Vysiela Šport RTVS
Po skončení Gira prišiel čas na náš tradičný sumár tímov, v ktorom komentovaným štýlom hodnotíme výkony jednotlivých celkov - aké úspechy zaznamenali, využili či nevyužili potenciál, alebo ako podporovali svojho lídra. Text nie je spravodajský, takže sa nesnaží o maximálnu objektívnosť, názory autora a čitateľa sa môžu líšiť.
| Tím Sky s Froomom na pódiu (© LaPresse/Marco Alpozzi) |
Mitchelton - Scott **** (päť etapových víťazstiev)
Po dvoch famóznych Grand Tours v podaní Sky sa na Gire, rovnako ako vlani, nenašiel tím, ktorý by úplne zdeptal konkurenciu a bral všetko, hoci samotné Sky bolo opäť blízko. Za najlepší tím sme sa premiérovo za päť rokov týchto sumárov rozhodli označiť Mitchelton - Scott. Doteraz bolo ich najlepšou GT Giro spred dvoch rokov, kde sa chvíľu zdalo, žeby mohol Esteban Cháves vyhrať, no kvôli mohutnému finišu Nibaliho sa tak nestalo. Austrálsky tím vtedy, ale ani pri dvoch bielych dresoch pre Yatesovcov na Tour de France zďaleka nepredviedol takú tímovú podporu ako teraz. A rovnako ešte nikdy nevyhrali päť etáp, dokonca až tromi rôznymi pretekármi. Tiež strávili trinásť dní v ružovom drese. To je všetko bilancia na päť hviezdičiek, no je tu jedno zásadné ale. V konečnom celkovom poradí sme najvyššie našli Mikela Nieveho na 17. pozícii, a to Španiel na celkové vôbec nešiel. Shayne Bannan, Matthew White a spol. prežili tri a pol týždňa veľmi zmiešaných pocitov. No dobrý pocit v ich fanúšikoch určite ostane. Akoby sa zavŕšili roky veľkého progresu tohto celku na najťažších pretekoch.
Simon Yates od začiatku predvádzal perfektné výkony. Do ružového dresu sa dostal po finiši na Etne v šiestej etape. Bolo to prvý raz, keď bol silnejší ako jeho súperi, no vyhrať nechal kolegu Chávesa. Potom svoju životnú formu ukázal svetu aj v deviatej etape na Gran Sasso D'Italia a druhý triumf pridal o tri dni neskôr. Najväčšiu dominanciu predviedol v 15. etape, keď sa na vrchol Sappady dostal o masívnych 41 sekúnd skôr ako jeho najväčší súperi a minútu a pol pred Froomom. V celkovom poradí mal už vyše dvojminútový náskok. V poslednom týždni ale vybuchol. Bolo to prekvapenie. Simon má síce iba 25 rokov, ale za sebou už dva finiše v Top 10 na GT aj biely dres z Tour, takže tá kríza v 19. etape sa nečakala. Stihol si ale dovtedy získať mnoho fanúšikov. Rovnako ako to začal robiť Esteban Cháves. Večne usmievavý Kolumbijčan chcel už vlani útočiť na najvyššiu métu pre jazdca na GC, ale zápasil so zdravotnými problémami a Tour ani Vuelta mu nevyšli. Zdalo sa, že by to mohol zlomiť tu. Na Etne využil tímovú prevahu a zaznamenal krásny triumf. Po prvom týždni bol dokonca druhý celkovo, no alergia ho zlikvidovala a stal sa neviditeľným až do Ríma.
Mitchelton-Scott ale vynikal skvelým tímovým poňatím pretekov. Prišli sem vo veľmi silnej zostave a diktovali tempo pretekom. Jasné, mali ružový dres, ale aj v kopcoch takmer v každej etape silno stáli pri svojich lídroch. Mikel Nieve bol takým silným superdomestikom, že dokonca deň po kríze Yatesa mal tak našetrené, že suverénne triumfoval v Cervinii. Zdá sa, že ak by nepomáhal, aj on by mal na Top 10, veď takmer dve tretiny svojej celkovej straty nakúpil v tej nešťastnej 19. etape, kde ostal s Yatesom. Etapový triumf je ale pre neho výbornou odmenou a aj on mohol odísť z Talianska so vztýčenou hlavou. Niečo podobné, hoci bez osobného úspechu, sa dá tvrdiť aj o trojici Jack Haig - Roman Kreuziger - Christopher Juul-Jensen. Miestami vyzerala táto úderka ako mašina Sky a v tíme vedia, že sa na ich robotu môžu maximálne spoľahnúť. Českým fanúšikom určite bolo ľúto, ako degradovali Romana, no zdá sa, že sa zmieril s úlohou lídra iba na Ardénsky triptych.
| Opraty pretekov dlho držali v Mitcheltone - Scott (© LaPresse/Fabio Ferrari) |
Team Sky **** (celkový triumf, vrchárska súťaž, tímová súťaž + dve etapy)
Zatiaľ čo jazdci Mitcheltonu-Scott sa na vyhlasovaní víťazov v Ríme na pódiu ani raz neobjavili, Christopher Froome tam mával fanúšikom trikrát - ako celkový víťaz, triumfátor vo vrchárskej súťaži, a potom ešte s tímom pri preberaní si trofeje najlepšieho družstva. Chris, ale aj celý tím začali rozpačito. V prvom ani druhom týždni sa to na ten ich tradičný model nepodobalo, nevzbudzovali strach. Dokonca sa v niektorých fázach Froome objavoval pri súperoch sám. Do tretieho týždňa ale vstúpili všetci ako vymenení. Keď bol v to popoludnie silný Froome, boli aj jeho kolegovia, keď nie, zvyčajne poodpadali skôr. Najpamätnejším výkonom ich lídra bola bez pochýb 19. etapa do Bardonecchie, kde predviedol to 80-kilometrové sólo, no zabúdať netreba ani na Monte Zoncolan v druhom týždni, kde tiež dvíhal ruky nad hlavu a konečne sa dostal do Top 10. Vyhral dve etapy, v ktorých pretekári nastúpali najviac výškových metrov. Zaujímavé ale je, že na Toma Dumoulina stratil čas až v šiestich etapách a zdolal ho iba pri dvoch spomínaných triumfoch (nerátame 20. etapu, kde už Dumoulin záver vypustil).
Kolega Tomáš Šandor to zhrnul veľmi výstižne. "Jeho víťazné ťaženie bolo nevšedné. Akoby jeho výkonom chýbala základná cyklistická logika. Predviedol niekoľko jednorazových predstavení na najvyššej možnej úrovni a ponúkal skokový nárast svojej výkonnosti vo vybraných etapách. Jeho predstavenia počas úvodných etáp presne korešpondovali s tým, čo predvádzal v prípravných pretekoch. Na dôležitých kopcoch nestíhal s najlepšími. Je len tajomstvom kuchyne tímu Sky, ako si potom dokázal poradiť so Zoncolanom a sólovým prechodom cez Finestre, Sestriere a Jaffreau. Froome vyhral aj preto, lebo sa nikdy nevzdal. Je dravec, ktorý chce získať všetko, čo si zaumieni. A urobí kvôli tomu čokoľvek."
Spoľahlivými domestikmi boli opäť známe mená ako Wout Poels (mimochodom, aj on, rovnako ako Nieve mal na Top 10, skončil dvanásty) a Sergio Henao. Iná dvojka David de la Cruz a Kenny Elissonde si zasa túto rolu pre Frooma na GT vyskúšali prvý raz, aby sa Thomas, Moscon a Kwiatkowski mohli šetriť na Tour. Rovinkári ale veľa vody nenamútili. Keďže nedržali dres lídra, počas ľahších etáp neťahali, a tak ľudia ako Puccio a Knees zväčša iba nosili vodu, Kirienka sa veľmi trápil a dokonca odstúpil. Na záver dodajme, že Sky predĺžil svoju sériu etapových triumfov už na desať GT v rade.
| Tím Sky v záverečnej etape (© LaPresse/Fabio Ferrari) |
Bora - hansgrohe **** (siedme a desiate miesto celkovo + tri etapy)
Prvý raz sme do trojky najlepších tímov zaradili aj Boru - hansgrohe. Tiež si prvý raz zaslúžili až štyri hviezdičky. Šli sem bez najväčších hviezd a aj napriek tomu ich bolo veľmi vidno. Pôsobili ako také pracovité včeličky, v rovinatých etapách sa snažili kontrolovať úniky i mať etapu vo svojich rukách v záverečných momentoch. Niekedy im to nevyšlo, ale veľmi sa snažili a boli aj odmenení. Hoci títo ich vrchári zatiaľ patria iba do druhej ligy, aj oni vydali zo seba maximum a tiež sa im to oplatilo. Elia Viviani sa v tejto sezóne zaradil do absolútnej šprintérskej špičky a zdolal už prakticky každého. O to cennejšie skalpy získal Sam Bennett. Dvakrát ho zdolal v tesnom priamom súboji, v 12. etape využil jeho krízu, keď Talian zaostal, ale Ír sa udržal s najsilnejšou tretinou jazdcov. Tím sa tam poriadne zomkol, zostali tam až štyria. Vo všetkých ostatných špurtoch nebol horší ako tretí a v desiatej etape koncovku ovládol, no pred ním na pásku prišiel dvojčlenný únik. Ani jeden dojazd nespackal a až dvakrát bol v stredne ťažkej etape silnejší ako taliansky sok, ktorý v pelotóne nevydržal. Sam dlho držal aj teoretickú nádej na triumf v bodovacej súťaži, ale Viviani si to postrážil.
Druhým príbehom bol výborný výkon dvojičky Patrick Konrad - Davide Formolo v kopcoch. Rakúšan je už od roku 2014 súčasťou tohto tímu a postupne sa dopracoval až k líderskej pozícii na Gire. Zažíva skvelú sezónu. Veď v rebríčku World Tour mu patrí 41. priečka pred mnohými hviezdami. Tu mu sedeli skoro všetky kopce, dobre si počínal v rýchlych krátkych dojazdoch i tých dlhočíznych. Štyrikrát bol v Top 10 etapy. Celkovo bol siedmy a druhým najlepším mužom zvyšku sveta po piatich suverénoch. Pomohli mu veľké krízy Yatesa, Chávesa, Pinota i Arua, ale na to sa história pýtať nebude. Formolo bol dlho vzadu, kvôli kolízii pod Etnou stratil zhruba štyri minúty a ostával v druhej desiatke, no napokon sa dostal na jej chvost. Jazdil sympaticky, vystrkoval rožky. V ôsmej etape mal smolu na triumf Carapaza, keď vyhral špurt skupiny favoritov. Výborne šiel aj v krátkom kopci nad Osimom a útočil aj v samom závere. Jeho angažovanie bolo výborným ťahom. Zažil svoju najlepšiu GT.
Zo zvyšných pretekárov sa ešte ukázali v boji o niektorú z ťažkých etáp posledného týždňa Christoph Pfingsten a Felix Grossschartner. Obaja prekvapili. Boli lepší ako ich zvučnejší súperi, hoci na Schachmanna, resp. Nieveho predsa len nemali. Vďaka dvojici v Top 10 aj týmto dvom unikajúcim borcom sa Boráci dostali na tretie miesto v tímovej súťaži, k čomu sa dosiaľ na GT Bora zďaleka nepriblížila.
| Sam Bennett pri prvom triumfe (© BORA - hansgrohe / Sprintcycling) |
Quick-Step Floors *** (bodovacia súťaž + päť etapových víťazstiev)
U Belgičanov sa tradične rozhodujeme iba o piatich alebo štyroch hviezdičkách. Ich široká tímová základňa je perfektná a sú postrachom takmer v každom teréne. Tentoraz sa ale ani nepokúsili bojovať o celkové poradie, a tak sme im viac ako tri hviezdičky udeliť nemohli, podľa nás boli ale jasne štvrtým najlepším tímom na Gire. Vstup do pretekov mali výborný. Elia Viviani vyhral obe šprintérske koncovky v Izraeli, okamžite viedol cyklamenovú súťaž a Maximilian Schachmann sa ohrieval v Top 10 i bielom drese. Po skvelom Izraeli síce dvanásť dní čakali na ďalší triumf Vivianiho, ale prišiel a po ňom ešte aj štvrtý. Olympijský víťaz v omniu nevyhral iba tri šprinty, z toho dvakrát bol druhý za Bennettom. Do toho zostávajúceho sa nedostal, mal zlý deň. Skrátka bol najlepším rýchlikom na Gire a víťazstvo v bodovacej súťaži tomu jasne napovedá. Vo fialovom dokonca nešiel iba v prvých dvoch etapách.
Schachmann šiel ešte svoju premiérovú GT skvelo. Taký debut nezažili ani mnohé veľké hviezdy. Do Etny sa držal v Top 10 i bielom drese, bol výborný v časovke, špurtoval na Sicílii. Keď sa zdalo, že už mu sily dochádzajú, lebo v krátkom a prudkom kopci 11. etapy ako postavenom na neho bol "iba" ôsmy, postupne sa oklepal a mal aj šťastie, že práve únik v 18. etape favoriti pustili. V čelnej skupine pôsobil suverénne, nebolo pochýb, že je najsilnejší a na Prato Nevoso dvíhal ruky na znak víťazstva. Staviť si na to, že pretekár Quick-Stepu na GT vyhrá etapu, je teda naďalej tutovka. Tu bolo tých triumfov päť a pripomíname, že vlani sa radovali neuveriteľných šestnásťkrát.
Zvyšok tímu veľa odtiahol pre Vivianiho, Sabatini bol opäť dobrým rozbiehačom, Štybar sa sem-tam ukázal v náznaku na únik, ale nepresadil sa. Ako sme už písali vyššie, mínusom takého prestížneho tímu bolo to, že v celkovom poradí nemali žiadne ambície ani šancu. Ich pretekára v Top 30 by ste hľadali márne.
| Maximilian Schachmann na pódiu (© Quick-Step Floors Cycling Team / Getty Images) |
Astana Pro Team *** (súťaž do 25 rokov, tretie a šieste miesto celkovo)
Astana otvára plejádu tímov, ktoré odišli z pretekov spokojné, ale nevyhli sa slabším momentom či výraznejší boli iba ich lídri. Miguel López bol na vlaňajšej Vuelte prvý raz spolulídrom tímu a keďže sa Aruovi nedarilo, využil to na svoje zviditeľnenie sa ôsmym miestom. Stratil vtedy ešte dosť veľa času, no v Astane už snívali o pódiu. Veľmi dlho sa zdalo, že sa im to nepodarí, ale bol to práve aj ich borec, ktorý ťažil z kríz súperov a sám žiadnu nemal. Aj u neho to podobne ako u Frooma či Formola zo začiatku vyzeralo zle. V oboch časovkách bol slabý, spadol, strácal drahocenný čas. Na Dumoulina už po jednoduchšej prvej polovici pretekov strácal dve a pol minúty. Až po Zoncolane sa spolu s Froomom dostali do Top 10 ako poslední z veľkých lídrov. Práve Zoncolan bol pre neho prvým zlomom, kde sa ukázalo, že na to naozaj má a na súperov prvý raz získal dôležitý čas. Až vtedy sa dostal aj cez Carapaza do bieleho dresu. Základom jeho úspechu bolo, že v poslednom týždni nemal krízu, hoci na Colle delle Finestre vyzeral veľmi zle. Zvládol to a aj bez etapového triumfu oslavoval pódium i biely dres. Naozaj dosiahol maximum, musel byť úplne spokojný. Vinokurovci určite nečakali, že ich Carapaz bude tak dlho trápiť, ale prekvapenie sa nekonalo.
Očakávania predčil Pello Bilbao, ktorý v Baskicku i Tour of the Alps srdnato bojoval o štatút co-lídra, no napokon mu ho udelili a odvďačil sa im skvelým šiestym miestom v celkovom poradí. Tradične bol veľmi viditeľný aj Luis León Sánchez, ktorý v ťažkých etapách stíhal unikať, veď vpredu strávil cez dvesto kilometrov, no i pomáhať kolegom. Do explicitného boja o etapu sa síce nedostal, ale tím ho skrátka potreboval inde. Tím ako celok jazdil dobre, v kopcoch viacerí ťahali a chceli udávať tón pretekov. Po tom perfektnom debute na vlaňajšom Gire ostal Jan Hirt trošku zahriaknutý a so svojimi lídrami sa do tých rozhodujúcich pasáží nedostal. Kangert musel zasa skoro odstúpiť. Po dlhej dobe sa v žiadnom úniku neobjavil Lutsenko. Takže nebolo všetko ideálne. Svetlomodrí ale zanechali na pretekoch dôležitú stopu.
| Astana na čele spolu s Miguelom Lópezom (© LaPresse/Fabio Ferrari) |
Team Sunweb *** (druhé a deviate miesto celkovo + jedno etapové víťasztvo)
Váhali sme, v akom poradí zoradiť Astanu a Sunweb, lebo majú za sebou veľmi podobné preteky. Napokon sme si povedali, že je to predsa jedno. Sunweb nebol až taký zomknutý v kopcoch, ale rozhodne viac ako pred rokom. Tom Dumoulin mohol byť tentoraz s podporou spokojný. Sám ale prežil zvláštne preteky. Začal triumfálnou časovkou a všetko bolo znova ružové, no od Etny v šiestej etape sa dostal pod tieň. Dlho stál za Yatesom a keď Brit vypadol z boja, hneď sa cez neho dostal Froome. Štyridsať sekúnd mu napokon nestačilo na obhajobu prvenstva. Opäť ale šiel skvelo. Kuvičie hlasy vraveli, že nie je až taký dobrý ako vlani, ale zrejme to bola remíza. Nevyšli mu iba dojazdy na dlhý pravidelný kopec, ale s Yatesom zabojoval aj v Osime. Asi najmenej mu vyšiel Zoncolan, ale inak bol silný a až osemkrát finišoval v Top 10. Nedá sa mu veľa vyčítať. Podporu mal akú mal, Sunweb nie je Sky, treba ale podčiarknuť, že z ich strany to bolo zatiaľ maximum.
Talent na Top 10 dokázal Sam Oomen. Možno si pamätáte, že na GT debutoval pred vyše polrokom na Vuelte a šiel tam dobre, ale kvôli chorobe odstúpil a vrátil sa vo veľkom štýle. Holanďan vedel byť dlho pri Dumoulinovi a napokon veľmi nenápadne prekĺzol medzi najlepších, konkrétne deviatu pozíciu. Občas aj tá stačí na biely dres, no tu boli lepší mladí pretekári z Južnej Ameriky. Prísľubom je aj to, že najlepší výkon predviedol v poslednej horskej etape, kde odviedol kus dobrej roboty a v tej skupine ľudia z druhej polovice Top 10 neboli. Hoci nemálo odtiahli, Laurens Ten Dam aj Chris Hamilton jazdili slabšie ako v minulosti na Gire či Vuelte. V tíme bolo aj viacero neviditeľných prvkov.
| Tom Dumoulin na tlačovke (© LaPresse/Gian Mattia D'Alberto) |
LottoNL - Jumbo *** (ôsme miesto celkovo + jedno etapové víťazstvo)
Na svoje pomery odišli spokojní z Talianska aj žltí. Prišli sem bez Kruijswijka, Rogliča i Groenewegena, takže mohlo to pre nich dopadnúť dosť zle. George Bennett ale svoju úlohu lídra zvládol a potvrdil, že má na to, aby mohol byť lídrom na takých veľkých pretekoch. Skoro štyri minúty stratil v časovkách, kde má veľké rezervy, ale v kopcoch bol na tom dobre. Veľmi motivovaný bol na Etne, kde špurtoval v skupine favoritov o bonifikácie. Na Gran Sasso d'Italia sa dokonca objavil v trojici s Dumoulinom a Lópezom. Ôsma pozícia je veľmi dobrá, no sám vie, že ak by zlepšil časovky, mohol by sa ešte posunúť.
Druhým najvýraznejším jazdcom LottaNL - Jumbo bol Enrico Battaglin. Možno si pamätáte, že v minulosti bol na Gire výborný a vďaka tomu získal aj angažmán v prvej lige. Vlani však prišiel veľký útlm a bol totálne neviditeľný práve keď Kruijswijk potreboval pomoc. Opäť sa ale dostal do svojho tranzu. V náročnom dojazde štvrtej etapy nestačil iba na špecialistov Wellensa s Woodsom, no už na druhý deň sa tešil z triumfu v Santa Ninfa, keď ošpurtoval veľkú skupinu vrchárov. S nimi vydržal aj veľmi ťažký cieľový kopec v ôsmej etape, no aj jemu ušiel Carapaz. Do špurtu sa pustil aj o dva dni neskôr, keď nestačil iba na Bennetta. Možno si vybojoval novú zmluvu. Jos Van Emden vyhral časovku vlani, no tu mu ideálne nevyšli, hoci štvrté miesto nie je žiadnym prepadákom. Danny Van Poppel zatiaľ nie je jazdcom GT, hoci v Imole bol rýchlejší iba Bennett a až päťkrát bol medzi najlepšími piatimi. Robert Gesink má už to najlepšie asi za sebou, ale v poslednej horskej etape bol práve on prvým porazeným za Nievem. Kevin Bouwman bol posledným mohykánom úniku v ôsmej etape, keď ho favoriti dohučali tesne pred vrcholom ťažkého kopca. Žlté farby bolo ozaj veľmi dobre vidieť. Aj preto sme ich dali ešte aj pred Bahrajn - Merida. Dokonca je to jeden z troch tímov, ktorý nedostal ani jednu pokutu od rozhodcov.
| Enrico Battaglin po svojom triumfe (© LaPresse/Massimo Paolone) |
Bahrajn - Merida *** (piate miesto celkovo + jedno etapové víťazstvo)
Tradične dobrú Grand Tour má za sebou taliansko-slovinský projekt s bahrajnskými peniazmi. U nešťastníka Domenica Pozzoviva sa zdalo, že po piatich umiestneniach v Top 10 na týchto pretekoch, čo nemal na konte nikto v štartovom poli, sa mu konečne podarí dostať na vytúžené pódium. Bol všade, kde mal. Prekonal sa v časovkách, dokonca nebol ani raz mimo najlepšej desiatky celkovo, k tomu pridal neuveriteľných deväť umiestnení v Top 10 v etapách (to je maximum spolu s Yatesom). No kvôli krízovej 19. etape napokon z pódia vypadol a musel sa uspokojiť s piatou priečkou. Aj jeho kríza bola prekvapením, veď spomedzi borcov v Top 10 bol najstarší. Ani raz ale nebol na dosah k etapovému triumfu, všade bol niekto lepší. Ide aj na Tour, tam by mal ale podporovať Nibaliho, takže je trochu otázne, či sa ešte niekedy dostane takto blízko k pódiu.
Typické útočné poňatie predviedol Matej Mohorič. Stále mladý Slovinec (23 rokov) triumfoval na Vuelte a úspešný únik zavŕšil víťazstvom aj tu. Tentoraz neprišiel sám a na pásku si doviedol Nica Denza, no ošpurtoval ho. Mať takého pretekára je pre tím veľká výhra. Okrem toho bojoval aj v ďalších únikoch, ale tie mali smolu na vysoké tempo skupiny favoritov. Do boja o etapu sa tradične dostal aj Giovanni Visconti, no aj on mal rovnakú smolu ako jeho kolega na zlý výber etapy a druhé miesto zaznamenal po špurte s Battaglinom v piatej etape. Zvyšok tímu bol ale dosť nevýrazný a treba povedať, že Pozzovivo v ťažkých pasážach, vrátane tej devätnástej etapy, nemal podporu. Izzagireovci i Pellizotti pôjdu na Tour. Tento tím má zatiaľ dostatok vrchárov iba na jednu GT, a tou prioritou je Tour.
| Domenico Pozzovivo na pódiu (© LaPresse/Gian Mattia D'Alberto) |
Team Movistar *** (štvrté miesto celkovo + jedno etapové víťazstvo)
Movistar sa pred štartom dostal pod vlnu kritiky, že na Giro posiela zostavu, ktorej najlepší pretekár by sa mal problém vôbec dostať do zostavy na Tour. Avšak, po vlaňajšom fiasku na domácej Vuelte a marketingovou dôležitosťou Tour museli toto Giro jednoducho obetovať, aby si nevystrieľali patróny príliš skoro. Z tohto pohľadu sa štvrté miesto v GC a etapový triumf rovnajú menšiemu zázraku. Všetci sme vedeli, že Richard Carapaz je veľkým talentom a ak sledujete aj naše krátke spravodajstvo z pretekov 1. kategórie, poznali ste toto meno. Že sa ale dostane až ku štvrtému miestu, to je senzácia. A Ekvádorčan neostal iba pri tom. Triumfoval v ôsmej etape na Montevergine di Mercogliano (17,1 km; 5 %). V silnom daždi na jeho atak vôbec nikto nezareagoval, a tak prišiel do cieľa sám. Súťaž do 25 rokov viedol už od etapy na Etnu, a to osem etáp. Aj keď ho López zdolal, určite nikto nečakal, že mu bude dýchať na chrbát až do úplne posledného kopca pretekov. Parádny deň zažil aj v tej krízovej 19. etape, kde prišiel do cieľa sám druhý za Froomom, hoci sa teda celý deň iba viezol. K štvrtej priečke sa síce dostal aj vďaka výbuchom súperov, ale on nemal krízu. "Dole" ho dali iba časovky. Veď na Dumoulina v nich stratil štyri minúty a celkovo päť. Budeme veľmi zvedaví, ako to bude s jeho rolou lídra ďalej, pretože na Vueltu sa určite chystajú Valverde s Landom, možno aj Quintana. Ak mala byť toto jeho šanca ukázať sa, urobil to bravúrne.
Zvyšok tímu už ale dopadol tak, ako sa čakalo, teda neslávne. Vzhľadom na to, že tam nemali hviezdy, viacerí šancu ukázať sa trestuhodne zahodili. Carlos Betancur sa síce dostal k 15. miestu, čo je u neho už štandardom, ale na najlepších nemal. Prekvapil síce jedenástym miestom v jeruzalemskej ITT a aj na Etne šiel dobre, ale potom už začal strácať a neobjavil sa ani v jednom z únikov v kopcovitých etapách. Tam bol z celej zostavy dokonca iba Dayer Quintana, aj to len v jednej etape bez výsledku. Ostatní boli úplne do počtu. Vzhľadom na štvrté miesto v GC aj etapový triumf to je ale posledný tím s troma hviezdičkami.
| Richard Carapaz prekvapil celý cyklistický svet (© LaPresse/Gian Mattia D'Alberto) |
BMC Racing Team ** (jedno etapové víťazstvo)
Ani BMC nepricestovalo na Giro v silnej zostave, no ich kapitán Rohan Dennis mal vysoké ciele. Chcel vyhrať časovky a pobiť sa aj o Top 10. Dlho sa mu darilo. V Jeruzaleme síce tesne nestačil na Dumoulina, ale vďaka bonifikáciám si maglia rosa vzal a štyri dni sníval ružový sen. Potom postupne strácal sekundu k sekunde, no vďaka perfektnej časovke v Roverete sa vrátil do Top 10. Potvrdil v nej rolu favorita a že zvýšená miera tréningu do kopcov i mierne schudnutie mu z časovkárskeho majstrovstva neubrali. Posledné dve etapy ale boli nad jeho sily. Nakúpil v nich 14, resp. 45 minút a ostalo mu 16. miesto. Mohol by byť ale spokojný. Toto Giro bolo veľmi ťažké a malo pomenej časovkárskych kilometrov. S trochou fantázie si ho v budúcnosti vieme predstaviť v Top 10.
Alessandro De Marchi na Gire ešte etapu nevyhral, no skúšal to aj tu v troch únikoch, šťastie na správny deň ale nemal. Jean-Pierre Drucker sa tlačil do špurtov, ale až na posledný deň bol slabučký. Nicolas Roche pred posledným týždňom odstúpil, a tak to s BMC nedopadlo najlepšie. Bola to jedna zo slabších GT pre tím, ktorý sa chce zachrániť a potrebuje financie. Je to škoda pre cyklistiku, ale v najsilnejšej zostave nastúpia na Tour.
| Rohann Dennis počas vojho výkonu (© LaPresse/Fabio Ferrari) |
Groupama - FDJ **
Málokedy takto vysoko umiestnime tím, ktorému za hviezdičky do zátvorky nemáme čo dať. Dlho to s bielo-modrými vyzeralo skvelo. Thibaut Pinot tradične bojoval o pódium, mal pri sebe verného domestika Sebastiena Reichenbacha a pomáhali aj ostatní. Párkrát určovali tempo skupiny favoritov v kopci. V deviatej etape Pinot prehral boj o etapu iba v špurte s Yatesom, inak bol ešte trikrát tretí. V časovkách stratil tri a pol minúty, ale v kopcoch šiel parádne. Prišiel ale posledný horský deň a tam akoby uťal. Prežil obrovskú krízu. Prišiel až v grupette s trištvrtehodinovým mankom a bolo po všetkom. Pre fyzickú slabosť jeho organizmu sa ho napokon tím rozhodol ušetriť a do Ríma sa už nepresúval. Pre celok Marca Madiota to bola veľká rana, pretože iného top vrchára nemajú a potrebujú ho postaviť aj na Tour. Tu však výsledok nedosiahol a neuchlácholil to ani žiadnym ušetrením síl, keďže odstúpil až v posledný deň. Jeho domestici zároveň nemohli jazdiť do únikov a takto bojovať o etapy. Najmä Reichenbach by na to zjavne mal. Takže celé zle. Pri Švajčiarovi treba spomenúť skvelý devätnásty deň, keď ako jediný domestik ostal v skupine s najlepšími, teda pomohol svoju lídrovi (zbytočne), ale aj Dumoulinovi (napokon tiež zbytočne).
Androni Giocattoli - Sidermec ** (víťazstvá v troch malých klasifikáciách)
Prokontinentálne celky nemajú kvalitu na to, aby sa masívne presadili, a tak dostávajú v drvivej väčšine jednu hviezdičku, občas dve. Po vlaňajšej neúčasti na Gire, čo bola veľká chyba organizátorov, pretože mali fantastickú Bernalovskú sezónu, chceli dokázať, že na to majú. Hoci sa do boja o celkové poradie nepustili, bolo ich mimoriadne vidno v únikoch. Aspoň v jednom boli všetci ôsmi. Marco Frapporti dokonca v piatich, teda vyhral tú netradičnú subklasifikáciu o najviac kilometrov v úniku. Bol tam 640 kilometrov. Vpredu mali pretekára takmer vo všetkých dňoch. Aj vďaka tomu obsadil Frapporti tiež druhé miesto v klasifikácii na šprintérskych prémiách. Predstihol ho iba kolega Davide Ballerini, ktorý okrem toho získal aj ocenenie pre najaktívnejšieho pretekára Gira. Dá sa teda povedať, že spomedzi prokontinentálnych tímov dosiahli jasne najviac, keďže ani jednému z nich sa etapu vyhrať nepodarilo. Spomenúť treba určite aj Fausta Masnadu, ktorý šokoval svet svojou nezlomnou jazdou na Gran Sasso d'Italia v deviatej etape. Potom to skúšal ešte aj v pätnástnej, ale tam už takú dieru do sveta neurobil. Mattiu Cattanea sme si zasa zapamätali vďaka osemnástej etape a jeho hrdinskému boju so Schachmannom a Plazom. Chýbala im tu iba čerešnička v podobe etapového triumfu.
Lotto Soudal ** (jedno etapové víťazstvo)
Tim Wellens sa ako klasikársky špecialista chcel ukázať najmä v prvom týždni, a to sa mu aj podarilo. Sedeli mu dva dojazdy - vo štvrtej i piatej etape. Prvý zvládol perfektne a v Caltagirone bol najlepší. Zdolal veľmi dobre pripravenú dvojicu Woods - Battaglin. Jeho tím ale nemal na to, aby sťažil nasledujúcu etapu a pred ľahším záverom sa zbavil viacerých súperov, a tak bral iba šieste miesto. Fanúšikovia mu verili ešte v 11. etape, kde sa mu dávali veľké šance, ale tam sa už začal prejavovať pokles jeho formy. Ešte to na druhý deň skúšal v Imole so Štybarom, no už bolo zjavné, že mu to nejde a napokon z pretekov odstúpil. Jens Debusschere dostal už x-tú možnosť ukázať sa v neprítomnosti Greipela, no v špurtoch sa dostal iba k piatemu a šiestemu miestu. To je na tím zvyknutí robiť dobré šprintérske vlaky málo. Victor Campenaerts dal všetko do časovky v Jeruzaleme, ale dvaja topfavoriti boli rýchlejší. Druhá časovka mu už nevyšla (pre neho je 11. miesto sklamaním) a odstúpil. Lars Bak už nie je tým skvelým tempárom ako kedysi, v jednom úniku sa objavil, ale iba rovinatom. U Adama Hansena píšeme tri roky to isté. Áno, rekord pokračuje, toto bola dvadsiata GT v rade, ale už presne desiata, v ktorej nepredviedol nič. Tím si ho ale naďalej veľmi cení ako skúseného kapitána v pelotóne i zákulisí.
Ag2r La Mondiale *
Spolok neúspešných tímov otvárame borcami Ag2r La Mondiale, ktorí ostali asi najbližšie k bráne úspechu. Neprišli sem s Bardetom ani Latourom, teda ani s ambíciami v celkovom poradí, a tak dostal úlohu spomenúť si na Giro spred štyroch rokov a deviate miesto Alexandre Geniez. Túto voľnú ruku síce reprezentoval so cťou celkovým jedenástym miestom, no bol príliš nenápadný. Pár dní mu vyšlo, v 15. etape bol dokonca o pár sekúnd lepší ako Froome. Pri veľmi defenzívnej taktike sa k ničomu zapamätateľnému nedostal. Napokon ostal jediným pretekárom, ktorý cielil na celkové poradie a nevybuchol, ale nedostal sa do Top 10. Za ním sa totiž umiestnili domestici Poels s Henaom a potom už Goncalves stratil dvojnásobok času než Francúz. No a tým druhým nešťastníkom, ktorý tesne nesplnil cieľ, bol Nico Denz, ktorý sa prekvapujúco udržal Mohoriča v desiatej etape, no svoj životný výkon k úspešnej koncovke nedotiahol. Prehral tesný súboj so Slovincom. Mattea Montagutiho sme videli v troch únikoch, ale rovinatých. K zvyšku tímu nemáme čo napísať.
Kaťuša - Alpecin *
Aj Kaťuša sem prišla bez lídra na GC a na jej výkone sa to ukázalo. V kopcoch bol najväčšou postavou José Goncalves, ktorý šokoval hneď v prvý deň, keď bol štvrtý najrýchlejší, a teda lepší ako Martin i Dowsett, na čo by si nikto nestavil. To bolo zároveň jediný raz, kedy sa borci Kaťuše ukázali na pódiu. Prišli si po ocenenie pre najlepší tím v súťaži družstiev, ktorú vďaka týmto trom pánom viedli. Potom ešte Portugalčan dobre špurtoval v Battaglinovej etape, kde bol tretí. Potom šiel kontinuálne dobre a vďaka tým výbuchom a O'Connorovmu pádu sa napokon dostal až ku štrnástemu miestu celkovo. Fajn, ale pre tím WT málo. Tony Martin sa na Giro vrátil po desiatich rokoch a útočil na triumf v druhej časovke, ale musel sa skloniť pred Dennisom, Dumoulina porazil. Atakovať sa snažil vo dvoch etapách, ale v jednom prípade bol taký nebezpečný, že pelotón ho v úvode etapy trištvrte hodiny naháňal a nechcel pustiť. Neukázal sa ale v skupine počas žiadnej náročnejšej etapy, v kopcoch už mu to ide stále menej a menej. Prvý raz na GT štartoval šprintér Baptiste Planckaert, ktorý chcel dokázať, že na to má. Dostal sa do piatich špurtov, no maximom bolo dvakrát štvrté miesto. V Kaťuši musia vedieť, či to stačí. Dowsett bol dobrý v časovkách, no inak sa nepresadil.
EF Education First - Drapac *
Opäť raz sa ukázalo, že Drapac je bez Urána v celkovom poradí stratený a Američania sa rozhodli pošetriť mu na Tour aj viacerých superdomestikov. Šancu ukázať sa tak dostal Michael Woods, ktorý v apríli vyslyšal modlitby vedenia tímu a na Liége - Bastogne - Liége konečne ukázal ten obrovský potenciál. Keďže vlani šokoval siedmym miestom na Vuelte, vkladali do neho aj vrchárske nádeje. Po prvom týždni bol na chvoste Top 10, no druhý týždeň odštartoval pádom a potom mu to už tak nešlo. Úplne odišiel v prvej etape záverečného horského trojdnia, keď došiel až v grupette. Napokon padol až na devätnástu priečku. Pripomenúť treba ale hneď štvrtý deň, keď potvrdil rolu favorita a v Caltagirone nestačil iba na Wellensa. Veľa sa, samozrejme, čakalo od domáceho Sachu Modola. Šprintoval dobre, bolo tam jedno druhé miesto, dve štvrté, piate i šieste, no zažil už aj lepšie Girá. V bodovacej súťaži skončil štvrtý ako tretí najlepší šprintér, ale s veľkým odstupom za suverénnou dvojkou. V každom prípade bolo dresy tohto celku vidieť v rýchlych záveroch, dvakrát teda siahali na etapu. Zaujímalo by nás, čo robil na Gire Joe Dombrowski, pretože sme si ho nevšimli, nebol ani v jednom úniku. Zvyšok bol slabý.
| Michael Woods v jednom zo stúpaní (© Slipstream Sports / Cor Vos) |
UAE Team Emirates *
Tu už prichádzame k tímom, ktoré sa nedostali totálne k ničomu. Fabio Aru nastupoval na Giro ako najväčší domáci favorit, ale sklamal všetkých. Slabo šiel v jeruzalemskej časovke, máličko stratil iba na Etne, inak nakupoval väčšie straty. Držal sa iba na hrane Top 10 pri Konradovi až prišla 15. etapa, kde vyfučal úplne. Zmrtvýchvstanie v časovke bolo pomerne nepochopiteľné, no hneď na druhý deň stratil aj na jednoduchej rovine, takže bolo jasné, že je na tom pri dlhej záťaži organizmu veľmi zle. Možno ho tím ešte nemal trápiť v ďalších 1,5 etape. Jedným z najväčších sklamaní bol pre nás Darwin Atapuma. Ništ. Marco Marcato detto. Kde bol ten aktívny Jan Polanc? No a čerešnička na torte - Diego Ulissi. Nezachytili sme, že by mal nejaké zdravotné problémy. Bol iba šesť kilometrov v úniku a nezískal ani jediný bod do bodovacej súťaže, kde bodovali dve tretiny štartového poľa. Je to možné? Za takéto Giro by si inak veľmi dobrí borci zaslúžili posledné miesto v našom pomyselnom rebríčku. Ale boli aj horší. Arua predsa len kamery ukazovali často.
Bardiani - CSF *
Jazdci Bardiani boli oveľa slabší ako Androni. Z radu vybočovali iba dvaja. Giulio Ciccone sa vo veľmi dobrom svetle ukázal na Tour of the Alps, takže sa od neho čakali veľké veci. K výsledku sa síce nedostal a viaceré dni vypúšťal, ale vytipoval si štyri horské etapy, kde chcel zvýšiť svoju cenu. Bojoval úctyhodne a predstihol aj viaceré tváre z Top 10. Iba v 20. etape šiel na to cez únik a bolo z toho štvrté miesto za Nievem, Gesinkom a Grosschartnerom. Uvidíme ako budú Taliani s týmto talentom pracovať ďalej. Je možné, že príde na Okolo Slovenska a zaútočí v etape na Štrbské Pleso. Tým druhým aktívnym bol Enrico Barbin. Objavil sa až v štyroch únikoch, no okrem prémií nezískal nič. Zvyšok bol slabučký, dokonca sa ani neobjavovali v únikoch a až štyria do Ríma nedošli. Medzi nimi bol aj Andrea Guardini, ktorý cestoval do Izraela chorý, tam nič nevyšpurtoval a hneď to aj zabalil.
Israel Cycling Academy *
Od Izraelčanov sa asi čakalo trochu viac. Pred sezónou posilnili o tri mená, ktoré sa im upísali možno iba vďaka pozvánke na Giro. Tím od nich čakal presadenie sa, u jedného teoreticky aj v celkovom poradí, druhého v únikoch a tretieho v šprintoch. Hovoríme o Benovi Hermansovi, Rubénovi Plazovi a Kristianovi Sbaraglimu. Prvý menovaný víťaz pretekov Okolo Ománu či tretí muž z Okolo Poľska šiel slušne v Katalánsku i Alpách, ale na Giro nastúpil nejaký odovzdaný a straty nakupoval okamžite. Chcel pošetriť na Etnu. Tá mu čiastočne vyšla, na topfavoritov stratil až v samom závere. No potom už zmizol a pretekár takéhoto rangu má ďaleko na viac. Plaza bol zasa celé preteky ticho a skúsil to až v osemnásty deň. To bol ten so Schachmannom a Plazom, kde sa nesmel vzdať, lebo by asi Izraelcov nepresvedčil, že stál za tie peniaze. Napokon mu na Nemca chýbalo desať sekúnd. Škoda, že sa neukázal napríklad aj na konci prvého týždňa či v druhom. Sbaragli bol v špurtoch neviditeľný a skúsil to len v jednom úniku. To dobrá kúpa nebola. Vpredu bol často aspoň Guillaume Boivin, no iba v rovinatých dňoch. Ostatných si ich z únikov nepamätáme, čo nás negatívne prekvapilo. Vyhýbali sa dokonca aj tým jednoduchým. Izraelská dvojica Niv - Sagiv vpredu tiež nebola.
Dimension Data *
DiData stále nepatrí medzi vrchárske tímy. Síce angažovali Luisa Meintjesa, no tomu to v tejto sezóne absolútne nejde a už na Giro nastupoval bez ambícií v celkovom poradí. Vytrápil sa dva týždne a preteky opustil. Plán B bol mladučký Ben O'Connor, ktorý teda už v Jeruzaleme vedel, že má veľkú šancu na osobný úspech a tím ho podporí. Víťaz jednej etapy na Tour of the Alps sa skvelo držal na Etne i na Gran Sasso d'Italia. Potom už v každej ďalšej etape na najlepších stratil desiatky sekúnd či minútku-dve, ale konsolidovanou jazdou udivoval cyklistický svet. V zjazde z Colle delle Finestre však spadol a zlomil si kľúčnu kosť. Odstupoval z dvanástej priečky celkového poradia. Do cieľa neprišiel ani Igor Anton, ktorý už roky iba prežíva. Prekvapilo nás, že Natnael Berhane sa absolútne neukázal. Sledovali sme veľmi slabý výkon špičkového WT celku. Sympatický O'Connor ich ale dostal z posledného miesta na predpredposledné.
Wilier Triestina - Selle Italia *
Talianske celky druhej divízie boli na trati tri a podľa nás bol najmenej viditeľný Wilier. Začali sľubne. Od Jakuba Mareczka sa čakali veľké etapové boje a začal druhým miestom, no potom prišlo štvrté, tak šieste a papá. V kopcoch nemal žiadnu šancu. Je to trochu prekvapujúce, lebo vlani vydržal až trinásť etáp, teraz iba osem. Do únikov sa najviac tlačili Eugert Zhupa a Jacopo Mosca. Táto dvojica bola naozaj aktívna, ale iba v rovinatých etapách. Akýkoľvek kopec týchto borcov strašil ako nejaká choroba. Veď v tímovej klasifikácii stratili dvanásť hodín a Fonziho manko piatich hodín a 48 minút patrí k rekordom. Priznáme sa, že sme si ani nevšimli, že nenastúpil ich maskot Filippo Pozzato. Za Turrina ho vymenili v deň odletu do Izraela. Zaujímavé je, že Turrina najprv vyhodil Jacopo Mosca, ktorý vedúcich tímu zaujal na Tour of the Alps, ale vďaka Pippovej chorobe sa tam vrátil. Neukázal ale nič. Pre Wilier je to rovnako ako vlani predposledné miesto.
Trek - Segafredo *
Ďalší celok s priehrštím sklamania. Trek sem neprišiel s najsilnejšou, ale ani najslabšou zostavou, veď Brambilla s Pantanom už na GT čo to predviedli a Mads Pedersen bol na jar skvelý. Formu však nechal vo Flámsku. Pretekársky program bol pre neho náročný. Jarlinson Pantano bol úplne vypojený z hry. Tím tu nemal lídra na GC, on sa do tejto pozície snažil pasovať v roku 2016, ale po skončení kariéry jeho najväčšieho idolu a poloboha Contadora akoby stratil dych. Zmluvu zrejme ešte nemá, takže možno ho na to ešte upozornia. Najväčším sklamaním je ale pre nás Gianluca Brambilla. Všetci si pamätáme, ako na Gire lietal pred dvoma rokmi. Vlani ho Quick-Step chcel na Tour, tak sme boli zvedaví na jeho návrat v nových farbách. Podobne ako väčšina ľudí z Quick-Stepu po prestupe stratil niekoľko percent výkonu. V úniku bol iba raz a v bodovačke získal iba päť bodov. Na jeho pomery je to blamáž, vzduchoprázdno. Pred dvoma rokmi mal 61 bodov, vyhral etapu, obliekal maglia rosa, tvoril preteky v zjazdoch. To boli časy... Česť aspoň trochu hájili Markel Irizar s Laurentom Didierom. Viackrát boli vpredu, ale všetko iba v únikoch bez šance na etapu. Trekáci sklamali tak, že sme sa nimi rozhodli zhodnotenie ukončiť.
