Vysiela Šport RTVS
Ako jediná krajina získala dve medaily na posledných majstrovstvách sveta v kategórii Elite (Martin zlato v časovke, Greipel bronz v cestných pretekoch), Nemecko. Po rokoch tak našlo svojho spasiteľa. Tony Martin síce neuspel na Tour v celkovej klasifikácii, ale v rebríčku UCI skončil na výbornom šiestom mieste. Ale nebol jediný, kto dal o sebe výrazne vedieť. Nemci zaknihovali v minulej sezóne 103 víťazstiev, viac mali na svojom konte len Francúzi a Taliani. O 43 z nich sa postarala štvorica Kittel (17), Martin (12), Greipel (8) a Degenkolb (6). Až na Greipela sú to mladí jazdci, takže sa od nich môžeme dočkať ešte veľkých vecí.
Najvýznamnejšie preteky
Na to akú ma nemecká cyklistika históriu a kvalitu sa v tejto krajine jazdí pomerne málo významných cyklistických podujatí. Je to predovšetkým zásluhou médií, ktoré po dopingových prípadoch na Tour spustili proti tomuto športu obrovskú kampaň a veľkí sponzori sa začali od cyklistiky dištancovať. Doplatili na to nielen preteky, ale aj cyklisti, keďže vo WorldTour nie je jediný nemecký tím. Ale k pretekom. Nemecko sa môže pochváliť jediným podujatím WorldTour. je ním rovinatá klasika Vattenfall Classics - Hamburg a tradične sa stáva korisťou "rýchlikov" na bicykloch. Tú poslednú edíciu pre seba získal nórsky mladík Edvald Boasson Hagen. Okrem tohto závodu sa v tejto krajine konajú už iba dva z kategórie HC - jednodňové Rund um den Finanzplatz Eschborn-Frankfurt a etapové Bayern-Rundfahrt.
Súčasní najlepší cyklisti a ich typológia
Nemecko po masívnej strate sponzorov momentálne prechádza obmenou. Väčšina jazdcov je buď za zenitom, alebo ešte ich len najlepšie roky čakajú. Zdá sa, že po odchode Jana Ullricha už našli jeho nástupcu. Najjagavejšou hviezdou je momentálne jednoznačne Tony Martin. Od roku 2005, keď vstúpil do profipelotónu sa neustále zlepšuje 
a momentálne vo svojich 26 rokoch patrí k absolútnej špičke. Je považovaný za špecialistu na jazdu proti chronometru, čo potvrdil aj ziskom titulu majstra sveta v tejto disciplíne v Kodani. Tam zosadil z trónu s veľkým náskokom nepísaného kráľa tejto disciplíny Fabiana Cancellaru. Okrem Kodane totiž dominoval v časovke aj na Tour a Vuelte. Ale Martin vie vo svojich 26 rokoch zajazdiť aj kratšie etapáky. Na úvod sezóny sa tešil z celkového prvenstva na Volta ao Algarve, aby následne triumfoval na prestížnych pretekoch najvyššej kategórie Paríž - Nice. Výbornú výkonnosť si udržal až do začiatku mája, keď bol celkovo druhý na Tour de Romandie, keď nestačil iba na Cadela Evansa. Po týchto pretekoch u neho nastal mierny pokles formy. Na Critérium du Dauphiné skončil 37., dokázal však ako už tradične vyhrať časovku. Prekvapujúco však nevyhral domáce majstrovstvá v jazde proti chronometru, kde sa musel skloniť pred veteránom Bertom Grabschom, ktorý mu nadelil takmer minútu. S veľkými očakávaniami odchádzal na Tour a poškuloval na umiestnenie v prvej desiatke. Už prvá horská etapa s dojazdom na Luz-Ardinen však ukázala, že lídrom HTC nebude, keď na najlepších stratil deväť minút. Celkový neúspech si napokon vynahradil víťazstvom v časovke, v ktorej mu dokázal sekundovať iba celkový víťaz Evans. Na Vuelte, ktorú bral ako prípravu, takisto dominoval v časovke, aby napokon nedokončil, keď na 19. etapu nenastúpil. Po triumfe na MS v Kodani sa ešte predstavil na premiérových pretekoch WorldTour v Pekingu, ktoré boli doslova šité na neho. Rolu favorita potvrdil a po úspechu v prológu triumfoval aj celkovo. O týždeň neskôr ešte triumfoval v prestížnom preteku Chrono des Nations, keď druhému Gustavovi Larssonovi nadelil viac ako dve minúty.
Z jazdcov na etapové preteky treba spomenúť ešte nestarnúceho Andreasa Klödena, ktorý už v roku 2000 vyhral Paríž - Nice, Vuelta Pais Vasco a na OH v Sydney bral bronz. Práve na túto sezónu sa veľmi podobali jeho výsledky v úvode tej poslednej. Vo Francúzsku skončil hneď za Martinom a v Španielsku si po jedenástich rokoch zopakoval celkový triumf. S veľkými očakávaniami odchádzal jazdec RadioShacku na Tour a v prvej polovici jazdil výborne. Po 11. etape figuroval na 8. mieste s minimálnou stratou na najväčších favoritov. 12. etapa sa mu však stala osudná, hneď pri zjazde z úvodnej horskej prémii spadol rovnako ako náš Peter Velits. Kým Slovák okrem časovej straty nemal vážnejšie problémy, Nemec v následnej etape odstúpil a dovřšíl tak veľkú smolu RadioShacku, ktorý sa už v predchádzajúcich etapách musel obísť bez Brajkoviča, Hornera a Popoviča. Následne sa ešte chcel pokúsiť aspoň čiastkovo uspieť na Vuelte, kde bol však totálne bez formy a v 13. etape ukončil trápenie a zároveň aj celú sezónu, ktorá vynikajúco začala, ale veľmi zle skončila. V 36 rokoch však bicykel ešte na klinec nevešia a v pelotóne ho uvidíme aj v novej sezóne. Koniec koncov nie je v RadioShacku najstarší, Chris Horner má už štyridsať.
Kým po minulé roky sa Nemci vedeli presadiť aspoň čiastočne na klasikách, tento rok boli takmer neviditeľní. Jediné pódiové umiestnenie zaznamenal Gerald Ciolek na domácich pretekoch Vattenfall Classics - Hamburg. Na GP de Québec bol Fabian Wegmann štvrtý, pridal ešte desiate miesto v Montreale a dvakrát bol Paul Martens desiaty na jarných klasikách. Na "mačacích hlavách" Nemci akoby ani neboli.
Poslednou kategóriou sú šprintéri. Tu to predsa len nevyzerá najhoršie. Nemci disponujú dvoma rýchlikmi. André Greipel patrí medzi stálice už dlhšiu dobu aj keď zažil lepšie sezóny akou bola tá posledná. Nedá sa však rozprávať o sklamaní ani v tejto. Vyhral etapu na Tour, v ďalších troch bol na pódiu. Dva etapové vavríny získal aj na Eneco Tour. Na MS v Kodani bral bronz, keď ho predstihli iba dvaja jeho bývalí spolujazdci z HTC Cavendish a Goss. Okrem toho zaknihoval ďalších päť triumfov, z toho až štyri v etapách kategórie HC.
Ako kométa vlietol medzi profíkov Marcel Kittel. Pred sezónou prestúpil z kontinentálneho Thuringer Energie Teamu do Skil-Shimano a v záverečných šprintoch doslova "riadil". V sezóne získal 17 víťazstviev len o jedno menej ako fenomenálny Philippe Gilbert a o dva viac ako Peter Sagan. V úvode dominoval na 4 Jouers de Dunkerque, kde vyhral štyri z piatich etáp. V júni vyhral celkovo trojetapové preteky Tour de Zeeland, keď skončil druhý v prológu a vyhral etapu. Najvýraznejšie sa však prezentoval na Okolo Poľska, kde vyhral štyri etapy a tri dni mal na sebe dres lídra. Na Vuelte dokázal triumfovať v siedmej etape, ale cieľ napokon nevidel, keď po dvanástej odstúpil.
História
Nemecká cyklistika sa môže z minulosti pochváliť niekoľkými zaujímavými výsledkami. Na olympiáde získali šesť medailí v pretekoch s hromadným štartom, jednu z časovky, na MS majú 15 cenných kovov z cestných pretekov a 11 z časovky.
Predvojnová história Nemecka je pomerne chudobná, keď na MS získali iba striebro a bronz v roku 1928 v Budapešti (Herbert Nebe a Bruno Wolke).
Prvým, ktorý dal o sebe výraznejšie vedieť bol Rudi Altig. Ten ako prvý Nemec dokázal vyhrať jedny preteky z veľkej trojky, v roku 1962 triumfoval na Vuelte, keď si pripísal aj tri etapové prvenstvá. V tej istej sezóne vyhral rovnaký počet etáp aj na Tour, k tomu zelený dres, mal na sebe v úvode päť dní aj dres lídra, ale keďže robil domestika Anquetilovi, napokon skončil 31. O dva roky neskôr vyhral Ronde van Vlaanderen. Veľkú slávu si užil v 1966, keď pre Nemecko vybojoval prvý titul majstra sveta. Na svoje konto si celkovo pripísal osem etapových triumfov na Tour, dva na Gire a šesť na Vuelte.
Druhým víťazom na Vuelte sa stal v roku 1965 Rolf Wolfshohl. Ten je zaujímavou postavou. Kým Altig prišiel na cestu z dráhy, Wolfshohl ako trojnásobný majster sveta v cyklokrose si na cestu len odskočil a bol z toho triumf na španielskych cestách. Cyklokrosu sa nikdy nevzdal, napriek tomu ako "obojživelník" dokázal skončiť na Tour celkovo šiesty.
Najslávnejším Nemcom na cestách bol Jan Ullrich. Narodil sa v 2. decembra 1973 v Rostocku. Talent od prírody sa už 
vo svojich 19 rokoch stal amatérskym majstrom sveta a ako dvadsaťročný pri svojej premiére na Tour skončil druhý za Bjärne Riisom o necelé dve minúty. Nie div, že jedna z jeho prezývok bola "Mladý". O rok už nedal nikomu šancu a druhý Richard Virenque na neho stratil cez deväť minút. Zdalo sa, že na cyklistickom nebi zažiarila najjagavejšia hviezda. Ale mal smolu, že na veľký návrat po operácii sa chystal Lance Armstrong. Rok po triumfe ho porazil Marco Pantani a následne už začal svoju sedemdielnu sériu Američan. Ullrich štartoval na Tour osemkrát, z toho sedemkrát skončil na pódiu a raz štvrtý. V roku 1999 ako tretí Nemec vyhral Vueltu a následne si pripísal aj prvý titul majstra sveta v časovke (druhý získal o dva roky neskôr). Rok 2000 znamenal ďalší veľký úspech - zlato na Olympiáde v Sydney. Ullrich patril medzi favoritov, napriek tomu mu pelotón dovolil uniknúť s Alexandrom Vinokurovom a Andreasom Klödenom. Táto trojica pochopiteľne vynikajúco spolupracovala a netaktizovala. Nielen, že v nej boli dvaja Nemci, ale všetci traja vtedy jazdili v spoločnom tíme Telekomu. A keďže ostatní favoriti na čele s Talianom Bettinim či Američanom Armstrongom taktizovali, medaily si rozdelili jazdci v úniku. Trojica sa tesne pred cieľom "prekvapujúco potrhala" - zlato získal líder Telekomu, druhý bol Vinokurov a tretí v tej dobe domestik Klöden... O pár dní k zlatu pridal aj striebro v časovke. V roku 2002 prvý raz poznačil jeho kariéru doping, keď bol pozitívne testovaný na amfetamín a dostal polročný dištanc. Rozporuplnú kariéru uzavrel dopingový prípad Fuentes v roku 2006. Ullrich síce vždy vinu odmietal, ale v roku 2007 ukončil aktívnu činnosť. Napriek tomu v súčasnosti UCI na CAS požaduje, aby dostal dodatočne doživotný dištanc.
Pri zmienke o slávnych nemožno zabudnúť na Erika Zabela, víťaza 12 etáp na Tour a 8 na Vuelte. Bol považovaný za najlepšieho vrchára medzi šprintérmi a právom. Je rekordérom v zisku bodovacích tričiek na Grand Tour - šesť ich má z Tour a tri z Vuelty. V súčasnosti robí mentora Markovi Cavendishovi.
Najbližšia budúcnosť
Nemecká cyklistika nedisponuje veľkým množstvom talentov, napriek tomu z tých čo má, môžu vyrásť veľké osobnosti. Tou najväčšou je samozrejme Tony Martin. Má 26 rokov a už teraz je špičkovým jazdcom. V súčasnosti vládne časovkárom a veľmi dobre dokáže jazdiť v kopcoch, aj keď zatiaľ vždy vyhorel na Tour. Otázne je akou cestou sa bude jeho kariéra uberať čí dá prednosť väčšej špecializácii alebo sa bude snažiť byť viac univerzálnym.
Druhým drahokamom, ktorý bude treba dobrúsiť je Marcel Kittel. Hneď vo svojej prvej sezóne získal 17 víťazstviev a mohol by byť v dojazdoch konkurentom Marka Cavendisha. Podobným tipom je aj John Degenkolb, ktorý bude Kittelovim spolujazdcom v Project 1t4i (bývalé Skil-Shimano). Je však silnejší v kopcoch a mohol by byť úspešný aj na "mačacích hlavách". Za veľký talent bol považovaný aj Gerald Ciolek, ktorý však má už 25 rokov a zdá sa, že nedokáže naplno využiť svoj potenciál. Leopard podpísal počas sezóny zmluvu s Rüdigerom Seligom, ktorý sa vie rovnako veľmi dobre orientovať v záverečných špurtoch.
Zabúdať nemožno ešte ani na Andrého Greipela. Je to už zabehaná značka, ale nemá ešte ani 30 rokov.
Tímy
V poslednej sezóne nebola v pelotóne WT žiadna nemecká stajňa, čo sa stalo po riadne dlhej dobe. Ako tak sa o nemeckej dalo hovoriť v HTC-Highroad, ktorá vznikla z nemeckého T-Mobilu (v rokoch 2008 a 2009 to bola Columbia), ale ako je známe, aj tá po sezóne 2011 skončila. Medzi profesionálnymi je jediným zoskupením NetApp, ktorý má vo svojom tíme osem Nemcov a v budúcich sezónach sa bude snažiť dostať medzi elitu. Silné postavenie však majú Nemci v tzv. malej cyklistike, keďže majú až osem kontinentálnych klubov, v ktorých dostávajú šancu predovšetkým mladé nemecké talenty.
