Arctic Race rozhodla sekunda v prospech Lutsenka, Sosa v Španielsku obhájil výhru

 

 

 

Kvalitné zastúpenie sa zišlo na podujatí Arctic Race of Norway, na ktorom sa predstavili štyri World Tour tímy. Itenerár pretekov obsahoval štyri etapy, úvodné dve boli z kategórie rovinatých, záverečné dve zas boli určené pre jazdcov, ktorí majú radi jazdu smerom do kopca. Organizátori do programu zaradili aj stúpanie Storheia (3,3 km – 10,5 %), ktorú cyklisti zdolali v rámci tretej etapy. Práve tento kopec bol najťažším a jedným z najrozhodujúcejších miest na celom podujatí. Náročný bol aj posledný deň, v ktorom cyklisti prešli viac ako dvetisíc výškových metrov.

 

Najväčším favoritom, aspoň na papieri, bol Alexej Lutsenko, ktorý však musel veľmi tvrdo bojovať, aby potvrdil papierové predpoklady. Líder Astany sa dostal do nezávideniahodnej situácie v sobotu, práve na vyššie spomenutom kopci, kde síce finišoval na treťom mieste, lenže ukázal, že nie je najsilnejším pretekárom v kopcoch. Po tretej etape mu patrila druhá pozícia, a preto v nedeľu musel niečo vymyslieť. Nakoniec sa mu to podarilo, keďže na páske v Narviku sa mu ušli nielen bonifikačné sekundy, ale urobil aj rozdiel na páske.

 

 

Alexej Lutsenko (© LaPresse/Fabio Ferrari)

 

 

Dobré nohy zdobili tiež Warrena Barguila, ktorý bol blízko k veľkému úspechu v kariére. Priblížil sa k nemu na kopci Storheia, podarilo sa mu urvať z háku Lutsenka, ale v nedeľu o najcennejší dres prišiel. Prehral o jednu sekundu, čo je najmenší rozdiel v histórii pretekov. Dovtedy najmenší rozdiel medzi víťazom a druhým bol v roku 2014, presnejšie štyri sekundy delili Stevena Kruijswijka a Alexandra Kristoffa. Tretí v aktuálnom roku skončil Kris Neilands. Lotyš prežíva kvalitné obdobie a aj pri silnejšom zastúpení ukázal, že dokáže miešať kartami na popredných priečkach.

 

Štyri sekundy na Lotyša stratil Lilian Calmejane, ktorý konečne na pretekoch z kategórie HC vybojoval kvalitnejší výsledok. Vysoko skončil aj dôležitý hráč pre Lutsenka. Hugo Houle pomáhal Kazachovi najmä v sobotu v cieľovom kopci pri lámaní chleba. Potom už mohol ísť sám na seba a nakoniec sa dostal na piatu pozíciu v celkovej klasifikácii, čo je jeho najlepší výsledok v tejto sezóne. Najlepším domácim jazdcom bol Sindre Lunke na šiestej pozícii. Zo známejších tvári sa v Nórsku predstavili ešte Ilnur Zakarin a Magnus Cort, lenže obaja domov odišli poriadne otrávení. Ich vystúpenia boli veľkým sklamaním, najmä Rusa. Snažil sa, ale nohy mu nefungovali. 

 

Na arktickom etapáku štartoval tiež Mathieu van der Poel, ktorý na ceste súťažil po štyroch mesiacoch. Nestratil sa, práve naopak, bolo ho poriadne vidieť. Dve rovinaté etapy mu priniesli dôvody na radosť, v prvej dokázal poraziť zaujímavé šprintérske mená a obliecť sa do najcennejšieho trička, v druhej bol rýchlejší iba Bryan Coquard. Prípravu na svetový šampionát v Yorkshire tak zahájil viac ako solídne. Spomedzi známejších tvári do hromadných dojazdov na severe Európy súťažil aj Christophe Laporte, lenže na stupne víťazov sa zmestil iba raz, v druhej etape bol tretí.

 

 

 

 

 

Minulý týždeň sa od utorka do soboty na ceste preháňali aj pretekári v rámci podujatia Vuelta a Burgos. Program 41. ročníku pozostával z troch klasikárskych a dvoch kopcovitých etáp. Všetkých päť dielov však končilo na kopci, takže koncovky boli veľmi atraktívne. Ani raz sa nefinišovalo v hromadnom dojazde, víťaz každej etapy pochádzal buď z malej skupiny alebo to bol jazdec, ktorému sa v záverečnom stúpaní podarilo úspešne zaútočiť a ostatní pretekári sa za ním už len márne hnali. Tento rok sa sem stretla zaujímavá konkurencia, nie však taká veľká ako vlani.

 

Na päť dní na španielskej pôde bude dlho spomínať ďalší vychádzajúci cyklistický klenot z Kolumbie. Iván Ramiro Sosa bol podobne ako vlani výraznou postavou. Jazdec Ineosu si z Burgosu domov odniesol skoro všetky dresy, najlepší bol v horskej klasifikácii, v súťaži do 25 rokov a tiež získal aj najcennejší dres. Sosa sa ukázal hlavne v dvoch kopcovitých previerkach, v oboch prípadoch vyhral. Chutilo mu ako záverečné stúpanie Picón Blanco (8,2 km – 9,1 %), tak aj Lagunas de Neila (11,7 km – 6,3 %). Podaril sa mu tak zopakovať počin z minulého roku, bol však ešte o niečo dominantnejší. 

 

 

Ivan Sosa (© Courtesy Vuelta a Burgos)

 

 

Jeho najväčším vyzývateľom bol domáci borec a víťaz jednej etapy na minuloročnej tretej Grand Tour Óscar Rodríguez. Španiel sa tu predstavil vôbec po prvýkrát vo svojej kariére a hneď sa mu podarilo obsadiť druhú pozíciu v celkovej klasifikácii. Rodríguez tiež vynikal v dlhších stúpaniach a na Picón Blanco nebol ďaleko od výhry. Na stupne víťazov sa dostal ešte Richard Carapaz, pre ktorého sa jednalo o prvé preteky po úspešnom ťažení na Giro d'Italia. Carapaz sa iba vracia do súťažného zaťaženia, čo bolo cítiť v treťom a piatom dni.

 

Z ďalších zaujímavých mien si najlepšie viedol Guillaume Martin, ktorý uzatváral najlepšiu päťku. Ani jeho krajan Pierre Rolland si neviedol zle, práve naopak, dosiahol druhý najlepší výsledok v tejto sezóne. Rolland sa k siedmej priečke prepracoval v tretej a štvrtej etape. Len päť sekúnd na Francúza stratil David de la Cruz, ktorý tak nezopakoval výsledok z minuloročnej edície, kedy ho len sekundy delili od stupňa víťazov. Najlepšiu desiatku uzatváral Rui Costa. Jeho strata na víťaza bola viac ako dve minúty, pretože v stredu a vo štvrtok sa mu na päty lepila smola. Inak by z toho bolo oveľa lepšie miesto.

 

Ostatní známejší cyklisti sa neprezentovali zrovna najlepšie. Louis Meintjes sa už druhú sezónu trápi a svoj tieň neprekročil ani tentokrát. Ešte dva roky dozadu útočil na priečky v najlepšej desiatke na Tour de France, teraz sa nevie dostať do najlepšej desiatky ani na nie celkom dobre zastúpenom etapáku. Ani Kenny Elissonde neprežíva zrovna najlepší rok a minulý týždeň to iba dokumentoval. Veľký pokles oproti minulému roku zažil aj Sebastián Henao, bratranec slávnejšieho Sergia. Tiež Carlos Betancur a Jan Polanc ďaleko zaostali za očakávaniami, obaja v záverečných troch dňoch mútili vodu v druhej polovici výsledkovej listiny.