Ešte pred štartom 21. ročníka sa v kuloároch viedli zápalisté debaty na viaceré naliehavé témy.  Aj starší fanúšikovia márne lovili v pamäti. Také problémy pri stanovení konečnej nominácie československého družstva na Preteky mieru nemali tréneri pekných pár rokov. V príprave sa vytvorili dva rovnocenné tímy, ale kým jeden sa v príprave zameral výlučne na blížiacu sa letnú olympiádu, druhý, celkom odlišný, mieril na Preteky mieru. Tesne pred štartom rady našich cyklistov preriedili zdravotné komplikaácie. Wenczela, ako už viackrát, sužovali bolesti žalúdka, Háva ochorel na chrípku a podľa vlastných slov nemal formu na tak náročné podujatie. Päťetapové preteky Okolo Havířova mali trénerovi Loosovi definitívnu odpoveď na otázku, ktorí borci sa objavia v konečných nomináciách. Odpoveď nedali, skôr pribudli ďalšie otázniky. Kompletnú československú cestársku špičku v spomíínaných pretekoch porazil dráhar Jiří Daler, olympijský víťaz v stíhacách pretekov jednotlivcov z Tokia 1964. V kuloároch sa hneď začalo špekulovať, či by Daler nemal byť v družstve na Pretekoch mieru. Ale Daler sa logicky zameriaval len na olympiádu v Mexiku a o Pretekoch mieru vôbec neuvažoval. Pod piatimi kruhmi sa mu však ani zďaleka nedarilo tak, ako pred štyrmi rokmi. Ako jednotlivec skončil v Mexiku v stíhačke už v kvalifikácii, družstvo obsadilo piate miesto.
 
Dvadsať odjazdených ročníkov bolo pre novinárov príležitosťou vytvoriť stručnú štatistiku. Zatiaľ na Pretekoch mieru štartovali cyklisti z 33 krajín a z celkového počtu 252 etáp ich najviac (49) vyhrali reprezentanti Československa. Poradie ďalších krajín – ZSSR 36, NDR 34, Belgicko 29, Poľsko 25. Do roku 1955 vyhral tím Československa štyrikrát klasifikáciu družstiev, ale potom akoby uťal. Stupne víťazov sa na dlhé roky stali pre našich cyklistov nedostupnými, až v roku 1967 sa náš výber umiestnil na treťom mieste. Stalo sa nepísaným pravidlom, že jazdci Československa jazdili v každom ročníku vcelku výborne, ale ich ambície stroskotali vždy v jedinej, totálne pokazenej etape. Za všetky takéto zlyhania stačí spomenúť štvrtú etapu v roku 1963 z Bratislavy do Banskej Bystrice, v ktorej náš tím stratil na víťaza 1 hodinu a 3 minúty! Logicky, takýto gigantický odstup znegoval akékoľvek ďalšie snahy o kvalitný celkový výsledok. A toto určite nebolo jednorázové zlyhanie, na Pretekoch mieru sa to u československých zástupcov opakovalo pravidelne.
 
Ani pred 21. ročníkom sa v našom tábore vôbec nespomínal výrazný úspech. Konkurencia bola ťažká a Československo, ako sme už spomínali, muselo bojovať na dvoch frontoch. Na Pretekoch mieru sa objavilo 107 cyklistov z osemnástich krajín, v štartovnej listine figurovalo mnoho zvučných mien. Prezentovali sa účastníci z týchto krajín – Poľsko, Anglicko, Československo, Bulharsko, Nórsko, Dánsko, Švajčiarsko, Belgicko, NDR, Rumunsko, Taliansko, ZSSR, Švédsko, Maďarsko, Fínsko, Holandsko, Francúzsko, Kuba.
 
Organizátori zaviedli dve závažné novinky, tou prvou bol prvýkrát v histórii časový limit. Ak ktorýkoľvek pretekár dorazil do cieľa etapy s viac než pätnásťpercentnou časovou statou na víťaza, bol z ďalšieho priebehu pretekov vylúčený.  Druhá zmena pravidiel bola azda ešte významnejšia a vyvolala rozhorčené reakcie.  V snahe vyhnúť sa prípadných kolíziám sprievodných vozidiel s pretekármi organizátori zásadne zmenili miesta, kde mohli prebehnúť opravy a výmeny poškodených bicyklov. Dovtedy sa tieto „operácie“ mohli vykonať aj pred pelotónom, vtedy sa ale mechanické vozy museli predierať vpred pomedzi jazdcov, čo bolo dosť nebezpečné. Predišlo sa hroziacim kolíziám, no aj drobná porucha na bicykli mohla mať takto pre jazdca zásadné negatívne dôsledky. Väčšina trénerov sa zhodla v názore, že tímy a mechanici budú musieť operovať oveľa pružnejšie a pohotovejšie. 
 
 
  1. etapa, okruh okolo Berlína, 145 km
 
Vôbec to nebola úvodná etapa „na zahriatie“, od prvých kilometrov sa šliapalo rýchlo, pokusov o únik bolo viac než dosť. Ale pelotón mal zatiaľ dostatok síl na to, aby svojou rýchlosťou zamedzil každý významnejší pokus o útok. Cesty lemovali tisíce divákov, ktorí videli na vlastné oči cyklistiku v tom najlepšom vydaní. Domáci fanúšikovia si želali víťazstvo niektorého z domácich reprezentantov, ale konkurencia bola tvrdá a v závere boli úspešnejší „zahraniční“ borci. Po relatívne pokojných prvých sto kilometroch prišli dôležité udalosti na rýchlostnej prémii vo Wittenbergu, na 107. kilometri. Pol minúty bonifikácie pre prvého jazdca na prémii lákalo všetkých rýchlych cyklistov a špurtovalo sa ako na konci etapy. Za prémiou prišlo, ako sa to deje tradične, zvoľnenie tempa. Práve vtedy využili moment prekvapenia siedmi cyklisti a pustili sa do úniku. Tretie miesto na prémii získal náš Doležel, vylepšil si svoj celkový čas o 10 sekúnd, no aj on na pár minút „zvesil nohy“ a v čase ataku jazdil v strede pelotónu. Vedúca sedmička zacítila šancu. Všetci účastníci úniku sa podieľali na vysokom tempe a postupne si vypracovali dvojminútový náskok na hlavné pole. Pelotón síce skresal dosť výrazne svoj odstup, ale únik nezlikvidoval. Do cieľa dorazil s malou, zhruba stometrovou stratou. V záverečnom špurte si to rozdali viacerí výborní šprintéri, najviac síl mal Poliak Hanusik. 
 
Výsledky 1. etapy (jednotlivci): 1. Hanusik (Poľsko) 3:49:40 hod. 2. Schoeters (Belgicko) + 0:30 min. 3. Hojland (Dánsko) + 0:45 min. 4. Kulibin (ZSSR) + 1:00 min. 5. Kvapil (ČSSR) + 1:00 min.
 
Výsledky 1. etapy (družstvá):  1. Poľsko 10:37:38 hod. 2. Belgicko + 0:48 min. 3. ZSSR + 1:10 min. 4. Československo + 1:55 min.
 
 
  1. etapa, Berlín – Halle, 189 km
 
Dlhé desiatky kilometrov jazdil pelotón pohromade, podstatný únik prišiel až na 156. kilometri. Na čele sa vyformovala silná päťčlenná skupina, v ktorej boli Kegel (Poľsko), Čerkasov (ZSSR), Schoeters (Belgicko), Vávra (ČSSR) a Mickein (NDR). Po krátkej, no intenzívnej  dažďovej prehánke cesty pomerne rýchlo vyschli a jazdci mohli šliapať naplno, bez strachu z prípadného pádu. Lenže vari desať minút, počas ktorých sa z oblohy valila voda a fúkal silný nárazový vietor, preriedilo pelotón. Počas lejaku škaredo spadol náš Kvapil a aj Holanďan Bouma, ktorí mali sľubné vyhliadky pripojiť sa k vedúcej grupe. Hlavné pole nestačilo vyvinúť potrebné tempo, aby utečencov dostihlo. Predsa však z pelotónu vyrazil osamotený Belgičan Van Tyghem a po odvážnej stíhačke sa dotiahol na vedúcu šesticu. Asi málokto by predpokladal, že odvážny Belgičan zohrá po vyčerpávajúcom sóle vo finále etapy hlavnú úlohu. Vedúca skupina sa vzorne striedala na špici, udávala vysokú rýchlosť a hlavné pole si držala na dištanc. V uliciach Halle museli pretekári zdolať veľmi náročné, technické úseky, navyše komplikované ešte aj dlažobnými kockami. Belgičan Van Tyghe vsadil všetko na jednu kartu, v cieľovom meste razantne nastúpil a vypracoval si náskok zhruba päťdesiatich metrov. Do karát mu hrali aj kľukaté, úzke cesty s početnými ostrými zákrutami. Od zvyšku skupiny sa oddelil aj náš Vávra, obaja spomínaní jazdci dorazili oddelene ako prví dvaja do cieľa. Na štadióne v Halle ich búrlivo prvítalo 30 000 divákov. Určite oveľa radšej by domáci fanúšikovia videli na čele svojho reprezentanta, no prejavili svoju vyspelosť a sympatickému Belgičanovi búrlivo aplaudovali za skvelý výkon. Vavra si s prehľadom udržal cennú druhú pozíciu, o poslednú „miestenku“ na stupni víťazov si to rozdali zvyšní štyria borci z úniku. Z nich mal najviac síl Poliak Kegel, ktorý vo finiši prevýšil Mickeina (NDR), Čerkasova (ZSSR) aj Schoetersa (Belgicko). Van Tyghe zbieral ovocie svojho smelého výkonu, minútová bonifikácia za víťazstvo ho vyniesla do čela klasifikácie jednotlivcov a aj jeho družstvo priebežne viedlo.
 
Výsledky 2. etapy (jednotlivci): 1. Van Tyghe (Belgicko) 4:49:19 hod. 2. Vavra (ČSSR) + 0:34 min. 3. Kegel (Poľsko) + 0:49 min.
 
Výsleky 2. etapy (družstvá): 1. Belgicko 14:32:13 hod. 2. Československo + 2:44 min. 3. Poľsko + 4:48 min.
 
Celkovo po 2. etape (jednotlivci):  1. Van Tyghe (Belgicko) 8:37:59 hod. 2. Vavra (ČSSR) + 0:54 min. 3. Schoeters (Belgicko) + 1:43 min. 4. Mickein (NDR) + 2:13 min. 5. Čerkasov (ZSSR) + 2:13 min....12. Kvapil (ČSSR) + 5:03 min....23. Zelenka (ČSSR) + 6:03 min.
 
Celkovo po 2. etape (družstvá): 1. Belgicko 28:00:43 hod. 2. Československo + 4:14 min. 3. Poľsko + 4:18 min.
 
 
  1. etapa, Halle – Suhl, 194 km
 
V priebehu náročnej druhej etapy sa udialo mnoho dôležitých vecí. Priam katastrofálny deň prežili reprezentnanti Kuby a Fínska, ktorí na vlastnej koži pocítili, ako ďaleko sú od svetovej amatérskej špičky. Martinez a Menendes sa vzdali, ďalší traja jazdci z ostrovného štátu Herr, Lizano a Ramos sa nevtesnali čo časového limitu. Ani Fínom sa neviedlo oveľa lepšie, Helenius a Mantila zosadli z bicyklov v priebehu etapy, Jusilla s Virtanenom dorazili do cieľa s obrovskou stratou, tiež nesplnili limit a rozhodcovia ich vylúčili z pretekov. Takže dve tieto družstvá už nemohli byť klasifikované. Paradoxne, organizátori pre túto etapu zvýšili časový limit z pätnástich na dvadsať percent, no ani to nestačilo.
 
Do 3. etapy teda nastúpilo len 90 cyklistov a zrodil sa negatívny rekord, po dvoch etapách už ďalej nepokračovalo až 17 jazdcov. To sa v predchádzajúcich rokoch nikdy nestalo. Pomerne dlhá trasa poskytovala dostatok príležitostí na ataky. Na prvej rýchlostnej prémii v Sangerhausene na 90. kilometri tak trochu prekvapujúco zabodovali Dáni, ktorí potvrdili povesť výborných šprintérov. Hodiny cizelovania šprintu na cyklistických dráhach, ktoré Dáni pred pretekmi absolvovali, prinieslo veľmi skoro želaný výsledok. Prémiu vyhral Hojlund, tretí bol H. Petersen, medzi nich sa vklínil Nemec Mickein. Po prémii však nedošlo k zvoľneniu tempa, ale naopak, do úniku sa vydalo šestnásť jazdcov, vrátane našich Vávru a Zelenku. Skupina si zanedlho vypracovala dvojminútový náskok, ale najťažšie pasáže borcov ešte iba čakali. Od 145. kilometra nasledovalo dlhé a strmé stúpenie do horského strediska v Oberhofe, pri ktorom cyklisti museli prekonať prevýšenie 563 metrov. Ani neľahký kopec vedúcu skupinu nepribrzdil, stále získavala sekundu ku sekunde a v Oberhofe už mala k dobru takmer 5 minút. Na vrchole bola vytýčená horská prémia, prví traja cyklisti, ktorí ju dosiahli, získali 30, 20 a 10 sekúnd bonifikácie. Polminútový benefit získal Poliak Czechowski, ktorý tak virtuálne vyzliekol Sovieta Čerkasova z fialového trička pre najaktívnejšieho pretekára. Po prekonaní Oberhofu trasa mierne klesala až do cieľového Suhlu. V špurte preukázal najväčšiu rýchlosť Czechowski, ktorý tesne predstihol výborného dánskeho špurtéra Hojlunda. Náš Vávra preťal cieľa síce ako predposledný z vedúcej skupiny, ale mohol sa radovať. Vyšvihol sa totiž do čela priebežnej klasifikácie jednotlivcov!
 
Výsledky 3. etapy (jednotlivci): 1. Czechowski (Poľsko) 5:17:55 hod. 2. Hojlund (Dánsko) + 0:30 min. 3. Mickein (NDR) + 0:45 min. 4. Zelenka (ČSSR) + 1:00 min.
 
Výsledky 3. etapy (družstvá): 1. Poľsko 15:52:45 hod. 2. NDR + 0:45 min. 3. ZSSR + 5:40 min. 4. Československo + 5:40 min.
 
Celkovo po 3. etape (jednotlivci): 1. Vávra (ČSSR) 13:56:48 hod. 2. Čerkasov (ZSSR) + 0:59 min. 3. Mickein (NDR) + 1:04 min. 4. Czechowski (Poľsko) + 1:24 min.
 
Celkovo po 3. etape (družstvá): 1. Poľsko 41:57:16 hod. 2. NDR + 2:30 min. 3. Českoslvovensko + 6:06 min. 4. ZSSR + 11:26 min.   
 
 
  1. etapa, Suhl – Ilmenau, časovka jednotlivcov na 30 km + etapa s hromadným štartom Ilmenau – Aue, 181 km
 
Československý reprezentant  Karel Vávra vytvoril na Pretekoch mieru nový rekord, ale zrejme iný, ako by si želal. Po tretej etape si obliekol žltý dres lídra klasifikácie jednotlivcov, no mal ho na sebe iba ďalších 30 kilometrov, potom ho stratil. Presne toľko totiž merala dopoludňajšia časovka jednotlivcov, po ktorej sa prezliekal do žltého Soviet Čerkasov. Žiaden iný cyklista nebol lídrom klasifikácie tak krátko.  Vavra nezajazdil časovku zle, v sumárnom vyjadrení zaostával za Čerkasovom po prvej časti štvrtej etapy iba o 20 sekúnd. Časovka bola svojou dĺžkou priemerná, lenže profilom veľmi ťažká. Hneď po štarte trasa prudko stúpala 10 kilometrov, potom nasledoval strmý zjazd, ktorý si vyžadoval od každého z pretekárov neustálu sústredenosť. Podmienky sťažil dážď a šmykľavý povrch ciest. V etape pravdy sa ukázali vo výbornom svetle viacerí dovtedy pomerne málo známi cyklisti. Na najvyššej priečke figurovalo meno Nóra Andresena, ktorí síce pricestoval na preteky s povesťou kvalitného časovkára, no v cieli sa priznal, že výsledok prekvapil aj jeho samotného. Azda ešte väčším prekvapením bol triumf družstva Nórska, pričom Severania zdolali výborných tempárov z NDR a ZSSR pomerne výrazne.
 
Výsledky 4. etapy (časovka na 30 km, jednotlivci): 1. Andresen (Nórsko) 49:16 min. 2. Peschel (NDR) + 0:15 min. 3. Blawdzin (Poľsko) + 0:43 min. 4. Pacari (Francúzsko) + 0:43 min.....14. Doležel (ČSSR) + 1:43 min.....20. Hrazdíra (ČSSR) + 2:13 min.....23. Vávra (ČSSR) + 2:20 min.
 
Výsledky 4. etapy (časovka na 30 km, družstvá): 1. Nórsko 2:28:52 hod. 2. NDR + 2:12 min. 3. ZSSR + 2:15 min.
 
Po neľahkej horskej časovke čakala na pelotón popoludní druhá časť 4. etapy. Jazdci mali v nohách tvrdých 30 kilometrov, pred nimi bolo ďalších 170 kilometrov etapy s hromadným štartom. Síl nemal nikto nazvyš, dalo sa predpokladať, že v cieli sa poradie oboch klasifikácií pomení. Rovnako ako dopoludnia, aj poobede bolo počasie veľmi neprívetivé, po celý čas husto pršalo, bolo dosť chladno. Etapa mala svojím profilom veľmi ďaleko k rovinatej, náročné kopce striedali prudké zjazdy a v hustom lejaku bola viditeľnosť mizerná. To všetko urobilo zo štvrtej etapy skutočnú tortúru. A kuriozita na záver – po dojazde ukazovali tachometre sprievodných vozidiel nie organizátormi pred etapou oficiálne deklarovaných 170, ale až 181 kilometrov! Československí reprezentanti bojovali veľmi statočne a v priebežnom poradí dokázali preskočiť tím Sovietskeho zväzu.
 
V priebehu etapy sa síce črtali nejaké úniky, ale šliapať v maličkej skupinke v lejaku a studenom vetre by bolo priam hazardom. Aj kvôli podmienkam preťalo cieľ početné hlavné pole. No v tých chvíľach už jeden z borcov poskytoval rozhovory zvedavým novinárom. Víťaz etapy odjazdil posledné kilometre vo veľkom štýle, nechal celú konkurenciu ďaleko za sebou a vychutnal si dokonalý triumf.
 
Na veľkú radosť tisícov domácich priaznivcov sa na dráhe štadióna ako prvý objavil osamotený Ampler. Práve on svoj sólový útok premenil na presvedčivý triumf. Druhý Francúz Pacary mal viac než minútovú stratu, tretí skončil relatívne neznámy Talian Di Caterina.
 
Výsledky 4. etapy (hromadný štart, jednotlivci)): 1. Ampler (NDR) 4:41:50 hod. 2. Pacary (Francúzsko) + 1:40 min. 3. Di Caterina (Taliansko) + 1:55 min.
 
Výsledky 4. etapy (hromadný štart, družstvá):  1. NDR 14:08:36 hod. 2. Rumunsko + 3:24 min. 3.  Poľsko + 4:09 min. 4. Belgicko + 5:39 min. 5. Československo + 7:01 min.
 
Celkovo po 4. etape (jednotlivci): 1. Čerkasov (ZSSR) 19:32:49 hod. 2. Pacary (Francúzsko) + 1:02 min. 3. Vávra (ČSSR) + 1:27 min.
 
Celkovo po 4. etape (družstvá): 1. NDR 58:38:56 hod. 2. Poľsko + 1:54 min. 3. Československo + 12:07 min. 4. Belgicko + 17:00 min. 5. ZSSR + 18:39 min.
 
Po 4. etape nasledoval voľný deň, ktorí privítali všetci účastníci pretekov. Jazdci mali v nohách 764 kilometrov, a dobrú polovicu z nich absolvovali v krajne nepriaznivom počasí. Okrem neho sa cyklisti sťažovali aj na veľmi nekvalitné a úzke cesty na území Nemeckej demokratickej republiky. Odrazilo sa to v nadmernom počte defektov. Vzdalo sa nezvykle veľa pretekárov, a neboli to len borci z „rozvojových“ cyklistikcých krajín. Napríklad Francúzi, pred štartom jedni z adeptov na výborné umiestnenie, stratili už v prvých štyroch etapách troch cyklistov, takže pokračovali už iba traja. Za tejto situácie ich pôvodne optimistické prognózy museli výrazne korigovať. V súťaži družstiev sa ich šance na úspech zminimalizovali, ale mali druhého muža priebežnej klasifikácie jednotlivcov. Samozrejme, Pacary zďaleka nemohol počítať s takou tímovou podporou ako jeho najvážnejší konkurenti, mal len dvoch domestikov. V žltom drese šiel v každej z úvodných štyroch etáp iný pretekár, aj tento fakt naznačoval vyrovnanosť pretekov.
 
 
  1. etapa, Aue – Praha, 192 km
 
V ďalšej etape pelotón opustil východné Nemecko a zamieril do československej metropoly. Jazdcov čakal náročný profil, počas dvadsaťosemkilometrového stúpania museli prekonať 588 výškových metrov. Pre československého reprezentanta Miloša Hrazdíru sa piata etapa začala nešťastne. Ešte v uliciach Aue  škaredo spadol a poriadne sa poodieral. Nayvše musel meniť dochrámaný bicykel, a to mechanikom trvalo okolo 20 sekúnd. Statočný Čech vôbec nerezignoval, zo všetkých síl začal stíhať pelotón, ktorý sa mu vzdialil. Preukázal nezvyčajnú vytrvalosť a vôľu.Na prvý pohľad beznádejný boj vyhral a dotiahol sa do hlavného balíka. Hneď ako pelotón prešiel cez štátnu hranicu do Československa, začalo husto pršať. Od hraníc smerom ku Karlovým Varom trasa klesala a klzké cesty neveštili nič dobré. Obavy sa potvrdili. V jednom momente sa hlasno ozvali húkačky sprievodných vozidiel a nasledovala kolízia viacerých jazdcov. K zemi leteli vari desaiti, dvaja z nich dopadli veľmi zle. Angličan Jolly si silno narazil hrudník a lekár tímu Československa MUDr. Vávra, ktorý ho okamžite po páde „ratoval“, vyslovil vážne podozrenie na zlomeniny viacerých rebier. Francúz Denbez po krkolomnom páde dopadol na ľavý lakeť a MUDr. Vávra nevylúčil jeho zlomeninu. Obaja nešťastníci ešte zopár stoviek metrov vydržali v sedlách, ale potom z nich pre silné bolesti zosadli a nastúpili do zberného autobusu. Predbežné diagnózy MUDr. Vávru sa, bohužiaľ, po vyšetreniach v nemocnici potvrdili.
 
Na horskej prémii v dedinke Panoramska sa rozpútal tvrdý boj o popredné miesta. Bolo to logické, lebo prvým trom jazdcom na tejto prémii rozhodcovia pripísali časové bonusy 30, 20 a 10 sekúnd. Doráňaný Hrazdíra, od ktorého chcel tréner Loos len to, aby došiel do cieľa, získal na prémii druhé miesto.
 
Vo finiši etapy potvrdil povesť výborného špurtéra Mickein (NDR), ktorý s prehľadom vyhral. Náš Hrazdíra podal priam heroický výkon, zaslúžene odmenený cenným štvrtým miestom. Po páde musel bojovať so silnými bolesťami, ale nevzdal sa a prejavil ohromnú ososbnú statočnosť. MUDr. Vávra po dojazde uznanlivo kýval hlavou, po zbežnej prehliadke Hrazdíru bezprostredne po bolestivom páde vôbec nečakal takýto výkon.  
 
Výsledky 5. etapy (jednotlivci): 1. Mickein (NDR) 4:48:05 hod. 2. Jasinski (Poľsko) + 0:30 min. 3. Čerkasov (ZSSR) + 0:45 min. 4. Hrazdíra (ČSSR) + 0:59 min.
 
Výsledky 5. etapy (družstvá): 1. NDR 14:25:22 hod. 2. Poľsko + 0:30 min. 3. ZSSR + 0:45 min. 4. Československo + 1:13 min.
 
Celkovo po 5. etape (jednotlivci): 1. Čerkasov (ZSSR) 24:20:29 hod. 2. Mickein (NDR) + 0:48 min. 3. Peschel (NDR) + 2:08 min....7. Vávra (ČSSR) + 3:58 min....18. Doležel (ČSSR) + 10:18 min. 19. Zelenka (ČSSR) + 10:20 min.
 
Celkovo po 5. etape (družstvá): 1. NDR 73:03:18 hod. 2. Poľsko + 3:04 min. 3. Československo + 14:58 min. 4. ZSSR + 20:14 min.
 
 
  1. etapa, Praha – Hradec Králové, 145 km
 
Na štart  ďalšej etapy už nastúpilo iba 74 jazdcov. Okrem tradičných zdravotných problémov sa vyskytol aj oveľa zriedkavejší dôvod pre odstúpenie jazdca. Bulhar Jordanov bojoval so silným prechladnutím a v liekoch, ktoré mu podal lekár bulharskej výpravy, sa nedopatrením vyskytla aj zakázaná látka. Po dopingovej kontrole komisári Jordanova stiahli z pretekov.
 
Konečne sa počasie umúdrilo. Počas 6. etapy svietilo slnko, pofukoval slabučný vetrík a teplomer ukazoval optimálnych 20 stupňov. V takmer ideálnych podmienkach evidentne ožili hlavne Taliani a Belgičania. Zástupcovia oboch spomínaných tímov nechýbali vo všetkom podstatnom, čo etapa divákom ponúkla. V hlavných úlohách tentoraz figurovali Schoeters s Moonenom (obaja Belgicko), Poliak Blawdzin, Santambrogio (Taliansko) a trochu nečakane aj náš Zelenka. Bezprostredne po štarte sa vychytila do úniku sedemčlenná skupina, v nasledujúcich tridsiatich kilometroch ju doplnilo ďalších deväť borcov. Vpredu chýbali tie najťažšie kalibre, a hoci si utečenci dokázali vypracovať minútový odstup, ich únik nemal šancu na úspech. Esá v hlavnom poli zvýšili aktivitu a zhruba v polovici etapy sa pelotón opäť spojil. Počas tohto úniku bol v  popredí aj náš Kvapil, lenže na hrboľatej ceste mu praskla predná vidlica a potreboval pomoc mechanikov. Kým mu bicykel vymenili, kolegovia z úniku boli dávno preč. Zvyšok etapy sa odjazdil na veľmi kvalitných asfaltových cestách, tomu zodpovedala aj rýchlosť vysoko nad 40 km / hod. Mechanické závady na bicykloch sa už nevyskytli, mohlo sa pretekať z plných síl. Ako rozhodujúci sa nakoniec ukázal únik šesťčlennej skupiny, v ktorej boli veľmi aktívni práve Belgičania. Schoeters s Moonenom sa najčastejšie objavovali na čele, vysokým tempom sa striasli dvoch členov úniku, a aj v záverečnom špurte hrali prvú husle. Už pred dojazdom na štadión si dohodli taktiku, Moonen sa obetoval v prospech kolegu a pripravil mu výbornú pozíciu, ktorú Schoeters premenil na víťazstvo.
 
Výsledky 6. etapy (jednotlivci):  1. Schoeters (Belgicko) 3:27:30 hod. 2. Blawdzin (Poľsko) + 0:30 min. 3. Santambrogio (Taliansko) + 0:45 min. 4. Moonen (Belgicko) + 1:00 min. 5. Zelenka (ČSSR) + 1:18 min....16. Kvapil (ČSSR) + 1:49 min.
 
Výsledky 6. etapy (družstvá): 1. Belgicko 10:22:19 min. 2. Poľsko + 1:19 min. 3. Taliansko + 1:22 min. 4. Československo + 2:32 min.
 
Celkovo po 6. etape (jednotlivci): 1. Čerkasov (ZSSR) 27:48:58 hod. 2. Mickein (NDR) + 0:28 min. 3. Peschel (NDR) + 1:48 min....7. Vávra (ČSSR) + 3:48 min....18. Zelenka (ČSSR) + 10:04 min.
 
Celkovo po 6. etape (družstvá): 1. NDR 83:28:15 hod. 2. Poľsko + 1:45 min. 3. Československo + 14:46 min. 4. ZSSR + 20:14 min.
 
 
  1. etapa, kritérium okolo Hradca Králové, 119 km
 
Iba jediný deň vydržalo príjemné jarné počasie, v siedmej etape znova výdatne pršalo a teplota zodpovedala skôr novembru než polovici mája. Belgičania opäť dokonale zaranžovali priebeh pretekov a Schoeters dokázal vyhrať už druhú etapu za sebou. Okamžite po štarte sa odvážne vydal dopredu náš Hrazdíra, po asi dvoch kilometroch sólovej jazdy sa k nemu dotiahli Talian Levatti a krajan Vávra. Trojica si získala náskok asi štyridsiatich sekúnd, no postavenie Vávru v celkovom hodnotení jednotlivcov dalo tušiť, že súperi ho budú nemilosrdne stíhať. Tak sa aj stalo. Únik vydžral zhruba tri okruhy (jeden meral 12 km), potom už bol pelotón spolu. V priebehu deviateho kola sa zrodil ďalší únik, tentoraz ho vytvorili deviati jazdci. Obloha sa náhle vyjasnila, vykuklo slnko a v dobrých podmienkach sa čelná skupina rútila rýchlo k cieľu. Veľmi rýchle tempo nevydržal Holanďan Bouma, zvyšní ôsmi borci si náskok vziať nedali. Nikto z nich nefiguroval na popredných priečkach klasifikácie, preto ich pelotón bral zhovievavo. Iba Nemec Peschel bol z borcov na horných „poschodiach“ v úniku a po etape sa posunul o jedno miesto vyššie. Belgičan Mintjens bol rovnako jedným z účastníkov úniku a v záverečnom špurte dokonale vyniesol do popredia krajana Schoetersa. Belgičania opakovane demonštrovali ako má vyzerať príprava šprintérskej pozície pre kolegu z tímu. Schoeters sa zavesil za zadné koleso Mintjensa, ten ho potiahol až na métu zhruba 200 metrov pred páskou. V posledných desiatkach metrov ukázal Schoeters mimoriadnu rýchlosť a elegantne vyhral.
 
Výsledky 7. etapy (jednotlivci): Schoeters (Belgicko) 2:49:11 hod. 2. Hojlund (Dánsko) + 0:30 min. 3. Kegel (Poľsko) + 0:45 min.....18. Kvapil (ČSSR) + 2:24 min.
 
Výsledky 7. etapy (družstvá):  1. Belgicko 8:30:57 hod. 2. Dánsko + 1:54 min. 3. Poľsko + 2:09 min. 4. Nórsko + 2:24 min.....11. Československo + 3:48 min.
 
Celkovo po 7. etape (jednotlivci):  Čerkasov (ZSSR) 30:40:33 hod. 2. Peschel (NDR) + 0:28 min. 3. Mickein (NDR) + 0:32 min.....8. Vávra (ČSSR) + 13:24 min....19. Zelenka (ČSSR) + 19:40 min.
 
Celkovo po 7. etape (družstvá): 1. NDR 92:01:36 hod. 2. Poľsko + 1:30 min. 3. Československo + 16:10 min. 4. Belgicko + 18:33 min.
 
 
  1. etapa, Vamberg – Otrokovice, 179 km
 
Aj v priebehu ôsmej etapy počasie dôkladne preverilo morálku pretekárov.  S menšími prestávkami takmer neustále pršalo, vial prudký vietor a teplota neprevýšila 14 stupňov. Ešte pred štartom niektorí jazci s napätím čakali na verdikt v súvislosti s dopingovými testami. Po oficiálnom vyhlásení výsledkov kontrol si všetci zaintereseovaní vydýchli. Žiaden z nich nemal v organizme zakázanú substanciu. Veľmi nepriaznivé a chladné počasie prinútilo lekárov mnohých tímov podať cyklistom rôzne lieky a museli dávať veľký pozor, aby v nich neboli nepovolené látky. Previerka sa týkala aj Taliana Santambrogia, ktorý najprv tŕpol, či ho rozhodcovia pustia do etapy, potom sa stal hlavnou persónou tohto súťažného dňa. S blížiacim sa cieľom stúpali aj nádeje deväťčlennej skupiny, ktorá odtiahla desiatky kilometrov v úniku a ešte tri kilometre pred cieľom mala miniatúrny náskok. Pelotón grupu neľútostne stíhal a mal to precízne vyrátané. V diaľke sa už črtala silueta cieľových Otrokovíc, keď hlavné pole „zhltlo“ odvážnych utečencov.  Ešte pretým však na seba upozornil Talian Levati, ktorý odšliapal zhruba 40 kilometrov sólovo. Keď ho začala tvrdo prenasledovať spomínaná grupa, bolo zrejmé, že jeho smelý únik k úspechu nepovedie. Približne 30 kilometrov pred cieľom Levatiho súperi dobehli a začal sa taktický boj vedúcej skupiny a neveľkým odstupom od pelotónu. Medzi deviatimi jazdcami v úniku bol aj náš Hrazdíra, ktorý bol po dojazde nahnevaný a posťažoval si, že niektorí kolegovia z úniku vôbec neprejavili ochotu spolupracovať. Aj vďaka tomu ich pelotón dobehol. V tých chvíľach zostávali do cieľa zhruba dva kilometre a rysoval sa napínavý cieľový špurt. Takýto scenár sa rozhodol nepripustiť už spomínaný Santambrogia. Bezprostredne po splynutí úniku s hlavným poľom využil kratučké poľavenie súperov a nečakane nastúpil z okraja cesty k útoku. Kým ho súperi zaregistrovali, už mal asi päťdesiatmetrový náskok. Do posledného úseku etapy vložil všetky svoje zostávajúce sily a odmenou bolo víťazstvo. Pelotón tak v záverečnom šprinte bojoval už iba o druhé a ďalšie miesta. Najrýchlejší bol Belgičan Schoeters, ktorý opäť potvrdil svoju vynikajúcu formu.  
 
Československí reprezentanti boli aktívni hneď od začiatku, najmä Miloš Hrazdíra. Už pred prvou horskou prémiou na Suchom vrchu, 39 kilometrov od štartu, vyrazil energicky vpred a nechal za sebou všetkých súperov. Jeho motivácia bola jasná, za víťazstvo na horskej prémii mu náležala tridsaťsekundová bonifikácia, cenná pre neho ososbne aj pre tím. Na čiare prémie bol Hrazdíra prvý a jedna z úloh dňa pre československé družstvo bola úspešne splnená.
 
Najlepší jazdec v etape dosiahol priemernú rýchlosť 43,6 km / hod. Z pretekov odstúpil Rumun Stoica, takže naďalej súťažilo už iba 71 cyklistov.
 
Výsledky 8. etapy (jednotlivci): 1. Santambrogio (Taliansko) 4:06:27 hod. 2. Schoeters (Belgicko) + 0:39 min. 3. Kulibin (ZSSR) + 1: 02 min.....16. Doležel (ČSSR) + 1:02 min.
 
Výsledky 8. etapy (družstvá) : 1. Taliansko 12:19:44 hod. 2. ZSSR + 0:49 min. 3. Belgicko + 0:59 min....7. Československo + 1:29 min.
 
Celkovo po 8. etape (jednotlivci):  1. Čerkasov (ZSSR) 34:47:29 hod. 2. Mickein (NDR) + 0:28 min. 3. Peschel (NDR) + 0:49 min. 4. Schoeters (Belgicko) + 1:39 min.....8. Vávra (ČSSR) + 4:13 min...18. Hrazdíra (ČSSR) + 9:41 min.
 
Celkovo po 8. etape (družstvá): 1. NDR 104:22:24 hod. 2. Poľsko + 1:30 min. 3. Československo + 16:05 min. 4. Belgicko + 18:18 min. 5. ZSSR + 19:59 min.
 
 
  1. etapa, Gottwaldov – Karviná, 150 km
 
Tento ročník bol nepochybne rekordný v počte daždivých dní, aj ďalšiu etapu miestami sprevádzali husté prehánky, navyše doplnené o silný vietor. Z čiastočnej anonymity rázne vystúpil československý reprezentant Jiří Zelenka, ktorý podal neuveriteľný výkon. Celých 125 kilometrov strávil v úniku, z toho 63 kilometrov odjazdil sólovo. Nechránený pred nápormi vetra, premočený od hlavy po päty, ukázal mimoriadnu statočnosť a sladkú odmenu si nepochybne zaslúžil. Zelenka sa veľmi skoro, už na 25. kilometri, rozhodol nastúpiť do úniku a tréner Loos v tých chvíľach len nechápavo krútil hlavou. V taktickom pláne našich jazdcov síce boli pokusy o únik, ale rozhodne nie tak skoro. Vari nikto zo zainteresovaných neveril, že Zelenkov útok môže byť napokon úsepšný.
 
Ako po dojazde priznali obaja tréneri Československa a Talianska, etše pred štartom etapy sa dohodli na spoločnom úniku. Ale plán bol úplne odlišný než realita. Keď už mal osamotený Zelenka v nohách vyše 60 kilometrov sólovej jazdy, na pokyn trénera sa za ním vydal Taliian Rota. Úspešne sa dotiahol k Zelenkovi a šance na víťazstvo sa rapídne zvýšili. Obaja sa rovným dielom podieľali na vysokom tempe a hoci sa konkurenti z tímov NDR, Poľska, Sovietskeho zväzu a Belgicka zo všetkých síl snažili dvojicu dobehnúť, až do cieľa sa im to nepodarilo.
 
Na štadióne v Karvinej bolo 20 000 divákov podrobne informovaných o priebehu etapy a dobre tak vedeli, že Zelenka bojuje o víťazstvo. Keď sa náš jazdec objavil ako prvý na škvárovej dráhe, hľadisko vybuchlo nadšením. Už v bráne mal Zelenka k dobru asi 10 metrov a poslednú zákrutu a rovinku zvládol bravúrne. Do bodky sa naplnii slová našej legendy Jana Veselého, ktorý ešte pred cieľovým dojazdom povedal: „Jedinou šancou pre Rotu je podľa môjho názoru nástup ešte pred cieľovým špurtom. Ak budú finišovať spoločne, oveľa väčšie šance na víťazstvo dávam Zelenkovi. Na škvárovom povrchu vie byť veľmi rýchly.“
 
Po dojazde obklopil senzačného víťaza strapec novinárov a Zelenka ochotne odpovedal na desiatky zvedavých otázok. Mal iba 22 rokov, ale už bol ženatý a s manželkou sa tešili z trojmesačnej dcéry. V československom tábore bolo veselo, v tom belgickom chrlil tréner Acou okolo seba hromy blesky. Príčina bola zrejmá. Pelotón priviedol na dráhu Belgičan De Bie, hneď za ním sa rútil do cieľa jeho krajan Schoeters, štvrtý muž celkového poradia. De Bie akoby si vôbec neuvedomil, že Schoeters je bezprostredne za ním. Pred seba ho nepustil a odoprel mu vzácnych 15 sekúnd bonifikácie za tretie miesto. Od trénera si za to vypočul poriadne emotívnu reakciu. Mimochodom, Belgičan Schoeters ukazoval počas celých pretekov fantastickú formu. Zatiaľ v žiadnej z deviatich etáp neskončil horšie než desiaty.
 
Výsledky 9. etapy (jednotlivci): 1. Zelenka (ČSSR) 3:42:53 hod. 2. Rota (Taliansko) + 0:30 min. 3. De Bie (Belgicko) + 0:45  min. 4. Schoeters (Belgicko) + 1:00 min....9. Kvapil (ČSSR) + 1:00 min.
 
Výsledky 9. etapy (družstvá):  1. Československo 11:08:39 hod. 2. Taliansko + 0:30 min. 3. Belgicko + 0:45 min.
 
Celkovo po 9. etape (jednotlivci):  1. Čerkasov (ZSSR) 38:30:52 hod. 2. Mickein (NDR) + 0:28 min. 3. Peschel (NDR) + 0:49 min. 4. Schoeters (Belgicko) + 1:06 min....8. Vávra (ČSSR) + 4:13 min. 18. Zelenka (ČSSR) + 8:39 min. 19. Hrazdíra (ČSSR) + 9:41 min.
 
Celkovo po 9. etape (družstvá): 1. NDR 115:32:33 hod. 2. Poľsko + 1:30 min. 3. Československo + 14:35 min.
 
 
  1. etapa, Karviná – Katowice, 131 km
 
Voľný deň využila väčšina cyklistov na oddych a ľahučký tréning, naši mali nalinkovaný iný program. Komunistickí športoví funkcionári rozhodli, že naši špičkoví borci musia byť blízko k pracujúcim masám a tak im prikázali navštíviť robotníkov v istom priemyselnom závode. Formálne úsmevy, podávanie rúk, blesky fotoaparátov a servilné články v novinách boli výsledkom nanútenej spoločenskej akcie.
 
Po voľnom dni nasledovala kratšia desiata etapa, v ktorej nečakane dominovali reprezentanti severských krajín. Jazdci Československa boli v priebehu celej etapy veľmi aktívni, ale v rozhodujúcom boji o stupne víťazov neuspeli. Belgičan Schoeters už druhý deň bojoval s prechladnutím a zápalom hrdla, dôsledkami nezvyčajne chladného počasia. Lekár belgického družstva robil, čo bolo v jeho silách, no obával sa zhoršenia zdravotného stavu. V takom prípade by Schoeters určite musel odstúpiť. Ťažké by to bolo rozhodnutie, Schoeters figuroval na štvrtom mieste v súťaži jednotlivcov s neveľkým odstupom (1:06 min) za lídrom Čerkasovom. Aj so zdravotným handicapom Belgičan podal opäť výborný výkon a vybojoval si tretie miesto.
 
Jiří Zelenka znova hýril aktivitou, bolo ho často vidieť v popredí pelotónu a 25 kilometrov pred cieľom vyrazil do úniku. Bol by mal vcelku slušné šance na úspech, keby mal o čosi silnejšiu podporu. No spolu s ním sa oddelil od pelotónu iba Holanďan Lachtemoop a ten nemal dosť síl na rýchlu jazdu. Ich únik bol od prvej chvíle iba platonický, favoriti v hlavnom poli držali vedúcu dvojicu v prijateľnom odstupe a vo vhodnom čase ich dostihli.
 
V závere sa rozhodovalo v špurte početnej skupiny, najrýchlejší bol šokujúco Švéd Jupp Ripfel. Zo žurnalistov ho poznal bližšie máloktorý, preto po dojazde mnohí chvatne získavali potrebné informácie o víťazovi. Ripfelov triumf bol o to cennejší, že nemohol absolútne počítať s pomocou reprezentačných kolegov.  Zo švédskeho tímu totiž zostal v súťaži ako jediný, zvyšných päť cyklistov už odstúpilo z pretekov! Tesne pred štadiónom museli jazdci prejsť krátkym tunelom, tí, ktorí mali už vopred informácie o dojazde, mali tentoraz významnú výhodu. O to paradoxnejšie vyznel fakt, že československí borci o posledných desiatkach metrov nevedeli prakticky nič. Na konečných výsledkoch sa to prejavilo, napríklad Vávra, ktorý mohol kľudne bojovať o víťazstvo, skončil až siedmy, Zelenka dvanásty. V klasifikácii jednotlivcov bola na prvých miestach ozajstná tlačenica, časové rozdiely boli minimálne. O post celkového víťaza mohli ešte zabojovať najmenej šiesti kadidáti. Jupp Ripfel reprezentoval Švédsko, hoci jeho korene siahali do Západného Nemecka. Štátne občianstvo krajiny troch koruniek získal len pred troma rokmi a toto bol jeho prvý veľký úspech v drese novej vlasti.
 
Priemerná rýchlosť víťaza mala hodnotu 42,5 km / hod, v sumári dovtedajších desiatich etáp bola 40, 6 km / hod.
 
Výsledky 10. etapy (jednotlivci):  1. Ripfel (Švédsko) 3:05:07 hod. 2. Hojlund (Dánsko) + 0:30 min. 3. Schoeters (Belgicko) + 0:45 min. 4. Hanusik (Poľsko) + 1:00 min....7.
Vávra (ČSSR) + 1:00 min....12. Zelenka (ČSSR) + 1:00 min.
 
Výsledky 10. etapy (družstvá): 1. Dánsko 9:14:51 hod. 2. Belgicko + 0:15 min. 3. NDR + 0:30 min. 4. Poľsko + 0:30 min..... 6. Československo + 0:30 min.
 
Celkovo po 10. etape (jednotlivci): 1. Čerkasov (ZSSR) 41:35:59 hod. 2. Mickein (NDR) + 0:28 min. 3. Peschel (NDR) + 0:49 min. 4. Hojlund (Dánsko) + 1:18 min.
 
Celkovo po 10. etape (družstvá): 1. NDR 124:24:54 hod. 2. Poľsko + 14:30 min. 3. Československo + 27:35 min.
 
 
  1. etapa, Katowice – Krakow, 135 km
 
Jedenásta etapa bola svojím spôsobom skutočne kuriózna, pelotón totiž nejazdil ani len jediný kilometer pohromade. Okamžite po štarte sa ako šípy vyrútilo vpred osem cyklistov a rýchlou jazdou si získavali postupne sekundu ku sekunde čoraz väčší náskok. Počasie cyklistom prialo, obloha bola jasná, teplota jarná, a tak sa jazdilo veľmi rýchlo. V osemčlennej vedúcej skupine boli Poliaci Kegel a Hanusik, Nemci Ampler a Hoffmann, Bulhar Sivarov, Talian Montanari, Dán Jensen a náš Konečný. Už po päťdesiatom kilometri mali trojminútový náskok a v pelotóne vypukol poplach. Hlavné pole začalo tvrdú stíhaciu jazdu, citeľne znižovalo stratu a rysoval sa dramatický záver. Zhruba 30 kilometrov pred cieľom zostalo z odstupu len 30 sekúnd a vyzeralo to tak, že pelotón čelnú skupinu čoskoro dobehne. S takouto predstavou evidentne nesúhlasil Ampler (NDR). Razantne nastúpil a nechal zjavne vyčerpaných kolegov z úniku za sebou. Trvalo to však iba chvíľu, z grupy odskočil Hanusik a rýchlo sa približoval ku Amplerovi. Za Poliakom „vystreľovali“ jeden po druhom aj ďalší jazdci, po pár kilometroch už bola osmička jazdcov opäť jednotná. Poliaci s Nemcami sa starostlivo strážili, vznikla tak príležitosť pre ďalších borcov podniknúť útok. Urobil tak náš Konečný, ktorý nečakane zvýšil tempo a osamel na čele skupinky. Sólovo prešiel vari dva kilometre, keď za sebou zbadal rýchlo sa blížiaci modrý dres Taliana Montanariho. Obaja poctivo spolupracovali, striedali sa na špici a udržiavali si veľmi svižné tempo. V diaľke sa už črtal cieľový Krakow, do konca etapy zostávalo približne 15 kilometrov.  Pelotón sa hnal vpred úžasnou rýchlosťou, zvyšných šiestich borcov z úniku dostihol a jednoznačne mal v pláne „zhltnúť“ aj Konečného s Montanarim. Dvojica vpredu však podávala hádam životný výkon, 15 kilometrov pred cieľom mala odstup sedemdesiatich sekúnd. Keď im túto informáciu oznámili tréneri v sprievodných automobiloch, o motiváciu mali postarané. V posledných kilometroch bolo obom jasné, že sa medzi nimi rozhodne o víťazovi etapy. Montanari  úplne prestal striedať a viezol sa tesne za Konečným. Talianova taktika bola jasná, no nie úplne férová. Konečný pri rozrážaní vzduchu strácal množstvo síl, ktoré mu vo finiši logicky chýbali. V posledných desiatkach metrov na dráhe sa Konečnému pritrafila chybička. Predným kolesom škrtol o betónový obrubník a musel korigovať svoju dráhu. To už bolo jasné, že Montanari zvíťazí.  V súboji veľkej skupiny o tretiu priečku bol úspešný ďalší Talian Santembrogio. Družstvo Poliakov na vlastnom území stále neznížilo maličkú deväťdesiatsekundovú stratu na tím NDR a poľské vedenie adresovalo svojim reprezentantom kritické slová.
 
Výsledky 11. etapy (jednotlivci):  1. Montanari (Taliansko) 3:09:35 hod. 2. Konečný (ČSSR) + 0:30 min. 3. Santembrogio (Taliansko) 1:29 min....7. Vávra (ČSSR) + 1:44 min....15. Kvapil (ČSSR) + 2:11 min.  
 
Výsledky 11. etapy (družstvá): 1. Taliansko 9:32:45 hod. 2. Československo + 0:45 min. 3. Dánsko + 2:06 min.
 
Celkovo po 11. etape (jednotlivci):  1. Čerkasov (ZSSR) 44:47:15 hod. 2. Mickein (NDR) + 0:18 min. 3. Peschel (NDR) + 0:49 min. 4. Hojlund (Dánsko) + 1:18 min.....8. Vávra (ČSSR) + 3:46 min....16. Zelenka (ČSSR) + 8:39 min.
 
Cellkovo po 11. etape (družstvá): 1. NDR 134:23:12 hod. 2. Poľsko + 1:30 min. 3. Československo  + 12:47 min. 4. Belgicko + 17:48 min. 5. ZSSR + 19:59 min.
 
 
  1. etapa, Krakow – Rzesow, 155 km
 
Belgičan Schoeters bol nepochybne jednou z hlavných hviezd ročníka. V žiadnej z etáp neskončil mimo prvej desiatky, vždy jazdil v popredí, bol v niekoľkých dôležitých únikoch a vynikal aj v záverečných špurtoch. Zhruba od deviatej etapy ho trápili zapálené dýchacie cesty a belgický lekár ho odrádzal od pokračovania v pretekoch. Tvrdohlavý Schoeters nechcel o odstúpení ani počuť a napriek handicapu príkladne bojoval ďalej. V 12. etape bol znova veľmi aktívny, bol pri všetkom dôležitom a v závere sa mohol radovať. Dopustil sa však školáckej chyby, v špurte si bol asi dvadsať metrov pred páskou istý víťazstvom, zodvihol oslavne ruky nad hlavu a Dán Hojlund to využil. Do posledných metrov dal maximum a v konečnom rezultáte bol o šírku galusky v cieli skôr.
 
V závere boli na popredných pozíciách aj československí reprezentanti, ale finiš im veľmi nevyšiel.  Na premočenom a šmykľavom povrchu dráhy sa rozhodli neriskovať, a to sa premietlo do ich umiestnení. Kvapil skončil piaty, Zelenka ôsmy. Hrazdíra počas takmer celej etapy jazdil v popredí a mal sľubné šnace na úspech. Asi dva kilometre pred cieľom mal však na klzkej ceste pád a do cieľa dorazil odretý a doudieraný až na 51. mieste. Bol pritom účastníkom dlhého úniku osemčlennej skupiny, ktorá si vypracovala až jedenapolminútový náskok.
 
Hojlundovi výrazne pomohla minútová bonifikácia za víťazstvo. Posunul sa už na druhú priečku poradia jednotlivcov, a stratu na vedúceho Čerkasova znížil na 18 sekúnd.
 
Výsledky 12. etapy (jednotlivci):  1. Hojlund (Dánsko) 3:54:52 hod. 2. Schoeters (Belgicko) + 0:30 min. 3. Hanusik (Poľsko) + 0:45 min. 4. Marks (NDR) + 1:00 min. 5. Kvapil (ČSSR) + 1:00 min.
 
Výsledky 12. etapy (družstvá): 1. Dánsko 11:47:04 hod. 2. Belgicko + 0:02 min. 3. Poľsko + 0:17 min. 4. NDR + 0:32 min. 5. Československo + 0:32 min.
 
Celkovo po 12. etape (jednotlivci): 1. Čerkasov (ZSSR) 48:43:37 hod. 2. Hojlund (Dánsko) + 0:18 min. 3. Mickein (NDR) + 0:28 min. 4. Schoeters (Belgicko) + 0:49 min.....8. Vávra (ČSSR) + 4:00 min....16. Zelenka (ČSSR) + 8:39 min....20. Doležel (ČSSR) + 10:08 min.....21. Hrazdíra (ČSSR) + 10:59 min.
 
Celkovo po 12. etape (družstvá):  1. NDR 146:10:48 hod. 2. Poľsko + 1:15 min. 3. Československo + 12:47 min. 4. Belgicko + 17:18 min. 5. ZSSR + 19:59 min.
 
 
  1. etapa, Rzesow – Lublin, 192 km
 
Predposledný deň pretekov mal byť podľa predpokladov pomerne pokojný. Čakalo sa, že favoriti sa budú pozorne strážiť a odborníci sa zhodovali v názore, že zásadné presuny v klasifikácii jednotlivcov i družstiev sa konať nebudú. Všetko bolo ale úplne inak!
 
Iba prvých päť kilometrov odšliapal pelotón spolu, potom sa od neho oddelila osmička jazdcov. Vedúcu skupinu tvorili Hanusik (Poľsko), Sajdchužin (ZSSR), Levati (Taliansko), Nejčev (Bulharsko), Duchemin (Francúzsko), Moonen (Belgicko), Marks (NDR) a Vávra (ČSSR). Žiaden z týchto cyklistov nefiguroval na poprednom mieste klasifikácie, azda s výnimkou Vávru. Aj ten však bol až ôsmy so stratou rovných štyroch minút na lídra Čerkasova. Zloženie vedúcej grupy teda favoriti v pelotóne brali čiastočne s dešpektom a do stíhačky sa vôbec nehrnuli. Vedúca skupina ale predvádzala úžasný výkon. Jej náskok rýchlo rástol. Na dvadsiatom kilometri predstavoval 2 a pol minúty, na tridsiatom štyri minúty, na stom kilometri šokujúcich desať minút! Až vtedy si hlavné pole uvedomilo, že situácia je kritická. Jeho aktivita sa citeľne zvýšila, no niektorí jazdci mali eminentný záujem na tom, aby tempo pelotónu spomaľovali. Ako „brzdári“ sa najvýraznejšie prejavovali práve českoslovesnkí reprezentanti. Najväčší favoriti, cyklisti Poľska a NDR zostali veľmi dlho kľudní, veď oba tieto tímy mali vpredu jedného svojho zástupcu, tak sa podľa nich nič zásadné nedialo. Ich pozornosti akosi ušlo, že v úniku je aj Vávra. Borci na čele priam leteli vpred a na spomínanom stom kilometri, keď bol ich náskok spomínaných desať minút, bolo poriadie jednotlivcvov totálne poprehadzované. Rýchle prepočty naznačovali, že Vávra je virtuálne už v žltom tričku!  
 
Pelotón v posledných desiatkach kilometrov šliapal na plný plyn, ale stratu znížil iba čiastočne. Vávra si bol plne vedomý svojej pozície, v špurte nemal dôvod riskovať a do cieľa dorazil v pohode na siedmom mieste. Po dojazde pretekárov sa začalo horúčkovité prepočítavanie výsledkov. Výrazné zmeny v hodnotení jednotlivcov boli veľmi rýchlo potvrdené. Do žltého trička sa zajtra oblečie Karel Vávra, jeho náskok pred druhým Sajdchužinom bude viac než dve minúty...
 
Výsledky 13. etapy (jednotlivci): 1. Levati (Taliansko) 4:46:35 hod. 2. Hanusik (Poľsko) + 0:36 min. 3. Marks (NDR) + 0:51 min.....7. Vávra (ČSSR) + 1:06 min.....9. Schoeters (Belgicko) + 8:19 min.
 
Výsledky 13. etapy (družstvá): 1. Taliansko 14:36:23 hod. 2. Poľsko + 0:36 min. 3. NDR + 0:51 min. 4. Belgicko + 1:06 min. 5. Československo + 1:06 min.
 
Celkovo po 13. etape (jednotlivci): 1. Vávra (ČSSR) 53:35:18 hod. 2. Sajdchužin (ZSSR) + 2:13 min. 3. Hojlund (Dánsko) + 3:31 min. 4. Mickein (NDR) + 3:41 min. 5. Schoeters (Belgicko) + 4:02 min.
 
Celkovo po 13. etape (družstvá):  1. NDR 160:48:02 hod. 2. Poľsko + 1:00 min. 3. Československo + 13:02 min. 4. Belgicko + 17:33 min.
 
 
  1. etapa, Pulawa – Lublin, časovka jednotlivcov, 50 km + etapa s hromadným štartom Radoma – Varšava, 123 km
 
Posledný deň 21. ročníka Pretekov mieru nemohol byť napínavejší. Pomerne dlhá časovka mohla poradie jednotlivcov výrazne pomeniť, špecialisti na jazdu proti chronometru mali v rukách silné tromfy. Určite sa nečakalo, že v žltom jazdiaci Vávra bude v časovke medzi najlepšími, ale jeho výrazný náskok dával určité šance, že si vedúcu pozíciu udrží. Malou výhodou bolo aj to, že v časovke štartoval úplne posledný a mohol si tak kontrolovať časy konkurentov.  Ale zásadnou otázkou bolo to, o koľko zaostane za elitnými časovkármi, hlavne za Nemcom Peschelom.
 
Pred štartom časovky tréner Poliakov Lasak vyhlásil, že o konečných výsledkoch rozhodne práve jazda na čas. V podtóne sa dalo vytušiť, že jeho zverenci podniknú masívny útok na popredné priečky. Tak sa aj stalo, Poliaci mali v prvej desiatke až štyroch zástupcov, a aj presvedčivého víťaza. Ako sa dalo čakať, dlhá trasa vytvorila medzi jazdcami výrazné časové rozdiely. Od druhého miesta nižšie to nebolo také markantné, ale víťaz ostatným súperom doslova „uletel“. Poliaci v časovke porazili reprezentantov NDR o priepastných 7:15 minúty. Razantným spôsobom tak odobrali najvážnejším rivalom modré dresy najlepšieho tímu. Pre cyklistov NDR mohlo byť liečivou náplasťou aspoň to, že práve ich jazdec nakoniec vyhral klasifikáciu jednotlivcov.
 
Na ťažkej a dlhej trase časovky exceloval poľský líder Magiera. Na všetkých medzičasoch bol s prevahou najrýchlejší, a hoci intervaly medzi štartujúcimi borcami boli jeden a pol minúty, Magiera dokázal predbehnúť krajana Czechowského a troch Nemcov Hoffmanna, Marksa i Amplera. Fantastický výkon Magieru ilustruje aj jeho priemerná rýchlosť v časovke, ktorá mala hodnotu 42,3 km / hod. Druhého v poradí, Nemca Peschela, zdolal Magiera o takmer 2 minúty, s časovými bonifikáciiami za víťazstvo a druhé miesto (60, resp. 30 sekúnd) bol rozdiel medzi nimi 2:19 minúty. Poliaci mali v prvej päťke až troch svojich zástupcov a v hodnotení krajín boli zrazu na čele s výrazným náskokom.
 
Peschel podal výkon na hranici svojich možností, pre neho nebol podstatný Magiera, ale muž v žltom, náš Vávra. Peschel na Vávru „nahnal“ zhruba 4 minúty, čo mu tesne stačilo na to, aby si privlastnil žlté tričko. Pred záverečnou etapou s hromadným štartom mal Peschel k dobru na Vávru 16 sekúnd, čo mu malo s podporou kolegov pohodlne stačiť na celkové víťazstvo. Vávra zo seba v časovke vydal maximim, v cieli sotva chytal dych, no na Magieru stratil veľavravných vyše 7 minút!
 
Výsledky 14. etapy (časovka jednotlivcov):  1. Magiera (Poľsko) 1:10:57 hod. 2. Peschel (NDR) + 2:19 min. 3. Iffert (NDR) + 3:35 min. 4. Blawdzin (Poľsko) + 3:58 miin. 5. Hanusik (Poľsko) + 3:59 min. 6. Hojlund (Dánsko) + 4:01 min.
 
Výsledky 14. etapy časovka, družstvá): 1. Poľsko 3:39:47 hod. 2. NDR + 7:15 min. 3. Československo + 7:56 min. 4. ZSSR + 9:22 min.
 
 
  1. etapa, Radoma – Varšava, 123 km
 
Iba zázrak mohol ešte prinavrátiť nášmu Vávrovi žlté tričko. Najschodnejšou cestou bolo nepochybne umiestnenie na stupni víťazov a príslušná časová bonifikácia. Priebeh etapy však potvrdil prognózy, Nemci a Poliaci boli po celý čas v strehu a nepripustili ani minimálne komplikácie. Väčšinu prevažne rovinatej trasy jazdil pelotón spolu, a naša nádej aspoň blikala. Veď čo ak by Vávra skončil do druhého miesta a Peschel mimo stupňa víťazov? Naše nádeje sa rozplynuli asi 20 kilometrov pred cieľom. Vtedy sa dostala do úniku štvorčlenná skupinka, ktorú tvorili Ampler (NDR), Blawdzin (Poľsko), Santambrogio (Taliansko) a Minjens (Belgicko). Štvorica silných jazdcov si rýchlo vypracovala asi minútový náskok a s blížiacim sa cieľom bolo jasné, že vyhrá niekto z tohto kvarteta. Zároveň sa naše sny o žltom drese rozplynuli. Nikomu z pelotónu bonifikácia nepripadne, a tak ani Vávra nezlepší svoje postavenie.
 
Na štadióne vo Varšave hľadisko praskalo vo švíkoch, na tribúnach sa tiesnilo 100 000 divákov. Hlásateľ ich neustále informoval o situácii na trase a poľskí kibici dúfali, že Blawdzin etapu vyhrá. Hlbšie zasvätení (hlavne tréneri) však dobre vedeli, že v absolútnej rýchlosti sa Blawdzin sotva môže porovnávať s Amplerom. To sa vo finiši plne potvrdilo, Nemec s prehľadom zvíťazil.
 
Výsledky 15. etapy (jednotlivci):  1. Ampler (NDR)  2:53:07 hod. 2. Mintjens (Belgicko) + 0:30 min. 3. Santambrogio (Taliansko) + 0:45 min.
 
Výsledky 15. etapy (družstvá): 1. NDR 8:39:51 hod. 2. Belgicko + 0:30 min. 3. Taliansko + 0:45 min....6. Československo + 1:45 min.
 
Celkovo po 15. etape (jednotlivci):  1. Peschel (NDR) 57:45:58 hod. 2. Vávra (ČSSR) + 0:16 min. 3. Magiera (Poľsko) + 0:54 min. 4. Sajdchužin (ZSSR) + 1:06 min. 5. Hojlund (Dánsko) + 1:38 min. 6. Hanusik (Poľsko) + 2:24 min. 7. Pacary (Francúzsko) + 4:04 min. 8. Schoeters (Belgicko) + 4:12 min. 9. Mickein (NDR) + 6:07 min. 10. Czechowski (Poľsko) + 6:14 min.....15. Zelenka (ČSSR) + 11:27 min.16. Doležel (ČSSR) + 11:59 min....19. Hrazdíra (ČSSR) + 13:35 min.
 
Celkovo po 15. etape (družstvá):  1. Poľsko 173:09:40 hod. 2. NDR + 5:15 min. 3. Československo + 20:43 min. 4. Belgicko + 27:34 min. 5. ZSSR + 29:21 min.
 
Víťaz klasifikácie jednotlivcov Axel Hermann Peschel mal v čase svojho triumfu na Pretekoch mieru 27 rokov. Bol súčasťou štvorčlenného družstva NDR, ktoré na olympijských hrách v Mexiku 1968 obsadilo v časovke na 100 kilometrov 13. miesto. V jeho vlasti to bolo hodnotené ako totálny prepadák, Klaus Ampler, Günther Hoffmann, Dieter Grabe a Axel Peschel boli po návrate domov podrobení zdrvujúcej kritike. O 24 rokov neskôr jeho syn Uwe na OH v Barcelone zvýšil reputáciu mena Peschel. Spolu s Dittertom, Meyerom a Richom v tíme zjednoteného Nemecka po fantastickom výkone získali v rovnakej disciplíne zlato.
 
 
Informácie čerpáme z návštev knižníc a zdrojom tohto ročníka je denník Pravda.