Okolo Slovenska 2022: Vieme robiť podujatie svetovej kvality, stačí doladiť detaily (komentár šéfredaktora)

20.9.2022, 17:00 | Slovensko a Slováci | Lukáš Timko
Okolo Slovenska 2022: Vieme robiť podujatie svetovej kvality, stačí doladiť detaily (komentár šéfredaktora)
Ilustračný záber z pretekov (© Soňa Niková)

tdf2020 banner update
Zorganizovanie veľkého a úspešného podujatia v našej malej krajine je samo o sebe mimoriadne náročnou úlohou. Pretekom Okolo Slovenska sa neustále darí organizačne napredovať a myslíme si, že je to komplikovanosťou najväčšia kultúrno-športovo-spoločenská akcia v našej krajine. Aj tento rok o tom prinášame svedectvo.

Komentár vyjadruje názory autora, nemusí byť objektívny. Nikto mu nediktoval ani neradil. Nikomu sa nezodpovedá. Všetko vidí na vlastné oči a v postfaktuálnej dobe ponúka fanúšikom pravdu o pretekoch aj ľuďoch s nimi spojených.
video v clanku ikonka ciernaVideoklip 66. ročníka
Dobrá trať, ale
Vlani sme v komentári pri tom všetkom ani nespomenuli zostavovateľa trate a veliteľa konvoja Stanislava Holeca, ktorý si roky robí poctivú ťažkú prácu a treba povedať, že tento rok poskladal trať naozaj najselektívnejšie za posledné roky, hoci si určite mnohí mysleli, že aj 3. etapa rozdelí balík. Dojazd v Banskej Štiavnici bol skvelý a model s cieľovými okruhmi ako poznáme z Tour de Pologne je aj u nás pre atraktivitu cieľových miest zaužívaný, no v selektívnych etapách bývajú krátke okruhy problémom a treba k tomu pristupovať naozaj citlivo. Sedemkilometrový okruh v Štiavnici urobil rozhodcom aj časomeračom problémy. Treba na to myslieť a konzultovať to so všetkými zložkami pretekov.

Diváci boli spokojní, že sme konečne na našich pretekoch mali dojazd do krátkeho stúpania a to by nemalo chýbať ani v budúcnosti. Aby sa stále nešpurtovalo. Hoci je pravdou, že ak sa pozrieme na cyklistický kalendár a na to, že v roku 2019 sme tu mali najhviezdnejšiu účasť, ktorí že to boli cyklisti? Boli to šprintéri, ktorí v tejto časti sezóny už nemajú kde hľadať uplatnenie. Tento rok žiadny neprišiel.
Konečné pódium (© Ján Melicher)
Podľa nás aj preto, že sme mali priveľa kopcov v úvodoch etáp. Selektívne etapy bývajú vtedy, keď sú kopce v druhej polovici, nie na začiatku, kde Slováci, ale s nimi aj šprintéri, strácajú kontakt a potom musia byť hodiny vzadu v malej skupine. To by ani Marka Cavendisha nebavilo, byť v piatok 200 kilometrov v grupette a sledovať limit na takýchto pretekoch. Treba si uvedomiť aj to, že preteky 30 minút za pelotónom nie sú už také bezpečné ako tie okolo čela. Iste, Mark neprišiel z iných dôvodov. Ale možno sa Bahrainu Victorious a BikeExchange - Jayco nepáčilo aj to a zvážili pri odrieknutí štartu.
Za tohtoročný itinerár si teda vedenie pretekov určite zaslúži pochvalu, no menej kopcov v úvodoch etáp by pomohlo konkurencii a treba bezosporu hľadať atraktívne dojazdy. Nejaký ten kopec pred cieľom, aby to zasa nebolo len o šprintéroch. Rovnako by sme skrátili prológ. Tento bol pridlhý. A zasa absencia časovkárskych špeciálov smiešna. Veľké tímy toto neobmedzuje. Pri kratučkých technických, samozrejme, zakázať "kozy", ale pri siedmich kilometroch roviny sa pýtali.
audio ikonkaAudiovyjadrenie zostavovateľa trate
video v clanku ikonka ciernaVideo pamiatok na trase 66. ročníka
Športová stránka
Sumár publikoval kolega Juraj Janoťák, kde bol detailne popísaný vývoj pretekov a boj Quick-Stepu s Jumbom. Sú to popredné tímy sveta. Jeden už desať rokov s najväčším počtom víťazstiev v profi pelotóne. Vyhral aj tu dvakrát a pridal triumf celkový. Druhý taký, ktorý pred dvoma mesiacmi vyhral Tour de France. Vyhral tiež dve etapy, jednu s víťazom dvoch etáp na tohtoročnom Gire. To je samo o sebe úžasné. Jumbo dokonca pricestovalo na Okolo Slovenska s autobusom, kamiónom a jedným mechanickým vozidlom, ktoré boli priamo na Tour, zvyšok vozového parku tam nebol.
Oba najsilnejšie tímy tu nemali megahviezdy, ale režírovali preteky, jazdili mimoriadne aktívne. Už štvrtý rok po sebe rozhodovali o celkovom víťazstve sekundy a špurty na niektorú zo šprintérskych prémií v poslednej etape. Celkové poradie bolo opäť veľmi atraktívne, a to sa zdalo, že to ani tak nebude, pretože dlhý prológ vytvoril veľké rozdiely. Zvyšné tímy zaostávali. Astana ani Israel sa nedokázali výraznejšie presadiť. Klasickou aktivitou hýrili Pro tímy a Lorenzo Fortunato slovenským hobby jazdcom na viacerých kopcoch potrhal rekordy na Strave.
Lorenzo Fortunato (© Ján Melicher)
Vlani štartovalo až sedem WT celkov, tentoraz iba štyri, čo je určite negatívom, hoci rozpočtu pretekov to nezanedbateľne pomohlo ušetriť desiatky tisíc eur. Ako si môžete vypočuť v rozhovore so športovým riaditeľom Ľudovítom Lučaničom, po prijatí pozvania šiestich WT celkov a riešení TotalEnergies s Petrom Saganom sa vedenie uspokojilo a zvyšné tímy už horúčkovito nepresviedčali. Dva tímy sa však odhlásili a ani s Totalom to nedopadlo dobre. Ten dal Saganovej partii voľnú ruku, ale keď sa rozhodli pripraviť na MS inak, bez nich nemali dostatok voľných pretekárov, aby prišli. Športový riaditeľ pomenoval situáciu tak, že ste medzi dvoma mlynskými kameňmi, pretože mohli tlačiť aj ďalšie tímy "do rezervy", ale potom ich už nemôžete odmietnuť a ak by úplne všetci mohli prísť, teda zrazu by ich bolo napríklad deväť, mohli by sa dostať do finančných a logistických problémov.
Okrem neskorého septembrového termínu tímom prekáža aj veľká vzdialenosť zo západu, tiež málo bodov a s tým spojené prize money, ktoré sa u nás v kategórii 2.1 získavajú. Jednoducho povedané, ak by boli preteky v ProSeries, tímy by sa pozývali omnoho jednoduchšie, tie kvalitatívne horšie by chodievali takmer automaticky. Keďže už celý cyklistický svet vie, že preteky sú skvelo organizované. Problém je, že aj keď sa zdalo, že sa vedenie chce posunúť na úroveň ProSeries, po zvážení všetkých faktov a vypracovaní menšej analýzy vyplynulo, že posun by rozpočet podujatia stál niekde medzi 70 - 80-tisíc eur viac ako doteraz a samotné podujatie ako také ani sponzorov by to nijako neovplyvnilo. Jednoducho žiadny sponzor by nepridal pre to, že budú preteky v inej kategórii, alebo že tu bude viac špičkových tímov.
audio ikonkaAudiovyjadrenie športového riaditeľa
V budúcom roku teda preteky ostanú v kategórii 2.1, no lepšiu štartovú listinu si sľubujú vďaka zmene termínu MS - ich posunu na august. A súťažiť sa bude streda-nedeľa (13-17. septembra), teda posunie sa aj časový odstup od kanadských klasík a Vuelty (hlavne pre staff). Organizátori veria, že sa im podarí prilákať Petra Sagana a opäť 5-7 tímov najvyššej ligy. Kedysi kvalitnejšie tímy odrádzalo ubytovanie, ktoré je teraz už na špičkovej úrovni, pokojne už aj World Tour. Platí, že sa už ubytováva do najlepších hotelov v danom okolí štartu/cieľa.
Ilustračný záber (© Ján Melicher)
Divácka kulisa a sprievodný program
S menším počtom hviezd a najmä bez Petra Sagana sa ukázal aj pokles diváckeho záujmu. Doslova bláznivé masy fanúšikov popri trati, na štartoch a najmä v cieli sme už nevideli. Divácka kulisa stále bola výborná a nemusíme sa za ňu hanbiť. V Banskej Štiavnici to bolo skvelé. Možno niekto nebude súhlasiť, ale dá sa hovoriť možno až o najatraktívnejšom dojazde novodobej histórie. Úžasné množstvo fanúšikov, kocky v dojazde do kopca. Vyzeralo to skvelo aj na kamerách.
Naopak, sklamala Bratislava. Po siedmich rokoch sa tu preteky pokúsili vrátiť pre zanietenie miestnej samosprávy v Petržalke, ale platí to isté, čo vtedy, že fanúšikov tu nebolo zďaleka toľko, koľko mohlo byť. Slabé to bolo aj na štarte v Šamoríne, čo je ale logické, keďže bol v X-Bionicu, ktorý organizátorom vyšiel v ústrety veľmi dobrými podmienkami ubytovania a zmestil sa tam celý takmer 600-členný konvoj. Tam sa teda aj štartovalo, hoci sa logicky prišlo cez pracovný deň na obed pozrieť len nieľkoko desiatok priaznivcov.
- reklama -
- reklama -
- reklama -
- reklama -
Naopak, doslova úžasne dopadol štart v Detve, kde boli davy ľudí. Malo to neskutočné grády a podľa úsmevov na tvárach sa to páčilo aj pretekárom. Fajn to bolo aj v Hlohovci a Levoči. Musíme dať kredit Samovi Brečkovi, ktorý sa do pozície moderátora prezentácie tímov pred každou etapou mimoriadne dobre dostal a vedel namlsať divákov, že vidia takmer najlepší svetový pelotón. Preteky tak narástli, že zo štartov etáp sa stáva akási samostatná zaujímavá akcia, ku ktorej sa dá priradiť aj kultúrny program. Je to presne typ eventu určený pre menšie mestá, ktoré to vedia poňať s nadšením a aj samé to poriadne spropagovať.
V cieľových mestách to bola už poriadna show s vystúpeniami krasojazdkýň, cyklorialistom Jánom Kočišom a vždy aj viacerými miestnymi kultúrnymi vložkami. Nechýbala tombola, rôzne akcie pre deti, stánky s občerstvením. Organizátorom sa navyše podarilo spojiť s veľmi kvalitnou značkou hudobného priemyslu u nás - Petrom Cmoríkom, ktorý mal vždy jeden až dva kratšie koncertné vstupy v priebehu pretekov, alebo po skončení pódiovej ceremónie. V Košiciach dokonca vystúpil aj Lukáš Adamec.
Peter Cmorík (© Soňa Niková)
Pre ilustráciu, ak etapa končila o 17:15, event štartoval o 14:00 a moderátori Roman Barényi s Tomášom Ďutkom sa lúčili okolo 18:45. Je to takmer päť hodín kultúrneho programu, za ktorý si návštevník nemusel zaplatiť ani cent. Nechýbala veľkoplošná obrazovka so živým televíznym prenosom. Z cieľového mesta pretekov sa stalo miesto, kde viete s rodinou stráviť plnohodnotné popoludnie.
Nehovoriac o pre mnohých smiešnom a trápnom elemente, ktorý väčšina pretekov nemá, a to maskotovi Tatríkovi, ktorý sa za tie roky stal fenoménom medzinárodného rozmeru. Quick-Step každý rok pred pretekmi pridá na sociálnu sieť príspevok, že opäť idú za Tatríkom. Žarty si robia aj fanúšikovia na Twitteri. Vďaka jeho šoumenstvu vyčaruváva úsmev na tvárach mnohých ľudí, najmä detí, ktoré sa s ním chcú fotiť či pozdraviť. Majú veľký zážitok a na pódiu to vďaka nemu poriadne žije. Poznajú ho už aj diváci Eurosportu a marketingoví špecialisti, ktorí zabezpečujú iné preteky. Práve vďaka Tatríkovi budú mať zrejme maskotov aj na ďalších pretekoch, minimálne Okolo Británie nad tým uvažuje. Sme radi, že náš návrh spred pár rokov Katka Ďurková a spol. takto pevne chytili a rozvinuli do podoby, aká sa teraz realizuje.
Tatrík (© Soňa Niková)
Väčší kľud bez Sagana, posun v dĺžke prenosov
Vlani sme písali, že účasť Petra Sagana a priame prenosy na Eurosporte dokonali desaťročie obrovskej evolúcie tohto podujatia, ktorá je dielom mnohých ľudí. Všetko sa to ale bez najmenších pochýb spája s generálnym riaditeľom pretekov Petrom Privarom. Nebyť jeho zanietenia, tvrdej práce, lobingových schopností a vízií, ktoré sa mohli zdať fantasmagorické, ale postupom rokov sa všetky plnili, by sa podujatie nikdy nedostalo tam, kam dostalo. Prezident SZC jednoducho zohráva absolútne kľúčovú rolu v úspechu tohto podujatia, ktoré sa v malej krajine organizuje na svetovej úrovni v mnohých aspektoch ďaleko prevyšujúcich kategóriu 2.1 a tvrdia to úplne všetci, ktorí tu boli - od Lefevera, WT tímov po UCI rozhodcov.
Vlani posledné týždne a dni pred pretekmi nemohli ľudia z organizačného výboru spávať pre obavu, ako to bude s TV prenosmi a aj zo samotnej Saganovej účasti, teda aby sa nič nepríjemné nestalo a prežil tie davy fanúšikov. Museli sa robiť špeciálne koridory, zaplatiť bodyguardi. To tento rok odpadlo a preteky sa vrátili do akejsi väčšej pohody, hoci aj tento rok pre vládnu krízu do poslednej chvíle nebolo zrejmé, ako to bude s prenosmi.
Napokon sa vysielali až 90-minútové, čo bol posun oproti vlaňajšku. Česká produkčná spoločnosť opäť preukázala obrovskú zanietenosť, snahu a aj schopnosti nastrihať mimoriadne kvalitný prenos, ktorý je pre cyklistické preteky netypický. Pred živým vysielaním odvysielali množstvo materiálu zo štartu a priebehu, ktoré teda diváci nemohli sledovať. Všetko to bolo dopĺňané veľmi peknou grafikou, videami pamiatok z dronov, ktoré im pripravil Michal Čabai a svet tiež sledoval grafiky trasy etapy od Martina a Andreja Komorovcov. Všetko sa to urobilo za bezkonkurenčné finančné náklady, kde bol pomer cena/výkon úžasný.
Réžia prenosu (© Soňa Niková)
Áno, všetci priaznivci cyklistiky budú hneď namietať, že prenosy neuvádzali live rozostupy medzi jednotlivými skupinami a televízne motorky boli iba dve, čo je oproti piatim na Tour de France obrovský rozdiel, teda kvalita prenosu z tohto pohľadu nebola ideálna, no treba si uvedomiť, že to už organizátori nedokážu ovplyvniť. Vládou schválený príspevok bol v hodnote akej bol, teda ak boli postavení pred dilemu, či zachovať 90-minútové prenosy, alebo investovať do motospojok a väčšieho množstva kamier, rozhodli sa radšej pre dlhšie prenosy. Hoci je pravdou, že cyklistický divák z Holandska či Talianska zvyknutý sledovať veľké podujatia si musel povedať, že cyklistické spracovanie prenosu nie je ideálne.
Záverečný deň navyše došlo aj k technickým problémom lietadla na satelitný prenos signálu, čo je veľká smola. Aj keď sme prenos nevideli, muselo to byť veľmi náročné pre réžiu a určite negovalo časť snahy, ktorú do toho vložili. Snáď z toho nebudú mať problémy v Eurosporte, tieto technické chyby sa vychytajú a rozhodne túto partiu šikových a veľmi snaživých ľudí ešte na Slovensku radi privítame. Snáď sa zasa organizátorom podarí s vládou (uvidíme, aká stabilná/nestabilná bude situácia) vyrokovať o niečo viac financií, aby boli prenosy ešte kvalitnejšie, vyšperkovanejšie aj o tie pravé cyklistické detaily. Už teraz ale mimoriadne dobre prezentovali Slovensko a ukázali svetu, že vieme robiť kvalitné preteky.
TV motocykle (© Soňa Niková)
Úžasná práca polície i motomaršálov
Každý rok upriamujeme pozornosť na úžasnú bezpečnosť pretekov. Policajný zbor, konkrétnejšie dopravná polícia pracuje roky priam dokonale, druhý raz bola pod vedením majora Vladimíra Rudavského. Cesty sú vyčistené, pokryté takmer všetky odbočky. Veľmi dobre sa zapájajú aj dobrovoľní hasiči či samosprávy. Bezpečnosť pretekov je dlhodobo na úrovni World Tour. Nechýba jej absolútne nič. Polícia niekedy až priskoro zatvára cesty, len aby všetko dobre dopadlo a nikomu sa nič nestalo. Nasadené boli stovky, ba až tisíce policajtov po trase. Taká práca sa v okolitých krajinách vrátane poľskej Tour de Pologne nevidí.
Ľudia si často robia posmešky zo slovenských ciest a tento rok tam bolo opäť pár problémových úsekov, ale v itinerári sa nenachádzalo nič, čo by cyklistom vyslovene narobilo problémy, alebo spôsobilo pády.  Všade mimo Turecka a blízkeho východu sa jazdí na menších cestách. Zjazdy sú nebezpečné všade. Zopár pádov je súčasťou všetkých pretekov. Je pravdou, že cesty nevyzerajú esteticky dobre na obrazovkách Eurosportu a cez kadejako poplátaný Grajnár sa veriaca časť konvoja úprene modlila, aby sa nikomu nič nestalo, ale našťastie všetko dobre dopadlo. Nás napríklad prekvapila dobrá kvalita ciest záverečnej etapy aj cez Podgrajnár a Štós. Viacero VÚC po celej trase sa snažilo niektoré kritické úseky opraviť a obyvatelia viacerých obcí ďakujú pretekom, že vďaka nim dostali nový kus cesty.
Je nutno dodať, že zvýšenú bezpečnosť pre konvoj zabezpečovali aj motokomisári, ktorých je z roka na rok viac a aj keď sú medzi nimi veľké rozdiely v kvalite a snahe, väčšina príkladne pracuje. Viaceré náročné zjazdy boli zvládnuté doslova bravúrne. V každej zákrute niekto stál. Toto bola roky súčasť pretekov, kde sme za svetom zaostávali. Jednoducho si ešte pamätáme časy, keď bolo komisárov osem. Tento rok ich pracovalo už takmer dvadsať. Navyše, snažia sa aj o jednotný výzor, majú žlté reflexné bundy. Je to jedna z mnohých súčastí pretekov, kde máte z progresu dobrý pocit. Rovnako pomáha aj polícia, ktorá na preteky zváža svoje motorky asi zo všetkých krajov (podľa evidenčných čísiel). Všade vo vyspelom svete je obohratou platňou fráza "safety first", ak bude na našich pretekoch platiť, budú na ne ďalej chodiť špičkové tímy. Ideme tomu naproti.
Porada motokomisárov (© Soňa Niková)
Rozhodcovia a live timing
Tento rok tu bol trochu menej známy hlavný rozhodca Claudio Guimaraes z Portugalska, ktorý napríklad tento rok rozhodoval ako hlavný Okolo Valencie (2.Pro), ale popri rozhodovaní má aj inú prácu, teda nejazdieva po pretekoch na plný úväzok. Po prvých dňoch bez pokút v závere predsa nejaké rozdal. Roky platí, že k nám chodia rozhodcovia svetovej kvality a naši popri nich môžu rásť. Platilo to aj tento rok a okrem Ondreja Bíroša sa objavil v J2 či J3 aj Lukáš Radosa. Profesionálnu robotu roky odvádza aj jeho brat Matúš ako Radio Tour. Dobre opäť pracovali aj motorozhodcovia či tí na prémiách. Opäť klobúk dole. My ďakujeme aj za podrobné informácie o priebehu pretekov, ktoré nám sprostredkovávali najmä Mária Pavková s Danielom Fejom či Zuzana Vojtášová, hoci Zuzana nepatrí priamo k rozhodcom.
Pomaly sa vytráca aj nami roky vyčítaný fenomén, keď motorka prekrýva špurtujúcich pretekárov v cieli. Často to boli motorozhodcovia. Tento rok sme to už od nich nevideli, za čo ich chválime a veríme, že v tomto trende vydržia. Raz prekážala prenosu vlastná francúzska TV motorka, ale to skôr vnímame ako situačnú chybičku, že prepásla miesto odklonu.
Lukáš Radosa (© Ján Melicher)
Možno ešte k novinárskemu pokrytiu a rozhodcom by sa hodila poznámka, že počas pretekov naše a ich motorky/autá majú niečo ako vykopanú vojnovú sekeru. Naše motorky sú neustále vyháňané preč, blokované a všetci majú na seba nervy. To znamená, že kým urobíme videozáznam, trvá nám to často aj niekoľko minút. Do budúceho roka si musíme sadnúť a skúsiť prediskutovať nejaký pakt o neútočení, ktorý by spočíval v tom, že ak nám motorozhodcovia nebudú brániť v práci, natočíme všetko 4x rýchlejšie ako v súčasnosti a o to kratšie sa tam motáme, teda aj rozhodcovia môžu byť pokojní a mať dušu na mieste.
Dostávame sa k (z nášho pohľadu) najväčšiemu problému 66. ročníka Okolo Slovenska vo vzľahu k svetu a cyklistickým fanúšikom, ktorí nenavštívili priamo podujatie. Roky sa hádame s francúzskou spoločnosťou Votre Course o live timingu. Mnohí fanúšikovia, ktorí nestíhajú podrobne sledovať preteky, hodnotia úroveň jednotlivých podujatí podľa mien na štartovej listine a rýchlosti spracovávania výsledkov. Tj. či na ProCyclingStats máte výsledky etapy okamžite, alebo iba Top 10 a hodinu či až hodinu a pol čakáte na oficiálne výsledky. Vlani sme sa konečne prestali hádať a Votre Course bez väčšieho problému zabezpečili neoficálne výsledky prostredníctvom live timingu z prológu aj ostatných etáp.
Votre Course (© Soňa Niková)

Tento rok to zrazu nešlo. Hoci časomerači vo svojom voze tieto výsledky videli, nesprostredkovali ich verejnosti so starou výhovorkou, že sú to výsledky neoficiálne a keďže niektorí menili bicykle, nemajú čip a potom idú do sveta zlé neoficiálne výsledky. Pretierali sme si oči, že ako to, že sme sa v tejto jedinej veci na pretekoch vrátili do zlej minulosti, keď a) vlani to problém nebol, b) s týmto predsa majú problém aj špičkové podujatia a dokážu live timing zabezpečiť. Ak chceme patriť medzi špičkové preteky, a že vďaka mnohým veciam aj patríme, musíme do sveta šíriť live timing. O tom sa nedá diskutovať. Pričom je to tak zbytočná záležitosť. Votre Course je dlhoročný timekeeper UCI a pri nich je riziko problémov s neregulárnosťou či zlou spoluprácou s rozhodcami prakticky vylúčené. Ale prečo musíme toto zažívať?
Na ich obranu treba povedať to, že zostavovateľ trate Stanislav Holec pripravil v každom cieľovom meste okruhy, takže trochu horšie sa pracovalo s tým, že pretekári neprešli páskou len raz. Niekto mohol vymeniť bicykel a pod. No na to sú oficiálne výsledky. Keď s tým vedia bojovať na špičkových pretekoch, musíme aj my.
Rozhodcovská porada (© Soňa Niková)
Množstvo evolučných drobností na ceste za svetovým podujatím
Aj tento rok bol zabezpečený špeciálny kamión pre rozhodcov a časomeračov v priestoroch cieľa etáp ako tomu býva na prestížnych pretekoch. Oproti rozhodcovskému kamiónu často bývala VIP zóna. Bez sponzorov žiadne preteky neusporiadate. Zvláštne bolo, že tento rok sa na preteky už druhý rok po sebe neprišiel pozrieť žiadny z ministrov ani top politikov, hoci pretekom odklepli úžasnú podporu na TV prenosy. Paradoxne odkedy sa preteky vysielajú na Eurosporte, odvtedy nechodia.
Opäť sa máličko posunulo aj značenie prémií, ktoré sú marketingovo dôležité kvôli televíznemu prenosu. Pribudlo niekoľko sto metrov zábran a vylepšovali sa pódiá na štarte i to veľké v cieli. Toľko stavačov pod vedením Ivana Lučaniča a Petra Kováča sme ešte na pretekoch nemali. Málokto si dokáže predstaviť, aké to je všetko stavať, baliť a opäť stavať na druhý deň úplne inde. Cyklistické podujatie je tým úplne špecifické. Ale dokážu to aj naši ľudia robiť profesionálne a stále lepšie.
Stavba štartovej brány (© Soňa Niková)
Odstránil sa aj najvýraznejší problém pódiovej ceremónie, ktorý sa vysielal do sveta - odlepovanie lôg tímov/sponzorov zo špeciálnych dresov na pódiu. To vyzeralo najamatérskejšie z celej sústavy organizácie pretekov, ale konečne sa podarilo vyriešiť špeciálnymi nažehľovačkami. Chválabohu! Z playlistu DJ na pódiu postupne miznú hity Michala Davida a Heleny Vondráčkovej. Konečne!
Nedarí sa ale posúvať reklamnú karavanu, ktorá tak trochu zamrzla, poslené tri roky vyzerá zhruba rovnako. Je tam alegorický voz Cofidisu ako jej najdôležitejšia súčasť, no z tých piatich/siedmich áut sa to nerozrastá, a to je určite škoda - že sa nepridávajú ďalšie firmy. Karavanu a opäť sprevádzal one & only Roman Barényi, ktorý vyťahuje zo všetkých miest a obcí na trati ľudí von, aby sa pozreli na preteky a aj preto toľko fanúšikov popri cestách vidíme.
Pred troma rokmi sme rozbehli ako zaujímavú novinku jedinečnú pre cyklistické preteky eshop, kde si fanúšikovia mohli kúpiť tričká a rôzne upomienkové predmety. Už sme však pochopili, prečo to nikto iný okrem Tour de France nerobí. Záujem nebol dostatočný na to, aby sa to oplatilo prevádzkovať.
Nažehľovanie dresov pre pódium (© Soňa Niková)
Pár rád organizátorom
Do špecifického rozpisu odporúčame zaznačiť umiestnenie pódia, pretože pretekári sa to často pýtajú a maséri nevedia, iba cyklistov akosi logicky posielajú niekam k cieľovej páske. Je to detail, ktorý môže pomôcť. Marketingovej stránke by zasa svedčali magnetové fólie (aké sa dávajú na auto) s logami jednotlivých dresov, ktoré by sa hodili na zem pred štartovú bránu a na dané pozície by sa postavili jednotliví držitelia dresov. Aktuálne na zemi nie je nič. Veľmi dobre to pôsobí na záberoch aj fotografiách na Tour de France. Stojí to pár eur a ešte tam dáte aj logo partnera. Zaujímavým vylepšením je aj veľký banner so špeciálnym dresom pri autobuse daného tímu, teda fanúšikovia vidia, že v tomto autobuse/tomuto tímu patrí líder celkového poradia či vrchárskej súťaže... A opäť tam bacnete logo partnera tej súťaže.
Potrebné je nejako inak ohodnocovať obtiažnosť vrchárskych prémií, ktoré potom v profile etapy vyzerajú divne, teda, že kopec 5,7 km; 4,7 % je kategórie č. 3 a kopec 4,5 km; 4,8 % je kategórie č. 2. To postráda logiku. Ešte bola tá trojka aj vo vyššej nadmorskej výške. Takýchto nezrovnalostí je viacero. Naopak, zasa veľmú pochvalu majú kompetentní za QR kódy do navigácie v špecifickom rozpise.
V krátkosti spomenieme aj marketingovo zle vyzerajúci neutrálny mechanický servis, ktorý roky jazdí s jedným bicyklom na streche. To sa len tak na špičkových pretekoch nevidí. Rozumieme však tomu, že v tak profesionálnych pretekoch s dvomi mechanických autami pre väčšinu tímov nezohráva kľúčovú rolu a platiť si Mavic, Shimano či Victoriu za zabezpečenie pretekov z čisto marketingových dôvodov nie je rozumné. Preto sa teda tento servis zrejme nezmení. Jednoducho stojí zbytočne priveľa.
- reklama -
- reklama -
Vďaka za marketing "outside event"
Z hľadiska mediálneho zabezpečenia pretekov autor aj touto cestou veľmi pekne ďakuje všetkým svojim kolegom a spolupracovníkom, ktorí sa podieľali na tvorbe obrovského kvanta materiálu. Fotografom a kameramanom Igorovi s Jánom aj ich vodičom motoriek Pavlovi s Petrom. Chlapi, ste profesionáli a vybudovali sme vysoký štandard. Som na vás hrdý! Veľká vďaka patrí autorovi spravodajských videí Martinovi, druhému Petrovi za ich komentár, Jurajovi s Jakubom za textové prenosy i sumáre, Veronike za Twitter i správu mediálneho Dropboxu, tretiemu Petrovi za preklady sumárov do angličtiny, Rastislavovi za technickú podporu a stovky odšoférovaných kilometrov v zložitom konvoji, Tomášovi i jeho ľuďom za web developing.

Ďakujeme za výbornú robotu aj Simone na Instagrame, Adamovi za skvelé videá atmosféry. Jakubovi za inšpiratívne zákulisné a edukačné videá z prostredia Dukly, ktoré odporúčame všetkým, ktorí by sa chceli dostať pod kožu takýchto pretekov. Samuelovi Tukovi so Samuelom Kováčom ďakujeme, že neodmietli GoPro kamery a spolupracovali s nami naozaj príkladne! O zadokumentovanie zákulisia sa príkladne starala fotografka Soňa. Vďaka patrí aj Ctibore z produkčnej spoločnosti za supercuty a highlighty, s ktorými sme mohli pracovať. A hoci tu na poslednom mieste, ale zďaleka nie v poslednom rade Kataríne Ďurkovej za príkladnú spoluprácu a obdivuhodný prístup k projektu, na ktorý môžeme byť hrdí.
Časť mediálneho tímu pretekov (© Sprint Cycling Agency)
Do sveta sme pustili množstvo materiálu, ktorým sme chceli spropagovať naše preteky a veríme, že sa to podarilo. Každý rok redakcia Cycling-Info.sk spracováva 130-150 pretekov UCI, navštevujeme toľkoto webov týchto pretekov, ich sociálne siete a vieme porovnať, koľko contentu jednotliví organizátori poskytujú tímom, médiám či verejnosti. Vieme preto povedať, že Okolo Slovenska patrí medzi totálnu svetovú špičku v publikovaní video a foto materiálu. Každý deň sa publikovali štyri rôzne typy videí a o fotografie sa starali už traja špičkoví fotografi. Aj keď sa to niekomu môže zdať prestrelené, pravdou je, že pracujeme na úrovni podujatí A.S.O. a výrazne pred všetkými ostatnými. Mimo A.S.O. nenájdete preteky s takým veľkým množstvom audiovizuálneho objemu na oficiálnych kanáloch, teda vrátane všetkých pretekov World Tour. A to všetko za úplný bagatel finančných prostriedkov.
O to väčší prúser je, že organizátori roky neinvestovali do sociálnych sietí, ktoré majú napriek enormnej práci smiešny a až neúctivý výtlak. 6 400 fanúšikov na Facebooku, 3 850 na Instagrame, 1 610 na Twitteri a 590 na Youtube sú totálne neprípustné čísla, ba sú až totálnym výsmechom megalománskeho rozmeru podujatia. Do tohto musia organizátori bez debaty poriadne investovať.
Pavol Podhradský s Igorom Stančíkom (© Soňa Niková)
Čas na zmenu názvu aj posun v kategórii
Na záver už tradičný epilóg o tom, že ak by bolo na nás, určite by sme zmenili názov pretekov z Tour de Slovaquie, ktorý málokto vie dobre napísať a takmer nikto aj správne vysloviť, na Tour of Slovakia ako ho aj vyslovujú britskí komentátori Eurosportu. Je to téma, ktorú sme už v minulosti otvorili a za zmenu názvu je 85 % fanúšikov, no vo vedení pretekov sa to z rôznych dôvodov s pochopením nestretlo.
V komentári sme mnoho ľudí nespomenuli, Petra Pašutha či Jána Žilovca za prácu s novinármi, zamestnancov zväzu, ľudí, ktorí riešili ubytovanie, starali sa o množstvo technických drobností. Za úspechom týchto pretekov ale nemáme hľadať jednotlivcov, ale je to o poctivej tímovej práci od generálneho riaditeľa po posledného člena konvoja, ktorý mal tento rok historicky najviac, takmer 600 členov. Vďaka patrí sponzorom aj mestám, ktorí aj napriek zložitej situácii neodskočili od pretekov a prispeli svojimi financiami na ich uskutočnení.
Alegorický voz Cofidisu (© Soňa Niková)

Suma-sumárum, tieto preteky nemajú čo robiť v 1. kategórii UCI a mali by urobiť ďalší krok dopredu - vstúpiť do ProSeries. Podmienky UCI na to bohato spĺňajú - nie len na papieri. Potvrdili to dvaja svetoví rozhodcovia Bruno Valčič a Paul Watson ešte minulý rok. Už sme si ale vyššie pomenovali dôvody, prečo tam zatiaľ organizátori nechcú ísť. Isteže to prináša svoje riziká i vyšší rozpočet a bez dlhodobejšieho kontraktu s Eurosportom to organizátori nebudú chcieť riskovať. Preto sa do kalendára UCI ešte aj na budúci rok prihlásili ako podujatie 2.1 od stredy 13. do nedele 17. septembra 2023. Snáď posledný raz...
audio ikonkaAudiovyjadrenie generálneho riaditeľa pretekov
 
Náš eshop