Jubilejný dvadsiaty ročník Pretekov mieru sa konal v mierne pozmenenom termíne. Organizátori naplánovali úvodnú etapu na 10. mája. Až s traja nováčikovia (Gráč, Novák, Sever) sa objavili v nominácii československého družstva. Celkovo bolo prihlásených 120 cyklstov z dvadsiatich krajín, na štarte boli aj štyria jazdci, ktorí v minulosti dokázali preteky vyhrať. Soviet Sajdchužin, Nemec Ampler, ďalší reprezentant Sovietskeho zväzu Lebedev a náš Jan Smolík. Mimoriadne bolestné dni prežil tesne pred štartom Pretekov mieru Gajnan Sajdchužin. V priebehu necelého týždňa dní prišiel o oboch rodičov. Najprv mu nečakane zomrela mama, o niekoľko dní aj otec. Preto bol pôvodne v sovietskej nominácii uvádzaný ako náhradník. Na poslednú chvíľu sa ho vedenie tímu pýtalo, či by bol schopný štartovať a nezlomný Gajnan odpovedal kladne. Už na svoje piate Preteky mieru pricestoval Jan Smolík. Veľmi hodnotná cifra ak uvážime, že československý víťaz z roku 1964 mal len 24 rokov...
 
 
  1. etapa, okruh okolo Varšavy, 136 km
 
Na rovinatom profile sa niekoľko pokusov o únik skončilo nezdarom, takmer celú trasu úvodnej etapy absolvoval pelotón spolu. Úvahy trénerov, že sa bude rozhodovať v záverečnom špurte hlavného poľa, sa plne potvrdili. Posledné kilometre viedli ulicami Varšavy s množstvom ostrých zákrut, ktoré si vyžadovali od cyklistov maximálne sústredenie. Všetci favoriti sa snažili jazdiť v popredí a vybudovať si dobrú pozíciu pre záverečný špurt. Približne dva kilometre pred cieľom prišiel hromadný pád, okrem ďalších borcov letel k zemi aj jeden z najväčších favoritov na celkové prvenstvo, Rus Alexej Petrov. Do Varšavy docestoval so smelými plánmi, hoci verejne o nich nehovoril. Zopár trénerov z konkurenčných tímov ho však zaraďovalo medzi ašpirantov na tie najvyššie pozície. Po tvrdom pristátí na asfalte dobré dve minúty stál úplne dezorientovaný na kraji cesty, rozbitý bicykel vedľa neho. Petrov sa hlasito dožadoval náhradného stroja, ale sovietsky lekár ho objal okolo pliec a pomaličky ho viedol k sanitke. Žiaľ, Petrovova púť sa skončila veľmi skoro. Škaredo doudieraný, odretý, musel chtiac nechtiac nastúpiť do sanitky a absolvovať komplexné vyšetrenie v nemocnici. Verdikt lekárov bol neľútostný – vážny otras mozgu. Tým sa účinkovanie Petrova v tomto ročníku skončilo. Zo zdravotných dôvodov musel predčasne skončiť aj v roku 1965, bolo to vtedy pre neho o to trpkejšie, že  mal po 7. etape na sebe žlté tričko a bol vážnym adeptom na celkové víťazstvo.
 
Z tunelu, vedúceho na dráhu monumentálneho Štadióna desaťročia vo Varšave, sa vyrútila masa cyklistov. S výnimkou niektorých oneskorencov v nej boli všetci poprední jazdci. Na vedúcej pozícii bol Lietner, člen spojeného tímu Nemeckej spolkovej republiky a Západného Berlína. Na štvrtom mieste bol v tej chvíli náš Jan Smolík. Lietner evidentne podcenil zradnosť antuky, pokrývajúcej dráhu. Pri ostrom rezaní zákruty sa mu galusky podkĺzli a spadol. Mal vynikajúce vyhliadky na etapové víťazstvo, no dopustil sa osudovej chyby.  Smolíkovi tým odpadol jeden z vážnych súperov v boji o víťazstvo. Na špici bol v posledných desiatkach metrov aj Belgičan Maes a rýchly Nemec Ampler, veľmi prekvapujúco sa do súboja zapojil aj neznámy Maročan Gourch. Finiš zvládol Smolík na jednotku, jeho rýchlosti nedokázal nikto vzdorovať. S evidentným prehľadom zvíťazil. Maročan energicky využil hádam životnú šancu na úspech a po skvelom špurte skočil druhý! Po skončení etapy väčšina novinárov narýchlo zháňala základné informácie o Gourchovi, ktorého takmer nikto nepoznal.
 
Vstup do pretekov teda vyšiel československým cyklistom excelentne, naši mali nárok obliecť si na nasledujúci deň žlté tričko, ale aj modré dresy pre priebežne najlepšie družstvo.
 
Výsledky 1. etapy (jednotlivci): 1. Smolík (ČSSR) 2:54:04 hod. (minútová bonifikácia) 2. Gourch (Maroko) + 0:30 min. (polminútová bonifikácia) 3. Maes (Belgicko) + 0:55 min. (pätnásťsekundová bonifikácia) 4. Ampler (NDR) + 1:00 min. 5. Tesselaar (Holandsko) + 1:00 min. 6. Wenczel (ČSSR) + 1:00 min.
 
Výsledky 1. etapy (družstvá): 1. Československo 7:18:12 hod. 2. NDR 3. Poľsko 4. Dánsko 5. Holandsko (rovnaký čas ako víťaz).
 
 
  1. etapa, Kutno – Poznaň, 176 km
 
Iba jediný deň si československí jazdci udržali líderské pozície, po druhej etape stratil Smolík žltý a družstvo modré dresy. Naši boli síce aktívni, prvú šprintérsku prémiu vyhral Gráč a druhú Wenczel, ale nezachytili rozhodujúci únik.
 
Prvých 100 kilometrov etapy sa nieslo v pomerne pokojnom duchu, vyskytli sa síce nejaké úniky, ale pelotón si so všetkými hravo poradil. Práve na stom kilometri bola občerstvovacia stanica, pri ktorej zvyknú cyklisti mierne spomaliť a nabrať si „poživeň“. Tu podnikol nečakaný útok reprezentant NDR Manfred Dähne. Jeho tréner po dojazde etapy novinárom prezradil, že atak bol súčasťou taktického plánu jeho zverencov. Dähne vari pol minúty šliapal osamotený na špici, keď sa k nemu dotiahli ďalší piati borci – Goletz (NSR), Magiera (Poľsko), Sever (ČSSR), Piet Tesselaar (Holandsko) a Bulhar Savčev. Pelotón nebral únik príliš vážne a náskok šestice kontinuálne narastal. Na méte 44 kilometrov do cieľa predstavoval 3:12 min. Bolo jasné, že „utečenci“ majú perspektívu udržať si odstup až do cieľa. Zároveň to znamenalo vážne ohrozenie líderskej pozície Smolíka, a aj modrých dresov nášho družstva. Československý tím citeľne zvýšil akticitu na čele pelotónu, Smolík, Doležel a Wenczel sa často objavovali na špici a snažili sa udávať čo najvyššie tempo. Bohužiaľ, na borcov vpredu to nestačilo. Hlavne Dähne s Magierom šliapali zo všetkých síl, ich evidentnou motiváciou bola klasifikácia jednotlivcov. V nej sa mohli obaja posunúť oveľa vyššie. Náš Sever mal od trénera pokyny, aby sa snažil tempo čelenj grupy spomaľovať, no Dähne a Magiera to nedovolili a stále sa držali v popredí.
 
Na štadióne v Poznani bolo 35 000 divákov, ktorí mali vďaka hlásateľovi dokonalý prehľad o dianí na trati. Keď sa z repreduktorov ozvala správa, že ich krajan Magiera je vo vedúcej skupine a blíži sa k štadiónu, tribúny sa rozhučali. Magiera dobre poznal dojazd na štadión, preto bol hádam najhorúcejším kandidátom na víťazstvo. Keď sa prví cyklisti zjavili na dráhe, z tribún sa spustili frenetický pokrik „Magiera, Magiera!“ Poľský jazdec sa pred bránou štadióna rozhodol neriskovať a na dráhe sa objavil tesne za Dähnem a Savčevom. Na dráhe sa Magiera zo všetkých síl snažil predbehnúť vedúceho Nemca, ale Dähne okrem rýchlosti preukázal aj vysokú taktickú vyzrelosť. Zvolil si optimálnu líniu a v špurte po celý čas udržal svojho rivala za sebou.
 
Výsledky 2. etapy (jednotlivci): 1. Dähne (NDR) 3:37:39 hod. 2. Magiera (Poľsko) + 0:30 min. 3. Savčev (Bulharsko) + 0:45 min......6. Sever (ČSSR) + 1:00 min.
 
Výsledky 2. etapy (družstvá): 1. Poľsko 10:57:59 hod. 2. 2. NSR, 3. Holandsko, 4. Bulharsko, 5. ZSSR,, 6. Československo (všetci rovnaký čas).
 
Celkovo po 2. etape (Jednotlivci): 1. Dähne (NDR) 6:03:43 hod. 2. Magiera (Poľsko) + 0:30 min. 3. Savčev (Bulharsko) + 0:45 min....6. Sever (ČSSR) + 1:00 min.
 
Celkovo po 2. etape (družstvá): 1. Poľsko 18:18:11 hod. 2. NSR, 3. Bulharsko, 4. Československo, 5. ZSSR (všetci rovnaký čas)
 
 
  1. etapa, Poznaň – Bydgošč, 139 km
 
Relatívne kratšia tretia etapa bola veľmi napínavá, bojovná, plná nečakaných zvratov a únikov. Jazdilo sa dosť rýchlo, ale záverečné rozuzlenie ponúklo hektický špurt celého pelotónu. Dlhých 30 kilometrov bola na čele devätnásťčlenná skupina, chýbal v nej Smolík aj Wenczel, ale druhý menovaný odviedol na čele hlavného balíka obrovské penzum práce. Akoby tušil, že práve jeho zásluhou bude môcť jeho kolega Smolík bojovať o víťazstvo. Silná grupa s viacerými favoritmi bola napokon dostihnutá a karty sa rozdávali nanovo.
 
Poliak Magiera bol znovu veľmi aktívny, potvrdil, že má v tomto ročníku skvelú formu. Približne 10 kilometrov pred cieľom podnikol smelý útok a oddelil sa od hlavného poľa. Zrejme mal v pláne sólovú jazdu, no stihli sa za neho zavesiť Kirilov (Bulharsko), Marks (NDR), Gorez, De Bie (obaja Belgicko), Piet Tesselaar (Holandsko) a Moiceanu (Rumunsko). V priebehu nasledujúcich piatich kilometrov si vedúca sedmička získala tridsaťsekundový náskok a vyzeralo to pre ňu nádejne. V uliciach Bydgošči však pelotón aj zásluhou našich jazdcov výrazne zvýšil tempo a rýchlo sa približoval k čelu pretekov. Ku štadiónu viedla cesta, ktorej povrch tvorili dlažobné kocky, jazdci viackrát preťali aj električkové koľaje. Opatrnosť bola teda namieste. Štadión v Bydgošči bol naprataný do posledného miestečka a posledná správa hlásateľa divákom zvestovala, že vedie Magiera. Poľskí „kibici“ ožili, v hľadisku to vrelo. No keď sa v bráne objavil prvý pretekár, tribúny si vzdychli. Nebol to Magiera, ktorého túžobne očakávali, ale Jan Smolík! Československý líder zvládol záver etapy bravúrne, vo finiši vyvinul maximálnu rýchlosť a súperom nedal najmenšiu šancu. Na cieľovej čiare mal desaťmetrový náskok. Minútová bonifikácia za etapový triumf vyniesla Smolíka na druhú priečku klasifikácie jednotlivcov. Za lídrom Dähnem zaostával o jedinú sekundu. Aj v súboji družstiev to bolo maximálne vyrovnané, prvých sedem tímov malo identický celkový čas. Takáto situácia sa od prvého ročníka Pretekov mieru ešte nevyskytla...
 
Výsledky 3. etapy (Jednotlivci): 1. Smolík (ČSSR) 3:13:55 hod. 2. Ampler (NDR) + 0:30 min. 3. Cosma (Rumunsko) + 0:45 min....11. Doležel (ČSSR) + 1:00 min....38. Wenczel (ČSSR) + 1:00 min.
 
Výsledky 3. etapy (družstvá): 1. Belgicko 9:44:45 hod. 2. NDR, 3. Poľsko, 4. Rumunsko, 5. ČSSR (všetci rovnaký čas ako víťaz)
 
Celkovo po 3. etape (jednotlivci): 1. Dähne (NDR) 9:18:38 hod. 2. Smolík (ČSSR) + 0:01 min. 3. Magiera (Poľsko) + 0:29 min....16. Doležel (ČSSR) + 2:01 min....35. Wenczel (ČSSR) + 2:03 min.
 
Celkovo po 3. etape (družstvá): 1. NDR 28:00:56 hod. 2. Poľsko, 3. ČSSR, 4. NSR, 5. Holandsko (všetci rovnaký čas ako líder)
 
 
  1. etapa, Bydgošč – Slupsk, 210 km
 
Pomerne dlhá etapa dala pretekárom poriadne zabrať, okrem vzdialenosti ich vyčerpával takmer ustavičný protivietor, aj zvlená trasa. Ešteže aspoň nepršalo. V priebehu etapy sa hlavné pole roztrhalo na množstvo menších skupín. V československom tábore sa pred štartom kuli plány, taktika velila pokúsiť sa o únik. Aj preto boli naši jazdci veľmi aktívni. Už na dvadsiatom kilometri nastúpil Novák a potiahol za sebou ďalších šiestich jazdcov. Pridali sa k nemu Kirilov, Berland, Chanilev, Tkačenko, Juszko, po krátkej sólovej stíhačke aj Marks. Zrejme nikto nepredpokladal, že táto zostava vydrží v úniku celých 190 kilometrov. Všetci aktéri pridali nohy k dielu, pravidelne sa striedali a držali skvelé tempo. Ich náskok plynule rástol, na občerstvovacej stanici na 155. kilometri bol neuveriteľných 8:39 minúty! Takýto priebeh etapy rozhodne netešil Smolíka. Ak by únik vydržal, určite by spadol v klasifikácii a nabral by výraznú časovú stratu. Preto sa spolu s kolegami z družstva často starali na špici pelotónu o čo najvyššie tempo. Náskok vedúcej skupiny sa výrazne zmenšil, ale aj tak mala grupa siedmich odvážnych k v cieli k dobru 2 minúty a 49 sekúnd.
 
Náš Wenczel doplatil na svoju ľahkovážnosť, po štarte odjazdil pár kilometrov v rekreačnom tempe na chvoste pelotónu. Potom sa pomaličky predieral vpred, no v kompaktnej mase to bolo veľmi ťažké a riskantné. Zamotal sa do pádu a škaredo sa doudieral. Lekár našej výpravy MUDr. Slavík mal pôvodne v cieli pripravené pre Wenczela karhavé slová, ale keď zistil, v akom žalostnom stave Wenczel je, zdržal sa akéhokoľvek komentára. Celý bol jedna súvislá odrenina, masívne krvácal z nosa, lekár mal podozrenie na zlomeninu kľúčnej kosti. 
 
V záverečnej fáze etapy mal najlepšie nohy debutant v tíme NDR Reiner Marks. Nechcel podstúpiť nevyspytateľnú lotériu cieľiového špurtu, preto posledných pár stoviek metrov strávil v maximálnom tempe na čele. Táto taktika mu vyniesla presvedčivé víťazstvo, keď už nikto zo súperov nedokázal zakontrovať. Marksovi pomohla minútová bonifikácia, na ďalší deň si obliekol žlté tričko. O vysokej úrovni etapy napovedá aj jej priemerná rýchlosť 43,6 km / hod.
 
Výsledky 4. etapy (jednotlivci): 1. Marks (NDR) 4:53:27 hod. 2. Juszko (Maďarsko) + 0:30 min. 3. Berland (Francúzsko) + 0:45 min. 4. Tkačenko (ZSSR) + 1:00 min. 5. Kirilov (Bulharsko) + 1:00 min. 6. Novák (ČSSR) + 1:00 min.
 
Výsledky 4. etapy (družstvá): 1. NDR 14:48:59 hod. 2. Francúzsko (rovnaký čas ako víťaz), 3. Bulharsko + 0:24 min. 4. ZSSR + 2:51 min. 5. Československo + 2:51 min.
 
Celkovo po 4. etape (jednotlivci): 1. Marks (NDR) 14:14:15 hod. 2. Juszko (Maďarsko) + 0:21 min. 3. Berland (Francúzsko) + 0:36 min. 4. Tkačenko (ZSSR) + 0:51 min.
 
Celkovo po 4. etape (družstvá): 1. NDR 42:49:55 hod. 2. Bulharsko + 0:24 min. 3. Francúzsko + 1:01 min. 4. Československo + 2:51 min.
 
 
  1. etapa, časovka jednotlivcov, Slawno – Kozsalin, 42 km
 
Ešte pred štartom časovky sa pretekári museli presunúť 30 kilometrov zo Slupska do Slawna. Organizátori zabezpečili pohodlné autobusy, transport prebehol bez najmenšieho problému. Len zatiahnutá obloha neveštila nič dobré. Dosť dlhú časovku cyklistom sťažoval čerstvý vietor, ktorý im väčšinou fúkal do tvárí. Svoje tempárske kvality potvrdil Poliak Magiera, ktorý podľa medzičasov ašpiroval na vynikajúci výsledok. Mal však smolu, prasklo mu lanko na prehadzovačke, spadol a musel meniť bicykel. Možno práve tieto sekundy, ktoré stratil, mu chýbali k víťazstvu. Väčšina favoritov zajazdila svoj štandard, naopak, zopár jazdcov prekvapilo všetkých, vrátane seba. Po dojazde všetkých pretekárov svietilo na výsledkovej tabuli najvyššie nečakané meno. Francúz Heintz síce mal povesť dobrého časovkára, ale jeho výkon výrazne predčil očakávania. Nikto neprekonal jeho čas. Ani borec na druhom mieste sa medzi najväčšími favoritmi nespomínal. Jan Smolík bol známy svojou rýchlosťou v špurtoch, teraz ukázal, že aj v časovkách môže patriť k najlepším. Na bronzovom stupienku stál pri vyhlasovaní výsledkov ďalší Francúz Duchemin. Všetci cyklisti nemohli v časovke ísť úplnú „podlahu“, lebo ešte v ten istý deň popoludní ich čakala riadna etapa s hromadným štartom, merajúca 160 kilometrov. Smolíkov mimoriadny výkon v jazde proti chronometru sa premietol výrazne do poradia jednotlivcov, náš reprezentant sa vyhupol na jeho čelo!
 
Výsledky 5. etapy (jednotlivci): 1. Heintz (Francúzsko) 1:06:09 hod. 2. Smolík (ČSSR) + 0:15 min. 3. Duchemin (Francúzsko) + 0:28 min. 4. Magiera (Poľsko) + 0:35 min. 5. Takács (Maďarsko) + 0:52 min. 6. Dähne (NDR) + 0:58 min.
 
Výsledky 5. etapy (družstvá): 1. Francúzsko 3:21:15 hod. 2. Poľsko + 1:49 min. 3. Československo + 2:46 min. 4. NDR + 4:10 min.
 
Celkovo po 5. etape (jednotlivci): 1. Smolík (ČSSR) 15:21:49 hod. 2. Heintz (Francúzsko) + 1:15 min. 3. Berland (Francúzsko) + 1:31 min. 4. Marks (NDR) + 1:48 min.
 
Celkovo po 5. etape (družstvá): 1. Francúzsko 46:12:11 hod. 2. NDR + 3:09 min. 3. Československo + 4:36 min. 4. Bulharsko + 7:00 min.
 
 
  1. etapa, Kozsalin – Štetín, 160 km
 
Pred štartom etapy sa do žltého trička obliekol Smolík, nasledujúce kilometre ukázali, že sa náš líder nemieni iba pasívne viezť, ale je rozhodnutý aktívne režírovať priebeh etapy. Zhruba v polovici trasy  nastúpil do úniku, jeho atak dokázali zachytiť len Nemec Dähne, Soviet Tkačenko, Poliak Polewiak a Bulhar Kirilov. Elitná štvorica vydržala v úniku vyše 30 kilometrov, oproti pelotónu mala k dobru celú minútu. Jan Smolík bol mimoriadne aktívny, často udával tempo. Bol si vedomý šance zveľadiť svoj náskok v celkovej klasifikácii. Ale jeho veľkí rivali v hlavnom poli spojili sily, zvýšili tempo a pár kilometrov pred cieľom únik vynulovali.
 
Preplnený štadión v Štetíne s napätím očakával príjazd pretekárov. Podľa posledných správ miestneho hlásateľa sa pelotón rútil do cieľa pokope, rysoval sa vzrušujúci záver etapy. Na prvom mieste sa na čiernej škvárovej dráhe zjavil Jan Smolík, za ním vláčik hádam desiatich ďalších jazdcov, naskladaných tesne za sebou. Na Smolíka dorážali hlavne Ebert (NSR) a Kegel (Poľsko). Ebert sa rozhodol zariskovať, nasadil maximálnu frekvenciu a dostal sa tesne pred Smolíka. Lenže v predposlednej zákrute ho premohla odstredivá sila a spadol. Smolíka a Kegela od neho delili len decimetre, obaja nemali šancu sa mu vyhnúť a taktiež leteli k zemi. Hodnotný darček tak dostal Holanďan Serpenti, ktorý etapu vyhral, za ním preťal cieľ jeho krajan Niemeler, tretí dorazil Maročan El Gourch. Posledné metre Kegel prešiel v sedle, Ebert so Smolíkom klusali vedľa svojich bicyklov.
 
Veľmi kuriózna nehoda sa pritrafila niekoľkým pretekárom, do cesty im vbehli splašené kone istého poľského roľníka. Nečakaným prekážkam sa museli vyhýbať v zlomku sekundy, štyria z nich skončili v priekope. Počas etapy okúsili tvrdosť asfaltky aj ďalší borci. Dvakrát spadol Wenczel, raz Kirilov, Lebedev, Gawliczek, ba aj „žltý“ Heintz. Našťastie, nikto z nich sa vážnejšie nezranil a aj ich bicykle boli po pádoch pojazdné. Smolík si aj napriek pádu vo finiši udržal žlté tričko.
 
Výsledky 6. etapy (jednotlivci): 1. Serpenti (Holandsko) 3:35:45 hod. 2. Niemeler (Holandsko) + 0:30 min. 3. El Gourch (Maroko) + 0:45 min. 4. Cosma (Rumunsko) + 1:00 min.
 
Výsledky 6. etapy (družstvá): 1. Holandsko 10:50:15 hod. 2. Rumunsko, 3. Dánsko, 4. ZSSR, 5. NDR, 6. NSR
 
Celkovo po 6. etape (jednotlivci):  1. Smolík (ČSSR) 18:58:34 hod. 2. Heintz (Francúzsko) + 1:15 min. 3. Berland (Francúzsko) + 1:31 min. 4. Marks (NDR) + 1:48 min. 5. Kirilov (Bulharsko) + 2:30 min.....10. Novák (ČSSR) + 3:18 min....20. Doležel (ČSSR) + 7:18 min....39. Wenczel (ČSSR) + 12:27 min.
 
Celkovo po 6. etape (družstvá): 1. Francúzsko 57:02:26 hod. 2. NDR + 3:09 min. 3. Československo + 4:36 min. 4. Bulharsko + 7:00 min. 5. ZSSR + 9:23 min
 
 
  1. etapa, Štetín – Berlín, 157 km
 
Po šiestej etape nasledoval voľný deň. Pre žurnalistov vhodná príležitosť sumarizovať dovtedajší priebeh pretekov. Nezvyklá vyrovnanosť, tvrdé, ale férové súboje a na čele súťaže družstiev nečakane Francúzsko. V jeho nominácii nezostalo miesto pre brata Claudea Guyota Bernarda, čo bolo pre odborníkov prekvapením. Bernard Guyot mal v priebehu sezóny niekoľko výborných výsledkov, no tréner Oubron si vybral iných. Prvých šesť etáp naznačovalo, že mal štastnú ruku pri určení finálnej nominácie. „Tour de France východu“, ako nazývali Preteky mieru západní novinári, potvrdzovali svoju špičkovú úroveň. V Poľsku prešiel pelotón celkovo 838 kilometrov priemernou rýchlosťou 44,2 km / hod. Druhá etapa z Kutna do Poznane merala 176 kilometrov a víťaz ju prešiel priemernou rýchlosťou neuveriteľných 48,2 km / hod. To bol výkon, vzbudzujúci rešpekt aj u najlepších profesionálov sveta.
 
V siedmej etape pelotón prekročil hranicu a zamieril z Poľska do Nemeckej demokratickej republiky.  Jeden z úsekov etapy viedol po kvalitnej diaľnici. Cyklistom pomáhal aj pomerne čerstvý vietor, ktorý im vial do chrbta a tak bolo tempo poriadne rýchle. Autostrádu však vzápätí vystriedala dosť nekvalitná a úzka cesta. Hlavné pole sa natiahlo, vodiči sprievodných áut mali odrazu oveľa menej priestoru a hrozba kolízií sa stala reálnou. Do československej Tatry 603 narazili z oboch strán ďalšie vozidlá, našťastie auto bolo naďalej pojazdné a mohlo pokračovať ďalej. To už neplatilo o dvojici ďalších vozidiel, ktoré ostali na ceste zakliesnené do seba a musela ich odstrániť ťažká technika. Celistvý pelotón šliapal vo vysokom tempe, prípadní adepti na únik boli takmer bez šance. Len pred šprintérskymi prémiiami sa pokúšali rýchli borci nastúpiť a ukoristiť cenné body do súťaže o fialové tričko najaktívnejšieho pretekára. Hlavne Dähne (NDR) a Pedersen – Hojlund (Dánsko) sa objavovali na špici, a dalo sa to čakať. Obaja boli v spomínanej klasifikácii na dvoch najvyšších priečkach. Dähne bol na oboch prémiách ako prvý a upevnil si tak líderskú pozíciu. Aj do ďalšej etapy mal nárok obliecť si fialový dres. Ako sa to už pravidelne stáva, po vypätých zrýchleniach pred prémiami si väčšina cyklistov aspoň na chvíľku oddýchne a zvoľní tempo. Po druhej prémii, 23 kilometrov pred cieľom, sa to stalo a poľavenie súperov energicky využili práve dvaja spomínaní borci.  Len štyria súperi sa dokázali udržať s nimi, boli to Sajdchužin (ZSSR), Grigore (Rumunsko), Kegel (Poľsko) a Maes (Belgicko). Vznikla tak silná skupina, ktorá mala predpoklady na to, aby únik vydržal až do cieľa. Najčastejšie sa na čele vedúcej grupy objavoval Sajdchužin, no výrazne ho zabrzdil defekt. Do čelnej skupiny sa už nedokázal dotiahnuť. Bez neho sila utečencov citeľne poklesla. Zároveň hlavné pole nasadilo veľmi vysoké tempo a odstup jednej minúty sa začal zmenšovať. V uliciach Berlína pelotón únik zlikvidoval a na štadióne boli diváci svedkami cieľového špurtu. Na dráhe sa ako prvý objavil Poliak Czechowski, ktorý síce dojazd nepoznal, no podrobne mu ho pred špurtom opísal tréner Lasak. Tieto cenné poznatky Czechowski pretavil vo víťazstvo. Jediným reálnym súperom mu bol Ebert (NSR), ale ani on Poliaka o triumf nepripravil. Vo veľkej čelnej skupine dorazili aj všetci československí reprezentanti a zapísali si teda rovnaký čas ako víťaz. Záverečné kilometre v Berlíne viedli často úzkymi uličkami a pretekárov od seba delili centimetre. Až dvaja naši cyklisti, Novák a Doležel, museli čeliť drobným „ťukancom“, no dramatické situácie dokázali ustáť v sedlách svojich tátošov.
 
Výsledky 7. etapy (jednotlivci): 1. Czechowski (Poľsko) 3:37:20 hod. 2. Ebert (NSR) + 0:30 min. 3. Cosma (Rumunsko) + 0:45 min.....9. Smolík (ČSSR) + 1:00 min.
 
Výsledky 7. etapy (družstvá): 1. Rumunsko, 2. Belgicko, 3. Švajčiarsko, 4. Dánsko....11. Československo (všetci 10:55:00 hod.)
 
Celkovo po 7. etape (jednotlivci): 1. Smolík (ČSSR) 22:36:54 hod. 2. Heintz (Francúzsko) + 1:15 min. 3. Berland (Francúzsko) + 1:31 min. 4. Marks (NDR) + 1:48 min. 5. Kirilov (Bulharsko) + 2:30 min.....10. Novák (ČSSR) + 3:18 min....20. Doležel (ČSSR) + 5:18 min.
 
Celkovo po 7. etape (družstvá): 1. Francúzsko 67:57:26 hod. 2. NDR + 3:09 min. 3. Československo + 4:36 min. 4. Bulharsko + 7:00 min. 5. ZSSR + 9:23 min.
 
 
  1. etapa, Berlín – Lipsko, 206 km
 
V druhej najdhšej etape ročníka sa udialo množstvo zaujímavých momentov, jazdilo sa aktívne a pomerne rýchlo. Niekoľko nádejných únikov pelotón zlikvidoval, ale na občerstvovacej stanici 50 kilometrov pred cieľom nastúpil Dieter Grabe (NDR) a vzdialil sa konkurentom. Súperi jeho atak nebrali príliš vážne, ale po pár kilometroch sa ku Grabemu dotiahli bratia Piet a Hans Tesselaarovci (Holandsko). Trojica už mala oveľa lepšie vyhliadky. Trio utečencov nešetrilo so silami, všetci sa vzorne striedali v udávaní tempa a ich odstup nepretržite rástol. Keď zostávalo do cieľa len 25 kilometrov, mali borci v úniku k dobru 1:30 minúty.  To už tréneri popredných tímov burcovali svojich zverencov a pelotón rázne dupol na plyn. Náskok sa rýchlo scvrkával, ale pri vjazde do brány štadióna v Lipsku zostalo trojici ešte päťdesiat drahocenných metrov. Kým zvyšok poľa doviedol do cieľa náš Smolík v žltom drese, pred ním sa odohrával boj o etapové víťazstvo. Bratia Tesselaarovci zvádli svoju úlohu dokonale a početnú prevahu v špurte pretavili na prvenstvo Pieta. Ten síce musel vynaložiť maximium síl, aby predbehol rýchleho Grabeho, no dokázal to. Jan Smolík nakoniec obsadil štvrté miesto, s ktorým nebol spokojný, v jeho taktických plánoch bolo najskôr dostihnutie vedúcej trojice a potom úspech v špurte. Nepodarilo sa mu to, ale aj tak sa výrazne zapísal do histórie Pretekov mieru. Udržal si žlté tričko a vytvoril tak rekord. V deviatej etape si ho obliekol znova už po devätnásty raz a prekonal tak celkovo Gustava Adolfa Schura, ktorý ho mal na sebe v osemnástich etapách.
 
Priemerná rýchlosť víťaza dosiahla 43,3 km / hod.
 
Výsledky 8. etapy (jednotlivci): 1. Piet Tesselaar (Holandsko) 4:49:54 hod. 2. Grabe (NDR) + 0:30 min. 3. Hans Tesselaar (Holandsko) + 0:45 min. 4. Smolík (ČSSR) + 1:04 min.
 
Výsledky 8. etapy (družstvá): 1. Holandsko 14:32:46 hod. 2. NDR + 0:04 min. 3. Rumunsko + 0:08 min....6. Československo + 0:08 min.
 
Celkovo po 8. etape (jednotlivci): 1. Smolík (ČSSR) 27:27:52 hod. 2. Heintz (Francúzsko) + 1:15 min. 3. Berland (Francúzsko) + 1:40 min. 4. Marks (NDR) + 1:48 min.....10. Novák (ČSSR) + 3:18 min.
 
Celkovo po 8. etape (družstvá): 1. Francúzsko 82:30:20 hod. 2. NDR + 3:05 min. 3. Československo + 4:36 min. 4. Bulharsko + 7:00 min. 5. ZSSR + 9:23 min.
 
Bratia Piet a Hans Tesselaarovci boli v čase svojho úspechu ešte mladí, Piet mal 22 a Hans 23 rokov. Pochádzali z Alkmaaru. Víťaz etapy Piet mal povesť vynikajúceho špurtéra, no pár mesiacov pred štartom Pretekov mieru ani len netušil, že sa mu podarí vyhrať etapu na ťažkých pretekoch. V roku 1966 až štrnásťkrát stál na najvyššom stupienku a bol považovaný za veľkú nádej holandskej cyklistiky. Ale na Tour de L´Avenir mal škaredý pád, pri ktorom si vážne poranil koleno. V závere roka 1966 sa musel podrobiť operácii menisku, až po dlhých dvoch mesiacoch rekonvalescencie mohol začať s ľahkým tréningom. Napriek tomu sa stihol dobre pripraviť na Preteky mieru a veľmi nečakane vyhrať ôsmu etapu. 
 
 
  1. etapa, časovka jednotlivcov, Lipsko – Halle, 40 km
 
V deviaty deň čakala na pretekárov poriadna porcia kilometrov, navyše tých prvých 40 musel každý odjazdiť na vlastnú päsť. Už pred časovkou sa z kuloárov ozývali hlasy, že poriadne pomení obe klasifikácie. Čakal sa výrazný útok Francúzov, Poliakov a východných Nemcov, vedenie tímu Sovietskeho zväzu dávalo najavo veľkú nespokojnosť s priebežnými výsledkami. Úlohou dňa pre Jana Smolíka bolo udržanie si žltého dresu. Tento cieľ bol vskutku reálny, náš líder už dlhšiu dobu potvrdzoval, že aj jazda proti chronometru je jeho silnou stránkou. Už na prvom medzičase na 11. kilometri to Smolík naznačil, jeho čas bol absolútne najlepší. Ale v tesnom závese boli dvaja Francúzi, Heintz zaostával len o 5, Duchemin o 11.sekúnd. Na 20. kilometri bol v čele stále Smolík, no jeho náskok na druhého Duchemina bol mikroskopické 3 sekundy. V druhej polovici časovky však Smolíkovi dochádzali sily, ktoré jazdcom odčerpával aj dosť silný protivietor. Duchemin dokázal v ťažkých podmienkach ešte vystupňovať svoje tempo a jeho výsledný čas bol najlepší zo všetkých. Dostal sa hlboko pod hranicu jednej hodiny, čo viacerí tréneri označili za vynikajúci výkon. A to sa ešte vlastnou nepozornosťou Duchemin pripravil o pár sekúnd, keď tesne pred štadiónom spadol!
 
Smolík napokon obsadil výborné piate miesto, Soviet Lebedev, jeden z ašpirantov na popredné umiestnenie, musel predčasne skončiť. Vred na zadnej časti tela ho obmedzoval natoľko, že pokračovať v pretekoch nemohol. Sovietom tak ostali v súťaži len štyria jazdci a ich sen o poprednom umiestnení v kategórii družstiev sa pomaly rozplýval....
 
Výsledky 9. etapy (jednotlivci): 1. Duchemin (Francúzsko) 57:58 min. 2.  Magiera (Poľsko) + 0:45 min. 3. Maes (Belgicko) + 2:00 min. (Prví traja jazdci v časovke si pripísali časové bonusy 60, 30 a 15 sekúnd) 4. Heintz (Francúzsko) + 2:22 min. 5. Smolík (ČSSR) + 2:28 min.
 
Výsledky 9. etapy (družstvá): 1. Francúzsko 3:00:51 hod. 2. Poľsko + 0:24 min. 3. Belgicko + 1:12 min. 4. Československo + 1:37 min.
 
 
  1. etapa, Halle – Gera, 112 km
 
V časovke nemohli pretekári šliapať úplnú „podlahu“, poobede ich čakala ďalšia porcia kilometrov. Etapa sa začala nečakane, prakticky hneď po štarte, ešte v uliciach Halle, nastúpil do úniku Ebert (NDR). Juhoslovan Valenčič, Husler (NDR) a Gráč (ČSSR) zachytili jeho atak a zavesili sa za neho. Po niekoľkých kilometroch sa dopredu dotiahli aj Sajdchužin (ZSSR), Blawdzin (Poľsko) a Savčev (Bulharsko). Skupinka si vypracovala až minútový náskok a vedenie československého tímu sa začalo obávať o žltý dres Smolíka. Informácia o odstupe úniku nášho lídra vyhecovala a jeho dres sa začal často objavovať na čele početnej stíhacej skupiny.  Po tridsiatom kilometri už bolo všetko inak. Vpredu sa vyformovala dvadsaťšesťčlenná skupina, v ktorej nebol ani jediný Francúz! Zato Poliaci v nej mali až štyroch zástupcov – Blawdzina, Kegela, Czechowskeho a Magieru. Vo francúzskom tíme bol vyhlásený poplach, jazdci z krajiny galského kohúta boli hlavnými aktérmi následnej naháňačky.  Plány im skrížil ťažký pád Berlanda, ktorý utrpel veľkú krvavú ranu na tvári a v ďalších kilometroch viditeľne trpel. Početná a výkonnostne silná skupina šliapala veľmi rýchlo, jej náskok rástol. Na 72. kilometri bol 3:30 min., na 86. kilometri už 4:25 min. Vtedy už bolo veľmi pravdepodobné, že víťaz vzíde z vedúcej grupy a Francúzi v klasifikácii družstiev výrazne stratia. Vpredu sa neudržal Sajdchužin, postihli ho silné kŕče nôh a za čelom pretekov výrazne zaostal. Rovnaký osud postihol aj Pieta Tesselaara, ktorý dokonca vážne uvažoval o odstúpení z pretekov. Obetavo ho počkal brat Hans a s vypätím všetkých síl šťastne dorazili do cieľa. V čelnej skupine tak zostalo 23 jazdcov, medzi nimi vzhľadom na výrazný náskok bol aj budúci víťaz etapy.  Záverečné úseky ulicami Gery viedli po dlažobných kockách, k nástupu sa odhodlal náš Doležel. Doplnili ho Bulhar Bobekov a Belgičan Mintjens. Vyzeralo to optimisticky, ale na úzkej ceste bicykle dvoch neskôr menovaných škrtli o seba a obaja jazdci spadli. Tým sa rozplynuli aj šance Doležela na etapový triumf, skupina za ním ho zhltla. Na dráhu štadióna vyletel ako prvý Ebert (NDR) a jeho niekoľkometrový náskok dával predpoklady na triumf. Ebert si už bol istý víťazstvom, posledné desiatky metrov už šliapal v eufórii, zdravil divákov a doplatil na to. V závere neuveriteľne zrýchlil Juhoslovan Pavlik a Eberta na poslednej rovinke o pár centimetrov predbehol.
 
Smolík v závere neriskoval, obsadil 13. miesto, ale zvýraznil svoj náskok v priabežnej klasifikácii jednotlivcov. Čo však bolo doslova šokujúce, tím Československa maximálne využil indispozíciu Francúzov, ktorí totálne zlyhali. Do ďalšej etapy si obliekli modré dresy najlepšieho tímu Čechoslováci.
 
Výsledky 10. etapy (jednotlivci):  1. Pavlik (Juhoslávia) 2:47:49 min. 2. Ebert (NDR) + 0:30 min. 3. Hoffmann (NDR) + 0:54 min...13. Smolík (ČSSR) + 1:20 min....15. Doležel (ČSSR) + 1:20 min.
 
Výsledky 10. etapy (družstvá): 1. Poľsko 8:26:54 hod. 2. Rumunsko + 0:03 min. 3. Československo + 0:42 min. 4. Bulharsko + 1:17 min. 5. Juhoslávia + 6:38 min. 6. NDR + 6:47 min.
 
Celkovo po 10. etape (jednotlivci): 1. Smolík (ČSSR) 31:16:16 hod. 2. Maes (Belgicko) + 2:44 min.  3. Kirilov (Bulharsko) + 3:19 min. 4. Magiera (Poľsko) + 6:08 min.
 
Celkovo po 10. etape (družstvá):  1. Československo 94:05:00 hod. 2. Poľsko + 3:25 min. 3. NDR +   4:36 min. 4. Bulharsko + 6:43 min.
 
 
  1. etapa, Gera – Karl – Marx – Stadt, 202 km
 
Priebeh väčšiny etapy bol pokojný, ale záver priniesol divákom emotívne divadlo. Ako rozhodujúci sa ukázal únik šesťčlennej skupiny, v ktorej boli viaceré esá. Tvorili ju Smolík, Maes, Kegel, Piet Tesselaar, Husler a nečakane aj Švajčiar Öschger. Grupa sa vyformovala zhruba 40 kilometrov pred cieľom, silní borci zjednotili sily a šliapali rýchlo v ústrety cieľu. Zdalo sa, že o jazdcoch na pódiu sa rozhodne v záverečnom špurte, ale nebolo to tak. Nečakane zaútočil Holanďan Piet Tesselaar, v uliciach mesta sa vzdialil všetkým súperom a na štadión v Karl – Marx – Stadte dorazil sám. Zvyšok skupiny nadmieru neriskoval, vrátane Smollíka. Pokojne si došiel do cieľa po šieste miesto, vedel, že hlavná úloha bola splnená. Počas celej etapy si pozorne strážil Belgičana Maesa, hlavného súpera v boji o žltý dres. Obaja mali v cieli rovnaký čas, Smolík si teda s prehľadom udržal pozíciu lídra klasifikácie. Zvyšní československí reprezentanti absolvovali etapu s relatívne malými stratami, s výnimkou Severa. Toho postihla obrovská kríza. Už po pár kilometroch zaostal za pelotónom, podstatnú časť etapy odšliapal sám a nabral výraznú stratu vyše šestnástich minút...
 
Poliaci síce stiahli náš odstup v súťaži družstiev, ale zmena to bola len kozmetická, získali 12 sekúnd.
 
Výsledky 11. etapy (jednotlivci):  1. Piet Tesselaar (Holandsko) 4:57:20 min. 2. Oschger (Švajčiarsko) + 0:45 min. 3. Kegel (Poľsko) + 1:00 min....6. Smolík (ČSSR) + 1:15 min.
 
Výsledky 11. etapy (družstvá):  1. NDR 14:57:15 hod. 2. Poľsko + 0:12 min. 3. Československo + 0:24 min.
 
Celkovo po 11. etape (jednotlivci):  1. Smolík (ČSSR) 36:14:50 hod. 2. Maes (Belgicko) + 2:44 min. 3. Kirilov (Bulharsko) + 5:37 min.
 
Celkovo po 11. etape (družstvá): 1. Československo 109:02:39 hod. 2. Poľsko + 3:13 min. 3. NDR +  3:52 min. 4. Bulharsko + 8:11 min.
 
 
  1. etapa, Karl – Marx – Stadt – Plzeň, 170 km
 
Pred 12. etapou mali pretekári k dispozícii voľný deň. Väčšina si len zľahúčka zatrénovala.
Etapu sprevádzalo rozmarné počasie, jasná obloha sa viackrát zatiahla a slabo spŕchlo. Kým vlhké cesty vyschli, cyklisti museli jazdiť opatrne. Zhruba polovicu trasy bola v úniku päťčlenná skupina, ktorú tvorili dvaja Belgičania Gorez a Mahieu, Goletz (NSR), Juszko (Maďarsko), Pavlik (Juhoslávia). Žiaden z týchto pretekárov nepredstavoval nebezpečenstvo pre borcov z popredia klasifikácie, preto sa pelotón postavil k úniku zhovievavo. Pätica si nahonobila až päťminútový náskok, kým začal pelotón ozajstnú stíhaciu jazdu. Elitní jazdci v hlavnom poli odstup výrazne znížili, ale dobehnúť vedúcu skupinku nedokázali. Z pelotónu predsa „odskočilo“ niekoľko borcov, ktorí sa dotiahli na špicu.
 
Ešte predtým vyhral horskú prémiu v Oberwiesenthali Maes, ktorý to mal múdro spočítané. Ak by totiž vyhral súťaž vrchárov, získal by minútovú bonifikáciu, ktorá mohla zásadne prehovoriť do celkového hodnotenia jednotlivcov. V kopcoch bol Maes lepší než Smolík, náš líder bol rozhodne lepší špurtér. Smolík sa preto zameriaval na rýchlostné prémie, ak by v nich nahonobil najviac bodov, ako najaktívnejší jazdec by tiež dostal minútu k dobru. Belgičania mu to chceli za každú cenu prekaziť, aj preto sa vydali do úniku dvaja Maesovi krajania. Kalkulácia bola jednoduchá. Ak body pozbierajú Belgičania, nepozbiera ich Smolík.
 
Vedúca partia perfektne spolupracovala, vybudovala si veľký náskok, ale 18 kilometrov pred cieľom sa jej situácia skomplikovala. Mahieu spadol, poškodil si bicykel a musel čakať na náhradný. Kolegovia z úniku zvoľnili a Mahieu sa úspešne vrátil do čelnej skupinky. V záverečnom špurte exceloval Belgičan Gorez, ktorého na pódiu doplnil druhý krajan Mahieu a tretí Sever (ČSSR). Smolík zostal v žltom tričku, družstvo Československa v modrých.
 
Výsledky 12. etapy (jednotlivci):  1. Gorez (Belgicko) 4:30:15 hod. 2. Mahieu (Belgicko) + 0:30 min. 3. Sever (ČSSR) + 0:45 min.....10. Doležel (ČSSR) + 3:34 min.
 
Výseldky 12. etapy (družstvá):  1. Belgicko 13:36:19 hod. 2. NDR + 4:44 min. 3. Československo +  4:44 min.
 
Celkovo po 12. etape (jednotlivci):  1. Smolík (ČSSR) 40:48:40 hod. 2. Maes  + 2:44 min. 3. Kirilov (Bulharsko) + 5:28 min. 4. Magiera (Poľsko) + 6:53 min.....10. Doležel (ČSSR) + 9:40 min.
 
Celkovo po 12. etape (družstvá): 1. Československo 122:43:42 hod. 2. Poľsko + 3:13 min. 3. NDR + 4:12 min.
 
 
  1. etapa, Plzeň – Ústí nad Labem, 160 km
 
Katastrofa! Takto stručne a lakonicky hodnotili československí žurnalisti nešťastnú 13. etapu. A aj samotní cyklisti im museli dať zapravdu. Do cieľa dorazila s obrovským náskokom (7:56 min.) šestnásťčlenná skupina, v ktorej bol z našich len Doležel. Keďže v nej nechýbal druhý muž poradia Maes, Smolík stratil žlté tričko. Nayvše jeho odstup za novým lídrom bol priepastných 5:13 min. Bolo priam nemožné, aby sa Smolík ešte vrátil do žltého dresu. Rovnako Československo prišlo aj o modré dresy, Poliaci nášmu tímu „nadelili“ takmer 15 a pol minúty a vyšvihli sa do čela súťaže družstiev. Naši klesli až na tretie miesto, predstihli ich aj reprezentanti NDR.
 
Zásadným sa ukázal únik sedemnásťčlennej skupiny, a to nielen pre výsledky tejto pre nás nešťastnej etapy, ale aj pre záverečné rezultáty v hodnotení jednotlivcov a družstiev. V našom tábore sa už šuškalo o črtajúcom sa fantastickom úspechu. Nikdy predtým sa totiž na Pretekoch mieru nestalo, že československý reprezentant vyhral súťaž jednotlivcov a tím bol zároveň prvý medzi družstvami. Trinásta etapa znamenala kruté prebudenie sa z krásneho sna. V spomínanej čelnej skupine bol z našich iba Doležel, zato Poliaci v nej mali až štyroch svojich borcov, podobne aj východní Nemci. Našim súperom bolo jasné, že sa im naskytla výnimočná príležitosť. Podľa toho aj konali. Na čele skupiny sa striedali hlavne jazdci Poľska a NDR, tempo bolo veľmi rýchle a náskok pravidelne rástol. Osamotený Doležel nemal ani najmenšiu šancu spomaľovať jazdu konkurentov. Už po šesťdesiatich kilometroch, na kopci pred Rakovníkom, sa začalo ukazovať, že na mimoriadne disponovaných Poliakov a východných Nemcov naši nestačia. Stúpanie tvrdo vytriedilo pelotón, „odskakovali“ z neho všetci vážni súperi a československí jazdci ich tempu nestačlili. O hektickosti etapy napovedá aj priemerná rýchlosť, v zvlnenej trase s miernymi, ale tiahlymi stúpaniami dosiahla 42 km / hod. 
 
Etapu vyhral jazdec NDR Marks, bol to už jeho druhý triumf v ročníku. Vo finiši mal najviac síl, nechtiac mu pomohol aj smoliar Sajdchužin. Tesne pred štadiónom bol na výbornej pozícii a vzhľadom na jeho skvelý špurt bol jedným z vážnych adeptov na víťazstvo. V ostrej zákrute pred vjazdom však neudržal rovnováhu a spadol.
 
Výsledky 13. etapy (jednotlivci): 1. Marks (NDR) 4:01:38 hod. 2. Piet Tesselaar (Holandsko) + 0:30 min. 3. Maes (Belgicko) + 0:45 min. 4. Doležel (ČSSR) + 1:00 min....35. Smolík (ČSSR) + 8:42 min.
 
Výsledky 13. etapy (družstvá): 1. NDR 12:07:54 hod. 2. Poľsko (rovnaký čas), 3. Bulharsko + 15:24 min. 4. Juhoslávia + 15:24 min. 5. Československo + 15:24 min.
 
Celkovo po 13. etape (jednotlivci):  1. Maes (Belgicko) 44:53:47 hod. 2. Kirilov (Bulharsko) + 3:01 min. 3. Magiera (Poľsko) + 4:24 min. 4. Smolík (ČSSR) + 5:13 min.
 
Celkovo po 13. etape (družstvá): 1. Poľsko 134:54:49 hod. 2. NDR + 0:59 min. 3. Československo + 13:13 min. 4. Bulharsko + 20:51 min.
 
 
  1. etapa, Ústí nad Labem – Liberec, 128 km
 
Nie veľmi dlhá štrnásta etapa obsahovala niekoľko náročných pasáží. Tou najťažšou bolo stúpanie na Ještěd, najvyšší bol celého ročníka týchto Pretekov mieru. Podľa prognóz trénerov mal práve tento kopec dôkladne vyselektovať pelotón. Už od štartu sa jazdilo aktívne, prvý vážnejší únik sa zrodil už 36 kilometrov po štarte. Z pelotónu sa vzdialili Sajdchužin, Bilsland, Öschger, Catier, Nielsen, Köchli a náš Gráč. Azda s výnimkou Sajdchužina nešlo o žiadne hviezdy, a tak pelotón bral ich snahu zdržanlivo. Borci z popredia celkovej klasifikácie mohli byť pokojní, nikto z únikovej skupiny ich ani teoreticky nemohol ohroziť. V žltom jazdiaci Maes sa vyskytoval v popredí pelotónu a bedlivo si strážil potenciálnych konkurentov. Po stom kilometri mala grupa v úniku významný náskok 3:16 min. A pred sebou už spomínaný namáhavý výstup na Ještěd. Už prvé desiatky metrov stúpania naznačili, že československý reprezentant Gráč tempo kolegov z úniku nevydrží. Ani Köchli sa nedokázal v ťažkom kopci udržať s ostatnými. Ale zvyšní piati šliapali rezko. Do cieľa ešte zostávalo 28 kilometrov, šanca, že etapové víťazstvo získa niekto z úniku, bola skutočne reálna. A jazdci v popredí boli odhodlaní bojovať zo všetkých síl. Maes potvrdzoval svoju životnú formu, ak bolo treba, vždy ukázal neskutočnú silu. Tak ako na horskej prémii na Kameničáku, ktorú ukoristil pre seba. Na čele klasifikácie mal síce výrazný náskok, ale prečo by si ho ešte nezveľadil? Ako sme už spomínali, za víťazstvo medzi vrchármi náležala aj minútová bonifikácia a ctižiadostivý Belgičan mal zámer ju získať.
 
V uliciach Liberca sa medzi päticou vpredu rozpútal dramatický boj o etapový vavrín. Od zvyšku skupiny sa odpútali Sajdchužin so Škótom Bilslandom a bolo zrejmé, že vyhrá jeden z nich. V predchádzajúcej etape Sajdchužin škaredo spadol, celý sa poodieral a vo finiši rozhodne nechcel špurtovať na hrane svojich možností. Bonifikačných 30 sekúnd za druhé miesto ho uspokojilo. Cesta k triumfu sa tak otvorila pre Bilslanda.
 
Výsledky 14. etapy (jednotlivci): 1. Bilsland (Anglicko) 3:19:07 hod. 2. Sajdchužin (ZSSR) + 0:30 min. 3. Öschger (Švajčiarsko) + 0:45 min....7. Maes (Belgicko) + 1:53 min.....15. Smolík (ČSSR) + 2:48 min.
 
Výsledky 14. etapy (družstvá):  1. Anglicko 10:03:57 hod. 2. ZSSR, (rovnaký čas),  3. Holandsko + 0:38 min....7. Československo + 1:18 min.
 
Celkovo po 14. etape (jednotlivci): 1. Maes (Belgicko) 48:13:47 hod. 2. Kirilov (Bulharsko) + 4:54 min. 3. Magiera (Poľsko) + 6:19 min. 4. Smolík (ČSSR) + 6:48 min....9. Doležel (ČSSR) + 9:06 min.
 
Celkovo po 14. etape (družstvá): 1: Poľsko 145:00:33 hod. 2. NDR + 1:00 min. 3. Československo + 11:42 min. 4. Bulharsko + 20:52 min.
 
 
  1. etapa, Liberec – Hradec Králové, 155 km
 
Vedúci jazdec v súťaži o najaktívnejšieho pretekára Maďar Juszko mal veľký zálusk na rýchlostné prémie, a tak sa rozhodol pre originálny ťah. Len pár kilometrov po štarte sa odpútal od pelotónu a vydal sa razantne ku bodíkom za prémiu. Pridal sa k nemu náš Doležel, spoločne si získali náskok 1:20 min. Ale k prémii bolo ešte veľmi ďaleko, bola vytýčená až na 81. kilometri v Jičíne. Náskok dvojice sa začal zmenšovať a keď to zo sprievodného auta zvestovali Juszkovi, prestal šliapať naplno a zmieril sa s tým, že pelotón ich dobehne. Únik napokon trval rovných 50 kilometrov, potom dvojica splynula s hlavným poľom.
 
Na mestskom štadióne v Hradci Králové bolo vypredané hľadisko svedkom záverečného špurtu početného balíka pretekárov. Fanúšikovia by veľmi radi videli na najvyššom stupienku Smolíka, ale ten už nemal guráž, a ani sily na to, aby bojoval o triumf. Uspokojil sa s pohodlným dojazdom v pelotóne. Na úplne nesprávnu kartu vsadil Ebert, ktorý po dojazde prezradil, že sa v záverečných dvoch kilometroch sústredil na zadné koleso nášho Smolíka. Ten však vôbec nešpurtoval, a kým to Ebert zistil, Czechowski mu ušiel a presvedčivo vyhral. Pred poslednou etapou bolo o celkovom víťazovi prakticky rozhodnuté, oveľa dramatickejšie vyvrcholenie sľubovala súťaž družstiev. A mimoriadne zamotané to bolo v súťaži o fialový dres najaktívnejšieho jazdca. Juszko (Maďarsko) mal 27, Dähne (NDR) rovnako 27 a Maes (Belgicko) 25 bodov. Čakal sa neľútostný boj na rýchlostných prémiách, minútová bonifikácia lákala všetkých, ktorí mali šancu ju získať.
 
Predposledná etapa bola napriek únave jazdcov veľmi rýchla, víťaz ju dokázal prejsť priemernou rýchlosťou 43,1 km / hod.
 
Výsledky 15. etapy (jednotlivci):  1. Czechowski (Poľsko) 3:34:52 hod. 2. Ebert (NSR) + 0:30 min. 3. De Biem (Belgicko) + 0:45 min.....31. Smolík (ČSSR) + 1:18 min.
 
Výsledky 15. etapy (družstvá):  1: NSR 10:47:56 hod. 2. Anglicko, 3. Juhoslávia, 4. Holandsko (všetci rovnaký čas)....12. Československo + 0:26 min.
 
Celkovo po 15. etape (jednotlivci): 1. Maes (Belgicko) 51:49:39 hod. 2. Kirilov (Bulharsko) + 4:54 min. 3. Magiera (Poľsko) + 6:14 min. 4: Smolík (ČSSR) + 7:02 min.
 
Celkovo po 15. etape (družstvá):  1. Poľsko 155:48:10 hod. 2. NDR + 0:59 min. 3. Československo + 11:41 min.
 
 
  1. etapa, Hradec Králové – Praha, 147 km
 
Pred poslednou etapou bola hlavná tajnička vylúštená, o celkovom víťazstve Belgičana Maesa nikto nepochyboval. Ale predsa bolo o čo bojovať. Prvé dve družstvá delilo v priebežnej klasifikácii len 59 sekúnd, logicky sa preto dalo čakať, že reprezentanti NDR sa pokúsia obrať Poliakov o víťazstvo. Väčšina odborníkov ale konštatovala, že Poliaci sú vo fantastickej forme a žiadne komplikácie nepripustia.
 
Predpoklady sa potvrdili, Poliaci si prvenstvo s prehľadom ubránili. S výnimkou poslednej hodiny jazdy počas celej etapy drobne mrholilo a cesty boli nebezpečne šmykľavé. Pretekári to museli brať do úvahy, svoje stroje riadili s krajnou opatrnosťou. Cieľ etapy bol na štadióne Slávie v Edene, ale pre niektorých borcov to raj rozhodne nebol. Jan Smolík na tom istom mieste pred rokom dostal vo finiši defekt a ani teraz sa mu smola nevyhla. V ostrej zákrute sa mu z predného kolesa zvliekla galuska a náš jazdec sa vzápätí šúchal po čienej škvare atletickej dráhy. Samozrejme, Smolík zďaleka nebojoval o víťazstvo, do cieľa dorazil hlboko v poli porazených. Konečný rezultát etapy bol pre Smolíka smutný – strata 7:23 min na víťaza.
 
Po relatívne pokojných prvých desiatkach klometrov sa začali diať zaujímavé veci Na druhom prémiovom špurte v Kolíne sa vytvorila úniková skupina, tvorená šiestimi jazdcami. Boli v nej Novák, Čanilev, Polewiak, Pominov, Savčev, Hans Tesselaar. Teda ani jediný cyklista NDR! Akoby sa východní Nemci zmierili s druhým miestom a rezignovali v súboji o prvenstvo. Skupina príkladne spolupracovala, udržiavala si odstup od hlavného poľa, aj keď pre Čanileva bolo tempo privysoké a v čelnej grupe sa neudržal.
 
V záverečnom špurte dokázal divákom svoje rýchlostné kvality Hans Tesselaar. V kuloároch sa o ňom hovorilo, že zďaleka nemá takú absolútnu rýchlosť ako jeho brat Piet, no Hans takéto názory spochybnil. V posledných desiatkach metrov Hans prevýšil výborného špurtéra Polewiaka a do rodinnej zbierky pridal ďalšiu víťaznú trofej. Poliaci aj v záverečnej etape všetkým dokázali, že mali najlepší tím. Nielenže sa žiaden atak tímu NDR nekonal, ale naopak – Poliaci si ešte zvýraznili svoj odstup od súperov v klasifikácii družstiev.
 
Výsledky 16. etapy (jednotlivci): 1. Hans Tesselaar (Holandsko) 3:29:47 hod. 2. Polewiak (Poľko) + 0:30 min. 3. Sančev (Bulharsko) + 0:45 min....5. Novák (ČSSR) + 1:00 min.
 
Výsledky 16. etapy (družstvá): 1. Holandsko 10:38:47 hod. 2. Poľsko, 3. Československo, 4. Bulharsko (všetci rovnaký čas).
 
Cellkovo po 16. etape (jednotlivci):  1. Maes (Belgicko) 55:23:24 hod. 2. Kirilov (Bulharsko) + 5:09 min. 3. Magiera (Poľsko) + 6:34 min. 4. Smolík (ČSSR) + 7:23 min. 5. Hoffmann (NDR) + 7:27 min.
 
Cellkovo po 16. etape (družstvá): 1. Poľsko 166:26:57 hod. 2. NDR + 4:12 min. 3. Československo  + 11:41 min. 4. Bulharsko + 17:48 min.
 
Nečakaný celkový víťaz Marcel Marcel pochádzal z početnej rodiny, mal dve sestry a piatich bratov. Už v chlapčenskom veku musel tvrdo pracovať a pomáhať otcovi uživiť ďalších súrodencov. Bolo obdivuhodné, že v neľahkých životných podmienkach sa dokázal venovať aj tréningu. Jeho cesta k cyklistike bola tŕnistá. Hoci už v teenagerskom veku dosiahol zopár cenných úspechov, pre jeho otca bola prvoradá práca, a až po nej cyklistika. V juniorských rokoch Marcel pracoval každú noc v mliekárni a cez deň musel stihnúť spánok aj tréning. Len svojou pevnou vôľou prekonal toto náročné obdobie. Preteky mieru boli jeho prvým veľkým podujatím v kariére a celkové víťazstvo úspechom, ktorý už nikdy neprekonal.
 
 
 
Informácie čerpáme z návštev knižníc a zdrojom tohto ročníka je denník Pravda.