Deväť pohľadov na severské klasiky, Avermaetova bilancia atakovala Boonenov rekord

 

 

 

 

 

Greg van Avermaet bral takmer všetko, čo sa dalo. Naplno využil svoje klasikárske schopnosti a chýbalo mu veľmi málo, aby vyrovnal rekordné štyri triumfy Toma Boonena z roku 2012. A to už je znakom mimoriadnej kvality. Počas pretekov jazdil pokojne, ale sebavedome, stále mal pred očami víťazstvo, a na trati robil správne rozhodnutia.

 

Dôležitým faktorom bola jeho sebadôvera, že v záverečnom špurte dokáže poraziť kohokoľvek. Po víťazstve na Roubaix povedal, že "keď som prichádzal v minulosti do cieľa v malej skupine, mal som obavy, aký výsledok z toho bude. Teraz idem vyhrať." Z toho dôvodu nemusel na kockách a bergoch trhať hlavný balík ako Spartakus, jeho zámerom bolo prísť do cieľa vo vedúcej skupine. A nezáležalo na tom, či práve on iniciuje vytvorenie rozhodujúceho brejku, ako sa mu to podarilo na G-W na Kemmelbergu, alebo si skočí v správnom momente do vedúcej skupiny (E3, P-R).

 

Táto taktika mu nadmieru vychádzala, ale aby bola úspešná, musela byť podporená potrebnou výkonnosťou a správnym čítaním situácie na trati. Pri svojich troch víťazstvách vždy presne určil rozhodujúci okamih, a keď už vyštartoval dopredu, urobil všetko preto, aby to bol kľúčový moment celých pretekov. Počas jarných klasík tak dokázal presne skĺbiť parádnu formu, silnú túžby víťaziť a vhodné rozhodnutia.

 

 

Greg Van Avermaet na Paríž - Roubaix (© Slipstream Sports)

 

 

 

Skúsený cyklista bol zjavom na mačacích hlavách a tým pravým osviežením pre svojho zamestnávateľa. Spočiatku to vyzeralo tak, že severské klasiky berie ako spestrenie sezóny, hlavnými ťahúňmi v tíme zostávali Boonen, Terpstra, Štybar, ale Gilbert vyšiel z "kockového undregroundu" až na samotné výslnie.

 

Na pretekoch si užíval voľnú ruku a menšiu pozornosť zo strany ostatných celkov (lebo Boonen, Terpstra, Štybar). Preto mohol ďaleko pred cieľom využiť priestor na útočenie na Dwars Door Vlaanderen, E3 a rozhodujúci atak na Tri Dni de Panne. Ale akoby tomu nikto nevenoval prílišnú pozornosť, pretože rovnaký kúsok previedol aj na Okolo Flámska.

 

Týmto dlhým Gilbertovým útokom na Ronde mohol Quick-Step Floors len získať, minimálne to, že unaví ostatných favoritov pred rozhodujúcimi fázami. Lenže živelný Gilbert rozkrútil nezabudnuteľný kolotoč, ktorý sa zastavil až v cieli, a jeho súperi zostali omráčení. Vypáliť rybník dostalo svoju cyklistickú podobu. Gilbertova prítomnosť posilnila belgickú zostavu na severských klasikách. Trojica tradičných lídrov mohla vyčkávať, čo sa bude diať po jeho útokoch, a samotný Gilbert dostal príležitosť zaujať na mačacích hlavách. A to splnil nad očakávanie.

 

 

Philippe Gilbert v cieli Okolo Flámska (© Quick-Step Floors Cycling Team / Tim de Waele)

 

 

 

Po Tirrene a MSR nikto nepochyboval, že Sagan prichádza na flámske jednorazovky v perfektnej forme. Lenže aj svetový šampión sa presvedčil, že stopercentná kondícia automaticky neznamená želaný úspech a že dlažobné klasiky sú nevyspytateľné.

 

Profilovo mu najviac sedia E3 a Okolo Flámska, ale ani v jednom prípade nezachytil víťazný pohyb, a potom musel naháňať konkurenciu. Bola to škoda, pretože zakaždým si chcel doskočiť do unikajúcej skupiny, ale pod vplyvom rôznych okolností mu nebolo dopriate. Najväčšiu šancu bojovať o víťazstvo mal na G-W, kde zareagoval na Avermaetov pohyb a ocitol sa na čele pretekov v silnej skupine. Potom sa však rozhodol dať lekciu Terpstrovi, a to razantnou formou.

 

V najkvalitnejšom prevedení sa prezentoval na Paríž - Roubaix. Od úvodných sektorov si strážil čelo pretekov, nechcel sa dostať do kolízie, nič podceniť, aby následne v kľúčových momentoch dvakrát vyštartoval do útoku. Toto bol štýl, ktorý u neho absentoval vo Flámsku, aby pozornou a útočnou jazdou prinútil súperov hrať podľa svojich kariet. Na Paríž - Roubaix mu to síce nevyšlo, ale takýmto štýlom dosiahol svoje najväčšie víťazstvá.

 

Peter Sagan musel po klasikách konštatovať, že forma bola, ale výsledky neprišli. Je vynikajúce, že na tohtoročných klasikách sa predstavil vo svojej najsilnejšej verzii, ktorá dostala do stavu najvyššej pohotovosti všetkých konkurentov. Pre neho samého a celý tím Bora bude teraz dôležité, aby na budúcich klasikách našli spôsob, ako to patrične zužitkovať. Veď v sezóne 2016 to Sagan dokázal ako pravý svetový šampión.

 

 

Peter Sagan chcel dosiahnuť viac (© BORA-hansgrohe / Stiehl Photography)

 

 

 

Severské klasiky sú zaujímavé aj tým, že nikto nevie presne určiť, kde sa vytvorí rozhodujúci únik. Na trati sú síce referenčné body, kde sa lámu preteky, ale nikto nemá stopercentnú istotu, ako sa budú preteky skutočne vyvíjať.

 

Na E-trojke sa dostali Avermaet a Gilbert pred hlavnú skupinu približne 65 kilometrov pred cieľom. Na iných pretekoch by mali favoriti v balíku dostatočný priestor na dobehnutie utečencov, ale na podobnej klasike majú útočníci dobré šance na úspech. Kto raz zaváha, nemusí dostať druhú šancu, hoci to na prvý pohľad tak nevyzerá. A z toho potom pramenia na jednorazovkách krásne naháňačky medzi jednotlivými favoritmi. 

 

Ešte lepší príklad na nevyspytateľnosť kockových klasík ponúklo Okolo Flámska. Víťazný Gilbert sa objavil pred hlavnou skupinou favoritov už 95 kilometrov pred páskou, a nikto vtedy ani len netušil, že Sagan a Avermaet ho uvidia už iba v cieli. Obidvaja hlavní kandidáti sa sústredili na posledný prejazd cez Kwaremont a Paterberg, podľa svetového šampióna pre nich začali preteky len tam.

 

Nepochybujeme, že Sagan a Avermaet by rozkrútili na finálnych bergoch pekelné obrátky, ale Ronde už malo v tom momente rozpísaný iný príbeh. Ten Gilbertov. Saganov pád na Kwaremonte len umocnil jedinečnú dramaturgiu kráľovnej flámskych klasík, ktorá si vybrala do hlavnej úlohy osamelého bežca a nechala rozplynúť v hmle záverečnú aktivitu trojice prenasledovateľov.

 

 

Tvorba úniku na E3 Harelbeke (© Slipstream Sports)

 

 

 

Svetový šampión dáva len málokedy priamo na trati najavo svoju frustráciu z toho, ako jazdia ostatní cyklisti. Na Gent - Wevelgem sa rozhodol dať Terpstrovi "za vyučenou" a pred monumentmi vyvinúť na súperov tlak, že ak s ním niekto nebude v úniku spolupracovať, nikoho nebude ťahať do cieľa. Iste, forma tohto posolstva mohla byť iná, pretože sa obral o šancu získať titul na dôležitom podujatí, ale Sagan si chcel pripraviť pozíciu na monumenty.

 

Medzitým získal Greg van Avermaet ďalšie víťazstvo, na G-W mu stačilo držať líniu na čele pretekov, a jeho víťazná mentalita nerušene stúpala. Víťazstvá plodia ďalšie víťazstvá. Prestrelka medzi Saganom a Quick-Stepom najviac vyhovovala práve belgickému jazdcovi, ktorý sa mohol nerušene pripravovať na monumenty, kým Sagan musel hľadať stratégiu, ako sa presadiť proti silnej kontrole ostatných celkov.

 

Na konci jarnej kampane sme sa presvedčili, že to mal byť práve Avermaet, ktorý si zaslúžil sprísnený režim. Bolo prekvapujúce, že na Roubaix nikto nevyužil jeho problémy pred Arenbergským lesom, kde zvyčajne v podobných situáciách pre favorita končia preteky. Aj to dokazuje, že Avermaet v niektorých momentoch jazdil mimo radaru.

 

 

Greg Van Avermaet na Okolo Flámska (© Slipstream Sports)

 

 

 

Klasiky sa nedajú jazdiť bez silnej tímovej podpory. Ak by sme mali označiť nejakého pretekára, ktorý perfektne pripravil víťaznú pôdu pre svojho lídra, tak by to bol Daniel Oss na Paríž - Roubaix. Taliansky cyklista sa dostal na čelo pretekov pred najdôležitejšími sektormi a Avermaet zatiaľ šetril sily v skupine favoritov. Keď sa belgický borec posunul do vedúcej skupiny, Oss opäť vyštartoval dopredu, tentoraz osamotený, a Avermaet sa dostal znovu od výhodnej pozície, pričom nemusel míňať energiu až do rozhodujúcich momentov. Bez Ossovej podpory by Avermaet nebol taký silný na poslednom 5-hviezdičkovom úseku.

 

Ďalšiu peknú tímovú spoluprácu ukázali Tom Boonen a Philippe Gilbert na Okolo Flámska. Boonen rozbehol akciu už na obávanom Muure a rozdelil balík, potom výrazne pomohol svojmu kolegovi na druhom prejazde cez Kwaremont, aby mohol odpáliť rozhodujúci útok. Ak by bol Gilbert osamotený vo vedúcej skupine, bez Boonenovej podpory by nemal šancu na svoje neuveriteľné víťazstvo. Boonenovi sa jeho tímová hra vrátila na Roubaix, kde ho výdatne podporoval Zdeněk Štybar, no český jazdec bol natoľko silný, že v závere dokázal bojovať aj o víťazstvo.

 

 

Zdeněk Štybar na Paríž - Roubaix (© Quick-Step Floors Cycling Team / Tim de Waele)

 

 

 

Po odchode Fabiana Cancellaru nastala v Treku úplne iná situácia. Zoskupenie vsadilo na viacerých lídrov, a aj keď nedosiahli veľké výsledky, podľa Dirka Demola ukázali potenciál do nasledujúcich rokov. Jasper Stuyven sa dostal na Ronde a Roubaix do kľúčových atakov, ale vo veku 2 rokov ešte nemal potrebnú vytrvalosť, aby bojoval o titul. Ale ukázal veľký talent na mačacie hlavy a z roka na rok sa bude zlepšovať.

 

V zložitej situácii sa ocitol John Degenkolb. V minulom roku vynechal celú jarnú klasikársku kampaň a teraz zaujal miesto po Spartakovi. Niežeby nemecký jazdec nemal dobrú formu, na obidvoch monumentoch sa pohyboval vpredu, ale to bolo všetko. Stále čakal, ako sa situácia vyvinie, a ani v jednom momente nevyužil Stuyvena, ktorý jazdil na čele pretekov. Aj preto označil Boonen jeho výkon na Roubaix za zbabelý. Degenkolb má však veľkú výhodu, že jazdí pod skúseným vedením, ktoré z neho môže urobiť nebezpečnejšieho cyklistu.           

 

 

Peter Sagan s Johnom Degenkolbom (© LaPresse/GM D'Alberto)

 

 

 

Americký celok získal do svojich radov na klasiky Sepa Vanmarcka, ale belgický jazdec im na najdôležitejších pretekoch veľmi nepomohol. Na Okolo Flámska sa síce snažil, ale škaredý pád ho vyradil z pretekov, a nakoniec aj z Pekla severu. Lenže Can - Drapac našiel ďalších jazdcov, ktorí na monumentoch ukoristili výborné výsledky.

 

Na Tour of Flanders to bol Dylan van Baarle. 24-ročný holandský cyklista sa pohyboval na čele pretekov až do samého konca a do kariet mu zahral aj pád Petra Sagana. Talentovaný borec však ukázal kvalitu aj v minulom roku, keď na tomto podujatí obsadil šiestu priečku. Paríž - Roubaix zase ukázalo v kvalitnom prevedení Sebastiana Langevelda, ktorý si zaspomínal na svoje najlepšie časy. V sezónach 2013-2014 sa dostal do najlepšej desiatky na Pekle severu, no miesto na pódiu je jeho najlepším výsledkom na monumente. Americká zostava tak dokázala perfektne nehradiť výpadok svojho hlavného lídra.       

 

 

Dylan Van Baarle na Paterbergu (© Slipstream Sports)

 

 

 

Na jarných klasikách podáva stále lepšie výkony Oliver Naesen. Veľmi mu pomohol minuloročný triumf na Bretagne Classic, ktorým si zdvihol sebavedomie, a preto sa nebál ísť do ataku na Ronde so Saganom a Avermaetom. Už predtým dosiahol pekný výsledok na Dwars Door Vlaanderen a na E3 sa dokonca dostal na pódium. Na severských klasikách predviedol výkonnostný posun aj Luke Durbridge, ktorý sa chce v nasledujúcom období sústrediť práve na tieto preteky. Výborný austrálsky tempár skončil za stupňami víťazov na DDV a E3, takže spoločne s Naesenom môžu byť v nasledujúcich rokoch zdatnými súpermi na mačacích hlavách.

        

Tím Sky robil všetko, čo mohol, aby sa presadili Ian Stannard a Luke Rowe, ale ani na jednej jednorazovke nepredviedli svoj potenciál a nenaplnili ambície. Vôbec sa nedostali do hry, a to musí byť pre nich veľké sklamanie. V britskej zostave zachraňoval situáciu Gianni Moscon na Roubaix. Talentovaný jazdec ukázal značnú bojovnosť a odolnosť, ale svoju ďalšiu kariéru asi nebude zameriavať práve na mačacie hlavy.

 

Veľa sa očakávalo od dvojice Kristoff - Martin, ale tento tandem nedokázal dostať súperov pod tlak. Nórsky jazdec nebol príliš silný na bergoch, no vo Flámsku bral pekné piate miesto. Na Roubaix ho potom tradične postihli mechanické problémy. Tony Martin nevyužil svoju prvú šancu byť lídrom na kockových klasikách, jeho fazónu ovplyvnila aj nie príliš vydarená príprava a niekoľko pádov.      

 

 

V Ag2r musia byť s angažovaním Oliviera Naesena spokojní (© Slipstream Sports)