Tímy na Tour: Jumbo s mimoriadnym výkonom, viaceré celky len prehĺbili trápenie

 

 

 

Tieto tímové súhrny robievame od roku 2014, ale nikdy sme na francúzskych cestach nevideli nič také, ako teraz predviedli borci Jumbo - Visma. V redakcii sme žartovali, že plný počet piatich hviezdičiek už od nás získajú bez ohľadu na to, či sa Kruijswijk na to pódium napokon dostane, alebo nie. Dosiaľ najlepšiu GT zažili žltí vlani na Tour, keď boli druhým najlepším celkom v našom hodnotení. Slušne im vyšla aj následná Vuelta a posledné Giro, ale výkony na aktuálnej Tour dotiahli do úžasných rozmerov. Mnohí sa čudovali, prečo ide na Tour Kruijswijk, Groenewegen aj Van Aert, či si tam nebudú zavadzať. A prvú etapu s klasickou žltou slávou uchmatol Mike Teunissen. To vážne???

 

V posledných štyroch TTT na Tour sa vždy minimálne prvé tri tímy vošli do piatich sekúnd odstupu. Teraz na krátkej trati holandský celok porazil druhý najlepší Ineos o dvadsať sekúnd. Naposledy taký veľký odstup bol na Tour pred pätnástimi rokmi, kde konkurenciu zdemoloval US Postal Service s najslávnejšími menami na čele. Dalo sa čakať, že sa proti Jumbu vytiahnu ketóny. Keďže sú na ne názory všelijaké, ťažko od klávesnice čokoľvek usudzovať. Ale bola to jedna z tém na Tour.

 

 

Jumbo - Visma v TTT (© A.S.O. / Pauline Ballet)

 

 

Prvá časť pretekov patrila okrem Teunissena ešte aj Dylanovi Groenewegenovi, ktorý bol najrýchlejší na siedmy deň, a Woutovi Van Aertovi, ktorý získal štvrtý triumf pre tím už v desiatej etape a dotvoril kolorit rôznych šprintérskych víťazov. Zbabrali to iba v jedinej etape, keď naspeedovaný Teunissen špurtoval vedľa Groenewegena, ale večer si to iste vysvetlili a 26-ročná kométa posledných mesiacov z Tour poslušne "zmizla". Už len pomáhala. Ale na BinckBank sa možno vráti v plnej sile. Pokazil to ešte Van Aert v časovke. Bol to veľmi nepríjemný moment, najhorší na celej Tour. Určite bol veľmi motivovaný, a to niekedy býva zradné. Škoda, že sme ho tak nemohli vidieť v niektorom zaujímavom úniku.

 

Potom už prevzal žezlo Steven Kruijswijk a jeho družina. Už v samotnej časovke šiel výborne so šiestym časom. Určite nikto nečakal, že Bennett s De Plusom budú schopní konkurovať v práci Ineosu. Šlo im to skvelo. Nebola to taká bezchybná mašina, ako to vedia u Britov. Mali aj slabšie etapy, ale líder tímu sa na nich mohol spoľahnúť a najmä ich výkon na Tourmalete bol skvostný. Samotný Kruijswijk však v ten deň a ani žiadny iný nezvíťazil. Stále bol niekto silnejší. To platilo aj v celkovom poradí, keď sa postupne cez neho dostali Bernal s Thomasom. Pre Alpami už Lance Armstrong videl v Kruijswijkovi víťaza, ale bol príliš pasívny na to, aby sa dopracoval k maillot jaune. Skôr bránil pódium pred Buchmannom, na ktorého v časovkách získal až 80 sekúnd a napokon mu ostalo 25.

 

Jumbo-Visma zrejme čaká skvelá budúcnosť. Na Vueltu je opäť pripravený Roglič, špekuluje sa o prestupe Dumoulina. Uvidíme, kde sa zastaví aktuálne najlepšia séria šiestich umiestnení v Top 10 na Grand Tours v rade. Na toto je špecialistom Movistar, ktorý ale pokazil Vueltu 2017.

 

 

 

 

Výkon Ineosu ovplyvnil pád Chrisa Frooma, ktorý nechýbal v zostave tohto celku na všetkých úspešných francúzskych ťaženiach. Určite je pravdou, že Kwiatkowski a Moscon jazdili akoby na pol plynu. Horšie momenty mali aj Poels s Castroviejom. Ale treba povedať, že dosiaľ najlepšiu pomoc pre tím odviedol Dylan Van Baarle, ktorý šiel skvelo a občas bol dokonca silnejší ako Poels. Aj napriek mnohým posmeškom bol stále celok Davida Brailsforda veľmi silný a často udával muziku. Na čele ich nebolo vidieť tak pravidelne aj kvôli tomu, že až do samotného záveru čakali na "žlťák". Keď sa k tomu pridala absencia Frooma, problémy niektorých domestikov i obrovská motivácia Jumba s FDJ, nevyzerali tak ako v minulosti. Stále ale boli druhým najlepším celkom na Tour a hlavne, dosiahli maximum možného. Obišli ich len etapové víťazstvá, hoci Bernal bol blízko.

 

Spočiatku sa, rovnako ako vlani, zdalo, že tímová hierarchia je daná a tentoraz Geraint Thomas ide za obhajobou titulu. Z favoritov bol najsilnejší na La Planche des Belles Filles a práve tam mal Egan Bernal najhorší deň. Stratil pár zanedbateľných sekúnd, ale v kombinácii s časovkou na trinásty deň sa nožnice medzi nimi otvorili na 1:26. Thomas však vzápätí začal trpieť na nedostatok súťažných kilometrov a Kolumbijčan na veľmi vysoko položenej Tour "lietal". Ako plánu B mu tím dovoľoval atakovať, aby museli súperi reagovať. Thomas pokojne mohol ostať v defenzívnej zóne. Na Galibieri však spanikáril, lebo si uvedomil, že sa roly definitívne obracajú a vydal sa za kolegom. V obrátenom garde sa to stalo na vlaňajšej Tour s Froomom. Po etape bratovražedný súboj riešili médiá a nezabudli pripomínať ani súperi. Vtedy Doumoulin, teraz Kruijswijk. Brailsford to však v oboch prípadoch veľmi rýchlo vyriešil a od nasledujúceho dňa sa už objavili úsmevy u všetkých aktérov. Bernal bol v rozhodujúcich momentoch najsilnejší a že Thomas nepadol z druhej pozície? V kopcoch boli asi Pinot s Kruijswijkom a Buchmannom lepší, ale vybudoval si to v časovkách a súperi to Ineosu v Alpách výraznejšie neosolili.

 

 

 

 

 

Ďalším z veľmi úspešných tímov bol Quick-Step, ktorý mal vo svojich radoch zaručené osobnosti so schopnosťou vyhrávať a písať príbeh pretekov. Julian Alaphilippe sa ukázal už na tretí deň, keď ušiel celému štartovému poľu a skupina favoritov finišovala až pol minúty za ním. Katapultovalo ho to do žltého dresu a tam bojoval s výnimkou jednej etapy, keď neustrážili únik, štrnásť dní. Vzhľadom na jeho schopnosti sa to dalo čakať a podľa nás bude takýmto animátorom Tour ešte niekoľko rokov. Žltý dres s ním robil divy, triumfoval ešte aj v časovke a dokonca niektorí tvrdia, že mal na triumf i na Tourmalete, kde to Pinotovi nechal. Rovnako mohol uspieť i v dojazde do Saint-Étienne, kde to udržal De Gendt až na pásku a Julian s Thibautom finišovali za ním. Po tom všetkom vypätí, keď už v záverečných dvoch etapách "cúval", si pripísal zaslúžené piate miesto v celkovom poradí. Predpokladali sme aj zisk ocenenia pre najbojovnejšieho pretekára, aby ho mohli na Champs-Élysées dekorovať. Určite ho neradno odpisovať ani z ďalších edícií. Nemusia byť také náročné ani tak vysoko ako táto a na svoju realizáciu určite bude mať priestor. Mimochodom, náš čitateľ Fedor pre zaujímavosť zostavil akoby klasifikáciu na základe súčtu/priemeru umiestnení, ktorej Julian jasne dominoval. Ak nerátame parížsky dojazd v žiadnej etape, nebol horší ako 38., zato boli dvaja domestici, ktorí sa iba dvakrát dostali do prvej stovky.

 

 

Ale nebolo to iba o Alaphilippovi. V prvom týždni výborne pracoval aj šprintérsky vlak. Elia Viviani si s celou konkurenciou poradil vo štvrtej etape a nebyť defektu, najlepšie v celej sezóne to mal rozbehnuté aj o tri dni neskôr. Okrem toho bol prvým porazeným v Albi aj Nimes. V bodovacej súťaži skončil tretí. Veľmi dobre v kopcoch pomáhal Dries Devenyns a rozhodne mal výsledok v Top 10 na dosah Enric Mas, ktorý sa jeden deň previezol aj v bielom drese. Po časovke bol celkovo štvrtý. No choroba mu zabránila dosiahnuť na výsledok a v Pyrenejách to s ním vyzeralo na odstúpenie. No na Alaphilippovo šťastie sa z toho čiastočne dostal a v Alpách bol väčšinu času s ním. Ukázal sa aj Kasper Asgreen. Podľa očakávania bol silný v časovke a v etape s dojazdom do Gapu nestačil iba na Trentina. Je to trochu pre neho rok druhých miest - Flámsko, etapa Suisse, domáci šampionát, teraz. Quick-Step rozhodne neostal nič dlžný svojej povesti.

 

 

 

 

 

Na Tour to bol starý-dobrý Movistar. Nefungoval úplne ideálne, ale všetci borci bojovali a mohli hrať hry na rôznych frontoch. V prvej polovici Tour síce nebol výrazný, ale v každej horskej etape šiel parádne. Na Tourmalete síce utavili Naira Quintanu a po Pyrenejách bol zrelý na uterák, ale vzchopil sa zachránil to podobne ako vlani etapovým triumfom v etape s najväčším počtom nastúpaných metrov. Mikel Landa bol veľmi silný a mal pár úspešných ofenzívnych akcií. Vyšlo mu to napríklad v 15. etape. No veľa musel investovať iba do zmazávania nešťastnej straty po páde, ktorá bola až 2:09 + TTT, kde to bolo 1:05. V dvoch prípadoch zasa musel jazdiť defenzívne kvôli pokusom Quintanu. Za ideálnych okolností by bol kandidátom na pódium a mohlo to tam byť pestrejšie. No treba dodať, že o pódiu celý čas rozprával, ale v rozhodujúcich okamihoch na Col de l'Iseran aj Val Thorens neurobil nič.

 

Alejandro Valverde mal najprv úlohy super domestika, ale napokon prišli na to, že jeho kolegovia už toľko strácajú, že nebude iba pomáhať ani skúšať príliš veľké vylomeniny a aj on pôjde na celkové poradie. Vzhľadom na aktivitu Quintanu s Landom sa však dostal do zvláštneho klinča, keď mu až na jednu etapu ostala pozícia pasívne čakať s favoritmi. Raz vydržal, inokedy nie. Deviata pozícia nie je oslňujúca, už veľakrát zažil lepšie tri týždne. Ale dúhový dres reprezentoval dôstojne. Španielom sa podarilo vyhrať súťaž družstiev, pretože ako zvyčajne mali vo všetkých náročných etapách okrem sedemnástej vpredu dostatok B-čkových ľudí, ktorí šli buď na seba alebo v závere pomáhali lídrom. Výbornú robotu odviedli tradičné mená ako Andrej Amador, Marc Soler, už menej Verona s Ervitim, ale tiež ich bolo vidieť. Napriek tomu to nie je Tour, z ktorej by odchádzali náramne spokojní.

 

 

 

 

 

 

Najprv to vyzeralo tak, že Simon Yates na Tour nepôjde, v merku dlhšie mal Vueltu, no napokon sa v Mitcheltone rozhodli postaviť aj ôsmeho muža Gira, a to ich zachránilo. V prvom týždni maximálne šetril, veď už mal vyše hodinovú stratu. Dokonca aj keď bol v 12. etape v úniku, nevyzeral najlepšie, no v jednej chvíli na Hourquette d'Ancizan to rozbalil a veľmi rýchlo doskočil Bilbaa s Mühlbergerom, s ktorými sa v Bagneres-de-Bigorre úspešne pobil o triumf. Potom už bol pripravený pomáhať bratovi, ale len jeho slabé výkony mu zmenili plány a skúsil atak aj v náročnej etape s dojazdom na Prat d'Albis. Tam sa so súpermi z úniku pohral a suverénne vyhral. Ako jediný odolal favoritom. Doslova zúžitkoval bratovo trápenie. Dokonca aj v neutralizovanej 19. etape živil nádej na triumf. Budeme veľmi zvedaví na Vueltu v jeho podaní. Je niečo uplné iné jazdiť tri GT, ak ste Adamom Hansenom a takto, že útočíte na víťazstvá.

 

Druhým najsilnejším v tíme bol Matteo Trentin, ktorý síce začal špurtmi v druhej polovici Top 10, lebo na superrýchlych konkurentov jasne nemal. Ale v kopcoch šiel parádne a dvakrát bol v únikoch vynikajúci. Na etapu útočil už v 12. etape, ale napokon sa situácia vyvinula tak, že Yates bol vpredu, a tak dostal pokyn nedoťahovať tam ďalších ľudí. Zdravo ho to nasrdilo a v etape do Gap to už bola pieseň presne na jeho strunu. Asgreen, Van Avermaet, Teuns či Mollema ťahali za kratší koniec. Ukázal sa aj Daryl Impey. Juhoafričan sa blysol druhú nedeľu, keď si výborne rozložil sily v poslednom kopci a v špurte s Benootom to už bola malina. V Mitcheltone to teda bolo o troch mužoch, ktorí sa postarali o štyri etapy, takže odchádzali iste spokojní. Iba Adam Yates vybuchol a akoby stratil formu z jari. Vueltu už neplánuje, takže pravdepodne má po sezóne. Pri troch hviezdičkách sme ostali kvôli tomu, že sa nepresadili v celkovom poradí.

 

 

 

 

Červeno-bieli sa dlhé roky nevedia presadiť v celkovom poradí, a tak ostávajú mimo hlavnej pozornosti. Ale skvelo bojujú a výmena Greipela s Ewanom bola veľkou trefou do čierneho. Caleb Ewan mal najväčšie predpoklady sa presadiť a dlho to vyzeralo ako na Gire, že nie a nie vyhrať, ale možno mu pomohla práve tá skúsenosť a triumfoval tiež až v 11. etape. Ale potom už na pódium iného šprintéra nepustil a po triumfe na Champs-Élysées skompletizoval svoje palmares na tri čiarky. Dostal sa aj za Sagana na druhú pozíciu v bodovačke. Trochu prekvapujúce bolo, že nemal až také dobré vlaky od Klugeho s De Buystom, skôr sa v záveroch spoliehal na seba.

 

Nesklamal ani Thomas De Gendt, ktorý v únikoch pomáhal Wellensovi na prémiách a v ôsmy deň predviedol jeden zo svojich povestných bombastických výkonov, keď triumfoval z úniku aj napriek tomu, že nemal veľký náskok, ostatných jasne pohltil balík a FDJ s Quick-Stepom chceli vyhrať. Tretie miesto v časovke už málokoho prekvapilo. Bolo to už tretí raz na Tour. Asi mal pravdu, že ak by bola časovka až v poslednom týždni, mohol vyhrať. Mohol. Dvaja ďalší Belgičania však mali smolu. Tim Wellens bol síce veľmi viditeľný a až šesťkrát v únikoch, usilovne zbieral body, ale veľmi zlým rozhodnutím vedenia pretekov šialene nadhodnocovať vybrané HC stúpania (tie nad 2000 m.n.m.), nemal veľké šance na bodkovaný dres. Nemal tiež ani tú najlepšiu formu. Pred prahom úspechu ostal aj Tiesj Benoot, ktorý bol tiež vpredu v ideálnych únikových etapách, ale v deviatej etape ho porazil Impey a v dvoch iných prípadoch mu kúsok chýbal na skupinu, ktorá vybojovala triumf. V Lotte to teda bolo až o štyroch ľuďoch a na to, že nemajú človeka na GC, z toho vyťažili veľa.

 

 

 

 

 

Problémom Bahrajnu-Merida bolo, že sem prišli bez reálneho lídra na celkové poradie, pretože Nibali nemal dobrú formu po Gire a na Carusa s Dennisom sú trojtýždňové preteky pridlhé. Vincenzo Nibali to v prvom týždni skúsil, ale bol prakticky medzi prvými z favoritov, ktorí neudržali kontakt už v kopcovitej ôsmej etape. Prvý raz v úniku to skúšal na Tourmalete, ale bolo to nehodné jeho mena. Mimochodom, na Tour dlho čaká na výsledok v GC. Pred troma rokmi šiel po vyhratom Gire slabo, predvlani Tour vynechal a všetci si pamätáme jeho vlaňajšie nezavinené odstúpenie. No starý žralok je až neuveriteľným špecialistom na posledné horské etapy. Akoby vedel načrieť do rezervoára síl, ktorý ostatní nemajú. Takmer nikto nečakal, že by mohol na Val Thorens vyhrať niekto z úniku. Dokonca nemal ani viac ako dve minúty náskoku, ale profesorsky to zvládol čím len dokázal, že je to stále veľký pán cyklista.

 

Svoj hrdinský deň si našiel aj Dylan Teuns. Špecialista na týždenné etapáky triumfoval na La Planche des Belles Filles, keď si poradil s Cicconem a hlavne aj doťahujúcou sa partiou vrchárov. Bol to prvý víťazný únik po veľmi tvrdej makačke. Miernym sklamaním bolo, že v ďalšom priebehu sa už prejavil jeho pokles formy a k triumfu sa ako-tak priblížil iba v 17. etape, ale tam boli v kopci silnejší Trentin s Asgreenom, čo by sa mu stať nemalo. Skúsený Damiano Caruso si vytipoval najťažšiu etapu s Galibierom, ale mal tam prisilných súperov na čele s Quintanom. Musel by mať životnú formu, aby uspel. Sonny Colbrelli bol neodmysliteľnou súčasťou boja v rovinatých a zvlnených etapách. K triumfu sa nedostal, ale rozhodne bolo dresy tímu vidieť. Tradične to skúšali aj Slovinci Mohorič s Tratnikom. Nešťastním bolo odstúpenie Rohana Dennisa, ktorý reálne mal šancu na triumf v časovke, ale aj nejakom náročnejšom úniku. Toto ich zamrzelo. Ale v globále to bola pre nich dobrá Tour.

 

 

 

 

Opúšťame už tímy, ktoré vedeli úspešne bodovať na viacerých frontoch a boli viditeľné každý deň. Presúvame sa k dvojhviezdičkovým francúzskym celkom. Groupama - FDJ všetko stavila na Thibauta Pinota, no, žiaľ, nešťastné zranenie ho odstavilo už po šiesty raz na GT. Dovtedy pracovali veľmi dobre a v Pyrenejách boli silní. Na trojicu Gaudu - Reichenbach - Molard sa naozaj dalo spoľahnúť. No Pinotovo odstúpenie bolo veľkou tragédiou. Od úvodu vyzeral skvelo. FDJ prekvapilo v časovke slušným ôsmym miestom. Potom sa tlačil dopredu v tretej etape, na La Planche des Belles Filles bol taký silný ako on iba Thomas. Následne prišla ta parádna jazda s Alaphilippom. No všetko zmaril vietor a nesprávna pozícia v balíku. Potom však ďalej skvelo bojoval. Veľa nestratil v časovke, ovládol Tourmalet a najsilnejší bol aj na Prat d'Albis, kde ale triumfoval Yates. Do svojho odstúpenia získal v kopcoch na Bernala 45 sekúnd a na Thomasa dokonca až masívnych 2:12. Ak by sa nezranil, naozaj sa mohol minimálne na druhú priečku dostať. Bohužiaľ. Ale vytvoril nádejný predpoklad, že Ineos sa dá poraziť. Bez šprintérskej časti tímu sa vo vyše polovici etáp FDJ stratilo a aj keď predvádzali oveľa lepší výkon ako ich konkurenti z Ag2r, napokon paradoxne dosiahli viac ziskom špeciálneho dresu a tak skončili vedľa seba aj v našom hodnotení.

 

 

 

 

Zverenci Vincenta Lavenua sa zvykli vypnúť k skvelým výkonom a boli veľmi bojovným tímom. Táto Tour im ale príliš nevyšla. Všetkým akoby chýbalo päť percent a boli iba tieňmi svojej minulosti. Gallopin, Naesen, Vuillermoz, Frank, Cherel. Všetci prežili jednu z najhorších Tour. Hlavne u Oliviera Naesena je to prekvapenie, pretože mal skvelú jar. Viac ako všetkých týchto ľudí bolo vidieť Alexisa Gougearda aspoň v obyčajných únikoch. No a, samozrejme, rovnaká charakteristika platí aj na Romaina Bardeta, len sme ho vyčlenili. Šiel na Tour s cieľom bojovať o pódium a úplne vyfučal. Bola to jedna z jeho najhorších Tour. Posledných päť rokov bol vždy celkovo v Top 10. Zachránila ho iba jediná etapa - tá najťažšia osemnásta. Mal tam najlepšie nohy za tri týždne a podarilo sa mu finišovať za Quintanom, no i ten bol pri svojom trápení na tom lepšie. História si ale bude pamätať Bardeta v bodkovanom drese, ku ktorému prišiel tak jednoducho ako ešte nikto nikdy predtým. Bodoval iba v dvoch etapách a šiestich prémiách, dokonca jednu jedinú vyhral, aj to iba 1. kategórie! Získal dres za 86 bodov, čo je len mierne vyšší súčet, ako sa rozdával za dve HC prémie nad 2000 m.n.m. Môže ďakovať prírode, že zrušila tri kopce, pretože s nimi by bola šanca na dres minimálna. Platí teda naše konštatovanie, že sa stal víťazom špeciálneho dresu v čase svojej výkonnostnej krízy, z ktorej sa počas pretekov ani nedostal.

 

 

 

 

 

 

Dve hviezdičky patria ešte aj ružovému tímu, ktorý to so svojou hviezdou dobojoval na siedmu priečku celkového poradia. Rigoberto Urán tak zopakoval svoje umiestnenie z vlaňajšej Vuelty. Aj on musel riešiť veternú stratu, ktorá mu znegovala skvelé výkony v časovkách. V TTT bola jeho družina šiesta a on sám v Pau štvrtý. Za to si zaslúžili veľkú pochvalu. V kopcoch ale striedal lepšie dni s horšími. Na Tourmalete bol silnejší ako Thomas, skvelo zvládol aj Val Thorens a s najlepšími bol vďaka úniku aj pri neutralizácii deň predtým, no veľkú časť svojej straty vyfabrikoval v 15. etape do Foix, kde si vybral naozaj zlý deň a finišoval iba s Bardetom a D. Martinom dve a pol minúty za Pinotom. Treba povedať, že Tour nevyšla ani tradične silným ľuďom ako Kangert, Bettiol, Clarke, Woods. Van Garderen je vlastnou kapitolou... V únikoch nepatrili k najsilnejším a hoci sa pri pomoci Uránovi striedali, nič zapamätateľné neukázali.

 

 

 

S prižmúrením oboch očí si ešte dve hviezdičky vybojovali pretekári Arkea - Samsic, a to vďaka tradične srdnato bojujúcemu Warrenovi Barguilovi, s ktorým pred Tour nikto nerátal, ale napokon s najmenšou stratou v živote 7:32 prekĺzol do Top 10. Vyrovnal tak najlepšie umiestnenie spred dvoch rokov, hoci vtedy to bola oveľa lepšia Tour s bodkovaným dresom a dvoma etapami. Keď ale vezmeme do úvahy, že hrôzostrašný čas 5:04 stratil iba v časovkách, prídeme logicky na to, že v kopcoch mu to šlo veľmi slušne. Veď na Tourmalet prišiel s Thomasom pred Valverdem a v ostatných dojazdoch si zapisoval vždy len stratu niekoľkých desiatok sekúnd. Zvyšok tímu bol na tom slabo a najmä angažovanie Andrého Greipela sa minulo účinku.  V špurtoch sa nedostával ani do Top 10, zlomil to iba na Champs-Élysées, kde to uzavrel šiestym miestom. Starý víťaz jedenástich etáp na Tour je už asi definitívne preč. Zvyšok tímu slabo.

 

 

 

 

 

 

 

Okrem zákulisných dohôd sa Wanty drží na Tour aj vďaka bojovnosti svojich pretekárov, a to platilo aj na tejto Tour. Offredo, Backaert a De Gendt unikali a dvojicu Guillaume Martin - Xandro Meurisse ste si iste všimli v kopcoch. Prvý sa pekne zlepšuje a už sa dostal dvanástym miestom za vlnu najlepších a druhú vlnu trápiacich sa veľkých mien porazil. Keďže nikoho nezaujímal, skúšal to aj v únikoch a znova si vylepšil svoj kredit. Xandra Meurisseho zrejme väčšina z nás zaregistrovala až na tohtoročnom Dauphiné, kde prekvapil štrnástou priečkou celkovo. Na Tour sa hneď ukázal na La Planche des Belles Filles, kde to ešte za Teunsom a Cicconem vydržal až na vrchol pred favoritmi. Bol vysoko v poradí, ale obrovskú krízu zažil na Tourmalete, kde dostal až dvadsať minút. Sedemnásť ale získal späť vďaka úniku v Trentinovej etape do Gapu. Urobil to veľmi šikovne. V troch alpských etapách sa mu ale všetko zrátalo a z 13. priečky so stratou 11 minút spadol na 21. miesto s mankom 57 minút.

 

 

 

 

 

Aj keď CCCčkári už jazdia vo World Tour, na prvých dvoch Grand Tours vyzerali skôr ako prokontinentálna špička, nie tím najvyššej ligy. Vedenie prichádzajúce z BMC musí byť zatiaľ sklamané. V celkovom poradí sú úplne mimo. Aj keď sa snažili zviditeľniť v únikoch a naozaj sme si zapamätali Pauwelsa, Geschkeho i De Marchiho, každý z nich zažil už oveľa lepšie tri týždne. To isté platí aj o Gregovi Van Avermaetovi, ktorý v jednoduchších a stredne ťažkých etapách bol všade aj nikde. Chýbalo mu čosi. Najlepší výkon predviedli v časovke družstiev, kde skončili na skvelej siedmej priečke, čo bol rukopis BMC. No výborný ťah nepretavili k ničomu uchopiteľnému v ostatných etapách.

 

 

 

Veľmi-preveľmi slabá Tour. Kde ste boli Calmejane, Taaramae, Sicard? V pár únikoch áno, ale v rozhodujúcich okamihoch bez šance. Terpstra spadol. Napokon v troch etapách špurtoval Niccoló Bonifazio. V Toulouse zachytil diváka, v Nimes bol piaty a napokon pochvalu zožal aspoň za Elyzejské polia, kde by na jeho tretie miesto nevsadili určite ani jeho najbližší príbuzní či priatelia.

 

 

 

 

 

Dalo sa čakať, že vzhľadom na veľmi zlú sezónu to v Dimension Data dopadne tak, ako dopadlo. Valgren, Hagen, Cummings, King. Všetci majú za sebou zaujímavú minulosť, ale na tejto Tour akoby neboli. Ak by sme neboli Slováci, ani Romana Kreuzigera by sme si nevšimli. 16. miesto nemôže byť niečo, s čím by sa uspokojil.