Ladislav Velits: Tento rok prišla forma naozaj rýchlo

Bratia Velitsovci vstúpili do sezóny najlepšie ako mohli. V novom tíme, zatiaľ najlepšom v pelotóne, vládne výborná atmosféra, "víťazstvá sa ani nestíhajú zapíjať" a forma prišla raketovou rýchlosťou. Úsmev na tvári neskrýva ani hrdý otec Ladislav Velits, s ktorým sme sa porozprávali.

Keďže obaja v tejto sezóne ešte neabsolvovali takmer nič, Martin štartoval na Malorke dvakrát, Peter dokonca iba raz, šli do Portugalska, respektíve Ománu, najmä zbierať súťažné kilometre. Boli si vedomí, že natrénované majú, ale cyklista potrebuje najmä pretekať. Každý deň sa ich nohy zlepšovali až tak ako sme nakoniec aj videli, že Peter to dokázal pretaviť aj do vynikajúceho výsledku. Martin žiaľ nie.

Hoci to bolo vôbec prvé poriadne stúpanie v sezóne, Peter si naozaj veľmi veril, vedel, že nohy má dobré a sám vraví, že bolo chybou keď sa nezavesil na Nibaliho, ale spoliehal sa na skupinu. Potom keď videl, že tá nereaguje, musel už veľkú stratu mazať. Nakoniec sa mu to aj podarilo na tých desať sekúnd a s odretými ušami sa dostal do čela. Ktovie akoby to dopadlo, ak by atakoval spolu s Nibalim.

Áno, tento rok prišla forma naozaj rýchlo, má to viacero dôvodov. Prvým je tvrdá a veľmi dobrá príprava, ktorú každý rok skúsenosťami z minulosti dokážu zlepšovať. Ďalej je to zdravotný stav, posledné roky mal vždy aspoň jeden nejaký zdravotný problém už hneď na začiatku sezóny. No a v neposlednom rade je to nový tím, nová klíma. Zmluvy majú podpísané na dva roky, a tým pádom sa vám lepšie pracuje, máte väčšiu istotu. Ideálne to je aj v rámci techniky, zmenili tým ale nemuseli si zvykať na novú techniku.

Áno, Martin si pred tou časovkou veľmi veril. Ako vravíte, mal tú nádej, že sa posunie v celkovom poradí vyššie. Takúto šancu nemáva často, no bol až príliš premotivovaný. Počas svojej jazdy sa akoby dostatočne nekoncentroval a na jednej križovatke nešiel vľavo, ale prefrčal rovno. Traťový maršál na križovatke asi zaspal. Trúbilo aj doprovodné auto, ale Martin v tom momente nerozmýšľal prečo. Minimálne 500 metrov šiel zle, potom sa otočil a musel sa vrátiť späť na tú križovatku. Stratil veľmi veľa, keď sa vrátil, zastihol pretekára, ktorý štartoval dve minúty za ním. Martina to veľmi mrzí a sám nevie pochopiť ako sa to mohlo stať. Stalo sa a treba na to zabudnúť.

Som presvedčený o tom, že ak bude cítiť svoju šancu sám a tiež aj tím, príležitosť dostane najmä v takýchto týždňových pretekoch, samozrejme, na Gire veríme v dobrý únik. Musíme sa však na to pozrieť tak, že ak štartuje na etapových pretekoch, kde je veľa šprintérov v tíme, tam sa všetci musia jednoducho podriadiť na pomoc. Naozaj len jeden-dvaja vrchári majú voľnejšie ruky. Čo sa týka jarných klasík, ktorých má v kalendári dosť, tam tiež musíme uznať silnú pozíciu belgických klasikov v tíme, ktorí budú potrebovať pomôcť, lebo majú reálne šance zvíťaziť.

Pre tím je to samozrejme vynikajúca situácia, všetci sú šťastní, vládne výborná atmosféra. Lefevere naozaj urobil veľmi veľké zmeny v pretekárskom zložení aj v personáli. Treba povedať, že bez nových silných sponzorov by sa mu to asi nepodarilo, ale aj o tom je svetová cyklistika. Celý tím začal úplne ináč myslieť, a keď sa začalo vyhrávať, spôsobilo to reťazovú reakciu v motivácii. Aj ten posledný cyklista chce priložiť ruku k dielu a pomôcť ako len vie.

Môžem potvrdiť, že Peter pôjde Tirreno na sto percent a bude sa snažiť zájsť špičkový výsledok. Mal by byť lídrom tímu, takže o pomoc sa nemusí báť. Musia zvládňuť tímovú časovku a potom je to na ňom či sa mu bude dariť a bude držať krok s najlepšími. Po Tirrene absolvuje aj klasiku Miláno - San Remo, kde sa tiež nebude na nič šetriť.