Vysiela Šport RTVS
Príbeh pretekov veľkej trojky je veľmi podobný, no Vuelta a España je od Tour de France a Gira predsa len trošku odlišná. Prešla veľkým vývojom a až významné zmeny ju posunuli tam, kde je dnes. Začítajte sa teda spolu s nami do jej stručnej histórie.
To čo má Vuelta spoločné s veľkou trojkou je motivácia na jej rozbehnutie, ale vplyv zohrala už aj obľúbenosť cyklistických pretekov vo Francúzsku a Taliansku. Príbeh španielskeho etapáku sa začal písať o 32 rokov neskôr ako história Tour de France - teda v roku 1935. Myšlienku pretekov tohto formátu priniesol do Španielska Juan Pujol, ktorého cieľom bolo okrem iného spropagovať a zvýšiť predaj novín Informaciones.
Začiatky Vuelty však boli oveľa ťažšie ako to bolo v prípade Gira či Tour. Veď za prvých 20 rokov existencie sa štartovalo len deväťkrát. Hneď v prvom ročníku videli diváci nádherné súboje Belgičana Gustaafa Deloora a Mariana Cañarda. Deloor zvíťazil a podarilo sa mu to aj o rok neskôr. V druhom ročníku bol dokonca lídrom pretekov od začiatku do konca. Prišlo však prvé prerušenie. Ťažká politická situácia v krajine a jej vyústenie do Španielskej občianskej vojny. Ďalší ročník odštartoval až v roku 1941, ale účasť zahraničných pretekárov bola slabá. Bol však výnimočný tým, že práve v treťom ročníku sa išla prvá časovka v histórii Vuelty. Zvíťazil domáci Julian Berrendero a zopakoval si to aj o rok neskôr.
Nasledovalo ďalšie dvojročné prerušenie, tento raz pre II. Svetovú vojnu a katastrofálnu ekonomickú situáciu. Po jej skončení v roku 1945 opäť za mizernej zahraničnej účasti preteky pokračovali. Z víťazstva sa teda opäť tešil domáci pretekár Delio Rodriguez. Dodnes drží aj rekord Vuelty v počte etapových víťazstiev. Dosiahol ich neuveriteľných 39. V tom istom roku na Vuelte prvýkrát zaviedli aj bodovú klasifikáciu. Napriek tomu preteky stále nemali stabilitu a ročníky 49, 51, 52, 53 a 54 sa nekonali. Až potom prišla potrebná stabilita a prestíž Vuelty začala rásť.
Ďalším veľkým problémom pre Vueltu bol nie príliš šťastný dátum v kalendári. Jazdila sa na jar 
a končila tesne pred štartom vtedy už poriadne zabehaného Gira. To znamenalo, že na pretekoch chýbalo mnoho hviezd, ktoré buď uprednostnili prestížne jarné klasiky, alebo prípravu na Giro a Tour. Je to možno neuveriteľné, ale tento stav trval až do polovice 90-tych rokov. Presnejšie do roku 1995, keď sa termín presunul na september, ako je to aj dnes. Aj dnes však Vuelta trpí na svoj termín štartu. Top pretekári idú väčšinou na Tour, navyše na jeseň sa jazdia aj majstrovstvá sveta, ktoré mnohí pretekári uprednostňujú, nehovoriac o tom, že každé štyri roky do Vuelty poriadne zasiahne aj olympiáda.
Aj tričko lídra akoby odrážalo nestabilitu prvých ročníkov a tiež prešlo obrovskými zmenami a na rozdiel od pretekov sa nezastabilizovalo dodnes. Hneď v prvom ročníku mal dres vedúceho pretekára oranžovú farbu. Následne v roku 1941 sa zmenila na bielu, ale o rok neskôr prišiel návrat k pôvodnej oranžovej. V ďalšej päťročnej fáze (45 - 50) bolo biele s červeným pásom. Potom prišlo ešte niekoľko zmien vrátane žltej podľa vzoru Tour. Od roku 1998 bolo zlaté a zdalo sa, že Vuelta konečne našla svoj žiarivý symbol. Minulý rok (2010) však prišla opäť zmena a posledný víťaz Vincenzo Nibali si obliekol červený líderský dres.
Zaujímavé je aj to, že dresy pre ostatné súťaže povolili na Vuelte až od roku 1950. Dovtedy síce existovala vrchárska súťaž, ale jej líder si neobliekal identifikačné tričko. Potom sa veľmi dlho používal modrý dres pre vedúceho pretekára bodovej klasifikácie, zelený si obliekali vrchári a červený šprintéri. Len nedávno sa to zmenilo opäť podľa farieb na Tour de France.
Aj napriek týmto problémom začala prestíž pretekov rásť už po ekonomickej a politickej stabilizácii v 60-tych rokoch. Prispela k tomu výraznejšia účasť zahraničných pretekárov a predovšetkým víťazstvo Jacquesa Anquetila v roku 1963. Anquetil sa tak stal prvým cyklistom v histórii, ktorý vyhral všetky tri Grand Tours. Toto sa podarilo už iba ďalším trom pretekárom. V roku 1973 Eddymu Merckxovi, 1978 a 1983 Bernardovi Hinaultovi a 2011 po skompletovaní pri triumfe Gira aj Albertovi Contadorovi.
Práve spomínaný Hinault sa stal aj vďaka Vuelte po jeho víťazstve v 78-mom cyklistickou 
hviezdou a o pár týždňov neskôr sa mu podarilo vyhrať jeho prvú Tour de France. Inak ročník 78 bol zaujímavý aj tým, že posledná etapa bola zrušená pre nepokoje a zábrany, ktoré znemožnili jazdu. Aj osemdesiate roky boli zlomové. Obajvila sa prvá dopingová kauza a Angel Arroyo prišiel v roku 1982 o svoje víťazstvo po pozitívnom teste B vzorky. Spolu s niekoľkými ďalšími pretekármi dostal desaťminútovú penalizáciu. Arroyo sa tak prepadol na 13. miesto a víťazstvo získal Marino Lejarreta.
Deväťdesiate roky priniesli okrem už spomínanej zmeny termínu súťaže aj obrovské úspechy Švajčiarovi Tonymu Romingerovi. Do histórie Vuelty sa navždy zapísal ako prvý pretekár s tromi celkovými triumfami. V novom miléniu tento skvelý výkon dokázal vyrovnať len domáci Roberto Heras. V roku 2005 ho dokonca mohol prekonať, ale po víťazstve v pretekoch ho diskvalifikovali za použitie EPO a najlepšia celková pozícia tak pripadla Rusovi Denisovi Menšovovi. Menšov si potom víťazstvo zopakoval ešte v roku 2007.
Vuelta zostane navždy aj v pamäti Slovákov. Ako prvý si ju v roku 1991 vyskúšal dnešný šéf Slovenského zväzu cyklistiky Peter Privara, cieľ však nevidel. Do Madridu nedošiel ani Matej Jurčo v roku 2005 no to bol ešte primladý. V rokoch 2007 a 2008 už absolvoval celú Vueltu. Škoda že bez
výrazného úspechu. Pred tromi rokmi debutoval v Španielsku Martin Velits, ktorý Vueltu absolvuje každoročne až doteraz. No a nakoniec prišiel rok 2010 a bratia Velitsovci predviedli fantastické výkony. Vďaka víťazstvu HTC v tímovej časovke si dokonca ako prví Slováci na Grand Tours obliekli špeciálne dresy. Peťo zelený a Martin biely. Navyše Peter v 17. etape šokoval celý cyklistický svet, keď zvíťazil v individuálnej časovke a zdolal v nej dokonca legendárneho Cancellaru. Nehovoriac o celkovom treťom mieste. Martin pridal krásne tretie miesto po úniku v 15. etape. Ďalšie nádherné riadky môže tento rok za Slovensko napísať Peťo Sagan. Mladý talent má potenciál minimálne na jedno víťazstvo a veríme, že opäť prekvapí celý svet. 
