Na samý záver roka sa obzrieme posledný raz za uplynulou sezónou. Bola plná historických udalostí a lámaní rekordov. Keď na ňu nahliadneme spätne, tak by sa dala označiť za Pogačarovu sezónu. Napriek tomu, že bol objektívne najúspešnejším cyklistom tohto roka, nebolo to len o Slovincovi.
Mark Cavendish prekonal desaťročia starý rekord Eddyho Merckxa. Remco Evenepoel vytvoril nový získaním oboch zlatých medailí na olympiáde. Primož Roglič získal svoju štvrtú Vueltu a Mathieu van der Poel pridal do zbierky ďalšie monumenty. Bolo teda z čoho vyberať a my Vám predstavujeme 10 najikonickejších momentov sezóny aj s videami.
10. Afrika definitívne na cyklistickej mape
Historicky prvý Afričan tmavej pleti vyhral etapu na Tour de France. Nebol nim nik iný ako Biniam Girmay a z jednej etapy boli nakoniec tri a zelený dres k tomu. Okrem toho, že je to vrchol jeho doterajšej kariéry, je to tiež míľnik pre africkú cyklistiku. Girmay spôsobil v rodnej Eritrey vlnu ošialu.
Nikdy v tejto krajine nesledovali nejaké preteky toľkí ľudia ako po tom, čo predviedol mladý talent na Tour. Aj na samotný ceremoniál v Nice ho prišla podporiť slušná enkláva krajanov. Je to jasný znak globalizácie cyklistiky, do ktorej sa snaží UCI vo veľkom investovať. Ďalším míľnikom sú budúcoročné majstrovstvá sveta v Rwande.
![]() |
9. Nelietajte blízko slnku...popálite sa!
Tadej Pogačar neovládol sezónu náhodou, už v úvode roka si vyslúžil rešpekt svojím 80-kilometrovým sólom na Strade Bianche. V dominantných výkonoch pokračoval aj na Gire, keď sa do pamäti pretekárov aj divákov zapísal spôsobom, akým deklasoval konkurenciu v druhej etape. Jediný sa snažil jeho zrýchlenie pokryť Ben O'Connor a ten za to následne draho zaplatil.
Po etape sa Austrálčan na margo svojho výkonu vyjadril, že "lietal príliš blízko slnka a popálil sa", vraj nič podobné už skúšať nebude. Podľa následujúceho vývoja pretekov sa až zdalo, akoby sa slová O'Connora stali akýmsi precedensom. Pogačar útočil kde chcel a nikto sa viac neodvážil mu klásť odpor. Prvú Grand Tour sezóny vyhral s neobyčajnou ľahkosťou.
![]() |
8. Pozor na hrbole na ceste! Pád, ktorý definoval sezónu
Jeden z najhrozivejších momentov roka sa ohral v štvrtej etape World Tour pretekov Okolo Baskicka. V pravotočivej zákrute počas zjazdu sa padalo hneď z čela pelotónu a na zemi sa ocitla takmer polovica balíka. Najhoršie dopadli Jay Vine a Steff Cras, ale taktiež Jonas Vingegaard, Remco Evenepoel čí Primož Roglič museli po početných zraneniach odstúpiť.
Razom sa cesta k Pogačarovmmu Double zdala ľahšia, jeho najväčších súperov čakala dlhá rekonvalescencia. Najviac z nich na pád doplatil Vingegaard, ktorý mal niekoľko zlomenín a pneumotorax, takže nemohol na Tour plnohodnotne vyzvať svojho veľkého rivala a víťaza Gira. Pád sa odohral 4. apríla a výrazne poznačil ďalší vývoj sezóny.
![]() |
7. Na kockách je nezastaviteľný
Reč je o Mathieu van der Poelovi, ktorý kraľoval klasikám na mačacích hlavách celú jar. Už na Sanreme miešal karty, keď pomohol k prvému monumentálnemu víťazstvu svojmu kolegovi Philipsenovi, sám skončil 10. Z flámskych klasík sa zúčastnil len na vybraných štyroch, ale z toho tri vyhral, menovite E3 Saxo Classic, Okolo Flámska aj Paris Roubaix, všetky po únikoch ďaleko pred cieľom. Premožiteľa našiel len na Gent-Wevelgem, kde ho v priamom súboji prešprintoval Mads Pedersen.
Svoju víťaznú šnúru po double Ronde - Roubaix sa pokúsil natiahnuť aj v Ardenách. Na Amstli však medzi najlepšími chýbal a na Liége mu to pri víťazstve Pogačara vyšlo na tretie miesto. Aj napriek tejto prehre má Holanďan na konte 6 monumentov a v tejto štatistike sa nachádza na 14. mieste historického rebríčka, so súčastných cyklistov je na tom lepšie len Pogačar so siedmimi. Kariéra MVDP zďaleka nekončí, na svoje konto ešte zopár veľkých klasík nepochybne pridá.
![]() |
6. Porážka toho, koho nehodno vyzývať
Túto sezónu prechádzal Pogi pretekmi ako nôž maslom, až na dve výnimky. Prvú porážku utŕžil od Narvaréza v prvej etape Gira. Druhú, bolestivejšiu musel prekusnúť od svojho najväčšieho rivala na GT poli. Jonas Vingegaard dokázal aj po tom, čím si prešiel od pádu v Baskicku začiatkom apríla, vyhrať 11. etapu Tour v polke júla s finišom v Le Lioran. Po Tadejovom nástupe ďaleko pred cieľom to vyzeralo na ďalšiu ukážku dominancie v podaní Slovinca.
Avšak po tom čo sa Pogačar zbavil všetkých súperov a upaľoval do cieľa sám, Vingegaard chytil druhý dych a v priebehu jedného stúpania zmazal náskok na muža v žltom. Nakoniec spolu ostali až do cieľa a na prekvapenie všetkých Tadej nedokázal Jonasa na páse prešputovať. Bola to iskra nádeje, ktorá dávala šancu akejsi dráme v boji žltý dres, ktorý bol dovtedy pevne v Pogačarových rukách.
![]() |
5. Roglič vyrovnáva rekord na Vuelte
Starší zo Slovincov sa zaslúžil o to, že aj posledná Grand Tour v roku 2024 skončila v slovinských rukách. Primož Roglič si už tradične chodí naprávať chuť po neúspešnej Tour na Vueltu Espaňa. Po takomto slede udalostí zatiaľ vždy Vueltu vyhral, inak tomu nebolo ani tento rok. Po pádoch a odstupení z Tour de France sa opäť v auguste vrátil na španielske cesty.
Jeho tím stavil na istotu a Rogličovi privolal na pomoc všetkých najlepších vrchárov zostavy. Po boku trojnásobného víťaza la roja sa na štart v Lisabone postavili Aleksandr Vlasov, Dani Martínez aj mladý Florian Lipowitz. Lepšiu podporu v kopcoch si ani trojnásobný víťaz Vuelty nemohol priať a pri každej menšej príležitosti ukazoval Red Bull svoju silu. Tú nakoniec premenil Primož na štvrté víťazstvo Vuelty, čím vyrovnal historický rekord.
![]() |
4. Čas lepší ako dopingoví hriešnici, výkony Pogačara v horách vyvolali pochybnosti
Špeciálnu pozornosť si zaslúžia časy, ktoré Pogačar dosiahol na ikonických stúpaniach v Taliansku aj Francúzsku pri svojich GT triumfoch. Na Tour vyhral 5 horských etáp, z toho jednu po zjazde z Galibiera a ďalej bol najlepší na stúpaniach Plat d'Adet a Plateau de Beille v Pyrenejách a tiež Isola 2000 a Col de la Couillole v Alpách.
Konkrétne výkon na Plateau de Beille je označovaný za najlepší vrchársky výkon všetkých čias. Pogačar prekonal rekord Marca Pantaniho o dychberúce tri a pol minúty, takmer 16-kilometrové stúpanie s priemerným sklonom 7,9% vyšiel za 39:50 rýchlosťou 23,7 km/h!
![]() |
3. Cav to predsa dokázal!
Ruku na srdce kto veril, že veterán Cavendish dokáže uviesť svoj sen o prekonaní Merckxovho rekordu? Kanibal držal dlhé roky prvenstvo v množstve víťazných etáp na Tour de France nazbieral ich až 34. Toto číslo sa zdalo neprekonateľné, veď aj šprintéri ako Kittel či Philipsen, ktorí dokázali vyhrať aj po 4-5 etáp v jednej edícii sa udržali na vrchole rok či dva takže sa nezdalo, že by niekto Merckxa mohol ohroziť.
Nik však nerátal s tým, aký nezlomný dokáže byť Mark Cavendish. Brit zbieral etapové vavríny rok čo rok a dokonca keď sa už zdalo, že je za zenitom a žiadne veľké víťazstvo už nepridá sa dokázal vrátiť. Sám si zohnal sponzora, aby sa mohol vrátiť do Soudalu a vyhrať s Vlčou svorkou v ročníku 2021 až 4 etapy! Zrazu ich mal celkovo na konte už 34 a chýbalo mu jediné do prelomenia rekordu.
Aj keď Markova výkonnosť nebola ani zďaleka tam kde kedysi, s vidinou zlomenia rekordu pokračoval vo svojom sne. Dôveru do neho vložil riaditeľ Astany Vinokurov a tomuto cieľu podriadili všetko. Prišiel rok 2024 a rýchlik z ostrovu Man všetkým ukázal svoju veľkosť a dokázal svoj sen dosnívať. Pocity tohto historického okamihu si môžete pripomenúť v priloženom videu.
![]() |
2. Historické olympijské double pre Remca
Pri toľkých ikonických momentoch v sezóne aj zapadol počin Remca Evenepoela, ktorému za podarilo na olympiáde v Paríži ovládnuť časovku aj preteky s hromadným štartom ako vôbec prvému cyklistovi v histórii. V časovke zvíťazil so 14-sekundovým pred Filippom Gannom, ktorý mu bol jediným vyzývateľom, ostatní už mali značnú stratu.
Hromadné preteky sa mu podarilo ovládnuť po ataku vyše 30 kilometrov pred cieľom, kde mu najprv robil spoločnosť Valentin Madouas. 15 kilometrov pred cieľom sa majster sveta z roku 2022 osamostnatnil na čele pretekov a na ceste za víťazstvom ho nezastavil ani defekt tri kilometre pred páskou. Situáciu zvládol síce nie s chladnou hlavou, ale napriek tomu s prehľadom a svoj náskok udržal až do cieľa, kde si stihol aj zapózovať pod Eiffelovkou.
![]() |
1. Kráľ sezóny korunovaný
Výhry Tadeja Pogačara boli v sezóne na bežnom programe, veď ich nazbieral suverénne najviac so všetkých, až 25! Väčšinu už nich sme už zmienili aj v tomto článku, vrátane legendárneho Double Giro-Tour, pričom na každej z GT vyhral zároveň po 6 etáp. Pridal k tomu ešte dva monumenty, prvý z nich na jar, keď nenašiel premožiteľa na Liége - Bastogne - Liége.
Potom prišla jeseň a Tadej sa znovu ukázal v celej sile. Najprv vyhral GP Montréal ako inak, po sóle. V Kanade sa výborne pripravil na majstrovstá sveta v Zürichu, kde bol, samozrejme, najväčším favoritom. Najlepší cyklista súčasnosti opäť prekvapil celý svet, keď zaútočil celých 100 kilometrov pred cieľom a sezónu vyšperkoval získaním Triple crown (Giro-Tour-MS).
Aby toho nebolo málo dúhový dres prišiel čerstvý majster sveta ukázať ešte na Giro del Emilia a aj Il Lombardiu a obe v ňom aj vyhral. Diskutuje sa o tom, že rok 2024 v podaní Pogačara bol dosť pravdepodobne najlepšou sezónou všetkých čias.
![]() |