Vysiela Šport RTVS
Devätnásta etapa Giro d'Italia a takmer 80-kilometrový sólový víťazný útok Chrisa Frooma stále rezonujú. Britský jazdec mal v tomto smere hneď niekoľko predchodcov, len v tomto desaťročí sa predviedli v útočnom predstavení z veľkej diaľky rovnako zvučné cyklistické mená.
Fuente Dé stal pojmom. V roku 2012 sa vrátil Alberto Contador po dopingovom treste do súťažného rytmu a namieril si to hneď na domácu Grand Tour. Španielsky jazdec musel mať len tie najvyššie očakávania, ale po vynútenej prestávke nebol taký razantný v kopcoch, a navyše stál proti nemu perfektne pripravený Joaquim Rodríguez. Ten mal všetky tromfy v rukách, na začiatku záverečného týždňa viedol klasifikáciu a bol veľmi sebavedomý pred finálnymi kopcami. Ale sedemnásta etapa, nasledujúca hneď po voľnom dni, rozmetala jeho životnú šancu na výhru na GT. A postaral sa o to Alberto Contador.
Sedemnásta etapa obsahovala na konci len stúpania tretej a druhej kategórie, rozdiely medzi najlepšími sa neočakávali. Lenže Pistolero zaútočil na predposlednom kopci Collado La Hoz (5,7 km; 7,6 %), čo bolo 53 kilometrov pred cieľom, a Purita vyzliekol z najcennejšieho dresu. Pri dlhom úniku mu pomohol jeho bývalý kolega Paolo Tiralongo, ktorému sľúbil etapový triumf, ale taliansky jazdec neudržal jeho tempo na cieľovom kopci Fuente Dé (17,3 km; 3,9 %). Contador vyhral etapu a na zaskočeného a vyčerpaného Rodrígueza získal v cieli 2:38, čo mu stačilo, aby udržal vedenie až do konca, hoci jeho konkurent bol silnejší v kopcoch. Fuente Dé sa stal symbolom, že aj menej výrazný profil môže otočiť vývoj v klasifikácii. Treba len na to odvahu.
 Contadorov marš |
Aramón Formigal doteraz máta tím Sky. Vuelta poskytla ešte jednu podobne pamätnú etapu a opäť mal v tom prsty Alberto Contador. V sezóne 2016 chcel získať svoje prvé double Chris Froome a jeho hlavný konkurent Nairo Quintana nedokázal na neho získavať potrebný čas v kopcoch; britský jazdec mal totiž k dobru rovinatú časovku na konci tretieho týždňa. Všetko zmenila jedna krátka horská etapa, ktorá neobsahovala ťažké stúpania - Alto de Petralba (6,3 km; 5 %), Alto de Cotefablo (12,5 km; 4,3 %), Aramón Formigal (14,5 km; 4,6 %). Ale aj tak dostala do poriadnych problémov Chrisa Frooma.
Hneď na začiatku etapy sa rozdelil pelotón a na čele sa objavili Nairo Quintana a Alberto Contador, ktorý v tom čase bojoval už "iba" o stupne víťazov. Obaja mali pri sebe spolujazdcov a naopak, tím Sky svoju úlohu vôbec nezvládol. Froome nedostal potrebnú podporu, preto nedokázal správne zareagovať na ofenzívu dvoch silných protivníkov a na cieľovom kopci musel hasiť situáciu sám. A rezultát? Na Quintanu stratil 2:43 a toto zlyhanie už nenapravila ani ITT. Kolumbijský cyklista predviedol v pätnástej etape Vuelty ročníka 2016 jeden zo svojich najodvážnejších výkonov v kariére. Bez tejto guráže by pravdepodobne nezískal červený dres. A netreba zabúdať ani na Alberta Contadora, ktorý ponúkol ďalšie zo svojich neviazaných predstavení a bolo sympatické, že aktívnej jazdy sa nevzdal ani vtedy, keď už mal minimálnu šancu na celkový triumf.
| Zostrih etapy na Aramón Formigal |
Útok z veľkej diaľky na žltý dres predviedol Andy Schleck. V roku 2011 sa dostal luxemburský jazdec do vynikajúcej formy, chcel vyhrať žltý dres priamo na trati, ale stál proti nemu nezlomný Cadel Evans. Ten mal k dobru záverečnú časovku, Schleck musel útočiť v kopcoch, ale v horách výborne pôsobil aj jeho austrálsky konkurent. Preto tím Leopard - Trek vymyslel krásnu taktiku v osemnástej etape, ktorá obsahovala Col Agnel (23,7 km; 6,5 %), Col d'Izoard (14,1 km; 7,3 %) a finále na Galibier-Serre Chevalier (23 km; 5,1 %).
Andy Schleck zaútočil necelých sedem kilometrov pred vrcholom Col d'Izoard a ešte na tomto kopci mu pomohol jeden kolega, ktorý sa dostal do pôvodného úniku. Luxemburský cyklista si vybudoval dvojminútový náskok na skupinu favoritov a v klesaní ho čakal ďalší spolujazdec, Maxime Monfort, ktorý bol jeho kľúčovou výpomocou, lebo ho doviedol až na Galibier a zvýšil náskok na Evansa a spol. na štyri minúty. Schleck to mal perfektne rozohrané, ušetril sily na cieľový výstup a podarilo sa mu dobyť tento legendárny kopec. Evans sa dostal do veľmi nepohodlnej situácie, vo finále bojoval o každú jednu sekundu, ale v cieli sa strata vyšplhala na 2:15. Na konci etapy sa tešil luxemburský pretekár, ale Evans napokon získal titul. Schleckovci však predviedli učebnicový tímový výkon a samotnému víťazovi etapy nikto nezoberie honor, že ako prvý v histórii ovládol cieľový dojazd na Galibieri.
| Finále Schleckovho ťaženia na Galibieri |
Pamätné klesanie zo Stelvia dostalo do ružového Naira Quintanu. Jedna z najťažších etáp Giro d'Italia 2014 (šestnásta v poradí) previedla jazdcov cez Passo Gavia (16,5 km; 8 %), Passo Stelvio (21,7 km; 7,2 %) a Val Martello (22,3 km; 6,4 %). Na Passo Stelvio panovali hrozné podmienky, preto cez pelotón prebehla informácia, že zjazd z tohto kopca bude neutralizovaný. Lenže organizátori to popreli, takže kým väčšina favoritov zvolila bezpečné a pokojné klesanie, Quintana, Hesjedal a aj Rolland zišli dole naplno. A vybudovali si veľký náskok pred prekvapenými súpermi.
Na konci dňa bola z toho veľká kauza, pretože po dlhom zjazde a ťažkom cieľovom stúpaní získala vedúca skupina ohromné benefity. A z tejto situácie vyťažil najmä Nairo Quintana, ktorý na Val Martello potvrdil výborné vrchárske nohy, vyhral etapu, uchmatol ružový dres a na svojich hlavných konkurentov získal obrovský čas. Po tomto predstavení si vybudoval na druhého muža poradia Rigoberta Urána náskok sto sekúnd, hoci pred etapou na neho strácal 2:40. Napriek kontroverzným okolnostiam Nairo Quintana ponúkol vynikajúce predstavenie. V maličkej vedúcej skupine sa pohyboval necelých sedemdesiat kilometrov pred hlavným balíkom, a potom mal stále dostatok energie, aby sa blysol sólovou výhrou na Val Martello. A maglia rosa mu už nikto nezobral.
| Zostrih Quintanovho triumfu |
Ďaleko pred cieľom to vie aj Vincenzo Nibali. Taliansky cyklista dorazil na Tour de France ako obhajca prvenstva, ale v klasifikácii sa mu nedarilo podľa predstáv. V nedohľadne boli aj stupne víťazov, preto sa zameral najmä na etapový triumf. A správny deň prišiel v jeho podaní v devätnástej etape s kopcami Col du Chaussy (15,4 km; 6,3 %), Col de la Croix de Fer (22,4 km; 6,9 %), Col du Mollard (5,7 km; 6,8 %) a cieľovým výstupom La Toussuire (18 km; 6,1 %). Nibali už nebol hrozbou pre lídrov klasifikácie, preto mu bolo umožnené atakovať už na Col de la Croix de Fer približne 58 kilometrov pred cieľom.
Veľmi rýchlo sa dokázal vzdialiť ostatným favoritom a jeho pokus nemotivoval nikoho ďalšieho z hlavnej skupiny. V pôvodnom úniku podával najlepší výkon Pierre Rolland a obidvaja jazdci sa spojili na čele pretekov po kopci Col du Mollard. Nibali potom využil pomoc francúzskeho jazdca v prípravnej fáze pred La Toussuire, ale na samotnom cieľovom stúpaní bol oveľa silnejší a takmer v plnom znení absolvoval tento výstup v sólovej jazde. Aj keď sa mu nepodarilo v klasifikácii dostať sa na pódium, nebojácny etapový triumf na La Toussiere bol hodný obhajcu prvenstva.
| Nibali víťazí na TdF |
