Mladým slovenským reprezentantom, ktorí opustia mládežnícke vody, sa v posledných rokoch vôbec nedarí. Dvadsaťtrojkári nezaznamenávajú väčšie výsledky či nezbierajú UCI body. Slovenský zväz cyklistiky sa zlú situáciu snaží riešiť zvyšovaním rozpočtu, ale vlani sa to na výsledkoch ešte neodzrkadlilo. Michal Clementis nebol na pozícii športového riaditeľa ani rok a už ho vymenil ďalší mladý, iba 25-ročný "dobrodruh" Jakub Vančo. Bude už jeho projekt konečne úspešný a dočkáme sa lepších výsledkov? Skúsili sme hľadať odpovede v rozhovore.
 
 
U23 119
Jakub Vančo so zverencami (© Ján Melicher)
 
 
Keď sme si plánovali termín rozhovoru, vo štvrtok si nemohol, lebo si jazdil šesťhodinovku na Slovakiaringu. Takže zjavne nezaprieš cyklistického ducha a asi ti chýba pretekanie :-)
 
Áno, cyklistika mi prirástla ku srdcu a keď bola takáto možnosť, chopil som sa. Konic-koncov, boli tam aj viacerí moji zverenci, takže som spojil príjemné s užitočným. Často a rád jazdím s chalanmi a pozorujem ich aj priamo zo sedla. Na niektorých sústredeniach mi to aj lepšie vyhovuje, keď komunikujem s chalanmi, či babami priamo na tréningu. Takže hlavne mimo sezóny toho najazdím dosť. Nerobím to už len z auta.
 
 
Štandardne na úvod ťa poprosíme, aby si sa predstavil. Aký je tvoj príbeh. Dostal si sa k pozícii športového riaditeľa U23...
 
Nemám za sebou taký štandardný príbeh, žeby som prechádzal všetkými mládežníckymi kategóriami. Ja som začal bicyklovať až vo veku kadeta druhoročáka a robil som len horskú cyklistiku. Potom prišiel cyklokros a cestu som skúsil až ako U23. Ale malo to veľmi rýchly spád a hneď si ma všimol Martin Fraňo. Jazdil som potom dva roky v kontinentálnom CK Banská Bystrica a poriadne som vhupol do toho kolotoča. Mal som aj ako úplný nováčik veľmi veľa štartov kade-tade vo svete. To ma veľmi chytilo a chcel som v tomto kolotoči zotrvať. Nemal som výraznejšie úspechy, bol som hlavne tímový hráč.
 
Posledný rok U23 som strávil vo Firefly kde už bolo minimálne zabezpečenie a pretekový program a následne som prestúpil do AŠK Inter, aby som mohol pomôcť mladšiemu bratovi. Bolo mi však jasné, že ako eliťák sa už neuplatním, a tak som začal pomáhať či už ako masér alebo mechanik. Pomáhol som Adamovi Szabóvi, Matejovi Vyšňovi, Radovi Csukovi, Michalovi Clementisovi a aj Dukle. S ňou som bol dokonca na tých najobsadenejších pretekoch v histórii - na Okolo Slovinska s deviatimi WT tímami. Ako DS som už vtedy absolvoval Deaflympiádu a doviezol som s Babičom všetky kovy a pri repre ako zástupca Szaba 5 UCI bodov z Maďarska. Už to bol taký prvý kopanec ku práci trénera.
 
 
U23 119
Jakub Vančo so zverencami (© Ján Melicher)
 
 
Mnohí sa čudujú, prečo je práve 25-ročný bývalý priemerný cyklista hneď reprezentačným trénerom. Predstavovali by si skúseného barda s rozvetveným životopisom, no silným progresívnym myslením. No taký v našej cyklistike nie je. Vnímame ťa ako človeka, ktorý žije týmto športom a chce mu pomôcť, pôsobiť v cyklistike a je úplne jedno, čo robí. Veď si robil aj zadarmo, obetoval si sa, pomáhal, zaskakoval za druhých.
 
Ja som veľmi vďačný za túto šancu. Robil som aj v rôzne zaujímavé práce mimo cyklistiky, ale vždy to bolo popri bicykli a nechcel som so športom skončiť. Možno aj tým, že som bol v rôznych tímoch a robil všetko možné, viem sa lepšie vžiť do roly staffu, s ktorým chodím na preteky. Lebo sám som robil danú prácu. Viem, kedy a čo môžem od koho chcieť, kedy naopak dať pokoj. Komu kedy pomôcť, lebo to má ťažké. A absolútnym základom u mňa je správny tímový duch a disciplína. Žiadne výstrelky, porušovanie večierky na výjazdoch či nebodaj alkohol. S mladými ľuďmi nie je ľahké robiť, niektorí majú všelijaké predstavy o živote, že sa vám neraz dvihne obočie. Ale títo chalani alebo baby niečo dosiahnu iba ak budú pokorní, pracovití a tiež budú spolupracovať s kolegami. Akceptovať, že nejde každý na seba. A už vôbec, že toho nemám rád a ten mi spravil to. Do cyklistiky toto nepatrí, lebo sa to odrazí na celom tíme. Ten musí byť homogénny. Nie, že bude mať v sebe ďalšie malé tímy. Lebo takú našu mladú nehomogénnu šesticu pretekárov na UCI pretekoch v balíku nik neakceptuje a môžu tak akurát roztrúsene bojovať o prežitie.
 
 
Ako je to vlastne s tvojim vzdelaním či jazykovými schopnosťami? Mladí cyklisti s tým mávajú problémy.
 
Po formálnej stránke si trénerské vzdelanie robím kontinuálne hlavne mimo sezóny na kurzoch SZC s FTVŠ. Prakticky však študujem neustále a komunikujem s trénermi vonku. Mám za sebou strednú odbornú školu, teda som vyučený kuchár. Ja som vedel, že to v živote robiť nebudem, ale snažil som sa venovať hlavne výžive, stravovaniu, diétam. Na to som sa zameral. Priznávam, že jazyky som zanedbával aj keď som tušil, že ich budem potrebovať. V neskoršom veku je to náročnejšie, no najmä práca mechanika a DS v Pannone ma posunula. Keďže dnes si riešim všetko okolo sústredení a pretekov sám, znalosť jazyka je nevyhnutná. Samozrejme všetkým zverencom prízvukujem dôležitosť znalosti jazykov pre šport, ale stále si viacerí chlapci aj dievčatá hovoria, že ešte netreba a hádam to dáko zvládnu.
 
 
Ako vnímaš svoje pôsobenie pri ženskej reprezentácii? Niečo si už načrtol, ale rozvinuli by sme to. Zapamätateľný výsledok sa nepodaril. Už je aspoň za nami tá éra, že sa volávalo všetkým cyklistkám a prosilo sa ich, či by nešli na UCI preteky, lebo do tímu treba aspoň zo päť dievčat?
 
Ja si myslím, že máme za sebou celkom vydarený rok. Snažím sa vychovať novú generáciu, aby sa naučila pretekať a zvládať dôležité situácie. Som rád, že už nemusím hľadať hocijakú turistku, že poď na výjazd, ale už to začína fungovať ako má a dá sa vybrať z niekoľkých mien. Prakticky všetky dievčatá to chytilo, rastú. Je ich viac. Potiahnu sa, pomôžu si. Som rád, ako sa prebrala Petra Machálková, Laura Debnárová či Barbora Švrčková. Sú tam Hrtánková, či  veľmi talentovaná Paulechová. Uvidíme, čo ďalšie prinesie juniorská, či aktuálne kadetská kategória, no pozorne to sledujem. Všetko sú to mladé dievčatá, ktoré vieme doplniť skúsenými menami. Veľmi na sebe v poslednej dobe zapracovala Findrová. Už to nie je dokola len o Bačíkovej, Medveďovej či Hanesovej. Všetky sú však brutálnene rozdielne. niektoré majú výkonnosť, iné pretekársky cit. Je to veľmi individuálna práca, ale napredujeme. V tíme bol veľmi dobrý duch a aj keď som získal pozíciu športového riaditeľa U23, po vzájomnej dohode sme dospeli k záveru, že budem pokračovať aj pri ženách, aby sa nerušila tá moja vízia a koncepcia, ktorú som priniesol. Je a bude to ťažké skĺbiť, ale nie som sám, pomôže mi Laco Čúzy.
 
 
- ponuka z nášho eshopu -
banner slovakia dres aktualny
- ponuka z nášho eshopu -
 
 
Poďme k tomu najdôležitejšiemu. Ako to aktuálen vyzerá v kategórii do 23 rokov? Veľmi dlho sa nesúťažilo. Aká je atmosféra?
 
Vyzerá to teraz v tíme veľmi dobre. Chalani sú správne psychicky nastavení. Ak to vydrží, bude dobre. Ako som už viackrát povedal, u mňa je absolútnym základom tímovosť, a preto som rád, že chalani vedia akceptovať kapitána, dohodneme sa na lídrovi. Ostatní to chápu. Vieme si povedať čo máme na srdci. Som veľmi rád, že pri porade na jednom sústredení si Matúš Štoček vypýtal slovo a povedal, že je tu dosiaľ najlepšia atmosféra a prvý krát tímové pretekanie. Sám som bo v minulosti na mnohých výjazdoch - sústredeniach i pretekoch a môžem to len potvrdiť. Taký správny tímový duch v minulosti chýbal. Veľmi ma to teší a utvrdzuje vo svojich názoroch, ktoré chcem raziť. Takže psychické nastavenie je dobré, no uvidíme v pretekoch, aká bude súťažná realita.
 
 
Od roku 2015 a posledného úspechu U23 (európsky titul Bašku) sa pri kormidle vystriedali Riška, Csuka, 2x Szabó, Clementis. Určite si celá cyklistická komunita praje, aby si nebol len ďalší v poradí, ale konečne sa tímu už začalo dariť a niekto sa už konečne presadil, lebo body na zahraničných UCI pretekoch za posledne štyri roky by sme zrátali na prstoch rúk. Dočkáme sa už nejakého výsledku?
 
Dúfam a pevne verím. Bude to veľmi ťažké, lebo fakt nemáme človeka, ktorý by prišiel na preteky a šiel na víťazstvo. Určite je na mieste prehodnotenie metodiky pretože až príliš často nám kvázi talenti mládežníckych kategórii ani nedožijú pri športe do U23. Ďalšia vec je, že keď ideme na UCI preteky, nemáme toho najsilnejšieho v pelotóne, a tak môžeme mať šancu uspieť len vďaka tímu - obete jeden za druhého. Veď už hneď v prvých pretekoch tesne pred koronakrízou sme získali prvé tri UCI body v Turecku a chalani videli, že sa dá dopracovať k slušnému výsledku. Uvidíme ešte ako to bude s vrcholmi sezóny. Špekuluje sa o ME vo Francúzsku, ktoré by nám mohlo sedieť, no zasa ak by boli MS vo Švajčiarsku podľa pôvodného plánu, bolo by to pre nás hrozné. V hre je presun. Je zvláštne, že nie je ani jasné, kde a kedy budú vrcholy.
 
 
Lenže ako spomínaš, šancu máme len na rovinách, ak sa niekto natlačí do nejakej koncovky a praje mu šťastie. V kopcoch strašne zaostávame, nevieme tu vychovať vrchára. Akonáhle ide o výkon, za svetom zaostávame.
 
Ono sa to nezdá, lebo stále sa o nich hovorí, ale vrchárov nie je veľa. Ani v profi tímoch. Drvivú väčšinu tvoria pomocníci, klasikári, rovinári a ich domestici. Podobné je to aj u nás na Slovensku a jednoducho sa im nevenuje pozornosť. Nepreteká sa v ťažkých kopcoch. Stále sa ten pelotón nejako poskladá, alebo odíde nejaká menšia skupina. Nestáva sa, že by nejaké preteky v rámci slovenského pohára vyhral echt vrchár. Nesúťaží sa v týchto terénoch, takže aj takíto nádejní chlapci na kopce trénujú ako ostatní a talent sa vytratí. Nakoniec skončia ako pomocníci pre rovinárov, lebo do špurtu sa nenatlačia. Takže aj my zatiaľ máme šancu hlavne na rovinách, v jednoduchšom teréne. Prakticky v tejto reprezentačno/ kontinentálnej sfére je pre vrchára možnosť presadiť sa akurát tak na Sibiu. Ale samozrejme, ak sa niekto bude ukazovať slušne týmto smerom, budem na tom pracovať a naliehať aj na klubovej úrovni na vedenie týmto smerom.
 
 
U23 158
Matúš Štoček a kolegovia (© Ján Melicher)
 
 
Ako to vyzerá s pretekárskym programom? Na základe tvojich správ pravidelne aktualizujeme náš kalendár Slovákov, takže postupne sa ten obraz vytvára. Musí to byť teraz náročné - všetko okolo pretekov. Či budú/nebudú, ktoré budú, kedy, či tam budete môcť ísť. Koľko to bude stáť.
 
To je jeden obrovský otáznik a veruže to trochu aj demotivuje. Mnohé preteky sa porušili, iné píšu, že nás nevezmú. V situácii, keď vypadla možno polovica pretekov, je pre náš tím strašne ťažké dostať sa na preteky. Všade je obrovský pretlak a dobre viete, že organizátori radšej berú kontinentálne tímy často aj zo západných krajín, odkiaľ v minulosti vôbec nechodili. Ale teraz im tam porušili preteky a berú všetko, čo im sedí do kalendára. Veď také Mazowsko (15-18.7.). Je to prvý UCI etapák po reštarte sezóny, nikde inde v tom čase ešte nič nebude. Dostať sa na tie preteky bolo hrozne ťažké. Viackrát mi povedali, že nie. Napokon sa urobil barter, že práve ich tím si z poľských vybrali organizátori Okolo Slovenska. Takže pôjdeme tam aj spolu s Duklou. To bude veľká premiéra po korone. Konkurencia obrovská. A práve to bude problémom. Málo pretekov a oveľa vyššia konkurencia než v minulosti. Dokonca aj v Bulharsku či Rumunsku. Presadiť sa bude ešte ťažšie. A to už nehovorím o tom, že UCI tlačí na organizátorov, že musia robiť všelijaké Covid opatrenia, a v kombinácii s ekonomickou krízou to ešte pokojne môže skončiť tak, že zrušia i tie preteky, ktoré sú v kalendári a napokon budeme mať len 5-6 poriadnych výjazdov. Ale hádam sa to nestane. Samozrejme, veľkým vrcholom bude opäť Okolo Slovenska, kde to bude pre chalanov obrovská škola.
 
 
Tvoja rola je na pomedzí trénera a športového riaditeľa, lebo pretekári sa väčšinou pripravujú v kluboch, teda keď prídu na preteky, plníš hlavne rolu DS. Určite sa ale zaujímaš aj o ich prípravu. Mávate aj reprezentačné sústredenia, kde si trénerom. Ako to teraz bolo? Kde ste boli a v akých počtoch?
 
Ešte pred koronou sme boli s desiatimi chalanmi v Španielsku, potom v Turecku, kde sme aj pretekali. Tam ich bolo osem, bez Topforexákov. Teraz už po uvoľnení opatrení sme sa zišli štrnásti na sústredení v Trenčíne. Chalani si to pochvaľovali a už sa tešia na pretekanie. Veď nejaké domáce preteky, či niečo v Česku už absolvovali. Samozrejme, že sa zaujímam aj o tréningový proces a pochválim sa (smiech), že poznám aj funkčné parametre každého pretekára, ale cyklistika zďaleka nie je o tom, samozrejme. A v tom je krása tohto športu, že zďaleka nieje iba o hrubom výkone.
 
 
Akých máš teda pretekárov, s ktorými rátaš na reprezentačné výjazdy v tejto sezóne? Ako sa ti spolupracuje s klubmi?
 
Dobre, lebo klubová situácia nie je až taká zložitá. Prakticky mám len pretekárov Dukly, Trenčína, Topforexu a troch jednotlivcov. Čiže ide najmä o spoluprácu s Martinom Fraňom, Romanom Bronišom a Radimom Kijevským. To klape bez problémov, takže som rád. Máme akoby dve reprezentačné družstvá, teda A-tím a B-tím, ale priebežne to prehodnocujem a nie je medzi nimi žiadna hrubá hranica. Po štyroch pretekároch mám z Dukly (Vlčák, Chren, Kubiš, Rovder) a Trenčína (Oros, Líška, Kramarčík, Nagy). Traja sú z Topforexu (Foltán, Blaško, Gajdula). Robím aj s Baniarom z Tlmáč, Comom z CyS Akadémie no a, samozrejme, uzatvára to Štoček z Beltrami. U Matúša sme si mysleli, že bude s nami len sem-tam na niektorých pretekoch, kde ho uvoľnia. Ale korona zapríčinila to, že bol teraz skoro stále s nami. Takže dobré je, že sa zžil s tímom. V sledovaní máme aj ďalších pretekárov, akonáhle niekto niekde vyskočí, budeme s ním robiť. Prakticky jediný z tých stálejších reprezentantov ostal mimo Varhaňovský, ktorý má stále nejaké zdravotné problémy.
 
 
U23 158
Reprezentácia U23 (© Ján Melicher)
 
 
Už si spomínal, že sa bude ťažko robiť nominácia na vrcholy, lebo asi tých štartov nebude veľa. Ale pozitívom je, že kvalifikácia na MS už bola uzavretá a tri miestenky sú isté. Kvôli tomuto cieľu sa už naháňať body nebudú, hoci určite sú cieľom.
 
Ja chcem naozaj dbať na profil a tímovú rolu. Na každé preteky chcem brať typovo najvýhodnejších pretekárov. Nie, že budeme robiť nominačné preteky a komu sadne deň, hodí lepšie bicykel na pásku, tak na šampionát pôjde a kto horšie, nepôjde. Určí sa pretekár/pretekári (podľa toho, koľko bude kde miest), ktorý bude mať šancu a vytvorí sa okolo neho tím. Nepôjde nikto len tak na seba.
 
 
A budeme mať konečne šancu? Posunieš sa už z posledných miest v konvoji? Kto potiahne reprezentáciu?
 
Nechcem robiť rozdiely medzi chalanmi, lebo verím, že každý chvíľu potiahne a podarí sa mu niekde uspieť. Bude mať dobrý deň. Ale tak celkovo vieme, že ambície má najmä Matúš Štoček a aj keď sa mu príliš nedarilo, v reprezentácii má strašnú smolu. Stále sa mu niečo stane. Defekt, pád, zlá pozícia v najhoršej chvíli. Je to otrepané, ale veľmi potrebuje taký zlomový bod na psychiku. Nejaký výsledok, impulz. Teraz na sústredeniach pôsobil veľmi motivovaný. Určite viac ako v minulosti. Uvidíme. Na roviny si určite čosi sľubujeme od Paľa Kramarčíka, ktorému by sa mohol v rámci repre tímu U23 konečne vytvoriť aj dobrý vláčik. Chlapec si verí, má vysoké ambície. Keď sa viete tlačiť, nebojíte sa, máte silné nohy aj sadne deň, fakt sa dá prekvapiť aj v silnejšej konkurencii. Pre neho bude táto prvá superkrátka sezóna veľkou školou. No a neustále sa zlepšuje Lukáš Kubiš, veľký bojovník. Zvedaví budeme tiež na Topforexákov. Tí si dokážu ako kontinentálni pretekári dobre zapretekať v okolitých krajínách. Mohol by som menovať ¾ repre, ako silných pretekárov, ale hlavné je, že poznáme, kto kam patrí a kde je použiteľný. Máme pracantov, ktorí sa môžu presadiť v náročnom teréne a máme lídrov, ktorí keď dostanú pomoc, môžu zvládnuť náročný záver, alebo iní zašpurtovať.
 
 
Vlani na SZC štartoval systém štipendií. Pretekári začali byť aj finančne motivovaní za svoje výkony. Napokon to ale nebol honorár v pravom slova zmysle. Ako je to teraz?
 
Vedenie SZC to dlho riešilo a pokúšalo urobiť tak, aby to dopadlo dobre pre všetkých. Napokon sa to kvôli tak nastavenému zákonu nedalo len tak jednoducho vyriešiť ako plat. Chalani síce dostávajú finančnú podporu na svoj účet, ale použitie peňazí nám dokladujú. Tak to bolo aj všeobecne akceptované. Aby si náhodou niekto za to nekupoval pivo, alebo nejaké somariny, ale na niečo, čo má čo dočinenia so športom. Tak vidíme, na čo to daný pretekár použil svoje financie. Idú teda tam, kam majú. Na ďalší progres cyklistu.
 
 
U23 158
Mechanické vozidlo reprezentácie (© Ján Melicher)
 
 
Mohol by si aj povedať sumy, to by určite nemuselo byť tajné.
 
Finančnú odmenu každý mesiac dostáva desať pretekárov U23. Prvá polovica 250, druhá 150 eur. Je to viazané na pretekárov pôsobiacich na Slovensku. Tí v zahraničí majú svoje záležitosti. Pred chvíľou som vymenoval 14 ľudí, ktorých mám v tíme, no a štyria jazdia v zahraničí. Je teda jasné, ktorých desať dostáva podporu. Ale aj to, kto akú, priebežne prehodnocujem. Najbližšie v júli.
 
 
Ďakujeme za rozhovor a držíme palce, aby sme mohli informovať o dobrých výsledkoch. Tento rok budeme spracovávať oveľa menej pretekov ako v minulosti, ale slovenských tímov na zahraničných pretekoch sa to nedotkne, takže fanúšikovia budú zvedaví na vaše výsledky.
 
Vďaka. Rád budem ďalej komunikovať a informovať. Vzhľadom na všetky okolnosti nesľubujem víťazstvá. Ale mojím prvým jasným cieľom je, aby sme mali na každom výjazde pozitívneho tímového ducha. Na porade pred štartom neriešili to, že aký asi bude limit a dokedy sa treba dostať do cieľa. Ale aby sme si prešli finálové zákruty a rozprávali sa o taktike a úlohách jednotlivých jazdcov do záveru. Aby sme v etapákoch neboli DNF, ale bojovali a bolo nás vidieť.
 
 
 
 
Diskusiu pod článkom sme pre hrubé urážky vypli.