Jubilejný 55. ročník cyklistického etapáku Okolo Slovenska mal svoje plusy aj mínusy. Žiaľ, Slováci neokúsili etapové pódium, ani konečnú najlepšiu desiatku. Celkovým víťazom sa stal Rus Nikita Novikov.

Potichu, bez veľkého mediálneho hurhaja, sa v sobotu 4. júna začalo najväčšie slovenské cyklistické podujatie - Okolo Slovenska (2.2, Europe Tour). Prvý deň mali jazdci v tele mnoho síl a v hlavách mnoho odhodlania, vytvoril sa najpočetnejší osemčlenný únik. Bojoval v ňom aj Roman Broniš zo Sparty Praha. Pri 150 kilometrovej zvlnenej etape z Novák do Zemianskych Kostolian sa napokon ukázala ako rozhodujúca horská prémia na Veľké pole (24 km pred cieľom), kde sa potrhal pelotón na skupiny. Predné zoskupenie si to rozdalo v záverečnom šprinte, kde zvíťazil Argentínčan Maximilian Richeze z talianskeho D' Angelo & Antenucci - Nippo nad Nikitom NovikovomItera Katusha. Práve taliansky a ruský tím najviac určovali tempo pelotónu na slovenských cestách. Prvý deň tempu stačili iba Čanecký, Broniš, NagyFraňo, ostatní Slováci vlastne hneď stratili šancu na prípadné víťazstvo.

Druhá 180 kilometrová fáza po okolí Handlovej mala najnáročnejší profil s piatimi horskými prémiami. Veľmi dobre to vymyslel Maroš Kováč z Dukly Trenčín, ktorý sa vybral do úniku zbierať vrchárske body. Vyhral až tri prémie: Kremnické Bane, Vrícke sedlo, Fačkovské sedlo, no a dostal sa na čelo vrchárskej súťaže, čím mierne napravil reputáciu slovenských farieb. Neskôr pelotón únik pohltil. Nasledoval ešte kopec v Čičmanoch, ktorý obľubujú pri tréningu aj bratia Velitsovci. No Pro Tour tímy nemôžu na Okolo Slovenska ani len teoreticky štartovať. Takže sa tu utrhli Rus Nikita Novikov a Chorváti DanculovičDurašek z tímu Loborika, ktorí si do cieľa priviezli náskok 3:38 na našich najlepších. Novikov si obliekol žltý dres.

Tretí deň sa 138,4 kilometrová trasa z Rajeckej Lesnej do Liptovského Mikuláša z časti podobala na tú z predošlého dňa. Marek Čanecký z reprezentácie, inak pretekár tureckého Manisasporu, aj tak trasu dobre poznal a zapojil sa do štvorčlenného úniku. Žiaľ, nevšimol si jamu a kvôli defektu stratil kontakt, takže už len takticky počkal na pelotón. Samozrejme, slovenské cesty respektíve ich kvalita, to je jedno z najväčších mínusov eventu. Pôvodný Čaneckého únik to napokon dotiahol prekvapivo do úspešného konca, jazdci Itera Katusha sa tentoraz pri stíhaní prepočítali. Vyhral Rubiano Chávez (Nippo) pred Brianom Bulgacom (Omega Pharma-Lotto-Davo). Pri dojazde pelotónu sme konečne aspoň uvideli naše farby, keď Patrik Tybor z Dukly Trenčín došpurtoval šiesty. Novikov sa bez problémov udržal na čele klasifikácie, Maroš Kováč si udržal vrchársky dres.

Štvrtá etapa bola liptovsko-tatranská, nechýbali naše pýchy Starý Smokovec Štrbské pleso. V úniku to tentoraz aktívne skúšali Matej JurčoPatrik Tybor, čo je zvláštne, keďže práve oni boli lídrami pre šprinty. Takto sa vyčerpali a v cieli sme spoznali nové mená, najrýchlejšie šprintoval Poliak Pawel Cieslik pred Ivanom Stevičom zo Srbska. V piatej etape posunuli organizátori štart kvôli počasiu, ktoré spravilo zjazd z vodného diela Čierny Váh nebezpečným do Kráľovskej Lehoty. Odtiaľ sa postupne stúpalo na Čertovicu, kde uchmatol vrchársky dres pre seba Chorvát Durašek. Vo finále vo Veľkom Krtíši sa ďalší únik prekvapivo radoval, keď víťaz Ukrajinec Kononenko, druhý David Dvorský z PSK a tretí Ukrajinec Vasiljuk získali 1:28. Patrik Tybor prišiel v popredí pelotónu šiesty.

Šiesta scéna zo Šiah do Trnavy bola najrovinatejšia. Tiež bola najveternejšia, čo viackrát rozdelilo pelotón, ale napokon sa v Trnave šprintovalo. Druhý triumf si vybojoval úplne jednoznačne Maximilian Richeze z Nippa, ktorý si tak upevnil líderskú priečku v bodovacej súťaži. Druhý skončil Belgičan Van der Sande. V rýchlom závere sa Patrik Tybor stratil pomocníkovi Matejovi Jurčovi z dohľadu, Jurčo vyskúšal teda zašprintovať sám a vytiahol to aspoň na dvanáste miesto. Horšiu správu „vyrobil" Maroš Kováč, ktorý odstúpil kvôli zdravotným problémom. Slovensko tak stratilo svoju šancu aj vo vrchárskej súťaži.

Siedma etapa po okolí Trnavy mala tiež jednoznačne šprintérske ambície. Tie víťazne opäť naplnil Argentínčan Richeze pred druhým Nemcom Tollesom a tretím Van der Sandem. Svoj najlepší šprint predviedol štvrtý Patrik Tybor, dopredu sa na záver dostal aj dvanásty Róbert Gavenda, líder našej reprezentácie. Machimilian Richeze jednoznačne vyhral bodovaciu súťaž.

Pekná bola záverečná 31,9 kilometrov dlhá individuálna časovka po Bratislave z vodného diela Čunovo k vodnému dielu Gabčíkovo. Štart bol pri galérii Danubiana, symbolickej hranici Slovenska, Maďarska a Rakúska. Počasie bolo dokonalé, vietor fúkal jazdcom do chrbtov, čo dopomohlo víťazovi Novikovovi aj k nadpriemernej priemerke 58,5 km/h. Druhý Firsanov a tretí Antonov potvrdili veľký potenciál tímu Itera Katusha, čo je rezervný tím Katushe z World Tour. Náš najlepší časovkár Pavol Polievka skončil desiaty, čo bol najlepší výsledok našej reprezentácie na podujatí.

Celkovým víťazom Okolo Slovenska 2011 sa teda stal Nikita Novikov, ktorý podľa jeho slov dosiahol zatiaľ jeho najväčší úspech. Tím Itera sa na náš event špeciálne pripravoval v horách v Arménsku, podpora pre lídra bola naozaj viditeľná, vyhrali aj tímovú súťaž. Novikov sa teraz chce dostať do elitnej Kaťuše, podobne ako to dosiahol minulý rok Alexander Porsev, víťaz dvoch slovenských etáp. Na druhej priečke skončil Tomislav Danculovič (+1:19), tretie miesto si odváža Kristjan Durašek (+2:08), obaja z chorvátskej Loboriky.

Celkovo najlepším Slovákom sa stal štrnásty Róbert Nagy z Dukly Trenčín, napriek tomu, že je vlastne amatérom. Najlepším reprezentantom bol pätnásty Pavol Polievka, Roman Broniš zo Sparty Praha skončil devätnásty. Naši sa nedostali na pódium, neprepracovali sa do najlepšej desiatky a nezískali doma žiadne body do rebríčka UCI! Toto môžeme označiť iba ako sklamanie. Najmä Slovenská reprezentácia bola na česť výnimkám doslova neviditeľná. Oproti minulým ročníkom sme si výsledky určite pohoršili.

55. ročník sa nám teda predstavil v novom termíne, ktorý však ukázal skôr negatíva. Nemohli tu totiž štartovať kvôli svojmu podujatiu Slovinci, ktorí majú obdivuhodný potenciál. Neprišli ani mimoeurópske zoskupenia, ktoré sa tu v minulosti pripravovali na majstrovstvá sveta. Oproti minulému roku chýbal aj slávny pretekár, akým bol minulý rok cyklokrosový majster sveta Zděnek Štybar. Konkurencia preto podľa nás mierne klesla. Pozitívom nového termínu je väčší záujem verejnosti, no na to bude treba do budúcnosti ešte vylepšiť informovanosť cez médiá. Samozrejme, všetko stojí peniaze. Tento rok trošku sklamala aj trasa, žiadna etapa nemala dojazd do kopca, čo majú fanúšikovia na celom svete najradšej. Trasa bola vygenerovaná podľa generálneho sponzora Enelu, no radšej by sme boli, kebyže sa podujatie dostane  do viacerých regiónov. V budúcnosti by sa mohla použiť napríklad história Košíc a ešte viac krása našich hôr, ktorých máme dosť.

Okolo Slovenska naďalej patrí k špičke svojej kategórie 2.2 v Europe Tour. Podujatie má v zahraničí dobré meno a v strednej Európe sa zaraďuje hneď za Okolo Poľska. Tento rok organizátori dokázali zareagovať aj na povodne pružnou zmenou trasy a neboli žiadne sťažnosti. Nechýbala ani potrebná oficiálna internetová stránka podujatia. Napriek chybám môžeme tvrdiť, že Okolo Slovenska naďalej rastie. Okrem toho, aké športové podujatia podobného rozsahu organizuje Slovensko každý rok? Veľa ich nie je. Nezabúdajme, že Slovensko takéto cyklistické predstavenie potrebuje.





Dukla Trenčín obhajovala na pretekoch Okolo Slovenska bronzovú pozíciu Maroša Kováča z minulého roka. Práve Maroš zažiaril v súboji o vrchárske tričko no nakoniec z pretekov musel odstúpiť. Druhý líder Matej Jurčo zanikol, naopak v slušnom obraze sa ukázal Róbert Nagy. Výsledky tímu, ale aj celé preteky hodnotí v našom rozhovore manažér Dukly Trenčín Ján Valach.

Najlepším Slovákom celých pretekov bol Róbert Nagy z Dukly Trenčín na 14. mieste. Ste spokojní s týmto výsledkom?

Každý rok nemôže vyhrať Slovák. Ako tím sme mali určite na viac a mohli sme skončiť do desiateho miesta. Matej Jurčo aj Maroš Kováč boli tento rok výsledkovo najlepší, preto boli aj lídri. Mali však zdravotné ťažkosti a to ovplyvnilo všetko, lebo tím bol zložený pre nich. Napríklad Matej Jurčo mal problémy so zubami a tento mesiac bol vo finálnej fáze dorábania chrupu. Dvakrát bral antibiotiká a to sa podpísalo pod jeho výkon. Po prvej etape sa výsledkovo nevyformoval líder a voľnú ruku dostal aj Róbert Nagy, čo aj využil. V druhej etape sme nedodržali taktiku a stratili sme minútu na 9 člennú skupinu. Do časovky sme šli s ďalšou minútou a už sme mohli bojovať len o pozície okolo 10. miesta.

 

Potešil Maroš Kováč, v troch etapách mal na sebe tričko najlepšieho vrchára a bojoval oň zo všetkých síl. Stratil ho až v 5. etape a musel odstúpiť, čo sa stalo?

Maroš naozaj bojoval veľmi dobre. Pred tromi týždňami bol chorý, tak sme čakali či sa mu bude dariť alebo nie. V 2. etape, keď tričko získal, podal veľmi dobrý výkon. To ho po chorobe stálo veľa síl a horšie sa zregeneroval. Vo veternej etape zo Šiah do Trnavy sa cítil zle. Už ráno naznačoval, že má zrejme teplotu a nakoniec to skončilo odstúpením.

 

Ako hodnotíte fakt, že reprezentácia skončila až za najlepším z Dukly?

Dukla bola menami aj kvalitou pretekárov v silnejšej zostave ako reprezentácia. Naši chlapci sa tým živia a z nášho pohľadu je automatické, že to bolo v náš prospech. Napriek tomu musím ešte raz povedať, že to mohlo byť za Duklu lepšie. Mali sme na viac.

 

Ako hodnotíte preteky celkovo? Novikov a Itera Kaťuša ukázali, že sú niekde inde ako povedzme zvyšok štartového poľa...

Itera ale aj Omega sú farmy Pro tímov. Belgicko a Rusko patria do desiatky najlepších krajín na svete a sú tam najlepší z najlepších - juniorov  či kategórie U23. Majú lepšie podmienky a  pretekový program. Práve to sa ukáže na takýchto pretekoch. Prídu viac rozjazdení a ťažko sa im potom môžeme vyrovnať. V Dukle sa snažíme vytvoriť rovnaké podmienky a skvalitňujeme celkový servis vrátane pretekového programu. Ak sa to nespraví, prídu iba čiastočné úspechy. Ukázali sme to už minulý rok. Tím podporil Maroša Kováča a bol tretí.

 

Čo možno povedať k trase, dá sa ešte vylepšiť? Niektorí ľudia hovoria, že bolo málo kopcov a žiadny finiš v kopci...

Treba sa na to pozrieť pragmaticky. Organizátor vyberá trasu podľa sponzorov a miest, ktoré preteky podporia. Všetci sa snažia v rozumnej miere zaradiť kopce, roviny, časovku. Nie je to jednoduché. Ak by sme si povedali, že budeme jazdiť iba po kopcoch, zrejme by sa ťažko získavali finančné prostriedky. Kto by zaplatil dojazd na kopci, kde príde povzbudzovať len pár ľudí? Podstatné je, že vyhrali najlepší. V cyklistike nemožno hovoriť, či je trať ľahká alebo ťažká. Platí, že víťazom je ten, kto prvý prejde cieľovú čiaru.




Okolo Slovenska 2011 (1157,3 km)
1. 4.6. zvlnena-20 zvlnená Nováky > Zemianske Kostoľany
150,1 km
Richeze
info-ikonka
2. 5.6. zvlnena-20 zvlnená Handlová > Handlová
180 km Novikov
info-ikonka
3. 6.6. zvlnena-20 zvlnená Rajec > Liptovský Mikuláš
138,4 km Chavez
info-ikonka
4. 7.6. zvlnena-20 zvlnená Liptovský Mikuláš > Lipt. Mikuláš
160,8 km Cieslik
info-ikonka
5. 8.6. zvlnena-20 zvlnená Čierny Váh > Veľký Krtíš
184,5 km Kononenko
info-ikonka
6. 9.6. rovinata-20 rovinatá
Šahy > Trnava
170,1 km Richeze
info-ikonka
7. 10.6. rovinata-20 rovinatá Trnava > Trnava 141,5 km Richeze info-ikonka
8. 11.6. casovka-20 i. časovka
Čunovo > Gabčíkovo 31,9 km Novikov
info-ikonka