Domestici sú v pelotóne často nedoceňovaní, no vyhrávajú preteky

Cyklistickí pomocníci (tzv. domestici) existujú už od vzniku modernej cestnej cyklistiky. Ich význam sa však naplno prejavil až v predchádzajúcich dvoch dekádach. Ich vplyv badať najmä v náročných horských skúškach, ktoré rozhodujú všetky veľké preteky.

Spomeňme si na úspechy Chrisa Frooma. Britský pretekár vyhral štyrikrát Tour de France a zakaždým mal okolo seba silný kolektív. Pomáhali mu také esá ako Geraint Thomas, Richie Porte, Wout Poels a Michal Kwiatkowski. Ako sa ich prítomnosť prejavila na úspechoch Frooma a vtedajšieho tímu Sky?

Michal Kwiatkowski (© LaPresse/Fabio Ferrari)

V prvom rade treba povedať, že darmo bude tím plný skvelých domestikov, ak ich líder nedosiahne kvality svojich rivalov.

Najviditeľnejšia pomoc týchto jazdcov spočíva v nosení vody a občerstvenia. Líder sa nemusí o nič starať. Neplytvá silami dochádzaním do tímových vozidiel a nemusí následne dobiehať pelotón. Pomocníci ho tiež chránia pred nárazovým vetrom. Jazda na vetre si od jazdca vyžaduje správnu techniku. Nie každý ju ovláda a vo veterných etapách sa množstvo pretekárov trápi.

Na sťahovaní čelného úniku sa tiež podieľajú výlučne pomocníci. Líder tímu v priebehu etapy vyčkáva, nediktuje tempo a šetrí sily na záver etapy.

- ponuka z nášho eshopu -

Ďalším faktorom je aerodynamika. Pri jazde v rovnakom tempe vynaloží pretekár „v háku“ o 30 percent menej energie ako jazdec na čele. Lebo rozráža vzduch a vytvára vzduchový vak pre jazdca za jeho zadným kolesom. Jazda v pelotóne tento princíp umocňuje a pretekári, ktorí nie sú na predných pozíciách, ušetria vo všeobecnosti najviac síl. Zmena nastáva pri jazde do kopca. V prudkých kopcoch nehrá jazda v háku takú rolu ako na rovine.  Napriek tomu býva domestik viac než nápomocný.

Príklad: pri 45-minútovom šesťpercentnom stúpaní drží domestik na čele skupiny vysoké tempo na úrovni 400 wattov. Jazdec za ním musí pri rovnakom tempe vyvinúť silu 380 wattov. Rozdiel síce nie je taký výrazný ako na rovine, no je to rozdiel, ktorý môže spôsobiť produkciu zvýšeného množstva laktátu (kyseliny mliečnej, ktorá spôsobuje aj starú-známu „svalovicu“).

Laktát sa zo svalových buniek začne presúvať do krvi, a tým sa začne svalová aktivita cyklistu znižovať až do jej úplného výpadku. Nemusí to tak vyzerať, no aj malé množstvo ušetrenej energie rozhoduje ťažké preteky.

Robert Gesink na čele skupiny (© A.S.O. / Alex Broadway)

Líder so spolujazdcom na čele môže tiež rozhodnúť o tom, akou rýchlosťou chce ísť. Ak sa necíti dobre a potrebuje nabrať nový dych, môže mu cez vysielačku odkázať, aby trochu spomalil. Naopak, ak cíti, že sa niektorý z jeho súperov viditeľne trápi, môže požiadať o zvýšenie tempa.

Zásadným faktorom je aj taktika. Úlohou domestikov býva odizolovať konkurenčných favoritov v kopcoch od ich pomocníkov. Ak má tím dvojicu lídrov alebo veľmi silného domestika (ako v minulosti Sky a v súčasnosti Ineos alebo Jumbo), môže jeden zaútočiť a prinútiť ostatných súperov k činnosti. Druhý líder zatiaľ oddychuje a čaká, ako sa situácia vyvinie. Pustiť spoluhráča stíhať vedúcu skupinu namiesto toho, aby tak spravil líder sám, je tiež prínosné a ušetrí tým množstvo síl.

Čo keď líder spadne alebo dostane defekt? Tímové autá sú často v kľúčových chvíľach príliš ďaleko a jediné, čo lídra dokáže zachrániť, je, že mu domestik odovzdá svoje koleso či celý bicykel. A Ďalší pomocník mu následne pomôže vrátiť sa do skupiny. V čom do hry opäť vstupuje aerodynamika.

Jedna z teórií hovorí aj o psychologických výhodách. Domestik umožňuje lídrovi udržiavať stabilné a efektívne tempo bez toho, aby musel vynaložiť úsilie na vlastné sledovanie trate. Nemusí premýšľať nad výmoľmi a nerovnosťami vozovky. O výber trate sa stará domestik, kým líder sa sústredí na seba. Jednoducho iba sleduje chrbát tímového kolegu, ktorý ho prevedie ťažkým terénom. Domestik po ruke v ťažkých chvíľach a pri fyzickom vypätí dokáže lídra povzbudiť, prípadne mu odovzdať svoje občerstvenie, keď to už podľa pravidiel určitý úsek pred cieľom nie je možné.

Môže sa stať z pomocníka líder? Áno. A platí to aj opačne. Množstvo domestikov má schopnosť vyhrávať preteky, no v niektorých musia ustúpiť vyšším záujmom tímu a obetovať sa pre silnejšieho borca. Nazývajú sa superdomestici.

André Greipel a domestici Lotto Soudal (© LaPresse/Fabio Ferrari)

"Výborným príkladom superdomestika bol Mark Renshaw. Mark bol pretekár, ktorý dokázal víťaziť v hromadných šprintoch. Mohol prestúpiť do slabšieho tímu a jazdiť na seba. Vyhral by aspoň štyri-päťkrát za rok. No rozhodol sa obetovať pre Marka Cavendisha a spolu vytvorili nezastaviteľné duo,“ povedal Pat McQuaid, bývalý dlhoročný prezident UCI.

Pri hromadných šprintoch je funkcia domestikov ešte výraznejšia. Pri jazde vo vysokej rýchlosti je potrebné, aby sa šprintér dostal na predné pozície v čo najneskoršom možnom čase. Inak sa môže stať, že sa na vietor dostane priskoro a zozadu ho predbehnú rýchlejší pretekári ťažiaci z jeho vzdušného vaku.

Niektoré tímy preto skladajú „šprintérske vláčiky“, ktoré postupne rozbiehajú šprint svojmu lídrovi. Prvý pretekár utráca na vetre najviac energie. Navyše má na starosti výber pozičnej jazdy. Ten druhý ušetrí približne 30 percent energie a o pozíciu sa už starať nemusí. Tretí pretekár v háku je na tom lepšie o ďalších desať percent a štvrtý o ďalších približne päť.

Video

Taktiku dominantného šprintérskeho vlaku roky volí Deuceunick - Quick-Step. V minulosti bol takýmto spôsobom neprekonateľný Marcel Kittel, dnes je ním Sam Bennett. Naopak, mnohí jazdci ako Peter Sagan sa v záveroch neradi spoliehajú na domestikov a volia si radšej zadné kolesá druhých šprintérov.