Reakcie na G-W: Kristoff dostal povolenie, Sagan urobil maximum, GVA bol stratený

Nedeľňajší Gent - Wevelgem napísal niekoľko príbehov. Ten, ktorý si prežil Alexander Kristoff, mal šťastnú bodku. Nór to v závere skúsil na seba. Vyhrať chceli aj Oliver Naesen a Matteo Trentin. Greg Van Avermaet sa cítil ako v labyrinte, Matej Mohorič si preteky užíval. Vidieť bolo aj Petra Sagana, ktorý robil všetko, aby jeho skupinu nedobehol pelotón.  

 

S vetrom o preteky, tak by sa dal zhrnúť 81. ročník pretekov Gent – Wevelgem, ktorý ovládol Alexander Kristoff. Nór vďaka dnešnému víťazstvu bude hodnotiť jarnú časť viac ako pozitívne, veď dokázal vyhrať na mieste, kde vyhrávajú elitní pretekári, čo je podľa neho dobrá predzvesť pred ďalšími jednorazovkami. „Dokázal som zvíťaziť na podujatí, ktoré má veľkú váhu. Som veľmi spokojný, pretože sa zdá, že sa konečne začína vyplácať môj tvrdý a intenzívny tréning. Dnešná výhra je pre mňa dobrým signálom pred Okolo Flámska,“ vyhlásil šťastný víťaz, ktorý dnešný triumf zaradil medzi svoje najväčšie úspechy vo svojej profesionálnej kariére. 

 

Kristoff išiel do šprintu aj napriek tomu, že sa vpredu pohyboval Fernando Gaviria. Kolumbijský cyklista mu pred veľkým finále uvoľnil ruky. „Zostal som v čelnej skupine spolu s Fernandom. Asi desať kilometrov pred koncom sme spolu prehodili slovo a súhlasil s tým, aby som išiel do šprintu na seba a pokúsil sa zvíťaziť,“ opísal tímovú stratégiu nórsky cyklista, ktorý nezabudol opísať ani posledné metre. „V samotnom šprinte som bol najsilnejší, a to aj napriek tomu, že som bol unavený. Rovnaké pocity však mali aj ostatní pretekári, ktorí vydržali vpredu do samotného konca. Dnes sa tvrdo pretekalo.“ 

 

 

Triumf Alexandra Kristoffa (© Courtesy UAE Team Emirates / SprintCycling)

 

 

Druhý preťal cieľovú čiaru John Degenkolb, ktorý priznal, že na Kristoffa dnes jednoducho nemal. „Veľký rešpekt pred Kristoffom. V závere bol extrémne silný, bol som bez akejkoľvek šance. Zaslúžene vyhral,“ uviedol jazdec Treku - Segafredo. Degenkolba potešil okrem druhého miesta aj spôsob, akým sa jeho tím v nedeľu prezentoval. „Výsledok, ktorý som dosiahol, je z môjho pohľadu dobrý, a myslím si, že celkovo aj náš tím môže byť spokojný. Dnes nás bolo vidieť, darilo sa nám robiť preteky atraktívnymi, takže nemáme byť prečo smutní. Po dnešku som úplne vyčerpaný,“ dodal Nemec, ktorého hneď po dojazde zachytili kamery, ako leží na zemi. 

 

Ďalšie pódium z veľkej klasiky vydoloval Oliver Naesen, ale tretia priečka mu veľa úsmevu na tvár nepriniesla. Chcel viac. „Bol by som najradšej, keby som vyhral, ale pri takej konkurencii to nie je vôbec jednoduché. Určite nie som šprintér, ale nebol som ďaleko od výhry. V piatok po E3 som bol trochu frustrovaný, pretože som cítil, že som mal na lepší výsledok. Dnes som určite smutný,“ povedal Naesen, ktorý bol rád, že neplytval sily ako iní cyklisti. „Nepodarilo sa mi udržať sa v prvej skupine, ale nepanikáril som. Vlastne môžem byť rád, že som nebol v skupine so Saganom, pretože v deviatich z desiatich prípadov je to len plytvanie silami. Celý čas som veril, že ich dobehneme. Nakoniec som bol vo finále čerstvý a aj oddýchnutý.“

 

Slovenský fanúšik skoro od polovice pretekov tŕpol. Peter Sagan sa totiž objavil na čele už 90 kilometrov pred koncom. „Bol to krásny a vzrušujúci Gent-Wevelgem, ale aj veľmi ťažký. Situácia na vetre sa vyvinula tak ako sa vyvinula. Čakali sme, že nás niekto dobehne zozadu, nejaká menšia skupina, aby sme mohli ísť až do konca, ale Quick-Step si to ustrážil tak, aby boli v jednej skupine vo väčšom počte. Podarilo sa im dotiahnuť nás,“ zneli prvé dojmy aktuálneho majstra Slovenska. Peter v nedeľu jazdil aktívne, preto mu nezostali sily do špurtu. „Keď sme zostali v skupine štyria, vydal som zo seba všetko, čo bolo v mojich silách, aby sme sa udržali pred pelotónom. Nebolo to však možné a vo finále už som nemal nohy na šprint,“ uviedol veci na správnu mieru.

 

 

Peter Sagan počas úniku (© BORA - hansgrohe / Sprintcycling)

 

 

Sagana bolo vidieť a jeho odvážny ťah neušiel pozornosti ani vedeniu Bory – hansgrohe. „To je Peter a presne pre toto ho majú radi fanúšikovia po celom svete, a aj my v tíme. Jeho víťazstva sú pamätné, a keby dnes zvíťazil, tiež by sa na to dlho spomínalo. Zabojoval o to,“ uviedol pre RTVS Ján Valach. Ani Steffen Radochla svojho lídra nekritizoval, športový riaditeľ vyzdvihol aj ďalších zverencov, ktorí dnes zviditeľnili Boru. „Bola to naozaj náročná klasika, silno fúkalo a veľa sa útočilo. Už od začiatku sa išlo poriadne rýchlo. Po dvoch hodinách sa odtrhla skupina asi 20 jazdcov, mali sme v nej Petra Sagana, Pascala Ackermanna a Rüdigera Seliga. Skupinu pelotón dobehol až v závere, 20 kilometrov pred páskou. Potom už bolo viac menej jasné, že Peter nebude mať dostatok síl, aby sa zapojil do šprintu.“ 

 

Bitku na viacerých frontoch rozpútali u Jumbo - Visma. Jeden ich líder, Wout van Aert, po pretekoch ľutoval, že Danny Van Poppel a Taco van der Horn zmizli z čela. „Dokázali sme, že sme veľmi dobrý tím. Ukázali sme iniciatívu a neustále sme boli v hre. Bolo nás pekne vidieť. V dobe, keď sa preteky lámali, sme sa ocitli až v pätici v úplnom čele, lenže kvôli smole sme prišli o Dannyho a Taca,“ boli prvé slová belgického cyklistu. Van Aert dodal, že nebyť vetra, mohlo to byť dnes z ich strany oveľa lepšie. „Ešte v závere sme skúsili niečo vymyslieť, lenže proti silnému protivetru sme boli bezradní. Preto sme trošku sklamaní, pretože sa nám nedostalo odmeny za to, čo sme dnes predviedli. Máme však silný kolektív, ktorý už na Okolo Flámska bude môcť potvrdiť moje slová.“

 

Nielen Peter Sagan, ale aj Matteo Trentin dnes urobil všetko preto, aby čelná skupina, ktorej obaja boli súčasťou, prišla do cieľa pred balíkom. Majstrovi Európy sa však prianie nesplnilo. „Dnes to bolo veľkolepé. Podarilo sa mi dostať do čelnej skupiny a od tohto momentu to boli veľmi tvrdé preteky. Dúfal som, že sa tam podarí dostať viacerým jazdcom, no nestalo sa, takže to boli veľmi ťažké preteky,“ opísal svoje dojmy taliansky klasikár. Ani Trentin v cieli od radosti príliš neskákal. „V závere sme skúsili zahrať na Jacka, zaútočil, lenže sme ho chytili 500 metrov pred cieľom. Skončil som nakoniec na siedmom mieste, čo je lepšie ako výsledok z piatka, ale mojím cieľom bolo samozrejme vyhrať,“ skonštatoval.  

 

 

Pôvodný únik (© BORA - hansgrohe / Sprintcycling)

 

 

Do reči nebolo ani triu z belgického Quick-Stepu. Zdeněk Štybar a Philippe Gilbert v závere bojovali pre svojho lídra osamotene, pretože nenašli pochopenie u súperov. „Posledných dvadsať kilometrov sme len ja a Štyby viedli čelnú skupinu. Snažili sme sa odviesť maximum práce pre Eliu. Bolo to ale veľmi ťažké, pretože sme okrem určovania tempa museli chytať aj útoky súperov. Veľa pretekárov skúšalo svoje šťastie,“ krútil hlavou Gilbert a pokračoval. „Potom som musel ísť na chvost skupiny, aby som trochu načerpal sily, ale na posledných dvoch kilometroch som sa vrátil dopredu. Išiel som dnes za hranicu svojich síl, takže prvoradá bude teraz regenerácia,“ ukončil hodnotenie Belgičan. Elia Viviani bol skúpejší na slovo, nevyhral, lebo stratil Kristoffa. „Som sklamaný. Tím bol pôsobivý, ale dnes to nebol náš deň. Chytil som sa Kristoffa, lenže potom som stratil jeho zadné koleso.“

 

Do najlepšej desiatky sa tesne zmestil, možno aj preto svoje pôsobenie na Gent – Wevelgem zhodnotil ako vydarené Matej Mohorič. Slovinec to v nedeľu neustále skúšal, snažil sa roztrhať balík a celý čas sa mu preteky páčili. Ak by sa udeľoval titul pre najaktívnejšieho pretekára, bol by favoritom na zisk tohto honoru. „Dnešok som si užíval, bol to veľký zážitok. Vietor hral kľúčovú rolu. Podarilo sa mi zostať v čelnej skupine a v závere bojovať o víťazstvo. Som viac-menej spokojný so svojim výsledkom,“ povedal držiteľ slovinského dresu, ktorý v cieli obsadil deviatu pozíciu. Mohorič sa dnes len zahrieval, naplno by sa chcel prejaviť už tento týždeň. „Teším sa, čo sa mi podarí dosiahnuť v stredu.“

 

Ako v labyrinte sa cítil Greg Van Avermaet. Líder zoskupenia CCC po pretekoch uznal, že netušil, čo mal urobiť. „Priznám sa, na konci som bol nemohúci. Vôbec som nevedel, čo mám robiť. Veľa síl som stratil už v čase, kedy sme stíhali Sagana a potom už bolo veľmi ťažké niečo skúšať. Som veľmi smutný, čakal som, že dosiahnem niečo viac,“ povedal Van Avermaet, ktorý sa nemohol spoľahnúť ani na svoj tím. „Tešil som sa na vietor, ale ani on mi nepomohol. Všetci sme boli ako na ihlách, ku koncu sa už ťažko unikalo. Ani tím ma príliš nepodržal. Opäť som bol v tom sám, je to trochu frustrujúce. Vždy je lepšie, keď máte niekoho po ruke. Na druhú stranu dodávam, že kamaráti urobili všetko preto, aby sa ku mne vrátili. Urobili veľa práce,“ snažil sa nebyť príliš kritický.

 

Ku pretekom svoje povedal ešte Jasper Stuyven. Tomu sa páčilo, čo dnes jeho tím ukázal. „Prežívame veľkú radosť, nielen ja, ale celý tím. Druhé miesto Degenkolba je dobré a spôsob, akým sme dnes pretekali, bol výborný.“ Stuyven bol blízko k tomu, aby sa pobil o víťazstvo. Na posledných piatich kilometroch pokúšal šťastie, ušiel, ale nikto mu potom nechcel striedať. Tak sa rozhodol, že sa vráti do balíka. „Nechcel som sa zničiť pred šprintom, a potom skončiť štvrtý. Povedal som si, že ich nemusím priviesť do cieľa. Rozhodol som, že budem hrať tímovú hru a vo finále sme vybojovali ako tím dobrý výsledok,“ dodal na záver našich reakcií samotný cyklista.