Na Vuelte si poradil Froome s každým terénom, Nibali a Contador ukázali svoj kumšt

 

 

Chris Froome. Obrovská motivácia vyhrať kombináciu Tour - Vuelta sa podpísala pod jeho výkonom na Starej dáme, kde nebol dominantný ako v minulosti, ale vďaka tomu si uchoval potrebnú energiu na španielske cesty, aby ho nezradila vyčerpanosť. A britský jazdec odpálil svoju misiu poriadne zostra. Do červeného dresu sa obliekol hneď v tretej etape a vedúca pozícia zostala zabetónovaná až do Madridu.

 

 

 

V prvom týždni mu veľmi sadli výbušné koncovky. Počas krátkych a prudkých dojazdov zbieral sekundu po sekunde a táto snaha vyvrcholila na Cumbre de Sol, kde vyhral etapu. Problémy mu nerobili ani dlhé stúpania na konci predposledného víkendu a tu sa už dostala do hry mašinéria tímu Sky, na ktorú sa mohol stopercentne spoľahnúť a ktorá demoralizovala súperov. Vrcholom jeho snaženia bola časovka jednotlivcov, kde definitívne zlomil odpor konkurentov, hoci sa situácia na chvíľu zdramatizovala na Los Machucos. Ale ako sa ukázalo, bolo to len chvíľková indispozícia a Froomov výkon na Anglíru len potvrdil, že celkový titul získal najsilnejší jazdec.   

 

Britský cyklista po namáhavých súbojoch na Tour de France dokázal neskutočne zregenerovať a hneď na štarte španielskej GT sa ukázal vo výbornej fazóne. Oproti minulým pokusom dobyť Vueltu sa ukázalo ako nesmierne dôležité, že jeho forma v treťom týždni nevybledla, v tomto smere mu veľmi pomohli skúsenosti, ktoré tu získal v ostatných edíciách. Froomove víťazstvo bolo úplne zaslúžené, lebo bol silný na strmých kopcoch, dlhých stúpaniach a z jazdcov na GC najlepšie zvládol ITT.

 

 

Vincenzo Nibali. Už pred podujatím ho označil Froome za svojho hlavného súpera a britský pretekár sa nemýlil. Nibali sa výborne pripravil aj na svoju druhú GT v sezóne a po treťom mieste na Gire dokázal finišovať ešte o jeden stupienok vyššie. Hneď v tretej etape ukoristil víťazstvo, no v prvom týždni musel veľmi bojovať na výbušných cieľových kopcoch, na ktoré sa typologicky nehodí. A túto tendenciu potvrdil aj na konci podujatia na Santo Toribio. Jeho doménou mali byť dlhšie stúpania, ale na La Pandera a Alto Hoya de la Mora si na vlastnej koži vyskúšal horský vláčik tímu, ktorý nerozladil ani silnými útokmi.

 

Najväčšiu nádej dostal na Los Machucos, ale Froomov náskok už bol taký veľký, že len nezabudnuteľný výkon na Anglíru mohol dostať talianskeho cyklistu do červeného dresu. V dvadsiatej etape bolo paradoxom, že jeden z najlepších zjazdárov na svete spadol v tom najhoršom momente a Nibali musel byť napokon spokojný, že udržal druhé miesto v GC. Na jeho výkone bolo sympatické, že sa vždy snažil jazdiť proti tímu Sky, aj keď to nebolo jednoduché, pretože mal výbornú formu a chcel byť pripravený na Froomove zaváhanie. Ale to kolosálne neprišlo. V každom prípade len potvrdil staré-známe, že sa dokáže stopercentne pripraviť na trojtýždňové preteky a jeho výkon v priebehu GT nezvykne klesať. Okrem stabilnej výkonnosti ho môžu tešiť aj kvalitné výkony v kopcoch a pekná časovka v treťom týždni a z toho dôvodu sa dostal desiatykrát na stupne víťazov na GT. 

 

 

 

Ilnur Zakarin. Ruský pretekár v minulom roku ukázal potenciál na trojtýždňové preteky, preto nikoho neprekvapilo, že práve on doplnil na pódiu dvoch skúsených matadorov. Jazdec tímu Kaťuša kontinuálne stúpal poradím, jediný menší výkyv spôsobila ITT, ale jeho finiš na podujatí bol vynikajúci. Zakarin nie je výbušný jazdec, ale cez úvodný týždeň prešiel veľmi dobre a držal miesto na konci Top 10. Jeho pódiové chúťky odkryli až náročné kopce v Andalúzii, ktoré zvládol na najvyššej úrovni, pekne načasovaný útok predviedol na Alto Hoya de la Mora.

 

Aj ruský cyklista patrí do tej skupiny jazdcov na celkové poradie, ktorí sa tešia na záverečný týždeň, v ktorom im nedochádzajú sily. Práve preto predviedol výborný výkon v ITT, spoločne s Nibalim útočil na Los Machucos a medzi najsilnejších patril aj na Anglíru, kde vybojoval vytúžené stupne víťazov. Ilnur Zakarin vybojoval na Vuelte prelomový výsledok a naplno rozbalil svoje danosti na GT. Tretie miesto ho určite povzbudí, a keď sa mu budú vyhýbať problémy ako tentoraz, nemusí to byť jeho posledné pódium na trojtýždňových pretekoch.

 

 

Wilco Kelderman. Holandský jazdec má za sebou výborné preteky. Po odstúpení z Gira sa predstavil len na Okolo Poľska a už tam predviedol, že sa dostal do výbornej formy. Tím Sunweb ho umne nedostal pod výsledky tlak a uvoľnený Kelderman predvádzal svoje najlepšie výkony, aké sme u neho videli naposledy na Gire v roku 2014. Až do časovky jednotlivcov predvádzal veľmi spoľahlivé výkony, vyhýbali sa mu zaváhania a v dôležitých etapách vždy prišil do cieľa medzi najlepšími. A bolo jedno, či sa finišuje na výbušnom kopci alebo dlhom stúpaní.

 

Na výbornú zvládol aj jazdu proti chronometru, ktorá zvýšila jeho šance na pódium. Ale jeho postavenie sa podkopalo na brutálnych kopcoch Los Machucos a Anglíru, kde výkonnostne neprepadol, ale zopár súperov tu bolo o čosi lepších. Kelderman tak doplatil na extrémne sklony, ale tie sa tak často nevyužívajú v priebehu sezóny, takže so svojou dobrou časovkou a lezeckou vytrvalosťou môže opäť mieriť svoju pozornosť na etapové podujatia. A jeho výkony museli potešiť aj Toma Dumoulina.

 

 

 

Alberto Contador. Domáci pretekár bol samostatnou kapitolou španielskeho podujatia. Rozlúčkové preteky si chcel patrične užiť a túto motiváciu mu nezobrali ani zdravotné ťažkosti v tretej etape, ktoré ho obrali o možnosť zabojovať o titul. Po tomto nepríjemnom incidente sa dokázal posunúť z tridsiatej pozície až na piatu priečku. Pistolero sa naozaj bavil, využíval každú jednu príležitosť na útočenie, a aj keď to jemu osobne nemuselo prinášať časové benefity, na jeho aktivitu párkrát doplatili niektorí jazdci.

 

Na Vueltu dorazil v skutočne výbornej forme, jeho slová o tom, že chce bojovať o pódium a možno aj o červený dres, neboli mlátením prázdnej slamy. Môže nás mrzieť jeho výpadok v tretej etape, Froome by to mal určite náročnejšie, ak by mal Contadora za chrbtom. Na druhej strane po tomto incidente mohol slobodnejšie útočiť a jeho hravosť na bicykli krásne osviežovala miestami monotónnu jazdu v najťažších etapách. Perfektnú rozlúčkovú oslavu odpálil najmä v treťom týždni, kde sa predviedol v jednej zo svojich najsilnejších polôh. Výborne zvládnutá časovka, pekný útok na Los Machucos a odvážny etapový triumf na Anglíru len potvrdili, že Pistolero bol výnimočným pretekárom.

 

 

Wout Poels. Holandský pretekár nemal za sebou vydarenú prvú časť ročníka. Zdravotné komplikácie ho nakoniec nasmerovali na Vueltu, čo veľmi pomohlo Froomovi a aj jemu samotnému. Preteky odštartoval ako elitný pomocník britského jazdca, bol jeho kľúčovým mužom do hôr. Poels si spoľahlivo plnil svoje úlohy, jeho výkonnosť neklesala a vďaka tomu sa objavil na konci druhého týždňa v Top 10.

 

Ale jeho výkony dostali úplne iný rozmer v poslednom súťažnom bloku, keď patril medzi najlepších jazdcov na trati. Najskôr predviedol asi životný výkon v časovke, po ktorom si definitívne zaručil miesto v najlepšej desiatke. Následne síce prežil menšie komplikácie na Los Machucos, ale to bolo nič oproti tomu, čo predviedol spoločne s Froomom na Anglíru. Poels tu myslel na etapový triumf a jeho jazda na brutálnom kopci na konci podujatia si zaslúžila veľkú pozornosť. V závere komplikovanej sezóny tak pomohol vyhrať červený dres pre tím Sky a prvýkrát v kariére sa dostal do elitnej spoločnosti na Grand Tour. Holandský jazdec dúfa, že to bolo dosť, aby v nasledujúcej sezóne dostal pozíciu lídra na GT.

 

 

 

Michael Woods. Najväčšie prekvapenie pretekov. Kanadský jazdec doteraz neukázal schopnosti, ktoré by ho predurčovali na Top 10 na trojtýždňových podujatiach. Ešte v roku 2015 jazdil za americký kontinentálny celok Optum a po prestupe do Cannondalu sa prezentoval ako jazdec na krátke stúpania, ktoré vídame na ardenských klasikách alebo na Tour Down Under. Preto bolo jeho predstavenie na Vuelte nečakané, ale v pozitívnom zmysle.

 

Výborné výkony predvádzal podľa očakávania na výbušných finišoch, ale kvôli vývoju pretekov dostal šancu bojovať o etapový triumf len na Cumbre de Sol, kde získal tretie miesto. Woods však pokračoval v stabilných výkonoch aj na dlhých kopcoch a mimoriadne náročných stúpaniach v záverečnom týždni, kde nezľavil zo svojho vysokého štandardu. Pôdu pod nohami mu podkopali len obidve časovky, ale aj tak finišoval na výbornom siedmom mieste. Jeho výkon je veľkým prísľubom pre Cannondale a najmä pre Rigobeta Urána, ktorému sa takýto pomocník veľmi zíde.

 

 

Miguel López. Jeho prítomnosť na Vuelte vzbudzovala veľké očakávania a 23-ročný kolumbijský jazdec skutočne ukázal značný potenciál. V úvodnom týždni akoby zaplatil nováčikovskú daň, ale potom sa jeho motor rozbehol naplno. Vynikajúci výkon predviedol na Calar Alto, na konci jedenástej etapy ušiel Froomovi s Nibalim a získal etapu, a parádne lezecké nohy ukázal aj počas víkendu v Andalúzii. Najskôr takmer dobehol víťazného Majku, keď znovu predviedol skvelé zrýchlenie na konci ťažkého dňa, a potom sa predviedol v plnej kráse na Alto Hoya de la Mora, čo patrilo k tomu najlepšiemu v lezeckej časti v tohtoročnej edícii. Ale v treťom týždni už nebol taký sebavedomý.

 

Dlhá a rovinatá časovka mu nezapasovala, no hneď na druhý deň opäť vyrazil do útoku na Los Machucos. Tento kopec bol však silnejší ako jeho schopnosti, po etape sa objavili hlasy, že López nemal správne zvolené prevody. Potom však vybledol aj na Santo Toribio a najmä Anglíru, kde klesol zo šiesteho na ôsme miesto v poradí. Miguel López si prvýkrát v kariére vyskúšal jazdu na trojtýždňovom podujatí, miesto v Top 10 a dve víťazné etapy sú parádnym vstupom na toto javisko. A tieto výsledky dosiahol napriek tomu, že jeho príprava pred Vueltou nebola najlepšia. Kolumbijský jazdec sa pohybuje v kopcoch nesmierne ľahko a už teraz dokáže nasadiť víťazný pohyb v tom správnom čase, preto sa môžeme tešiť, čo nám bude predvádzať s pribúdajúcimi skúsenosťami.  

     

 

Steven Kruijswijk. Tretí holandský jazdec v elitnej spoločnosti zachránil svoj výsledok poslednom týždni. Podobne ako na Gire sa mu najskôr vôbec nedarilo, v klasifikácii sa motal v druhej desiatke. Situácia sa výrazne nezmenila ani na konci druhého súťažného bloku, keď mala jeho výkonnosť narastať a využívať dlhé andalúzske kopce. Kruijswijk sa snažil, ale na najlepších to jednoducho nestačilo.

 

Jazdec tímu Lotto - Jumbo sa však nezvládal a svoje najlepšie nohy, aké sme u neho videli na minuloročnom Gire, našiel v záverečných etapách. V časovke príliš nestratil, potom sa povzbudil na Los Machucos a najlepší výkon ukázal na Anglíru, po ktorom sa usadil na deviatej priečke. Pre Kruijswijka to bola veľká úľava. Miesto v Top 10 a predstavenie na konci dvadsiatej etapy mu vrátili sebadôveru, že jednoznačne patrí na Grand Tour.

 

 

Tejay van Garderen. Pretekár tímu BMC nakoniec urval najlepšiu desiatku. Do pretekov vstúpil výborne a sebavedome, po desiatej etape mu patrila piata priečka a to napriek tomu, že pelotón mal za sebou niekoľko výbušných dojazdov, ktoré Garderen neobľubuje. Potom však pri koncovke na Calar Alto spadol a prepadol sa do druhej desiatky. Musela to byť pre neho veľká rana, pretože opäť ovplyvnil jeho výsledok smoliarsky moment. Už sa zdalo, že pokojne dobojuje bez výraznejšieho výsledku, ale na Anglíru zvädli Aru s Chávesom, De la Cruz spadol, takže sa mu razom otvorili dvere do Top 10. Po etapovom triumfe na Gire je to ďalší dobrý výsledok na GT.