Na prestížnych Kuriéroch Slováci sklamali

Malopolsko-dohnianskí Kuriéri sa konajú od roku 2010. Minulý týždeň to teda bolo po piaty raz, čo si na tunajších cestách zmerali sily desiatky tímov s jazdcami v kategórii do 23 rokov. Tentoraz pelotón navštívil aj Maďarsko a Českú republiku. Vývoj pretekov počas všetkých šiestich etáp určovali silné celky zo západu. Pätnásť Slovákov sa nepresadilo. Iba traja prišli do cieľa.

 

 

 

Posledné roky rozhodla o víťazovi pretekov Kohútka alebo jedno zo stúpaní v ťažkej poľskej etape. Tento rok sa to organizátori rozhodli zmeniť a rozdielovou disciplínou sa stala časovka. Nebola to žiadna pochúťka s parametrami dlhšieho prológu. V okolí Horní Lidči absolvovali jazdci tridsať zvlnených kilometrov, ktoré pre mnohých zamenali veľké niekoľkominútové straty.

 

Hneď od prvého dňa bolo zrejmé, ktoré celky sú najsilnejšie a pobijú sa o celkové víťazstvo. Bol to holandský Cycling Team Jo Piels, ktorý sem už pre vekovú hranicu nemohol vziať vlaňajšieho dominátora Stefana Poutsmu, belgický Color Code - Biowanze, taliansko-japonský Vini Fantini - Nippo a rakúske družstvo Tirol Cycling Team. Prvý deň síce zlikvidovali všetky úniky, ale z triumfu sa radoval 19-ročný Nemec Willi Willwohl obliekajúci dres Brandenburgu. V utorok večer sa z maďarského Veszpremu presunuli preteky do Nitry odkiaľ na druhý deň odštartovala druhá etapa s cieľom v Považskej Bystrici. Na Považí sa podaril husárky kúsok Holanďanovi Joechemovi Hoekstrovi (Jo Piels), ktorý pelotónu ušiel a prišiel do cieľa sám.

 

Časovka patrila rakúskemu duu Gregor Mühlberger - Patric Schultus. Prvý menovaný boj proti chronometru vyhral a obliekol si žltý dres, ktorý už do konca pretekov nestratil. Čakalo sa, že posledné tri etapy štartujúcich poriadne preveria a rozdelia, ale silný pelotón ostával neustále pokope. V Jablonke zvíťazil Bartosz Warchol (Pacific Toruň) a posledné dve etapy opanoval Eduard Grosu (Vini Fantini). Za každým prišla do cieľa veľká skupina a okrem bonifikácii, ktoré celkové poradie ovplyvnili kozmeticky, sa najlepšia desiatka jazdcov vyskladala podľa výsledkov časovky.

 

Najväčším zjavom pretekov bol 21-ročný Rumun Eduard Grosu. Napriek tomu, že celkový triumf nezískal, môžeme ho pokojne vyhlásiť za najlepšieho cyklistu pretekov. V časovke skončil šiesty, ale v ostatných piatich prípadoch sa postavil na pódium. Týždeň mu mimoriadne sadol a v závere každej etapy preukázal vynikajúci výkon aj správne taktické myslenie. Nie je to vrchár, no zvláda zvlnený terén a idú mu dojazdy aj časovky. Má fantastické tempárske schopnosti. Taký malý Cancellara...

 

Družstvo z Tirolska môže byť maximálne spokojné s výkonom celkového víťaza Gregora Mühlbergera. Grosu bral druhé miesto a na tretí stupienok sa postavil Przemyslaw Kasperkiewicz z Bauknechtu-Author. Poliak je nenápadným pretekárom, ktorému sa na UCI pretekoch príliš nedarí, no Kuriéri sú výnimkou a spolu s Čechom Turekom sú jedinými pretekármi, ktorí sa dostali do celkovej Top 10 vlani aj tento rok. Kasperkiewicz sa posunul o tri priečky zo šiestej na tretiu. Holanďania z Jo Piels neobhájili vlaňajšie double a museli sa uspokojiť so štvrtým a piatym miestom. Vyhrali aspoň tímovú súťaž.

 

 

 

 

 

Nie je nič horšie, ako keď sa jazdcom spoluorganizátora pretekov a ich krajanom nedarí. Tento rok to dopadlo katastrofálne, no potvrdilo sa akési pravidlo "horskej dráhy". V roku 2011 sa podarilo vtedy najmladšiemu borcovi v štartovej listine Michaelovi Kolářovi vyšpurtovať tretie miesto v Dohňanoch a Martin Mahďar skončil celkovo šestnásty. O rok neskôr predviedla Dukla Trenčín hotové Waterloo bez akéhokoľvek výsledku. Kuriéri 2013 však boli lahôdkou a štvorica Baška, Daško, Taragel a Kolář sa postarala o piate (Baška), deviate (Daško) a štrnáste (Taragel) miesto celkovo, plus víťazstvo v etape (Kolář) a dres pre najlepšieho šprintéra (Baška). Tento rok tí istí (okrem Kolářa) chlapci, o rok starší a skúsenejší, absolútne prepadli. Bola to opäť malá tragédia.

 

Predzvesťou neúspešného týždňa bola prvá etapa, v ktorej sa cyklisti Dukly Trenčín Trek nedostali do záverečného špurtu. Baška sa s pomocou kolegov jednoducho neprepracoval na správnu pozíciu. Druhý deň a stres z čisto slovenskej etapy akoby doľahol na zverencov Jána Valacha a Strážovský kopec "neprežil" žiaden z piatich borcov, čo je bez pochýb najväčší strašiak celých pretekov. 73 pretekárov ostalo vpredu. Mať tak vlaňajšiu výkonnosť, boli by tam všetci. Časovku netreba komentovať. Tam nikto žiadny zázrak nečakal. Vo štvrtej etape to už vyzeralo na úspech, no v poslednej zákrute prišiel pád a bolo po šanciach Bašku na víťazstvo. Piaty deň bol jediným, kde sa podarilo Slovákovi dosiahnuť úspech. Erik Baška vyšpurtoval tretie miesto a zlomil prekliatie. V posledný deň sa ale opäť do špurtu nezapojil. Erik sa mohol ukázať svetu ako ďalší náš veľký šprintérsky talent, koniec-koncov, na pretekoch sa na pozvanie janomu, slovenského sponzora OPQS, objavil aj Marnix Drysdale, člen vedenia tímu Omega Pharma - Quick-Step, no Slováci ho asi neupútali.

 

"Vlani som razil cestu absolútneho sústredenia sa na tieto preteky. Na jar mladí absolvovali menej pretekov, výkonnosť postupne naberali. Kuriérov zvládli výborne a potom im výkonnosť odišla. Ja tvrdím, že ak chcú v kariére napredovať, musia prejsť tvrdým a ťažkým programom celý rok. Tento plán sme nasadili pre túto sezónu a videli sme, že v druhej etape boli skrátka unavení. Som presvedčený, že práve vďaka minulému týždňu a tejto facke sa posunú dopredu. Forma príde o niekoľko týždňov. Musím ale povedať, že Erik ma nesklamal, naopak, potvrdil, že v špurtoch je silný a v jeho prípade je už úspech na spadnutie. Dostaví sa čoskoro," myslí si Ján Valach.

 

 

Ešte horšie ako Dukla dopadli pretekári epic janom greenway. Zatiaľčo do cieľového Tarnówa aspoň prišli Baška s Daškom, tím spoluorganizátora a sponzora pretekov počas pretekov kompletne vzdal. Je to tvrdá rana pre družstvo, ktoré vzniklo preto, aby dalo šancu pôsobiť vo špičkových podmienkach dvadsať trojkárom, ktorí by sa inak nedostali na špičkové UCI preteky. Od pretekárov sa čakalo, že investované vrátia dobrými výkonmi a úspechom na najdôležitejších pretekoch sezóny, ako mentor tímu Ján Miškovský ešte vo februári Kuriérov pomenoval. Holomek ani Chalupčík sa do žiadneho špurtu nedostali, Dubeň ako jediný zvládol Strážov v druhej etape. Celú partiu postihli v tom najnevhodnejšom čase zdravotné problémy.

 

Všetci Dohňanci postupne z pretekov odstupovali. Prenasledoval ich akýsi vírus, ktorý sa Martin Riška a spol snažia diagnostikovať. "Ja naozaj nemám čo hodnotiť. Svedomito sme sa pripravovali na tento týždeň a dopadlo to veľmi zle. Museli sme sa celé preteky pozerať na trápiacich sa chlapcov, ktorí zápasili s nejakou brušnou virózou. Okamžite sme dali urobiť všetkým testy v nemocnici, pretože to sa nám už nesmie stať. Na výsledky zatiaľ čakáme. Dúfam, že nám lekári vysvetlia túto situáciu. Sezóna pokračuje a my ideme ďalej. Pretekový program máme plný a kvalitný. Budeme bojovať," povedal nám Riška.

 

 

 

 

Ani reprezentácia nevyšla zo svojho tieňa a do cieľového poľského mestečka Tarnów prišiel iba jeden z piatich - Ondrej Glajza ml. Bol to zároveň jediný Slovák, ktorý zvládol Strážov v stredu a skončil najvyššie v celkovom poradí, na 58. mieste. Ani to nie je žiadna sláva, no syn amatérského majstra sveta v cyklokrose z roku 1989 nemá také systematické podmienky na tréning aj pretekanie ako jazdci Dukly alebo epicu. Vlani ako prvoročák pôsobil doma v Poprade a iba pred pár týždňami dostal bicykel od českého klubového celku Stevens Znojmo, za ktorý tento rok súťaží. Budeme zvedaví na ďalšie Glajzove výkony. Možno sa dostane aj na niektorý reprezentačný výjazd.

 

"S pretekmi som spokojný, keďže to bol môj prvý etapák po dlhej dobe. Celý čas sa mi jazdilo dobre, až na posledné dve etapy, kde som už pociťoval únavu, ale rolu na tom zohral aj fakt, že deň pred Kuriérmi som štartoval v Krupine a Dudinciach na slovenskom pohári. Vo všetkých dňoch som finišoval v hlavnej skupine, iba v poslednej etape som nabral stratu, pretože som chytil krízu sedem kilometrov pred cielom. Pociťoval som už aj žalúdočné problémy," povedal Popradčan.

 

 

Kuriéri teda nepriniesli zlom v trápení sa slovenskej kontinentálnej cyklistiky a už teraz je zrejmé, že do španielskej Ponferrady na MS pocestuje menšia výprava ako vlani. Eliťáci určite žiadne miestenky nevybojujú a vyzerá to iba na trojicu štartujúcich Protourákov. Dvadsať trojkári sú na tom ešte horšie a ak na nejakých jednorazovkách nezískajú sto UCI bodov (zatiaľ majú dva), na MS vôbec štartovať nebudú. Sú pred nami plné mesiace cyklistiky, takže nešťastná sezóna sa môže zlomiť.