Vysiela Šport RTVS
V predchádzajúcej sezóne odišlo do športového dôchodku hneď niekoľko úspešných pretekárov. O najväčšie prekvapenie sa postaral Marcel Kittel a pomerne skoro skončil aj Taylor Phinney. Naopak, cyklistika veľmi dlho bavila Stijna Devoldera a Daniele Bennatiho, ktorí v pelotóne vydržali do pokročilého veku.
| Marcel Kittel (© LaPresse/Gian Mattia D'Alberto) |
Marcel Kittel už nechcel jazdiť pod tlakom
Nemecký šprintér bol vo svojej najlepšej forme len ťažko poraziteľný, ale pri svojich mimoriadnych rýchlostných parametroch aj veľmi náchylný na zdravotné komplikácie. Kariéru rozbehol v roku 2011 v pro-konti celku Skil - Shimano a v tejto partii vydržal až do sezóny 2015, keď jazdila na úrovni WT ako Giant - Alpecin. Hneď v spomínanom ročníku 2011 vyhral etapu na Vuelte, v šprinte siedmej etapy porazil Petra Sagana, a bola to vôbec jediná účasť nemeckého jazdca na španielskej Grand Tour. Aj to mu však stačilo na to, aby sa mohol pochváliť, že dokázal získať etapový triumf na všetkých troch trojtýždňových podujatiach.
Na Gire sa predstavil len dva razy. V rokoch 2014 a 2016 absolvoval na talianskych cestách dokopy len dvanásť dní a zaknihoval štyri triumfy. Všetky výhry dosiahol na samom začiatku pretekov, suverénnym spôsobom a bolo len nepríjemnou zhodou okolností, že kvôli zdravotným problémom nemohol dosiahnuť na Gire ešte viac. Meno si však urobil na Tour de France. Jeho brutálne koncovky nemali vo svojej najlepšej podobe konkurenciu a súperi jednoducho nemohli reagovať na jeho finálny wattový výkon. Takto získal po štyri triumfy v sezónach 2013 a 2014 a ešte suverénnejšie si viedol v ročníku 2017, keď už v drese Quick-Stepu zvíťazil na Starej dáme až päťkrát.
 Marcel Kittel na TdF v roku 2017 |
V belgickom celku prežil posledné úspešné momenty kariéry, lebo od sezóny 2018 až do svojho konca v máji 2019 vo farbách Kaťuša - Alpecin uchmatol len jeden triumf. Napriek svojmu talentu bolo preňho čoraz ťažšie naplno trénovať a vystavovať sa výsledkovému tlaku, až sa napokon „oslobodil“ od profesionálneho športu ako 31-ročný. Marcel Kittel patril k výnimočným elitným šprintérom a svedčí o tom jeho štrnásť výhier na TdF, štyri na Gire, jedna na Vuelte, päť titulov na Scheldeprijs a dve celkové výhry na Dubai Tour, kde dokopy uchmatol až osem etapových výhier. A to pôsobil na úrovni World Tour len necelých sedem rokov.
Skúsenosti vedel predať Bennati, Moser sa zastavil v čase
Daniele Bennati dokázal pôsobiť na najvyššej úrovni celú svoju kariéru. V profesionálnom kolotoči preskákal devätnásť sezón a na bicykli vydržal až do svojich 39 rokov. Počas kariéry prešiel zaujímavým vývojom. Najskôr ako rýchly jazdec sa zameriaval na hromadné dojazdy a v tomto smere sa mu podarilo získal šesť etáp na Vuelte, tri na Gire a dve na Tour de France. Svoju rýchlosť predvádzal najmä v talianskych celkoch Lampre alebo Liquigas. Približne od roku 2011 už neboli jeho hlavným benefitom šprintérske koncovky, ale jazdecká inteligencia a skúsenosti, preto v tímoch ako Trek, Tinkoff a Movistar pôsobil ako kapitán na dôležitých etapových pretekoch a v mnohých prípadoch bol veľmi cenným pomocníkom pre svojich lídrov. Pamätná bola najmä jeho spolupráca s Albertom Contadorom v drese Tinkoffu v sezónach 2013 až 2016, počas ktorých si španielsky jazdec nevedel vynachváliť jeho služby na Grand Tour. Posledné tri ročníky pretekal za Movistar a ešte v minulej sezóne, ako 38-ročný, absolvoval Tour a Vueltu. Aj to svedčilo o jeho výborných vytrvalostných parametroch.
| Daniele Bennatti (© Danmarks Cykle Union / Mads Hansen) |
Veľmi rýchlym cyklistom bol aj Mark Renshaw. Jeho najdôležitejšou úlohou však nebolo jazdiť na svoje vlastné tričko, ale v šprintoch pomáhať Markovi Cavendishovi, s ktorým vytvorili veľmi silnú a zohratú dvojicu, z čoho náramne vyťažil britský šprintér. Spolu sa stretli v roku 2009 v tíme Columbia a odvtedy trvá ich takmer nerozlučiteľná spojitosť. Cavendish vždy hovorí, že nikto mu nevedel pripraviť takú ideálnu pozíciu na šprint ako Mark Renshaw. Z toho dôvodu austrálsky šprintér dostal len málo šancí ukázať svoje kvality. V rokoch 2012 a 2013 sa ich cesty rozišli, keď chcel Renshaw skúsiť niečo nové v Rabobanku, ale v holandskom celku získal len jednu výhru, zato svoju najcennejšiu v kariére. V sezóne 2013 ovládol podujatie Clasica de Almeria. Potom sa znovu spojili v Quick-Stepe a Dimension Data a austrálsky jazdec sa potom snažil robiť to, v čom bol najlepší. V podpore Marka Cavendisha.
| Zostrih Strade Bianche 2013 |
Svoj veľký talent nedokázal využiť Moreno Moser. V ročníku 2011 prišiel do Liquigasu a „vyrastal“ spoločne s Petrom Saganom. Najskôr potvrdzoval svoj potenciál, keď v sezóne 2012 vyhral dve etapy na Okolo Poľska a aj celkový triumf a potom v nasledujúcom ročníku ovládol Strade Bianche. Pomerne rýchly jazdec, s výbušnosťou a schopnosťami aj na klasiky však od toho momentu akoby ustrnul a výkonnostne sa zasekol. Nielenže prestal napredovať, ale jeho forma klesala a pôsobil veľmi nevýrazným spôsobom. Tri roky sa trápil v Cannondale, nepomohli mu ani dve sezóny v Astane a v tomto ročníku skončil na pro-konti úrovni v zostave Nippo Vini Fantini. Za celý ten čas nenašiel potrebnú motiváciu a nedokázal sa zmobilizovať, preto vo veku 28 rokov zavesil bicykel na klinec. Naposledy vyhral v roku 2018 na pretekoch Trofeo Laigueglia. Na tento triumf čakal päť rokov.
Skončila aj Devolderova dlhovekosť, Phinney doplatil na ťažký pád
Taylor Phinney prežil na bicykli aj nepríjemné momenty a jeho kariéra by sa dala rozdeliť na dve časti. Do roku 2014 panovala všeobecná zhoda, že tohto vynikajúceho časovkára a aj silný motor na klasiky čaká skvelá budúcnosť, čo aj potvrdil celkovým triumfom na Dubai Tour, etapou na Gire, Okolo Poľska alebo Enecu, ale jeho rozlet zastavil ťažký pád na americkom šampionáte v cestných pretekoch v sezóne 2014, po ktorom už nikdy nedokázal dosiahnuť svoju najlepšiu úroveň. Najlepšie roky prežil v BMC, o reštart sa pokúsil v EF Education, ale napokon sa rozhodol pre koniec ako 29-ročný.
| Taylor Phinney (@ SweetSpot / Theo Southee photography) |
Na ceste už neuvidíme ani Stijna Devoldera, dvojnásobného víťaza Okolo Flámska z rokov 2008 a 2009. Práve jarné kockové klasiky boli jeho hlavným bojiskom a je zaujímavé, že okrem uvedených monumentov už nič iné nevyhral na kockách. Potom štyri roky pôsobil ako elitný pomocník pre Fabiana Cancellaru, pre ktorého bol jazdec Devolderovho kalibru rozdielovým hráčom, a pomohol mu vyhrať dvakrát Okolo Flámska a raz Paríž – Roubaix. Keď Cancellara ukončil kariéru v sezóne 2016, Devolder mal 37 rokov, ale ešte sa rozhodol pokračovať na belgickej pro-konti úrovni, kde vplýval aj na nové hviezdy Van Aerta a Van der Poela. Len málokto sa mohol pochváliť takým talentom na severské klasiky, ale na konci svojej kariéry Devolder všetkých prekvapil vyhlásením, že väčší potenciál sa v ňom skrýval na etapové podujatia.
Symbolom útočnej cyklistiky a nenápadných výpadov, najmä v brejkoch, bol Steven Cummings. Britský časovkár a špecialista na úniky pôsobil najmä v tímoch Sky, BMC a Dimension Data a v každom z nich si našiel šancu, aby sa mohol ukázať na čele pretekov. Jeho tempárske schopnosti sa dokázali presadzovať aj na najväčších podujatiach, preto uchmatol dve etapy na Tour a po jednej na Vuelte, Tirrene, Dauphiné alebo v Baskicku. Najväčšmi rezonoval v sezóne 2015 na TdF, keď na konci štrnástej etapy zaskočil na krátkom, prudkom kopci aj Bardeta s Pinotom, ktorí dlho nechápali, ako ich Cummings dokázal poraziť.
V kariére už nepokračuje Simon Špilak. Špecifický jazdec na celkové poradie, ktorý miloval podmienky vo Švajčiarsku, a to najmä vtedy, keď pršalo. Dvakrát vyhral Okolo Švajčiarska (jeden etapový triumf), raz sa presadil na Okolo Romandie a na tomto podujatí získal aj tri etapové triumfy. Dobrý časovkár a vrchár sa môže zároveň pochváliť zároveň aj etapovým triumfom na Dauphiné alebo výhrou na Eschborn-Frankfurt. V kopcoch boli silní aj Laurens ten Dam a Maxime Monfort. Prvý menovaný skončil v Top 10 na Tour a Vuelte a patril k spoľahlivým pomocníkom do kopcov. Aj Monfort dokázal bojovať v poradí a vždy sa nenápadne pohyboval na hranici najlepšej desiatky na GT. V sezóne 2011 skončil šiesty na Vuelte a rok predtým ovládol preteky Bayern-Rundfahrt.
