako 35 rokov, ale cyklistika je neúprosná a desiatky rokov tvrdého posúvania vlastných hraníc, často v úzadí hviezdnych lídrov, si vyžadujú svoju daň.

 

V sezóne 2017 si poslednýkrát vychutnáme "mačacie umenie" Toma Boonena, ktorý ukončí kariéru na Paríž - Roubaix 2017. Napokon pokračujú i "španielsky kamzík" Joaquim Rodríguez v drese Bahrain-Merida a "najlepší cyklista s kotletami" Bradley Wiggins, i keď iba na dráhe. Dodajme, že s Petrom Velitsom by sme na prelome rokov radi spravili rozhovor o celej jeho kariére.