Vysiela Šport RTVS
Len dvakrát v histórii GT sa stalo, že na pódium vyskočili takí mladí jazdci, akým sa to podarilo na Vuelte. Elia Viviani pokračoval v mimoriadne úspešnej sezóne, vytúžený dres získal Thomas de Gendt. Aj na poslednom trojtýždňovom podujatí sme videli vysokú úroveň v kopcoch a Peter Sagan to využil na to, aby sa objavil v Innsbrucku v plnej forme.
Veľmi mladé pódium
Simon Yates (26), Enric Mas (23) a Miguel López (24) majú dokopy iba 73 rokov. Ak by sme hľadali v minulosti, kedy sa dostali na stupne víťazov takíto mladí pretekári, museli by sme sa vybrať do roku 1965 na Tour de France. Vtedajší víťaz Felice Gimondi dobyl najväčšie podujatie na svete vo veku 22 rokov, druhý v poradí Raymond Poulidor mal v tom čase 29 rokov a na tretej priečke finišoval Gianni Motta, ktorý sa takisto dostal na pódium ako 22-ročný. Ešte mladšie pódium sa objavilo na Vuelte v sezóne 1936, keď víťaz pretekov Gustaaf Deloor mal 22 rokov, jeho brat a druhý v poradí Alfons Deloor 25 rokov a súrodeneckú dvojicu doplnil Antonio Bertola ako 22-ročný.
| Simon Yates (© ASO / Unipublic / Luis Ángel Gómez / Gomez Sport) |
Veľkej Británii ide karta
Celkový triumf Simona Yatesa znamenal veľký úspech aj pre celú britskú cyklistiku. Nestáva sa často, aby jedna krajina ukoristila všetky tri GT v jednom roku. Chris Froome splnil úlohu hlavného favorita na Gire, a aj keď sa mu nepodarilo obhájiť žltý dres na TdF, zastúpil ho jeho kolega Geraint Thomas. Podobný kúsok dosiahli v roku 2008 španielski pretekári. Alberto Contador dominoval na Gire a Vuelte a svoj jediný triumf na Starej dáme získal Carlos Sastre. Ako prví dosiahli takýto hetrik francúzski pretekári v roku 1964, keď Jacaues Anquetil dobyl Giro i Tour a španielsku GT si podmanil Raymond Poulidor. Žiadna iná krajina sa už nemôže pýšiť takouto mimoriadne úspešnou sezónou. Britskí cyklisti majú v tomto smere predsa len navrch, keďže Froome vyhral aj Tour s Vueltou v sezóne 2017, takže na piatich Grand Tour za sebou znela na záverečnom ceremoniále len hymna Veľkej Británie.
Elia Viviani valcoval hromadné dojazdy
Taliansky šprintér si priniesol víťaznú fazónu z Gira a po štyroch triumfoch na domácom podujatí vybojoval tri výhry na Pyrenejskom polostrove. V počte víťazstiev na GT sa stal najúspešnejším jazdcom sezóny. Potom nasledoval Simon Yates zo štyrmi výhrami a tri triumfy získali na svoje konte Sam Bennett, Rohan Dennis a Peter Sagan. Elia Viviani sa týmto rezultátom priblížil k takým šprintérom ako Cavendish, Petacchi a Cipollini, ktorí takisto dokázali vyhrať sedem a viac etáp na GT v jednom roku. A to musí byť pre talianskeho cyklistu obrovská pocta.
Na španielskom podujatí ovládol tri zo štyroch hromadných dojazdov. Zaváhal len v jednom prípade, keď ho porazil Nacer Bouhanniho. Inak predvádzal v rovinatých etapách spoľahlivé výkony a vždy sa mohol spoľahnúť na svojich spolujazdcov, ktorí mu dokázali vytvoriť pred cieľom potrebnú pozíciu. Ale nebol iba fatálne závislí od skvelého lead-outu Quick-Step Floors, jeho triumf v madridskej etape skrýval v sebe šikovnosť a aj poriadnu rýchlosť.
| Elia Viviani na pódiu (© ASO / Unipublic / Luis Ángel Gómez / Gomez Sport) |
Aktivita De Gendta odmenená vrchárskym tričkom
Thomas de Gendt tentoraz nezískal na podujatí etapu po pobyte v úniku, ale jeho tradičná aktivita ho dostala na vrchol vrchárskej súťaže. A to je nesmierny úspech pre cyklistu Lotto - Soudal, pretože belgický jazdec naposledy vybojoval bodkovaný dres na GT v roku 1983. Bol to Lucien van Impe na Tour de France.
Na Thomasovi de Gendtovi bolo sympatické, že v únikoch sa zameriaval od začiatku na horské prémie, hoci na čele vrchárskej súťaže mal po prvom týždni výraznú stratu na Luisa Matého. Potom sa objavil v mnohých brejkoch a na čele pretekov si nenechal ujsť žiaden bodík. Postupnou a trpezlivou prácou sa obliekol do bodkovaného dresu v sedemnástej etape. Silu útočiť nestratil ani v poslednej horskej previerke, čo ho definitívne dostalo na svetlo kamier pri vyhlasovaní výsledkov v Madride, a po niekoľkých pokusoch sa mu konečne poradilo vyhrať vrchársku súťaž na trojtýždňovom podujatí.
V kopcoch silná útočná enkláva
Na pretekoch brali jednu za etapu za druhou utečenci a veľký záujem dosiahnuť týmto spôsobom výhru panoval najmä v kopcovitých a horských previerkach. Bauke Mollema a Rafal Majka neprežili najlepšie momenty na TdF, preto vyrazili do silnej ofenzívy na Vuelte. Holandský cyklista získal v prvom týždni dve druhé miesta a veľmi ho musel škrieť najmä výsledok na Covatille, kde bol silnejší ako víťaz Ben King. Robil si zálusk aj na bodkovaný dres, ale Thomas de Gendt má väčšie skúsenosti s opakovaným prienikom do únikov. Rafal Majka mal najbližšie k výhre v trinástej etape, ale na La Camperona ho zaskočil domáci jazdec Oscar Rodríguez. Aj poľský borec naskočil do mnohých únikov, vrátane oboch andorrských etáp, ale výhru nezískal. Veľmi snaživo pôsobil Dylan Teuns, ktorý sa dostal päťkrát do Top 5, no ten najvyšší stupienok mu nebol dopriaty. Veľmi blízko bol k nemu na najprudšom dojazde pretekov Balcón de Bizkaia a lepšie mohol zvládnuť aj koncovku v dvanástej etape. Týmto cyklistom sa podarilo zvýšiť úroveň pretekov, aj keď nebojovali o pozície v klasifikácii.
| Rafal Majka s Petrom Kallánym v cieli .bohfsch. |
Červený dres nikto nechcel nechcel v prvej časti
Počas podujatia sme boli až dvakrát svedkami toho, že červený dres bol dobrovoľne odovzdaný jednému z utečencov. Najskôr pristúpil na tento barter tím Sky, ktorý v piatej etape prepustil najcennejší dres Rudymu Molardovi. A v cieli boli všetci spokojní. Britská zostava nemusela jazdiť na čele pelotónu takto skoro v pretekoch, Michal Kwiatkowski na seba zbytočne neupriamoval pozornosť a v neposlednom rade sa radoval aj Rudy Molard, pre ktorého bolo pripravených niekoľko najsvetlejších dní v kariére.
Potom predviedol rovnakú rošádu Mitchelton - Scott v dvanástej etape. Simon Yates nosil červenú už tretí deň, ale pri každej príležitosti sa vyjadroval, že je to príliš skoro. Preto austrálsky celok využil ponuku Jesúsa Herradu a posunul ho do úlohy lídra pretekov. Toto rozhodnutie sa nestretlo s pochopením zo strany Movistaru, ktorý považoval za ľahkovážnosť, pretože Herrada získal v cieli pekný náskok. Ale napokon sa ukázalo, že ako jazdec tímu Cofidis ako líder nedokáže potrápiť favoritov dlhšiu dobu. Aj z tohto vyplýva, že Vuelta bola v záverečnom týždni veľmi náročná. Cyklisti mali pred záverečnými etapami poriadny rešpekt a každé zoskupenie ho chcelo absolvovať v čo najlepšej kondícii.
Rýchlosť na cieľových kopcoch je stále vysoká a stúpa
Španielska Grand Tour pokračovala v trende tohtoročnej sezóny a podobne ako na Gire a Tour sme videli na cieľových kopcoch mimoriadne rýchle výstupy, ktoré patria k tomu najlepšiemu z posledného obdobia. Mnohí pretekári v kopcoch zrýchľujú. Stúpanie La Covatilla absolvoval López s Quintanom za 25:25, čo je o poznanie lepší čas, než aký dosiahol pred siedmimi rokmi Daniel Martin (26:52). Nairo Quintana sa vytiahol aj na Camperone a s výkonom 11:55 pokoril dovtedajšie dva výstupy, ktoré sa odohrali na Vuelte na tomto kopci. Podarilo sa mu prekonať svoj a Froomov rýchlostný rekord, ktorý činil 12:08. Mimoriadne vrchárske predstavenie ponúkol aj kopec Lagos de Covadonga. Thibaut Pinot vyšiel na jeho vrchol za 32:40 a bol to od neho skutočne parádny výkon, pretože Quintana pred dvomi rokmi pokoril toto stúpanie len o päť sekúnd rýchlejšie. Aj to hovorí o tom, že francúzsky jazdec disponoval na Vuelte ohromnou silou v nohách.
 Finále na Lagos de Covadonga |
Po odstúpení z Tour je Vuelta veľmi ťažká
Presvedčili sa o tom Vincenzo Nibali a Richie Porte. Kým taliansky jazdec jasne signalizoval, že celková klasifikácia ho nebude zaujímať, Porte pred pretekmi hovoril, že sa veľmi teší na španielske preteky, ale veľmi rýchlo všetkých presvedčil, že jeho výkonnosť nebude pútať pozornosť. Pre obidvoch to bola najmä príprava na svetový šampionát a okolnosti ukázali, že za ten krátky čas od zranenia na TdF tomu nemohlo byť inak. Nibali sa postupne zlepšoval a snažil sa skákať do únikov, ale nie vždy mu to vydalo, ale pred balíkom sa pohyboval dlhú dobu v dvadsiatej etape, čo môže byť pre neho dobrý signál. Jazdec tímu BMC zvolil nenápadnejší prístup a v priebehu pretekov ho takmer nebolo vidno. Podobnou skúsenosťou si prešli aj Alberto Contador a Chris Froome v sezóne 2014, ale ich výkony na španielskom podujatí boli na úplne inej úrovni. S odstupom času sa zdajú ako nenapodobiteľné.
Peter Sagan absolvoval všetky španielske stúpania
Svetový šampión napokon vydržal na Vuelte až do konca, keď sa v priebehu pretekov rozhodol, že toto bude najlepšia príprava na majstrovstvá sveta. Pred začiatkom Vuelty opakoval, že po páde z Tour de France sa potrebuje dostať do formy a jeho cieľom je vyhrať etapu. Už v prvom súťažnom bloku sa objavil trikrát na stupňoch víťazov. Najskôr predviedol dobrý šprint v tretej etape a následne mu prekazili radosť z výhry iba útočiaci Gallopin a veľmi silný Valverde, s ktorým zviedol pekný súboj na miernom stúpaní na konci ôsmej etapy.
Druhý týždeň odštartoval s druhým miestom v hromadnom dojazde a bolo jasné, že jeho výkonnosť stúpa. Ale na jeho škodu nasledujúce etapy nepriali jeho kvalitám a do bitky o etapový triumf sa vrátil až v osemnástej etape. Ani v meste Lleida mu však nebolo dopriate, presadili sa utečenci. Ale Saganova ohromná koncovka ukázala veľkú chuť po víťazstve. To sa mu nepodarilo získať ani v Madride, Viviani bol nad jeho sily v španielskych šprintoch. Peter Sagan vydržal na celej Vuelte preto, lebo chce na svetovom šampionáte prekvapiť. Tvrdá jazda v kopcoch, ktorú má v nohách, mu v tom veľmi pomôže, a po tejto zaberačke jeho výkonnosť musela rapídne stúpnuť.
| Elia Viviani s Petrom Saganom (© ASO / Unipublic / Luis Ángel Gómez / Gomez Sport) |
