Hodnotenie tímov na Gire: Quick-Step s Movistarom boli najlepší, Astane nič nevyšlo

 

Tentoraz sme mali problém ukázať prstom na najlepší tím, keďže tu ani jeden nevyčnieval tak ako zvykne Sky na Tour de France či Movistar tiež na Tour pred dvoma rokmi. Žiadny celok si od nás nevyslúžil plných päť hviezdičiek, čo by naznačovalo suverenitu za ziskom celkového triumfu či dvoch ľudí vysoko v poradí. Napokon sme sa rozhodli pre Quick-Step Floors. Zaujímavosťou je, že úspech v podobe pretekára v Top 10 alebo etapové víťazstvo dosiahli všetky tímy World Tour okrem Astany, ktorá sa tak pridala ku všetkým prokontinentálnym výberom.

 

 

 

Quick-Step Floors **** (päť etáp + bodovačka + U25 + ôsme miesto celkovo)

Vlaňajšie Giro bolo najlepšou Grand Tour pre Lefevérovcov v histórii, no podľa nás to tento rok ešte vylepšili. V mnohom zažili deja vú. Bob Jungels vyhral súťaž mladých, opäť bol v druhej polovici Top 10, vyhrali podobný počet etáp - vtedy štyri, teraz päť, tiež obliekali maglia rosa s dvoma rôznymi pretekármi. Posunom je zisk ďalšieho dresu, a to cyklámenového vďaka Fernandovi Gaviriovi.

 

Možno ste už aj zabudli, že Kolumbijčan štartoval na prvej Grand Tour vo svojom živote. Zvládol ju s bravúrou. Vyhral štyri etapy, najmä triumf v Tortone bol pamätný, keď to s ním vyzeralo všelijako, ale Richeze mu na poslednú chvíľu uvoľnil priestor a prekľučkoval sa dopredu. Špurt vyslovene pokazil iba raz a prehral dvakrát - s Greipelom a Ewanom. Mnohí pochybovali, či dokáže zvládnuť všetky horské previerky od trinástej etapy, nikdy nič podobné neabsolvoval. Do Milána prišiel bez problémov, nezachytili sme žiadne informácie, žeby nestíhal grupettu alebo niečo v tomto duchu. Dodajme ešte, že dvojnásobný majster sveta v omniu má tento rok za sebou 44 pretekových dní na ceste, čo je už vyrovnanie vlaňajšej maximálnej bilancie.

 

V kopcoch ťahal tento celok Bob Jungels. Luxemburčan šiel iba druhú Grand Tour na celkové poradie a opäť skončil v Top 10. Síce sa z vlaňajšieho šiesteho miesta zosunul na ôsme, ale nedá sa povedať, že po horšom výkone. Práve naopak. Bojoval srdnato. Sadol mu vyšší počet časovkárskych kilometrov a tentoraz mal aj súpera v boji o biely dres. Skalp Adama Yatesa je cenný. Pridal aj etapový triumf, vôbec prvý v seriáli World Tour. Perfektne zvládol 15. etapu do Bergama, kde šiel za triumfom už aj v kopcoch, nie iba špurte vrchárov, ktorý si podmanil.

 

Zvyšok tímu nebol až taký výrazný. Dries Devenyns sa objavil v únikoch, najmä dva v poslednom týždni ho prezentovali, v predposlednej etape po dostihnutí pomohol aj Jungelsovi. Pri ňom sme videli aj Laurensa De Plusa. Maximiliano Richeze pomáhal Gaviriovi a ďalší nosili bidony či ťahali balík. Asi sa viac čakalo od Erosa Capecchiho. Za zmienku stojí to, že do cieľa prišli všetci deviati, čo sa podarilo iba trom tímom.

 

 

Jazdci tímu Quick-Step Floors vedú pelotón vo štvrtej etape (© LaPresse/Fabio Ferrari)

 

 

Ešte nikdy sa v našich GT hodnoteniach Movistar neumiestnil nižšie ako na druhej pozícii, čo dnes ostalo v platnosti. Predĺžil viaceré série na podujatiach Grand Tours. Štrnásty raz v rade sa im podarilo dostať pretekára do Top 10 celkového poradia, čo trvá od Vuelty 2012. V tomto ukazovateli nemajú žiadnu konkurenciu. Dokonca štvrtý raz po sebe stál ich pretekár na pódiu. Na piatej GT v rade vyhrali etapu. Každý rok aspoň raz vyhrajú tímovú súťaž. To už majú tiež splnené.

 

Nairo Quintana vyhral poslednú Vueltu napriek tomu, že už nepôsobil tak útočne a aktívne ako v sezóne 2015, na Tour bol označovaný až za výslovne pasívneho. V predchádzajúcich týždňoch sa snažil, ale až na Blockhaus sa nikdy nedokázal zbaviť všetkých súperov. Preto nemohol vyhrať. Predviedol skvelý výkon, zaslúžene skončil druhý, aj v tých kopcoch bol najsilnejší, ale aura jediného reálneho budúceho súpera Chrisa Frooma na Tour sa podľa nás začína rúcať. Ak nás chce presvedčiť o opaku, bude musieť opäť v kopcoch ničiť konkurenciu, alebo zlepšiť časovku, lebo strata na Dumoulina 4:17 v ITT je aj na taký vysoký počet časovkárskych kilometrov prisilná káva. Double už nezíska a iba 37 kilometrov na "koze" počas Tour de France ho určite teší, ale môže sa stať, že lepšie prípravený a sviežejší bude o mesiac Valverde.

 

Movistar pretekal rovnako ako vždy, ostatní pretekári pomáhali v kopcoch i skákali do únikov v náročných etapách. Gorka Izagirre sa konečne dostal k prestížnemu etapovému triumfu. Andrej Amador sa držal v Top 10, ale mal kolísavejšie výkony ako zvyčajne a ostal tieňom z vlaňajška. Quintanovi ale pomohol, rovnako ako Winner Anacona, Victor De La Parte či José Rojas, ktorý sa konečne vykašľal na špurty. V kopcoch im sekundoval iba Bahrain Merida a súťaž tímov vyhrali jednoznačne, hoci treba povedať, že už sme videli aj lepší výkon Movistaru v kopcoch. Dôležité je, že ostali verní aktívnej jazde.

 

 

Jazdci Movistaru na pódiu oslavujú víťazstvo v súťaži družstiev (© Movistar Team)

 

 

Novozložený celok s talianskymi a slovinskými manažérmi zvládol svoju úvodnú a takpovediac domácu Grand Tour veľmi dobre. Mali cyklistu na pódiu, vyhrali etapu, bojovali v únikoch a boli silní aj v kopcoch, kde dostávali Sunweb a občas dokonca aj Movistar do úzkych.

 

Vincenzo Nibali šiel na Sardíniu vo veľmi ťažkej pozícii obhajcu triumfu s mnohými silnými súpermi a bez veľkého výkonu v jarných etapákoch. Navyše, vieme, že vlaňajšok zachraňoval v posledných dvoch etapách. Už to nie je Nibali z Tour de France 2014, vedel, že súboj o maglia rosa bude mimoriadne náročný a napokon sa do neho ani raz neobliekol, hoci si to domáci fanúšikovia veľmi priali. Potešil ich aspoň etapovým triumfom v Bormiu. Túto etapu si vyhliadol, potvrdil svoje kvality v zjazde a podal si Mikela Landu. V časovkách bol znova výborný a vďaka ním aj tomu Bormiu zachránil pódium, lebo v kopcoch nedominoval. Ak sa pripraví na Vueltu, môže byť na nej najväčším favoritom, keďže zvláda byť dlhšiu časť sezóny v top forme.

 

Giovanni Visconti zažil rovnaké Giro ako vždy okrem roku 2013, keď vyhral dve etapy. Vo všetkých ostatných edíciách mu tesne triumf unikal a inak to nebolo ani teraz. V Peschnici nestačil iba na bývalého tímového kolegu Izagirreho a skončil štvrtý raz druhý. Vo Fraileho etape do Bagno di Romagna sa zasa nedokázal zbaviť súperov z úniku. Ďalej sa veľmi dobre ukázali Franco Pelizotti s Konstantinom Sivtsovom. Najmä ponuka zmluvy Pelizzotimu, u ktorého sa zdalo, že dožije na prokonti scéne, sa tímu vyplatila. Voľnu ruku nedostal ani raz, za to bol v dôležitých momentoch pri Nibalimu ako napríklad na Orope, kde mal Vincenzo problémy udržať sa súperov a dotiahol ho až na vrchol. Ostatní, zväčša Taliani, v tomto celku tiež plnili tímové úlohy, sami sa príliš neukázali. Červeno-modrí dostali najviac pokút.

 

 

Jeden z atakov Vincenza Nibaliho (© LaPresse/Fabio Ferrari)

 

 

Napriek tomu, že Sunweb získal rozhodne viac ako vyšší celok či celky, vyššie ich umiestniť nemôžeme, pretože tímový výkon Sunwebu nebol zďaleka na úrovni Movistaru, Bahrajnu-Merida alebo FDJ. Laurens Ten Dam či Simon Geschke zo seba bezosporu dávali všetko, no už aj oni sami zažili oveľa lepšie trojtýždňové pasovačky. Citeľným oslabením bol najmä Wilco Kelderman, ktorý musel odstúpiť pod Blockhausom v deviatej etape. Pre Sunweb až hrôzostrašne vyzerali niektoré situácie, keď mali v skupine favoritov samého Dumoulina a napríklad FDJ až piatich pretekárov, čo sa v poslednom týždni stalo. Tí základní domestici sa vyčerpali už na rovinách či v prvej polovici náročnejších etáp, keď pracovali z titulu celku s ružovým pretekárom, v ktorom Tom strávil deväť etáp.

 

Aj z vyššie napísaného môžeme tvrdiť, že na Gire nebol pretekár, ktorý by si triumf zaslúžil viac ako Tom Dumoulin. V mnohých momentoch bol sám, ale dokázal všetky problémy riešiť s bravúrou až súperov privádzal do beznádeje. Vedel si perfektne rozložiť tempo, možno to trošku okukal od Frooma. Z viacerých pohľadov jazdil veľmi podobne ako Chris a ich vzájomný súboj môže v budúcnosti vyzerať veľmi zaujímavo. Uvidíme, či bude Tom ešte chudnúť, alebo ostane na tejto úrovni a v časovkách bude trošku lepší ako líder Sky. Späť ku Giru. Okrem časovky v Montefalco Dumoulin vyhral aj etapu na Oropu, kde bol z hľadiska kopcov najviac konkurencie schopný a aj to patrične využil ziskom triumfu a bonifikácií. Problémami v 16. a 19. etape priebeh okorenil a zdramatizoval, čím cyklistike ako takej iba pomohol. Jeho výkony sľubujú veľmi zaujímavú budúcnosť.

 

 

Tom Dumoulin v zjazde (© LaPresse/Fabio Ferrari)

 

 

Vzhľadom na to, čo posledné dva roky predvádzalo FDJ na Grand Tours bola pre nich táto jasne najlepšia. Veď vlani na Gire vytvorili rekord v tímovej súťaži s mankom 11,5 hodiny a neukázali nič. Teraz tím okolo Thibauta Pinota pôsobil uceleným dojmom. Pohyboval sa neustále vpredu a mal iba jednu úlohu - dostať lídra na pódium. Hoci sa to nepodarilo, Francúzi aj tak dosiahli viac ako väčšina tímov. Že tomu podriadili všetko svedčí aj fakt, že v celodennom úniku malo FDJ iba troch pretekárov, a to raz. A kto by to bol povedal, že Molard, Morabito či Roy pomôžu Pinotovi v kopcoch viac ako ktokoľvek zo Sunwebu a o kvalitách Sebastiena Reichenbacha sme sa presvedčili už viackrát. Najmä na Blockouse a v úplnom závere do Asiaga šiel perfektne.

 

Thibaut Pinot má za sebou horšie obdobie, keď mu nevyšli dve Tour de France, a tak sa už rozhodol sebavedomie nabrať na Gire, kde zavítal prvý raz. Šiel sem s prívlastkom zlepšeného časovkára, čo bolo pre dve dlhé časovky ideálne, ale napokon sa jeho časovkárske schopnosti ukázali ako precenené a so súpermi sa mu lepšie darilo bojovať v kopcoch. Zvíťazil v dvadsiatej etape, kde predviedol inštinkt víťaza a FDJ vyhralo na Gire prvú etapu od roku 2014. No asi ešte lepšie šiel v 18. etape či na Blockhause a pochváliť ho treba aj za Etnu alebo Piancavallo. Bral až 24 bonifikačných sekúnd, najviac z favoritov. Od pódia ho delilo 37 sekúnd. Nebojíme sa povedať, že napodobnil životný výkon z Tour 2014, kde skončil bronzový.

 

 

Thibaut Pinot s triumfom (© LaPresse/Gian Mattia D'Alberto)

 

 

S prižmúrením všetkých očí udelíme ešte tri hviezdičky aj tímu Sky. Tento celok buď úplne dominuje, alebo sa im pokazí všetko, čo môže. Tentoraz to bolo skôr to druhé, hoci Brailsfordovci ako najbohatší tím vedia udržať základnú latku výkonu vysoko. Všetko pokazila kolízia s motorkou v deviatej etape, kde ostali Geraint Thomas aj Mikel Landa. Prvý na súperov stratil menej, ale zo zranení sa nedostal a musel odstúpiť. Druhý  mohol po 26-minútovej strate na celkové poradie zabudnúť. Keď sa k tomu pridali žalúdočné problémy, vyzeralo to na katastrofu podobnú Tour 2014.

 

Mikel Landa sa ale dal dokopy a od konca druhého týždňa zavelil na atak etapového víťazstva aj vrchárskej súťaže. Obe záležitosti si mohol v Miláne odfajknúť. Na Orope to ešte skúsil vybojovať v priamom súboji s favoritmi, ale potom pochopil, že ani keď im nebude striedať, asi ich zdolá len veľmi ťažko. Potom to teda trikrát skúsil v úniku. Mal šťastie, alebo aj on sa pričinil o to, že favoriti ho nedobehli (okrem Nibaliho šialeného zjazdu v Bormiu), no mal problémy s taktikou v poslednom kilometri a ako správny Bask usúdil, že najlepšie bude, ak príde do cieľa sám. Podarilo sa mu to v devätnástej etape. Predĺžil tak sériu Sky s etapovými víťazstvami na siedmich GT v rade. Získal aj ocenenie pre najbojovnejšieho jazdca pretekov.

 

Thomasovu smolu sme spomínali, bojovné výkony predviedli aj Diego Rosa, Philip Deignan alebo Sebastian Henao, ale ani jeden sa nedostal k ničomu hmatateľnému. Viac sa čakalo od Kennyho Elissondeho a Vasila Kirienku, ktorý tu mohol po dlhšom čase dostať voľnú ruku a ukázať sa, ale zúžil to iba na časovky a piate so štvrtým miestom neboli také, aké by si bývalý majster sveta v tejto disciplíne predstavoval.

 

 

Diego Rosa sa podpisuje pred štartom 16. etapy (© LaPresse/Gian Mattia D'Alberto)

 

 

Skupinu priemerných tímov otvárame Cannondalom. Vzhľadom na minulosť tohto tímu musia uplynulé Giro hodnotiť pozitívne. Spomínali sme ukončenie dvojročnej série bez víťazstva v pretekoch World Tour, ktoré zlomil Andrew Talansky v Kalifornii, ale Pierrovi Rollandovi sa to podarilo v 17. etape povýšiť ešte o máličko prestížnejší stupienok vyššie. Konečne sa mu podarilo pripísať si veľké víťazstvo a v cieli bol veľmi šťastný. Priznal, že sa mu v posledných rokoch nedarí podľa predstáv. Už sem necestoval s ambíciami v celkovom poradí, "iba" chcel bojovať o vrchársku súťaž. To mu ale jeho typickým spôsobom nevyšlo. V súťaži skončil síce na nie zlom štvrtom mieste spolu s Quintanom, ale Landa mal trikrát viac bodov a v závere už po nich ani nešiel.

 

Napokon sa viac ukázal Davide Formolo, ktorý síce nedostal možnosť nosiť jednotku, ale v celkovom poradí bol zo svojho tímu jasne najlepší. Tím i ľudia v jeho okolí isto verili, že sa pobije o posledný biely dres v kariére. A po Blockause to vyzeralo veľmi sľubne. Jungels za ním zaostal a Yatesa zastavil viackrát spomínaný pád. Na pódiu ho aj obliekli do dresu, ale hneď v ďalšej etape o neho prišiel a v záverečnom týždni už boli obaja spomínaní pretekári jednoznačne nad jeho sily. On sa dostal do Top 10 už druhý raz, vlani na Vuelte bol deviaty, ale vtedy aj teraz ho od tých najlepších delil ešte veľký kus výkonu. Všetci boli zvedaví na Michaela Woodsa, ktorému krásne vyšiel ardénsky týždeň a výborne jazdil aj v Baskicku, ale na svojej prvej Grand Tour napriek vyššiemu veku sa úplne stratil. Do cieľa prišli všetci jazdci tohto tímu.

 

Adam Yates dostal ideálnu príležitosť ukázať svoje schopnosti, pretože v tíme chýbal jeho brat ako aj Esteban Cháves. Od začiatku ale nechcel rozprávať o boji v celkovom poradí a hovoril o pretekaní po dni. Uvedomoval si, že nie je v životnej forme, časovky mu tiež nehrajú do karát a štvrtú priečku z Tour nezopakuje. Napokon nezískal ani biely dres, keď ho oň pripravil Bob Jungels. Nepomohol mu tiež pád v deviatej etape kvôli ktorému minútu až dve určite stratil. Nehľadiac na to ale bolo sedem pretekárov určite lepších ako on. Skúsi to na Vuelte.

 

O etapový zárez sa postaral Caleb Ewan. Austrálčan porazil Gaviriu, Greipela i Bennetta vo férovom súboji v siedmej etape. Čiastočne sa zbavil prívlastku, že v Európe sa mu nedarí. Mrzieť ho ale rozhodne má čo. Ovládol aj špurt úvodnej etapy s tým problémom, že balíku unikol Lukas Pöstlberger. Zvyšok tímu bol veľmi nevýrazný. Kde bol Ruben Plaza? Okrem neho navyše Orica za celé Giro nemala pretekára v úniku!

 

Caleb Ewan na tlačovej konferencii po triumfe v 7. etape (© LaPresse/Gian Mattia D'Alberto)

 

 

Ďalší tím s výkonom ako cez kopirák s Kaťušou a Ag2r. Presadil sa iba líder Bauke Mollema. Drvivá väčšina tímu mu pomáhala, ale k etapovému triumfu sa nedostali a nezanechali na pretekoch extra veľkú stopu. Aj samotný Mollema bol nenápadný. Najlepší výkon predviedol na Blockhause v deviatej etape, kde bol lepší ako Nibali, Zakarin aj Pozzovivo, ale potom už niečo podobné nezopakoval. Nestrácal ale veľa. Veď napokon nakúpil iba 3:41. Bol to sympatický výkon, ale takých má na konte už viacero zo všetkých Grand Tours a platí u neho niečo podobné ako Pozzoviva, že sa nevie dostať na pódium.

 

Veľa si v Treku sľubovali od dvojnásobného víťaza bodovacej súťaže Giacoma Nizzola, ale do špurtu sa dostal iba dvakrát, ale na najlepších nemal a domov odišiel sklamaný po desiatej etape. Jasper Stuyven siahal na triumf hlavne v šiestej etape, potom sa snažil nahradiť Nizzola, ale k ničomu hmatateľnému sa v špurtoch nedostal. Aktivitou potešil tretí najmladší účastník pretekov Mads Pedersen, ktorý bol dvakrát v úniku.

 

 

 

Juhoafričania šli sem bez ambícii v celkovom poradí a pri všetkej úcte ku Sbaraglimu a Gibbonsovi aj v šprintoch, takže im neostávalo nič iné len bojovať v únikoch o etapy, prípadne o menšie subklasifikácie. Vzhľadom na svoju zostavu vôbec nedopadli najhoršie. Ich najvýraznejšou postavou bol Omar Fraile, ktorý po heroickom výkone v úniku ovládol 11. etapu v Bagno di Romagna napriek tomu, že sa vyčerpával v špurtoch na prémiách. Body pridal aj na ďalší deň a obliekal modrý dres, no na Landu zďaleka nemal. V tejto súťaži napokon skončil tretí. Na šprintérskych prémiách sa snažil Daniel Teklehaimanot a malo to zmysel, získal minoritnú súťaž o najväčší počet bodov z rýchlostných prémií. Unikal ale v jednoduchých etapách, v poslednom týždni už ani necekol. Natnael Berhane sa opäť raz nepresadil, rovnako ako Igor Anton. Ale Dimension Data bolo vidieť.

 

 

Aby v tomto čase abnormálne množstvo fanúšikov istého nemecké celku autora nehanilo za slabé hodnotenie, Borou hneď otvárame partiu tímov, ktoré sa nepresadili v celkovom poradí, ale získali etapu. Lukasovi Pöstlbergerovi sa to podarilo hneď v úvodný deň, a to v skutku originálnym spôsobom, ktorý sa na GT podarí iba raz až dvakrát za rok. Rakúšan krásne skombinoval svoju výkonnosť, technický profil záveru, stres i paniku v hlavnom poli, ktorú spôsobil. Bora tak vyhrala hneď prvú etapu na svojom úvodnom trojtýždňovom dobrodružstve po posune do elitnej spoločnosti a v Raublingu sa kochali z ružového dresu. Sám hrdina sa ešte dvakrát ukázal v úniku, rovnako ako Cesare Benedetti. Sam Bennett vyšpurtoval jedno druhé a tri tretie miesta, ani raz ho v týchto prípadoch od triumfu veľa nedelilo. Preteky dokončil a skončil tretí v bodovacej súťaži. Jan Bárta zažil najhoršiu GT kariéry. V úniku bol iba raz, v záverečnej časovke obsadil šieste miesto. Dosiaľ vždy bol výraznejší. V kopcoch sa snažil Patrick Konrad, ale nezmenil fakt, že Boru v poslednom kráľovskom týždni jednoducho nebolo vidieť tak ako by sa na popredný tím patrilo.

 

 

Lukas Pöstlberger pózuje na pódiu po prvej etape (© LaPresse/Spada)

 

 

Keď Belgičania oznámili, že štartovať bude André Greipel, vedeli sme, že jedno etapové víťazstvo majú jasné. Potvrdil to hneď v druhej etape a predĺžil sériu víťazstiev na svojich dvanástich GT v rade. Teda aspoň raz vyhral vždy od Gira 2008. Začal teda dobre, obliekol sa aj do maglia rosa vďaka bonifikáciám, ale ešte netušil, že už sa ani raz nedostane do Top 3 etapy. V každom ďalšom špurte urobil nejakú chybu a prekvapujúco sa vôbec nedarilo ani vláčiku Lotta, ktorý často upadal do chaosu, ktorý nie je pre nich vôbec typický. Typická ale bola pozícia Maxima Monforta, ktorý vyzeral opäť ako sám vojak v alpskom poli a trináste miesto je pekné, ale všimli si ho iba tí najzarytejší. Prekvapil siedmou pozíciou v dlhšej časovke. V žiadnej etape ale nebol v úniku, čo je pre člena druhej desiatky veľmi netypické až nepochopiteľné. Okrem Greipela sme tu mali aj tradičného "krotiteľa sérií" Adama Hansena. Gratulujeme mu k sedemnástej GT v rade, no opäť píšeme to isté, že k nemu nemáme čo viac povedať. Zasa nebol ani v jednom úniku, čo bola kedysi v minulosti samozrejmosť.

 

 

Emirátsky projekt je ďalším, ktorému sa podarilo získať etapu. Postaral sa o to Slovinec Jan Polanč na mýtickej Etne. Práve on bol najvýraznejším pretekárom celku a rozhodne si zaslúži pochvalu. Napriek tomu, že nemal nohy najlepších, bojoval na sto percent. Najprv o etapu, tú si podmanil už vo štvrtý deň, takže novou výzvou bol vrchársky dres. Ten obliekal až osem dní a srdnato bojoval, ale keď bolo jasné, že ho získa Landa, prekonvertoval sa na celkové poradie. Unikal aj v poslednom týždni a najmä v 17. etape získal dôležitú časovú výhodu. Po enormnej snahe mal viac krízových etáp, no straty limitoval tak, že z toho bolo napokon jedenáste miesto celkového poradia. Patril medzi najaktívnejších a mohol odísť spokojný. Aktivitou hýrili aj jeho kolegovia. Matej Mohorič s Marcom Marcatom boli trikrát v úniku. Celkovo boli jazdci UAE členmi až jedenástich únikov, čo je vysoko nadpriemerné číslo. Vpredu sa ukázal aj Rui Costa. Portugalčan bol až v troch etapách druhý! Pre neho sa to stáva typickým umiestnením.

 

 

Jan Polanč sa teší z modrého dresu (© LaPresse/Massimo Paolone)

 

 

Žltým Holanďanom sa na stom ročníku príliš nedarilo. Vlani dlho živili nádeje na celkové víťazstvo, takže vzhľadom na to tento rok pôsobili až odovzdaným dojmom. Zatiaľ čo vtedy Stevenovi Kruijswijkovi prakticky rovnaká zostava pomáhala čo to šlo, tento rok boli úplne nenápadní. Steven mal až tretiu alebo štvrtú najlepšiou životnú formu, ale bojoval a hájil chvost Top 10, no prišli zdravotné problémy a pred posledným víkendom smutný odišiel domov. Česť tímu zachránil paradoxne až po jeho odstúpení Jos Van Emden, ktorý vyzval Toma Dumoulina v záverečnej časovke a tomuto špecialistovi to konečne na veľkých pretekoch vyšlo, čo patrične prežíval so slzami v očiach. Kde je Enrico Battaglin z Bardiani? Po vlaňajšom prestupe do Holandska mu to nejde. Tím sa veľmi málo ukazoval na kamerách. Chýbal takmer vo všetkých únikoch a až na Kruijswijka bol slabý aj v kopcoch čo malo za následok aj to, že Bennetta s Gesinkom poslali do Kalifornie a ukážu sa na Tour.

 

 

Najhoršie spomedzi tímov najvyššej ligy dopadla Astana, ktorá bojovala s viacerými pretekármi a vôbec nie jalovo, ale márne. Ako jediný tím World Tour nemali pretekára v Top 10 alebo nevyhrali etapu. Doľahol na nich akýsi tieň zranenia Fabia Arua a umrtia Michele Scarponiho, s ktorými by Kazaši na Gire vyzerali diametrálne inak. Zvyšok deprimovaného tímu do toho bezosporu dával srdce, Dario Cataldo šiel veľmi dobre, ale štrnáste miesto v celkovom poradí určite toto zoskupenie nespasilo. Luis Léon Sánchez tradične bojoval v dvoch únikoch, z ktorých vzišiel víťaz, ale nebol to 33-ročný borec pochádzajúci z Murcie. Stále teda platí, že vyhral etapy v štyroch rôznych ročníkoch Tour de France, ale ani jednu na Gire či domácej Vuelte. Že vrchári Astany jednoducho nemajú šťastie potvrdil Tanel Kangert, ktorý hodlal nahradiť Arua so Scarponim a držal sa v Top 10, ale odišiel domov po pätnástej etape so zlomeným ramenom. Vidieť bolo aj Pella Bilbaa. Naopak, jeden z domácich miláčikov Paolo Tiralongo jazdil vo veľkom kŕči a málokto si všimol, že tu vôbec bol.

 

 

Luis Léon Sánchez v úniku (© LaPresse/Fabio Ferrari)

 

 

Prokontinentálne celky sa iba občas dostanú cez jednu hviezdičku, na ktorú by potrebovali etapový triumf. Tu sa im to nepodarilo. Jasne najvýraznejším pretekárom tejto scény bol Jan Hirt. 26-ročný pretekár z Vysočiny stratil v prvých ôsmich etapách trochu zbytočne šesť a pol minúty, ale jeho výkon na prvej Grand Tour v živote postupne stúpal. Perfektné výkony predviedol najmä v 18. etape, keď bol tretí najsilnejší z úniku a na Van Garderena s Landom stratil iba jedenásť sekúnd, na druhý deň finišoval na kopci s Nibalim. A aj nasledujúce ráno vstal správnou nohou, keď vydržal až do konca s najlepšími vrchármi. Postupne sa prepracoval až na dvanástu pozíciu v celkovom poradí. Ostatných jeho kolegov už nebolo tak vidieť. V kopcoch ani špurtoch nepredviedli nič, ale často sa objavovali v únikoch. Všetci prišli do cieľa v Miláne. U nás vyhrali mini súťaž prokontinentálnych celkov.

 

 

Na 99. ročníku Gira pri debute na GT spôsobili Rusi rozruch. Alexander Foliforov vyhral časovku do kopca a spolu so Sergejom Firsanovom sa miešali do kapusty aj vrchárom a hoci na striedačku ich bolo vidieť v ťažkých etapách. Tento rok boli obaja iba svojimi tieňmi. V kopcoch sa neukázal nikto z modrého tímu. V špurtoch ani nehovoriac. Najväčšiu pozornosť si tak vyslúžil Pavel Brutt. Pretekár s podnikateľskými aktivitami na Slovensku bol v úniku v prvej, štvrtej, trinástej a sedemnástej etape čím získal ocenenie pre jazdca s najväčším počtom odjazdených kilometrov v úniku. Bolo ich 610. V úniku sa objavilo všetkých osem pretekárov tohto celku, ktorí prišli do cieľa a boli členmi pätnástich rôznych únikov. Z tohto pohľadu bol Gazprom jasne najaktívnejším celkom a aj preto v našom hodnotení predbehol talianske prokontinentálne družstvá.

 

 

 

Nedá sa povedať, ktorému z dvojice domácich tímov sa darilo viac, lebo sa nedarilo ani jednému, ale jazdci Wilieru boli rozhodne aktívnejší. Ich tromfom bol Jakub Mareczko, ale rovnako ako vlani sa nepresadil. Tentoraz bol bližšie. V piatej a dvanástej etape nestačil iba na Gaviriu. Stále však ostáva v platnosti fakt, že etapu na podujatí World Tour ešte nevyhral. Snažil sa, ako zvyčajne, Filippo Pozzato, ale nepamätáme si nič, čoho by sme sa chytili a túto vetu predĺžili. V troch únikoch sme videli Albánca Eugerta Zhupu.

 

 

Najsilnejšiemu talianskemu projektu druhej ligy sa na Gire dlhé roky darilo vyhrať aspoň jednu etapu a neraz produkovali aj konkurencie schopných pretekárov v celkovom poradí - či už Pozzovivo, Brambilla alebo v šprintoch Modolo. Títo borci ale postupne prešli vyššie a keďže pred sezónou odišiel aj Sonny Colbrelli, nevyzeralo to ružovo. A dojem na organizátorov i verejnosť určite neurobili dopingovými excesmi Pirazziho s Ruffonim. Giro tak absolvovali v sedmičke a nedostali sa k ničomu. Najviac bolo vidieť v úniku Simone Andreettu a Mirca Maestriho, ale k etapovým triumfom boli veľmi ďaleko a skončili aj suverénne poslední v tímovej súťaži. Zverencom Roberta Reverberiho chýbala akýsi iskra, s ktorou tu minulé roky jazdili. Budú mať čo robiť, aby tu o rok získali miesto. Androni aj Nippo budú určite srdnato bojovať o účasť.