Vysiela Šport RTVS
Milovaný aj nenávidený. To sú dva protiklady, ktoré sa spájajú s kazašským cyklistom Alexandrom Vinokurovom. Napriek tomu, že 38-ročný veterán je vnímaný ako jeden z najkontroverznejších cyklistov, po olympijskom víťazstve mu všetci venovali poslednýkrát standing ovation.
Alexander má toho na krku naozaj viac ako dosť. Jeho skvelé cyklistické výkony prekryli dopingové kauzy a preto ho časť verejnosti, či už odbornej, alebo laickej, znenávidela. Niet sa čo čudovať. Tím Astana, ktorý vznikol práve okolo kazašskej superhviezdy, niekoľkokrát doplatil na jeho osobu. Veď posúďte sami. Tím vznikol v roku 2007 a presne v tom istom roku ho organizátori Tour de France vylúčili z pretekov. Dôvodom boli dopingové kauzy a o jednu z nich sa postaral práve Vino.
Tím sa pokúsil očistiť o rok neskôr. Prišiel Bruyneel, Contador či Armstrong, ktorý to predsa len chcel ešte skúsiť. Ostali však škvrny nedôvery a opäť tím nepozvali na Tour. Alberto vtedy bojoval a vyhral na Gire aj Vuelte. Po očistení mena a prežití finančnej krízy sa však na jeseň 2009 Vino do Astany vrátil, po dopingovej prestávke. To opäť spôsobilo konflikt a odišli šéf Bruyneel ale aj hviezdny Armstrong a ďalší. V roku 2010 zostali už len Kazachovia a Španieli. Alberto vyhral Tour a Vino etapu. Tým sa začala očista Vinokurova a Alexander mal čo naprávať.
O tejto etape života už nechce počuť ani samotný pretekár. Po zisku zlata novinárom povedal: „Teraz nie je správne hovoriť o týchto veciach, ale napriek tomu si myslím, že cyklistika sa zmenila, a pre boj proti dopingu sa urobilo veľmi veľa. Ja som už dávno preč od týchto problémov a pre šport robím čo môžem."
Bolo by nefér, ak by sme nespomenuli aj to, prečo ho fanúšikovia milovali. To je predovšetkým jeho štýl jazdy. Jeho útoky dodnes patria k najkrajším a nakoniec aj zlato z Londýna prišlo po jednom z nich. Ako veľmi by sme dnes potrebovali pretekára tohto typu. Na Tour 2012 mu to príliš nevyšlo, napriek tomu jeden atak sme od neho videli, prišiel však veľmi skoro a nič z toho nakoniec nebolo. Pripomeňme si aj jeho ďalšie veľké úspechy. Asi najväčším je celkové víťazstvo na Vuelte 2006, na Tour de France si pripísal štyri víťazné etapy. Z prestížnych krátkych etapákov vyhral Okolo Švajčiarska 2003, Paríž-Nice 2003 a 2002, ale aj Dauphiné Liberé 1999. Z jednorazových pretekov medzi najväčšie triumfy patria Amstel Gold Race 2003, ale aj Liége-Bastogne-Liége 2005 a 2010. To dokazuje, že bol naozaj všestranným a komplexným cyklistom.
Po návrate z dopingovej prestávky Vino naozaj pracoval na vylepšení imidžu Astany. Snažil sa „splatiť" všetky svoje dlhy a napraviť neplechu, ktorú napáchal. Nakoniec v tomto projekte boli a stále sú aj peniaze vlády Kazachstanu. Bojoval už čisto a jeho výsledky prinášali radosť, tak ako pred tým.
To najlepšie prišlo na koniec. Vino sa ešte teraz musí radovať z toľkých užasnutých otvorených úst a očí súperov, čo im to len ten 38-ročný veterán na olympiáde vyviedol. Treba pripomenúť, že to nie je 
jeho prvá medaila. Už v roku 2000 v Sydney útočil Vino na zlato, nakoniec však jeho snaha stačila len na striebro. Zvíťazil Jan Ulrich a bronz bral Kloeden, teda vtedajší kolegovia z Telekomu. V Aténach sa mu nedarilo, v Pekingu chýbal pre doping, no a veľké víťazstvo prišlo v Londýne 2012. K taktike Vino povedal: „Dnes mi do karát zahralo niekoľko faktov. Špeciálne posledných 10 km som myslel na to, že tímy ako napríklad Nemci, nemajú vysielačky. Ak by sme boli na MS, určite by sa preteky končili šprintom, pretože tímy sú viac kompletné. Dnes však bol limitovaný počet pretekárov a naozaj bolo dôležité, že tímy nemali vysielačky."
Sladké pocity z víťazstva mu teda v závere jeho cyklistickej kariéry všetci doprajeme. Za tie roky dokázal fanúšikom predviesť fantastickú cyklistiku, tak aspoň v závere spoločne prehliadnime dopingovú škvrnu a prežívajme jeho slová radosti spolu s ním: „Je to krásny koniec. V stredu síce ešte odštartujem v časovke, to však už bude iba prevezenie sa po ulici. Takýto záver kariéry je famózny. Všetci veľkí šampióni ako Laurent Jalabert či Richard Virenque odišli na vrchole a ja urobím to isté."
