Handzame Classic vyhral Hodeg, ktorý spávne načasoval špurt a zdolal Ackermanna

 

 

 

Keď pred dvoma rokmi Erik Baška ešte v drese Tinkoffu vyhral Handzame Classic, mnoho slovenských fanúšikov sa pred televíznymi obrazovkami tešilo viac ako keď Peter Sagan vyhral niektorú z oveľa slávnejších klasík. Zdalo sa, že tu máme šprintéra novej generácie, ktorý dostane svoj priestor a čas od času sa pobije s hviezdami pelotónu o ďalšie úspechy. Ostali sme však sklamaní. Erikovi sa viacero ďalších špurtov nevydarilo a následne v Bore nedostal ani dostatok priestoru presadiť sa. Stále bol v tíme niekto rýchlejší či v lepšej forme. Jedinou výnimkou dobrého záveru bola druhá pozícia z Trofeo Palma v závere januára tohto roka, kde konečne dostal šancu, no na štartovej listine neboli Sagan, Bennett, Pelucci, Ackermann ani Selig. Akonáhle sa niektorí z nich objaví s Erikom v zostave, už iba pomáha. Bolo tak tomu aj dnes, keď Bora pracovala pre Pascala Ackermanna.

 

24-ročný Nemec musel, tak ako ostatní, zvládnuť dvesto kilometrov rovinatého profilu. Táto klasika je jedna z najľahších belgických. Nejazdí sa ani na žiadnych úsekoch mačacích hláv, ktoré sú aspoň prítomné na Scheldeprijs. Tu sa celé preteky odjazdili v západnej časti Flámska po rôznych okresných cestách medzi miestnymi obcami.

 

Jednorazovka sa po ôsmich rokoch mimo záštity UCI a siedmich rokoch v kategórii 1.1 presunula do spoločnosti HC podujatí. Na víťaza teda čakala zvýšená porcia 200 UCI bodov. Pri takomto jednoduchom profile s viacerými kontinentálnymi tímami  to tradične býva veľmi atraktívna záležitosť vzbudzujúca šancu natlačiť sa do záveru kadekomu s väčším rizikom pádov. Koniec-koncov, svoje by o tom mohol rozprávať Kenny Van Hummel, ktorý tu v roku 2011 spadol priamo na cieľovej páske a na svoje druhé miesto na pódiu vychádzal kvalitne doráňaný.

 

Na štart sa postavilo 146 pretekárov v šiestich WT tímoch, dvanástich prokonti a štyroch kontinentálnych. Prvý raz sem pricestoval aj celok Sky, ktorý mal vo svojej zostave vlaňajšieho obhajcu triumfu Kristoffera Halvorsena, ktorý tu triumfoval ešte ako jazdec nórskeho kontinentálneho Jokeru. Za normálnych okolností by bol asi najväčším favoritom, no pri páde na People's Choice Classic v januári si zlomil ruku a ešte sa nedostal do poriadneho špurtu. Napriek zvýšeniu kategórie tu ale paradoxne pricestovalo menej hviezdnych šprintérov ako v minulosti, keď tu súťažili Kittel, Van Poppel či Groenewegen. Väčšina rýchlikov uverila snu, že má šancu zabojovať na Via Roma o Primaveru.

 

Tu sa teda očakával súboj Halvorsena s Ackermannom a starými bardmi druhej ligy Blythom, DeHaesom, Wippertom, Hoflandom či Dupontom, ktorý pred dvoma rokmi žiaril, ale zažíva veľkú krízu. No a my sme za čierneho koňa považovali mladého holandského jazdca Quick-Stepu Fabia Jakobsena, ktorý triumfoval v stredu na Nokere Koerse a do minulej sezóny pôsobil v kontinentálnom tíme SEG Racing, ktorý si pamätáme aj z Okolo Slovenska či Karpatských kuriérov.

 

Počasie bolo na túto dobu ideálne - jedenásť stupňov a polooblačno. Dažďové prehánky sa neočakávali. Do úniku sa dostalo desať ľudí z tímov nižších líg a podarilo sa im dopracovať až k siedmim minútam výhody, čo nie je v takýchto jednorazovkách na tak početnú skupinu bežné. Boli tam Peter Koning (Aqua Blue), Bryan Nauleau (Direct Energie), Gatis Smukulis (Delko Marseille), Oscar Riesebeek (Rompoot), Adrian Kurek (CCC), David Boucher (Tarteletto), Maikel Zijlaard (Hagens), Dennis Coenen (Cibel), Ole Forfang (Joker) a Florian Stork (Development Sunweb). Dalo sa teda konštatovať, že zastúpenie vpredu má desať papierovo najslabších tímov.

 

Priebeh mal idylický charakter až sa pri prechode jediného relevantného stúpania Kemmelberg (700 metrov; 7 %) pelotón rozdelil a trošku sa jednotlivé tímy ponaháňali. Bola to najmä zásluha Quick-Stepu. Stalo sa tak presne v polovici pretekov. Vytvoril sa tam dvadsaťsekundový rozdiel. Únik na to doplatil a začal výrazne strácať zo svojho náskoku. Quick-Step to nemohol ťahať večne, a tak sa po pár minútach všetko upokojilo a do čela pelotónu Bora vyslala Miša Kolářa.

 

 

S blížiacim sa pelotónom začali vpredu pretekári taktizovať, nastupovať si a robiť rôzne problémy. Bolo ich tam veľmi veľa a postupne z čela vypadávali. Táto naťahovačka trvala pomerne dlho. Zdalo sa, že najlepšie nohy má Koning z Roompotu. Pelotón sa zjavil za chrbtami posledných mohykánov už štrnásť kilometrov pred páskou, takže nemali najmenšiu šancu.

 

Záverečná desiatka kilometrov sa odjazdila pokope. Menší pád ešte spôsobil unavený Cavagna, no nevzal so sebou žiadneho favorita. Bora jazdila veľmi dobre vredu, ukazoval sa tam aj Erik Baška, no podľa očakávania pred Ackermannom.

 

Opäť sa ale ukázalo, že Bora nevie ideálne zrežírovať posledný kilometer a Ackermannovi sa to otvorilo na príliš dlhý špurt. Poľahky sa cez Nemca z pravej strany pár metrov pred páskou dostal Kolumbijčan Alvaro Hodeg z Quick-Stepu a pripísal si najväčší triumf kariéry.

 

 

Triumf Alvara Hodega (© Quick-Step Floors Cycling Team / Getty Images)

 

 

Na druhú pozíciu sa zasa zľava dostal Kristoffer Halvorsen a líder Bory bral iba tretiu pozíciu. Za ním to istil štvrtý Matteo Pelucchi, no nemal prečo celý čas vyčkávať za Pascalom, ale naopak mu to rozbehnúť. Bora bola v závere najsilnejším tímom, to sa jej nedá uprieť, no dostala ďalšiu menšiu lekciu v snahe dostať sa medzi najlepšie tímy v rýchlych záveroch. Slováci sa ukázali veľmi dobre. Michael hodiny strávil na čele pretekov, Erika bolo tiež dlho vidieť pri lídroch.

 

Oba prestížne belgické jednorazovky v tomto týždni vyhrala nová vlna rýchlikov z Quick-Stepu, o ktorých doteraz množstvo fanúšikov ani nepočulo. Jakobsen a Hodeg sú ďalšími dôkazmi, že nos Patricka Lefevera je na mladé a rýchle talenty najlepší. Zabudnúť nemôžeme ani na triumf Rémiho Cavagnu na Dwars door West Vlaanderen pred dvoma týždňami.

 

 

 

 

Video dojazdu