Tímy na Tour: Sky opäť dominoval, LottoNL s najlepšou GT, DiData sklamaním

 

 

 

V uplynulých týždňoch sme na francúzskych cestách opäť videli perfektne namazanú mašinu Sky. Každý z jej ôsmich dielov mal dôležité poslanie a hoci sa ten najslabší zasa pokazil a vylúčili ho, Rowe s Castroviejom si robotu rozdelili aj za Moscona. Hoci v tímovej časovke prekvapujúco nezvíťazili (že na to mali mať , jasne ukázala časovka jednotlivcov, kde boli o triedu rýchlejší ako ostatní), celú Tour pôsobili suverénne. Nerozhodila ich ani etapa do Roubaix, kde takmer všetci aspoň raz spadli a zdalo sa, že niektorí by mohli mať aj následky. Ale nestalo sa. Všetci domestici odviedli perfektnú robotu a často vznikali situácie, keď boli v skupine favoritov ešte piati a z ostatných tímov už iba lídri.

 

Všetkým sa ukážkovo odmenil Geraint Thomas. Po rokoch približovania sa už vyšiel na vrchol a predviedol dominantnosť na úrovni Froome 2013 a 2016. Treba však pripomenúť, že mu šťastie doslova šlo oproti a za celú Tour nemal najmenší problém. Inak by to rozhodne tak jednoznačne nevyzeralo. Ak by sme všetkým odrátali pády, defekty a TTT, do piatich minút straty by sa dostali siedmi jeho súperi. Takéto nemiestne filozofovanie ale nie je podstatné a nemá znižovať jeho skvelý výkon. Bol najsilnejší na La Rosiére, Alpe d'Huez a keby nepúšťali nepodstatných súperov, zrejme aj na Col de Portet. Zaslúžil si vyhrať a rozptýlil debaty, či vyhral najsilnejší. Pôsobil sympaticky, pustil aj slzičky, poskytol pár emočných rozhovorov a najmä vypálil rybník zástupu Froomových súperov, ktorí čakali na Tour, ktorú už konečne nevyhrá. Správne tušili, že toto je ona.

 

 

Geraint Thomas víťazom Tour (© Courtesy UAE Team Emirates / SprintCycling)

 

 

Chris Froome podal po Gire aj napriek veľkej nepriazni fanúšikov ďalší skvelý výkon, ale v rozhodujúcich momentoch nebol taký silný ako Thomas s Dumoulinom. Na soka z Gira mu ale chýbalo iba máličko a myslíme si, že toto nebol ich posledný boj. Chris začal Tour s veľkým varovaním, keď hneď v úvodnej etape spadol a stratil takmer minútu. Rýchlo sa ale otriasol a keďže ostával vzadu, nebola na neho smerovaná pozornosť. Možno mu to aj vyhovovalo. V Alpách sa dostal do žltého dresu Thomas a stále mohol ostávať v ústraní. Potom mu pár dní trvalo, kým pochopil, že jeho kolega je silnejší a tento rok mu to "nevydá". V závere Tour už pochopil, že radšej nech vyhrá jeho parťák než súper a presmeroval myšlienky k manželke. Odišiel unavený a šťastný, že to má za sebou. Je to iba druhá Froomova prehra za tri roky, hoci na Vueltu 2016 proti oddýchnutému Quintanovi nenastupoval s veľkými šancami. Ak sa s tým vyrovnal tak, ako sa to zdalo pred kamerami, klobúk dole, prekvapil nás a je to veľký šampión. Ešte ale budeme zvedaví na budúcnosť...

 

Fanúšikovia Sky dlhodobo vyčítajú, že domestici nikdy nedostávajú voľnú ruku a dokonca ani neparticipujú v únikoch, cez ktoré by potom na konci etapy pomohli lídrom. Skrátka, šablóna je daná a nemení sa. Aj to je jeden z dôvodov, prečo Egan Bernal nevyhral súťaž do 25 rokov. Samozrejme, nepomohli mu ani dva pády v deviatej etape. Výkon 21-ročného mladíka sotva niekoho prekvapil. Nechceme prehánať, ale už Vuelta 2019 môže byť jeho. Dovtedy je však ďaleko, okolnosti budú rôzne. Michal Kwiatkowski opäť dostal priestor na vlastný výsledok iba v časovke, no rovnako ako vlani, mega formu môže využiť v San Sebastiane. Ostatní podali štandardne perfektný domestikovský výkon.

 

 

Chris Froome bral svoj osud športovo (© SprintCycling / Movistar Team)

 

 

 

Holandský celok dlhodobo patrí do horšej polovice tímov World Tour na Grand Tours. Podarilo sa im viacero umiestnení v Top 10 i etapových víťazstiev, na ktoré mohli byť hrdí (napr. vlani na Champs-Elysées), no úspechy sa dávkovali postupne. Na tejto Tour ale zanechali obrovskú stopu. Začali nenápadne, až zle. V TTT dostali 1:15, Groenewegenovi sa nedarilo. Mladý Holanďan sa už dostal pod paľbu kritiky. Potom ale prišla siedma s ôsmou etapou a Dylan Groenewegen porazil šprintérsku konkurenciu. To bolo z jeho strany všetko a onedlho cestoval domov.

 

V druhom týždni sa vynorila vrchárska dvojka, ktorá rovnako ako Thomas nemala v úvodnom týždni žiadne problémy, ale kvôli časovke družstiev bola vzadu a nevzbudzovala pozornosť. Steven Kruijswijk sa po hviezdnom Gire 2016 už k lepšiemu ako deviatemu miestu (Vuelta 2017) nedostal a Primož Roglič iba skúšal ísť Grand Tour na celkové poradie. Slovinec v Alpách najlepším stačil, ale ešte to nemuselo nič znamenať, Holanďan na La Rosiére aj Alpe d'Huez spolu stratil na Thomasa presne dve minúty. No v Pyrenejách sa obaja ešte zlepšili, párkrát dokonca vyskúšali Sky a hoci im niektorí fanúšikovia vytkli nekoordinovanosť či sebeckosť, treba si uvedomiť, že ich tím ani oni samotní ešte neboli v takejto situácii dvojlíderstva na GT.

Málokto si ešte spomenie, že Roglič bol najrýchlejší aj v dojazde do Mende, kde vyhral únik. Na takého Landu tam získal cez pol minúty. No a podmanil si poslednú horskú etapu tým skvelým zjazdom vďaka čomu sa dostal až na pódium, no zvláštne je, že časovky v závere GT mu nejdú. V týždenných etapákoch ich vyhráva ako na bežiacom páse a dokonca už má triumf aj na Gire, ale bolo to v prvom týždni. Vo všetkých troch časovkách v závere GT sklamal. Štvrté miesto je ale vysokým nadštandardom, ktorý ho v budúcnosti oprávňuje myslieť aj na najväčšie úspechy a kde sa zastaví jeho potenciál, nie je jasné. Je to príklad superkomplexného pretekára. Navyše, z pozičnej jazdy ho vyškolila 14. etapa, v ktorej zaostal na vetre a spolu s kolegami mal čo robiť, aby sa vrátil. Za tri týždne získal skúseností na nezaplatenie. Aj Kruijswijk si zaslúži uznanie za piate miesto a zdolanie Bardeta či celého Movistaru. A nezabúdajme ani na dvanástu etapu, kde predviedol obdivuhodný únik a získal aj cenu pre najbojovnejšieho pretekára. LottoNL - Jumbo má za sebou najlepšiu GT histórie a asi nikto nečakal, že sa im bude tak dariť.

 

 

Steven Kruijswijk počas pretekov (© Slipstream Sports / Cor Vos)

 

 

 

Quick-Step dlhodobo nie je iba dobrým tímom na klasiky, ale aj Grand Tours. Po šialenom minulom roku, keď na pretekoch veľkej trojky vyhrali sedemnásť etáp, už táto sezóna nie je taká úspešná, ale aj doterajších deväť triumfov je ako z ríše snov. Už ôsmy raz po sebe vyhrali aspoň jednu etapu, tentoraz štyri. O prvé dve sa postaral Fernando Gaviria, ktorý ako jediný šprintér hneď od začiatku napĺňal očakávania a podmanil si prvý aj štvrtý deň. Bol najrýchlejší. Obliekol sa aj do žltého dresu, ktorý taký Cavendish naháňal desať rokov, o zelený ho pripravil iba pád v druhej etape, kde sa dostal do veľkého bodového nepomeru so Saganom. Už piaty deň s cieľom do mierneho stúpania, kde sa vôbec neobjavil, naznačil, že s Petrom o dres súťažiť nebude, pretože nie je to iba o rovinách. V Chartres jediný raz prehral špurt (s Groenewegenom) a potom sa už vytratil. V Top 10 bol prvý týždeň iba trikrát, Sagan osemkrát, vždy. Takto nevyzerá najväčší favorit na zelený dres. V dvanástej etape odstúpil.

 

Potom prišiel na scénu Julian Alaphilippe, ktorý v druhom i treťom týždni bil súperov v stúpaniach a vo vrchárskej súťaži získal 170 bodov. Šiel po nej saganovským spôsobom, ako buldog. Nič nevypúšťal a aj keď v závere mohol, nejazdil defenzívne. Bojoval aj o etapy, vyhral po oboch voľných dňoch a zjazdoch, v Le Grand-Bornand i Bagnéres-de-Luchon. Okrem toho pridal aj druhé, tretie, štvrté a piate miesto. Rýchlo sa zabudlo, že nevyhral tam, kde bol najväčším favoritom - na Mur de Bretagne. Prežil úžasnú Tour. Spolu s Thomasom i Saganom bol najvýraznejším borcom celej Tour, dokonca možno ich aj prekonal. V úniku bol najčastejšie zo všetkých, nechal na trati najvýraznejšiu francúzsku pečať. Toto hula-hop pretekanie ho zjavne baví, no podľa nás z toho o pár rokov predsa len vyrastie a skúsi sa špecializovať na GC. Ešte predtým bude ďalej prenasledovať monumentálny triumf.

 

Veľmi peknú Tour prežil aj Bob Jungels, hoci jedenáste miesto určite nebolo tým, v čo dúfal. Keďže je to momentálne jediný žolík Lefevera na GC, čaká sa od neho veľa. Nemusí byť ale každý rok ideálny a v tomto ho ospravedlňuje triumf na L-B-L. Keďže sa zdá, že Belgičania každý rok mierne znižujú rozpočet, zrejme veľkú hviezdu do kopcov nepritiahnu, takže Jungels s Alaphilippom ostávajú jedinými nádejmi kým sa nevypracujú Schachmann s Masom. Phil Gilbert aj Yves Lampaert tiež príkladne bojovali. Jeden v únikoch, druhý ukážkovo zvládol etapu do Roubaix a potom sa skúšal dostať do šprintov. Tiež mnohých vystrašil v Paríži.  Sklamaním je, že Maximiliano Richeze po odstúpení Gaviriu nevyužil životnú šancu, no jeho práca v úvode Tour bola skvelá. Quick-Step bol opäť celú Tour veľmi výrazný aj na rozmanitých terénoch.

 

 

Julian Alaphilippe v Paríži (© Quick-Step Floors Cycling Team / Getty Images)

 

 

 

Napriek tomu, že v najsilnejšej zostave každý očakával od Movistaru viac a sklamanie sa nieslo tímom aj fanúšikmi, musíme konštatovať, že bol jedným z najlepších celkov na Tour. Celé preteky držali pretekára v Top 10, napokon sa tam umiestnili dvaja. Vyhrali jednu z najťažších etáp a podmanili si aj tímovú klasifikáciu. Ako tím najviac unikali aj trápili Sky, hoci je pravdou, že v Pyrenejách ich už na Landovu hodinu vpredu nebrali ako relevantných súperov.

 

Mikel Landa patril medzi tých, ktorým sa v úvode problémy vyhli. Spadol ale v deviatej etape a na tento moment spomínal v každom svojom vyhlásení až do konca Tour. Toto vyplakávanie mu ideálne nezlepšilo imidž. Navyše, po páde si ešte počínal lepšie ako v závere Tour. Veď si pamätáme, že na Alpe d'Huez bol skvelý. Celý čas ale ostával v druhej polovici najlepšej desiatky a hoci súperov vystrašil na Tourmalete, kde virtuálne skákal na pódium, nebol to Landa z Gira 2015 alebo Tour 2017. Dokonca v časovke prekvapujúco padol cez Bardeta na siedmu pozíciu. Prestup zo Sky ani jemu zatiaľ nepomohol. Okrem Baskicka, kde bol druhý, nemá oslnivý výsledok, no ešte nie je všetkým dňom koniec.

 

Nairo Quintana prežil zvláštnu Tour. Na jednej strane frustrujúcu, lebo kvôli technickým problémom i TTT riešil hneď v úvode veľkú stratu. V závere ešte aj spadol, v poslednej horskej previerke dostal sedem minút a po slabučkom výkone v časovke padol na konečnú desiatu pozíciu, no aspoň vyhral etapu. A nie hocijakú. Jednoznačne si podmanil Col du Portet. Nielen s Tour nemôže byť spokojný, ale tento triumf bol zároveň aj jeho jediným v celej sezóne, takže na Vuelte bude mať čo robiť, aby vylepšil obraz tohto roka. Teoreticky ale môže prekvapiť na MS.

 

Aj keď tomu niektorí fanúšikovia verili, Alejandro Valverde napokon nemal na najlepších a zdá sa, že jeho boj o pódium na GT už je v jeho kariére zavŕšený. V poslednom období mal najlepšie nohy vlani, trať mu veľmi sedela, no spadol už po štyroch kilometroch. Teraz bol tretí na Mur de Bretagne a často útočil, veď v bodovacej súťaži z vrchárov boli lepší iba Thomas s Martinom. No v závere sa už prezentoval iba ako superdomestik. Tiež sa nedostal do obľúbeného špurtu favoritov o triumf v etape. Celkovo skončil štrnásty.

 

Veľkú pochvalu si zaslúži dvojica Marc Soler - Andrej Amador. Hoci nevyhrali, obaja boli tímu mimoriadne platní v tímovej klasifikácii i ako pomocníci. Aj Daniele Bennati bol zapamätateľný. V porovnaní s ostatnými celkami bol opäť Movistar vysoko nadpriemerný.

 

 

Mikel Landa s Alejandrom Valverdem (© SprintCycling / Movistar Team)

 

 

 

Bora sa v prestížnom pelotóne udomácnila na výbornú a málokto si uvedomuje, že zatiaľ vyhrali etapu na všetkých GT. Opäť bol ich jasne najvýraznejšou postavou Peter Sagan. O ňom sme už písali veľa, v skratke pripomenieme, že na Tour prišiel fantasticky pripravený. Mal formu súperiť s čistými šprintérmi. Podmanil si tri etapy a aj takú, kde bol najväčším favoritom. Krátko bol v žltom. Bodovaciu súťaž ovládol suverénnym spôsobom jemu vlastným a opäť bojoval v kopcovitých etapách, hoci nemusel. Aj keď ho pád pripravil o lepší záver, môže byť maximálne spokojný. Znova mal pri sebe opory Burghardta, Ossa i Bodnara a vo väčšine etáp si Boráci ako tím počínali výborne. Pozičnou jazdou i prácou na čele pelotónu.

 

Táto Tour bola ale najmä na Saganovi, prakticky všetci ostatní borci už zažili lepšie tri týždne. Bodnar aj kvôli profilu nemal šancu v časovke, ktorú vlani vyhral. Pöstlberger mal vlani výborné Giro, ale tu sa trochu stratil. No najväčším negatívom bolo, že sa nepresadil ich kôň v celkovom poradí. Rafala Majku zastavil pád v kockovej etape a v druhom týždni sa nevedel rozbehnúť. Stratil tam veľa času. V Pyrenejách sa síce ukážkovo snažil a srdnato prenasledoval aj etapové víťazstvo, ale ak by mal formu na Top 10, zrejme by ho aj získal. Bora ale môže byť spokojná, všetci prišli do cieľa, získali tri etapy i dres.

 

 

Bora môže byť s Tour spokojná (© BORA - hansgrohe / Sprintcycling)

 

 

 

Sunweb bol prvý týždeň na veľkej hojdačke. Úvodný víkend zvládli bez problémov a tímovej časovke síce nezvíťazili, ale ani veľa nestratili. Andersen sa dostal do bieleho dresu, Dumoulin do Top 10. Vzápätí im odstúpil Matthews, ktorý by bol platným človekom aj v stredne ťažkých etapách. No a defekt pod Mur de Bretagne s následnou penalizáciou im spôsobil manko 1:13. V konečnom dôsledku ich to ale miesto v poradí nestálo.

 

Tom Dumoulin si vo zvyšku Tour počínal suverénne. Na to, že mal v nohách Giro, bol v Alpách prvým porazeným a v obávanej krátkej pyrenejskej etape sa celkovo dostal cez Frooma. V časovke tesne zvíťazil a bol veľmi šťastný. Uznal kvality Thomasa a vie, že jeho čas ešte príde. Po veľkom úspechu na vlaňajšom Gire síce na druhý celkový triumf čaká a tohtoročné dve druhé miesta sú nevďačné, ale riziko dvojkombinácie si uvedomoval. Nikoho sa Sky nebojí tak ako tohto chlapíka s obrovským potenciálom vďaka jeho komplexnosti. Je mimoriadne konštantný v kopcoch, výhodu občas skúsi získať aj zjazdom a skvelý je v ITT, no má aj tím na TTT. Na posledných šiestich GT vždy vyhral etapu. Aj keď sa dovtedy môže veľa zmeniť, všetko nasvedčuje tomu, že o rok bude na Tour najsilnejší v kariére.

 

Sunweb okolo neho pomaličky buduje aj tím. Kelderman veľmi chýbal, no Ten Dam i Haga sa pri ňom snažili byť. Andersen sa držal celý prvý týždeň a v únikoch veľmi dobrú robotu odviedol niekdajší rovinkár Nikias Arndt. Sunweb patril medzi lepšie celky, lídra hmatateľne podporili i v časovke družstiev.

 

 

Tom Dumoulin na pódiu (© Cor Vos | Team Sunweb)

 

 

 

Francúzi dlhodobo obetujú Giro, kde patria medzi najslabšie celky, aby využili všetok svoj potenciál na Tour. Táto taktika sa im aj tento rok viac-menej podarila, no chceli viac. Romain Bardet predstavuje istotu, veď jednociferný výsledok dosiahol už piaty raz v rade. No nevyhol sa rôznym problémom. Pod Mur de Bretagne musel meniť bicykel, trápil sa na kockách i v TTT a po prvom týždni hlásil dve minúty hlúpej straty. Alpy zvládol výborne, na Alpe d'Huez sa vyšplhal s Thomasom a Dumoulinom. Posúval sa dopredu a už vyzeral byť najlepší mimo Top 3. Pyreneje mu ale nevyšli a lepší sa zdali byť iní borci. V 17. etape potreboval útočiť, no snaha mu vyšla nazmar a stratil tam takmer až dve minúty. Vyzeralo to tak, že skončí ôsmy, no napokon mu ešte darčeky poslali Quintana (pád) s Landom (časovka) a šiesta pozícia je OK. Po dvoch pódiách sníval o lepšom výsledku, ale nijako nevybuchol. Nevyhral však etapu, čo sa mu naposledy stalo pred štyrmi rokmi.

 

Pierre Latour sa spomínal medzi čiernymi koňmi. Potvrdil to tak na 80 %. Nemal to jednoduché. Tím ho chcel pri Bardetovi, ale zároveň aj bojovať o biely dres, čo bola jeho posledná šanca kariéry. Oboje zvládol aj napriek tomu, že v 17. etape ho pomerne dosť zničili a Bardet z toho ani veľa nevyťažil. Celkovo bol trinásty. Treba ale povedať, že v súťaži do 25 rokov nebola tento rok taká konkurencia, ako zvyčajne býva, a Bernal, ak by chcel, s najväčšou pravdepodobnosťou by ho získal. Na to sa ale história nepýta. O rok by možno mohol dostať šancu bojovať o GC na Gire a Vuelte, no Lavenu ho zrejme bude chcieť mať pri Bardetovi.

 

Zvyšok tímu postihli odstúpenia, ale Fränka, Dilliera i Naesena sme vnímali. V Ag2r zvládli Tour dobre.

 

 

Romain Bardet v kopci (© ASO / Movistar Team)

 

 

 

Medzi tímy, ktoré sa presadili, patrí aj UAE Team Emirates. Šejkovia i vedenie by určite chceli viac, ale dobre vedia, že bolo už aj horšie a po vzniku tímu boli toto ich najlepšie tri týždne na pretekoch. Každý si všimol bojovného ducha Daniela Martina, veď ho aj ocenili najbojovnejším cyklistom celej Tour. Hoci v ňom mnohí odborníci vidia inteligentného vrchára s výborným citom pre situáciu, čo rozhodne platí, niektorým atakom sme sa ale čudovali. Napríklad tomu v desiatej etape. Absolutórium si zaslúži za jasný triumf na Mur de Bretagne a fanúšikovia ho isto radi videli v ataku aj počas najkratšej etapy, kde nestačil iba na Quintanu a tiež získal čas na favoritov. Ostal však v roli smoliara. Spadol v najnudnejšej a najrovinatejšej ôsmej etape, kde stratil nielen čas, ale musel riešiť aj zdravotné komplikácie. Problémy mal aj v nezmyselnej 14. etape, kde dostal defekt tesne pred cieľom a nakúpil dve minúty. Ak k tomu prirátame aj stratu z TTT, na lepšie ako ôsme miesto to vytlačiť nemohol.

 

Na druhom rýchlom fronte bojoval Alexander Kristoff. Hoci bol zo starej generácie šprintérov najlepší a celkom aj konzistentný, počas celej Tour sa presadzovali mladí. V jedinom špurte druhého týždňa už nestačil iba na Sagana. No predsa len sa dočkal triumfu, a to v ten najsprávnejší okamih. Na Champs-Elysées bol viackrát blízko, no až tentoraz mu to vyšlo. Nestranní fanúšikovia mu to isto dopriali. V bodovačke bol druhý, teda dokumentoval svoju vyrovnanosť. Podľa nás môžu byť spokojní s tým, ako sa prezentovali na najdôležitejších pretekoch roka.

 

Zvyšok tímu sa príliš neukázal. Atapuma bol čajový už na Gire, tu to len umocnil. Marcato už nie je čo býval, aj Durašek ostal dlžný svojej povesti. Oliviero Troia? To je kto? Taký bol na Tour a prišiel až do Paríža?

 

 

Daniel Martin na Mur de Bretagne (© Courtesy UAE Team Emirates / SprintCycling)

 

 

 

Po nečakane dobrom Gire až s dvomi ľuďmi v Top 10 prišla na rad Tour, kde sa ukázal odchod Nibaliho a neskôr Arua v plnej kráse. Jakob Fuglsang síce vyzeral skvelo a bol dokonca štvrtý celkovo, vyhýbali sa mu všetky problémy, no hneď v prvej ťažkej etape mal veľkú krízu a dostal štyri minúty. Potom síce jazdil pekne a viac-menej stačil súperom, no druhá veľká kríza prišla posledný horský deň. V Rogličovej etape nakúpil až sedem minút. Takéto výkyvy, hoci boli iba dva, si pretekár dovoliť nemôže. Na lepšie ako dvanáste miesto to nestačilo.

 

Astana sa ale ukázala aj mimo lídra. Uspela v dvoch únikoch na konci prostredného týždňa. Omar Fraile porazil Alaphilippa v dojazde do Mende a v tak silnom a početnom úniku musíte byť naozaj dobrý, aby ste práve vy vyhrali. V Carcassonne sa tešil Magnus Cort, ktorý už predtým udivoval v kopcoch. Spolu s Michaelom Valgrenom mali situáciu plne v rukách a poradili si so súpermi. Od tohto Dána v životnej sezóne sa možno čakalo trošku viac, ale pokojne to mohol byť on s triumfom namiesto Corta, tak im to len vyšlo. V záverečnom týždni bolo vidieť aj Tanela Kangerta. Dobrá Tour aj pre Astanu, mohlo byť horšie. Škoda odstúpenia LL Sáncheza už na druhý deň.

 

 

Omar Fraile a jeho triumf (© Courtesy Astana Pro Team / @BettiniPhoto)

 

  V BMC to výborne začalo. Skvele zvládli tímovú časovku a hoci sa Richie Porte zaradil medzi tých, ktorí v úvode pretekov stratili, nevnímali to ako veľký problém a tešili sa zo žltého dresu. Ten si Greg Van Avermaet paradoxne obliekol v sezóne, v ktorej mu vždy chýbalo pocestné percento výkonu. To však ostalo v platnosti v súvislosti s etapovým vavrínom. Najbližšie bol určite v Roubaix, kde ho ošpurtoval Degenkolb. Veľmi sympaticky sa mu podarilo predĺžiť počet dní v žltom až na osem únikom v desiatej etape, no Alaphilippe bol lepší. Potom sa ešte dvakrát objavil v unikajúcej skupine, ale už nemal nohy na akýkoľvek výsledok.

 

Porteho odstúpenie znamená, že počas svojej trojročnej misie nezlomil kliadbu na Tour. Priestor tak dostal v Kalifornii živou vodou pokropený Tejay Van Garderen. Nevyužil ho. Celý prvý týždeň bol tretí celkovo, no zlomila ho práve tá deviata etapa. Dvakrát spadol a z rán na tele i duši sa počas celej Tour nedostal. V únikoch bol jalový. Niečo sa snažil vymyslieť Damiano Caruso, no aj ten si z prvého týždňa priniesol deväť minút straty a pretekal veľmi nekonzistentne. Po skvelom výkone na La Rosiére vybuchol na Alpe d'Huez a to isté v Pyrenejách. Vyšlo mu to na dvadsiatu pozíciu, čo je na najlepšieho pretekára BMC strašne málo. Simona Gerransa v BMC akoby úplne zabili. Küng + Schär = nejaké úniky, O.K.

 

 

Greg Van Avermaet v žltom (© Slipstream Sports / Cor Vos)

 

 

 

Spomedzi tímov, ktoré odišli z Tour s dlhým nosom sme najvyššie umiestnili Direct Energie, pretože sa im nedala uprieť bojovnosť. Neustále boli v úniku a aj keď tam stále pohoreli, bolo ich veľmi vidieť. Niekedy až zbytočne plytvali silami, Lilian Calmejane by vedel rozprávať... On mal aj najbližšie k výsledku. V etape do Carcassonne ho ale tímy s dvomi ľuďmi vyšachovali z hry ako malého chlapca a v cieli sa rozplakal. Veľmi dobre šiel aj Rein Tääramäe do Le Grand-Bornand. Z 21-členného úniku boli lepší iba dvaja, no tiež to chvíľu zbytočne skúšal sám. Ostatní sa ukázali na rovinách, kde šlo iba o reklamu. V prvom týždni boli až päťkrát ocenení ako najbojovnejší pretekári, ale akonáhle sa prišlo do kopcov, už si nepípli. Tiež nedokázali špurtovať. Za Coquarda nemajú žiadnu náhradu. Chavanel hral akéhosi maskota.

 

 

 

 

 

Austrálčania stále nie sú schopní miešať karty na dvoch GT za sebou. Na Gire zanechali perfektný dojem piatimi triumfami a možno majú pred sebou vydarenú Vueltu, ale postaviť Tour iba na Adama Yatesa bola chyba. Je pravdou, že nič nenasvedčovalo jeho výbuchu, veď na Dauphiné bol skvelý a silnejší ako Bardet aj Martin, no v kopcoch strácal hneď od prvej ťažšej etapy. Absolútne mu preteky nevyšli. Korunoval to aj smolný pád v zjazde do Bagnéres-de-Luchon, keď viedol a živil malú nádej, že ho už Alaphilippe nedocvakne. Mikel Nieve nebol po náročnom Gire pripravený prevziať rolu lídra a bola na ňom zreteľná únava. Zvyšok zostavy bol ale postavený zvláštne, akoby Ewana nechali doma, ale jeho ľudí tam nechali. Durbridge, Hayman, Hepburn, Howson, Impey, veď to sú ľudia na roviny. Fajn, šli výborne TTT, no potom už skákali do rovinatých únikov bez šancí. Apropo Impey. Skvelý na TDU či Dauphine, slušný v Katalánsku, ale na Tour spôsobil pád v druhej etape a nepresadil sa. Nedá sa ale napriek všetkému povedať, že Mitchelton bol v uplynulých týždňoch neviditeľný. Boli aj horšie celky.

 

 

 

Po vyhodení Bouhanniho zo zostavy sa veľa čakalo od Christopha Laporta, ktorý v tejto sezóne "válil", no ukázalo sa, aký rozdiel sú francúzske 1.1, 2.1 a Stará dáma. Špurt mu vyšiel iba v predposlednom hromadnom dojazde do Pau, kde nestačil na Démara, no okrem toho bol už iba trikrát piaty a do viacerých špurtov sa nedostal. Vzhľadom na exodus súperov to je trestuhodne málo. Dovolíme si tvrdiť, že Bouhanni by si počínal lepšie už len vďaka skúsenostiam a jemu typickému nasrdeniu. Cedric Vasseur si to ale trošku skomplikoval, pretože do budúcnosti ráta už len s ním. Bouhanni by mal posilniť konkurenčný Vital Concept. Zvyšok tímu bojoval v únikoch. Tie rovinaté príliš za zmienku nestoja. Tie ostatné ukázali Navarra, Herradu či Pereza v dobrom svetle, ale bez hmateteľného výsledku. Cofidisu sa dokonca vyhlo aj ocenenie pre najbojovnejšieho pretekára etapy.