Tím Bora - hansgrohe napreduje, v ročníku ho ťahali najmä rýchli jazdci

Zoskupenie vstúpilo v minulom roku do WT so smelými plánmi a s vysokými ambíciami, preto angažovali vtedajšieho úradujúceho majstra sveta Petra Sagana. Slovenský cyklista perfektne zapadol do koncepcie tímu a okrem zbierania športových úspechov mal veľký motivačný dopad na svojich spolujazdcov. Výbornú sezónu prežil Pascal Ackermann, cenné triumfy priniesol do zostavy Sam Bennett a Emanuel Buchmann s Patrickom Konradom ukázali značný potenciál jazdca na celkové poradie.

 

 

 

 

Je zaujímavé, že takmer všetky triumfy zariadili šprintéri, len v štyroch prípadoch dvíhali ruky nad hlavu typologicky iní borci (dvakrát McCarthy, Kennaugh, Mühlberger). Sedem víťazstiev vybojoval Sam Bennett, no írsky cyklista neprežil ani zďaleka ideálnu sezónu. Na Paríž - Nice ochorel a trvalo mu dlhšiu dobu, kým sa dostal späť do pohody, ale na Gire to rozpálil v plnej forme. Spolu s Vivianim dominoval v hromadných šprintoch, vyhral tri etapy, svoje prvé na GT, a okrem toho sa dostal päťkrát na pódium. Tieto výborné výsledky ešte potvrdil triumfom na jednorazovke Rund um Köln, ale potom si musel počkať štyri mesiace, kým sa opäť tešil na páske. Tri výhry na Okolo Turecka však stáli za to a v silnej šprintérskej konkurencii v Bora - hansgrohe upevnil svoju pozíciu.

 

 

Sam Bennett vyhráva siedmu etapu na Gire

 

Bennett sa musel mať na pozore, lebo do popredia sa začal tlačiť nemecký rýchlik Pascal Ackermann, ktorý ako 24-ročný zbieral dôležité víťazstvá. Kým v minulom roku neuchmatol ani jeden triumf, tentoraz sa mu to podarilo deväťkrát. Na prvý úspech čakal až do konca apríla a v Romandii vybojoval svoj prvý triumf v kariére na WT podujatí. Následne nabral poriadnu fazónu a ovládol jednu etapu na Dauphiné, stal sa  nemeckým šampiónom v cestných pretekoch a v majstrovskom drese ihneď pokoril klasiku Prudential RideLondon, kde nechal za sebou silných konkurentov ako Viviani či Nizzolo. Čuch na jednorazovky potvrdil aj na Brussels Cycling Classic a GP de Fourmies, kde bol takisto na páske najrýchlejší, a jeden triumf ešte stihol ukoristiť na Tour of Guangxi. Ackermann sa systematickou prácou dostal v tomto roku na vysokú úroveň a je veľký predpoklad, že jeho kvalita v šprintoch bude naberať ešte väčšiu údernosť.

Dôležitým zložkou úspechu obidvoch šprintérov bol Rüdiger Selig, spolu s Maximilianom Richezem považovaný za najlepšieho rozbiehača šprintu vo svetovom pelotóne.  Nemecký cyklista sa dokáže parádne zorientovať v posledných stovkách metrov hromadného dojazdu pelotónu, čo je vždy potrebný faktor pre úspech tímu. V sezóne vyhral aj jednu etapu, na Okolo Slovenska. Na našich cestách sa raz presadil aj Matteo Pelucchi a bolo to vôbec jeho prvé víťazstvo počas dvojročného pôsobenia v nemeckej zostave.

 

 

 

Z hľadiska klasifikácie na etapových pretekoch mal najvyššie ambície Rafal Majka. Jeho najlepším výsledkom však bolo piate miesto na Abu Dhabi Tour. Do najlepšej desiatky sa dostal ešte v San Juane, Kalifornii a Slovinsku, ale na Grand Tour sa mu príliš nedarilo. Na TdF hneď v prvej alpskej previerke zistil, že úroveň mnohých favoritov je mimoriadne vysoká, preto sa musel zamerať na etapový triumf. Neúspešne. Bližšie k nemu bol na Vuelte, na La Camperona mu chýbal len kúsoček, aby zvíťazil, ale poľský jazdec obišiel na trojtýždňových podujatiach naprázdno a pamätá aj lepšie časy na tomto fóre. No nikto nemôže namietať proti tomu, že v mnohých prípadoch jazdil v únikoch veľmi aktívne.

 

 

Rafal Majka a dojazd na La Camperona

 

Lepšie výsledky sa čakali aj do Davideho Formola.  25-ročný taliansky cyklista sa prepracoval do Top 10 na Abu Dhabi Tour a Tirrene, plus vybojoval siedme miesto na L-B-L, čo boli všetko sľubné predstavenia pred Girom. Na domácej GT nesplnil očakávania a len horko-ťažko sa približoval k najlepšej desiatke, najviac mu asi chutila pamätná devätnásta etapa, v ktorej na rozdiel od mnohých súperov podal svoj najlepší výkon na podujatí. Napokon finišoval na desiatom mieste, ale za tento výsledok musí poďakovať Pinotovmu výbuchu v predposlednej etape. Potom dosiahol ôsme miesto v poradí na Okolo Poľska, ale na Vuelte bol takmer neviditeľný. Jeden z najväčších talentov na celkové poradie nenaplnil svoj potenciál v prvej sezóne v Bore, ale v budúcom roku sa to môže všetko zmeniť.

Vo výkonnostnom napredovaní pokračoval Emanuel Buchmann. Nemecký jazdec sa dostal pri každej účasti na etapovom podujatí World Tour do najlepšej desiatky. Najvyššie skončil v silne obsadenom Baskicku (štvrté miesto) a výborne si počínal aj na Dauphiné, kde viac ako zdatne sekundoval  hlavným favoritom smerujúcich na TdF. Kvôli slabej TTT nemohol skončiť lepšie ako šiesty v poradí. Okrem toho sa objavil medzi najlepšími aj na Abu Dhabi Tour,  v Romandii a Poľsku. Celoročne výborná forma ho radila medzi zaujímavých jazdcov na Vuelte, ale po zvládnutom prvom týždni sa dostal do problémov v rozhodujúcich horských etapách a musel prijať  dvanástu priečku v GC. Určite mal vyššie ciele, ale získal dôležité skúsenosti, ktoré mu veľmi pomôžu už na tej nasledujúcej Grand Tour.

 

 

Na Gire sa vytiahol Patrick Konrad, siedmou priečkou v klasifikácii dosiahol svoje kariérne maximum. Medzi najlepšími finišoval aj v Baskicku a na Paríž - Nice, Bora tak môže počítať aj s touto kartou na etapových podujatiach. Prvá sezóna v nemeckom tíme nevyšla Petrovi Kennaughovi, ktorému vzišlo z líderskej pozície na GT z výkonnostných dôvodov. Počas celej sezóny sa trápil a aj keď na jej konci predviedol niekoľko svetlých momentov (ovládol jednorazovku Grand Prix Cerami), v tej nasledujúcej bude musieť bezpodmienečne ukázať svoje majstrovstvo. Pokračovalo trápenie Leopolda Königa, český jazdec naposledy pretekal na Tirrene a odvtedy sa venoval len svojim zdravotným problémom.

 

 

V podpore pre Petra Sagana hral jednoznačne prím Daniel Oss, taliansky jazdec mu sekundoval pri všetkých triumfoch (s výnimkou slovenského šampionátu), ktoré dosiahol v tomto ročníku. Najcennejšie služby odvádzal na jarných klasikách. Na E3 pomáhal Saganovi likvidovať nástupy Quick-Step Floors ďaleko pred cieľom, potom pri ňom zostal dlhú dobu na Okolo Flámska a skupinu favoritov držal na uzde (Terpstra zaútočil len vtedy, keď už bol Oss totálne vyčerpaný), a cenné služby  odviedol aj na Paríž - Roubaix, keď po Saganovom rozhodujúcom ataku úspešne pochytal ďalšie nástupy ostatných favoritov. Jeho angažovanie bolo vynikajúcou voľbou, preto zostane v tíme až do roku 2021 rovnako ako Peter Sagan.

Na klasikách sa prezentoval vo veľmi dobrom svetle aj Marcus Burghardt, ktorý zostával pri svojom lídrovi dlhú dobu, a spoľahlivé výkony predvádzal aj Maciej Bodnar.  Svoje miesto na najdôležitejších klasikách si zastal Juraj Sagan, ktorý dokázal ťahať pelotón a kontrolovať úniky veľmi dlhý čas. Na TdF tentoraz chýbal, nepomohlo mu zníženie počtu cyklistov v jednom celku. Michael Kolář ukončil kariéru po strate motivácie a rozlúčil sa bronzovou medailou z národného šampionátu. Erika Bašku zastavili zdravotné problémy a svoj najlepší výsledok tak dosiahol hneď skraja ročníka na podujatí Trofeo Palma, kde ho v šprinte porazil iba John Degenkolb. 24-ročný chce napredovať a veľmi mu pomohlo, že Bora aj s ním podpísala zmluvu až do konca sezóny 2021.