Etapák v Poľsku skončil šprintérskym dojazdom, kde Ackermanna zdolal Ballerini

 

 

 

Po ďalšom zo série úžasných výkonov Remca Evenepoela, ktorý doslova roztrhal súperov v Tatranskej Bukovine, bola v závere na programe jednoduchá etapa z poľskej strany Tatier do Krakova, kde sa očakával klasický šprintérsky dojazd. Posledné tri roky skúsili organizátori model záveru priamo v Tatrách, ale to prinieslo obrovské množstvo odstúpení, takže so záverom v Krakove sa tomu vyvarovali.

 

Miestny okruh okolo futbalového štadióna Wisly je v itinerári takmer každý rok a vyhrávali tu v minulosti najmä Nemci (Kittel, Degenkolb, Ackermann), ale pred troma rokmi aj Peter Sagan po vylúčení z Tour. Zaujímavé však je to, že naposledy sa tu končili preteky klasickou etapou až v roku 2012, a to už je dosť dávno. Dnes sa teda do listiny miestnych víťazov už tretí raz chcel dopísať Ackermann, ktorý tu nemal ani príliš veľa súperov prvej šprintérskej ligy. Do karát mu hralo aj to, že hoci tu v aktuálnej edícii ešte nevyhral, víťaz druhej etapy Mads Pedersen zažil veľmi slabé dni v miestnych kopcoch a aspoň sa zdalo, že už nebude taký konkurencieschopný.

 

 

Ilustračný záber zo štartu (© Courtesy Tour de Pologne / Szymon Gruchalski)

 

 

V prvej časti etapy ešte boli na programe nejaké kopce, ale nemohli priniesť väčšie vzrušenie. Boli priďaleko od Krakova. Dnes bol únik najpočetnejší a plný WT farieb. Prevetrať sa vydal dokonca aj Luke Rowe (Ineos), pre ktorého to bol dobrý tréning. Spoločnosť mu robili Geoffrey Bouchard (Ag2r), Hugo Houle (Astana), James Whelan (EF) a klasický miestny "učetenec" Przemysław Kasperkiewicz, ktorý stále mení tímy, ale vždy je tu a v jednoduchých etapách uniká každý rok.

 

Pre Patryka Stosza bolo dôležité, že niekto z týchto ľudí nemal pred etapou dostatok vrchárskych bodov na to, aby ho obral o dres. Mohol si teda spokojne dojazdiť v pelotóne. To sa však bez šrámov nepodarilo jeho niekdajšiemu kolegovi z úniku Tacovi van der Hoornovi (Jumbo), ktorý spadol na občerstvovačke. Kasperkiewicz sa snažil vyhrávať vrchárske prémie, aby si možno vybojoval ocenenie pre najbojovnejšieho pretekára etapy.

 

 

- ponuka z nášho eshopu -

 

 

Deceuninck - Quick-Step nepúšťal skupinu príliš ďaleko a to možno bola aj chyba, lebo v jednom z brdkov 75 km pred páskou vyštartovala dvojička Alexis Gougeard (Ag2r) - Jos van Emden (Jumbo), ktorá si povedala, že dorazí dopredu. Po chvíli boja sa im to podarilo. Vznikol teda sedemčlenný únik s náskokom minúty. Potom došlo k ďalšiemu ataku, do ktorého sa ale priplietli aj takí dobrí ľudia ako Patrick Konrad (Bora) a Lluis Mas (Movistar). S nimi odišli z hlavného ešte traja ďalší ľudia. To však bola priveľká hrozba v takejto pokojnej etape. Ak by bolo zrazu vpredu dvanásť ľudí, nebolo by to pre priaznivcov rýchleho dojazdu ideálne. Táto snaha teda netrvala dlho.

 

Aktívne tímy to dnes stavili na to, že po odstúpení Jakobsena Deceuninck nemá echt šprintéra a hromadný dojazd by mohol byť pre nich zbytočný či rizikový. Evenepoel má veľký náskok v GC, takže len nejaký zbytočný pád by ho odstavil od žóltej koszulky. Veruže Deceuninck sa na to aj trochu vybodol a keď sa náskok siedmich ľudí vpredu dostal cez minútu a pol, začali ťahať iné tímy, hlavne Bora, ktorá to, samozrejme, režírovala Ackermannovi. Okrem toho robili aj Israel a Lotto.

 

 

Ilustračný záber (© Courtesy Tour de Pologne / Szymon Gruchalski)

 

Vpredu to výborne ťahali Rowe s Van Emdenom. Mimochodom, jeho Jumbo-Visma v závere tohto týždňa nastúpilo aj na Tour de l'Ain, kde zviedlo krásny a úspešný súboj s Ineosom, keď porazili Bernala a Roglič získal žltý dres. Pokrývať aj tieto preteky sa nám v súčasnej finančnej krízovej situácii nemohlo podariť. Veľmi zaujímavé je, že Jumbo okrem Poľska, Francúzska a San Rema nastúpilo aj na Czech Tour, takže jazdili na štyri partie a pretekali úplne všetci ich pretekári. Ako sa im to mohlo podariť z hľadiska technického zabezpečenia, nevedno. To isté šialenstvo, ktoré si nepamätáme, absolvoval aj Sunweb. Nebude náhodou to, že oba celky majú svoje malé klony - development tímy, ktoré sú zabezpečené autami i ľuďmi.

 

Tempo bolo veľmi vysoké, bola to poriadna naháňačka, ktorú dnes asi málokto čakal, ale napríklad také Ag2r výborne odhadlo cyklistické reálie a pozíciu Quick-Stepu i to, že v pelotóne ostalo málo superšprintérov. Teda na rovinu povedané, jeden. Preto sa do stíhania čelnej skupiny musel pustiť aj líder Bory na celkové poradie Max Schachmann. Preteky mu nevyšli ideálne, chcel dosiahnuť viac ako trináste miesto.

 

 

 

O prekvapenie sa teda pokúšala sedmička Geoffrey Bouchard a Alexis Gougeard (2x Ag2r), Jos van Emden (Jumbo),  Luke Rowe (Ineos), Hugo Houle (Astana), James Whelan (EF) a Przemysław Kasperkiewicz (Poľsko). V balíku sa ale robilo na 99 %. Pridali sa aj Cofidis a Trek. I napriek veľkej snahe to čelná skupina nemohla udržať. 20 km pred páskou im ostávalo už menej ako tridsať sekúnd. Veľmi vysoké tempo hrozilo pádmi, ale našťastie, nič nepríjemné sa nestalo. Únik to dotiahol aspoň na jednoduchý štvorkilometrový okruh, ktorý sa šiel trikrát. Na ňom balík výborne videl skupinu, kde nevydržal Kasperkiewicz, ale nie a nie ich dostihnúť. Už sa dokonca pridali na prácu aj v Bahrajne a Groupame.

 

Sedem kilometrov pred cieľom bolo po úniku a už sa všetko chystalo na klasický šprint. V ňom mala mať prevahu Bora, ktorá však nerobí klasické vláčiky, takže vo flamme rouge sme sa mohli tešiť na menší či väčší chaos. Bojovalo sa aj o dres najlepšieho šprintéra, kde bol prvý Ulissi tesne pred Mezgecom, takže bolo jasné, že sa pôjde o každý bod. Šprint rozbehol tak ako v druhej etape Trek, no tentoraz pre Edwarda Teunsa. Otvorilo sa mu to však príliš skoro, a tak nemal šancu. Perfektnú pozíciu a zdalo sa, že aj nohy má Pascal Ackermann. Všetko aj správne načasoval, ale tesne pred páskou sa cez neho silou vôle pretlačil Davide Ballerini z Deceunincku - Quick-Step. Na pódiu túto dvojičku doplnil Alberto Dainese (Sunweb).

 

 

 

 

Celkovým víťazom sa stal Remco Evenepoel (Deceuninck), ktorý tu predviedol úžasný výkon vo včerajšej najťažšej etape. Na pódiu mal vedľa seba Jakoba Fuglsanga (Astana) a Simona Yatesa (Mitchelton). Biely dres pre najlepšieho šprintéra napokon získal Luka Mezgec (Mitchelton), hoci dnes finišoval až na šestnástom mieste. Hneď po dojazde do cieľa asi nečakal, že dres bude jeho, ale takto sa to vyskladalo. Nedá sa ale povedať, že klasifikáciu vyhral ten najrýchlejší.

 

Hrdinami ale ostali najmä borci Quick-Stepu, ktorí vyhrali tri etapy a sami priznali, že ich ešte viac namotivovalo Jakobsenove nešťastie. Kto by to bol povedal, že dnes zvíťazí Fabiov náhradník Ballerini, ktorý mal do tohto tímu zvláštnu cestu cez Androni a Astanu. Prišiel sem aj napriek tomu, že konkurencia je v tomto celku obrovská. No Lefevere dobre vie, prečo ho do tímu pritiahol.

 

 

Balleriniho triumf (© Courtesy Tour de Pologne / Szymon Gruchalski)

 

Sklamaní určite ostali v Bore. Ackermanna poslali rozjazdiť sa na Sibiu Tour, kde vyhral dve etapy a všetko sa zdalo byť v poriadku, ale ukázalo sa, že tam nemohol spoznať aktuálnu formu súperov. Tu v Poľsku bol v každej etape niekto lepší, a to konkurencia nebola až taká veľká. Asi v každých ďalších pretekoch bude ťažšia. Dokonca sa nedostal ani k bielemu dresu pre najlepšieho šprintéra, ku ktorému Mezgecovi stačili tieto umiestnenia: 3., 6., 16. Bora bola blízko aj k triumfu v súťaži tímov, kde ju ale o jednu sekundu zdolal Mitchelton.

 

 

 

 

 

 

V nedeľu podvečer preteky vyvrcholia etapou, ktorá nie je úplne jednoduchá. Nastúpa sa cez dvetisíc výškových metrov, ale prakticky všetky sa odohrajú v úvode etapy, keďže sa pelotón bude presúvať z Tatier do Krakova. Tam je pripravený klasický jednoduchý štvorkilometrový okruh, ktorý má tri kilometre a jazdí sa už vyše desaťročie. Na jeho konci sa očakáva špurt hlavného poľa, kde sa darí najmä Nemcom. Vyhrali tu Kittel, Degenkolb a posledné dva roky Ackermann. Tento rok budú mať ale veľkého súpera v podobe Dylana Groenewegena, ktorý v Poľsku štartuje prvý raz.

 

 

mapa etapy (© tourdepologne.pl)