Piatok na Vuelte: Roglič vyhral už aj rovinatú etapu, opäť mu patrí najcennejší dres

 

 

 

 

Aj keď desiaty deň na mape vyzeral na šprintérsku koncovku, detailný pohľad na dojazd etapy v meste Suances hovoril o tom, že v samom závere bude krátky 1700-metrov dlhý kopec s päťpercentným sklonom. Základná otázka teda bola taká, či to šprintérske tímy dokážu pripraviť na záver do silového špurtu, alebo sa im to vymkne spod kontroly a o víťazstvo sa pobijú útočné typy pretekárov, ktoré si dnešný deň zakrúžkovali hrubou fixou.

 

Otázkou tiež bolo, či bude chcieť Bora ťahať pelotón, pretože Ackermannovi ten záver príliš nevyhovoval. V Deceunincku asi verili Bennettovi viac ako v Bore Pascalovi. Sila a záujem ťahať v balíku teda mohla byť obmedzená. Teoreticky to mohol byť aj deň pre únik, ak by sa do neho dostalo dosť ľudí, zvučných tempárskych mien. To sa síce nestalo a objavili sa tam len štyria ľudia, no balík im dovolil poriadny náskok. Brent Van Moer (Lotto), Pim Ligthart (Direct Energie), Jonathan Lastra (Caja Rural) a Alex Molenaar (Burgos), za ktorými sa dlhší čas vetral Michal Paluta (CCC), si vydobili až jedenásť minút.

 

 

? Es viernes, y el cuerpo lo sabe!

Thank God It's Friday??????

⁦@davideformolo⁩
⁦@TeamUAEAbuDhabi⁩#LaVuelta20 pic.twitter.com/7M4mQESnMf

— La Vuelta (@lavuelta) October 30, 2020

 

 

Po dvoch hodinách bolo kľúčové, že čo sa udeje. Či bude náskok ďalej narastať bez jasného pána v pelotóne, alebo to do rúk vezmú nejaké celky a urobia v tejto etape show. Chopili sa toho Mitchelton - Scott a Deceuninck - Quick-Step. Náskok kvarteta vpredu okamžite začal klesať. Neskôr sa pridal aj domestik Astany.

 

Keďže sa nič zásadné nedialo, v cyklistickom svete stále rezonoval záver včerajšej etapy a penalizácia Sama Bennetta, ktorý sa stal ďalším príkladom ako vyzerá cyklistika a dojazdy po Jakobsenovom zranení. Teraz sa prísne rozhodnutie rozhodcov belgickému tímu nepáčilo a Patrick Lefevere sa dokonca dostal do sporu s manažérom Treku Lucom Guercilenom, ktorý bol za potrestanie "ataku" na jeho pretekára Emilsa Liepinsa. Lefeverovi sa totiž nepáčilo, že Lotyš sa pokúšal narušiť vlak DQT a Bennett sa v podstate bránil. Že Trek nešiel stratégiou vlastného vlaku, ale nabúrania súperovho, čo by sa v športe džentlmenov diať nemalo.

 

 

How many sprints he won @l_guercilena ???? We’re was your lead out ??? https://t.co/yZRRxcChwH

— Patrick Lefevere (@PatLefevere) October 29, 2020

 

 

Jediný klasifikovaný kopec sa nachádzal 60 km pred páskou. Bol najnižšej tretej kategórie - Alto de San Cipriano: dĺžka 4,3 km; sklon 5 %. Únik mal už len necelé štyri minúty k dobru. Zaujímavé bolo, že zatiaľ čo Deceuninck ťahal balík aj priamo počas stúpania, Sam Bennett sa začal sám výrazne trápiť a odpadať z hlavného poľa. To jeho tím prekvapilo, stiahli sa z čela a tempo naozaj mierne spomalilo. Bolo zjavné, že to Ír ešte "prežije", pretože tam bol aj zjazd a do cieľa bolo ešte ďaleko, no bol to výkričník pred dojazdom, že asi sa dnes dobre nevyspal a bude treba myslieť aj na plán B či C.

 

Neskôr sa ukázalo, že "Podlahári" s tým už asi rátali, lebo zotrvávali vpredu a Bennett sám plápolal na chvoste a už bolo len otázkou času, kedy odpadne za balík. 30 km pred cieľom teda bolo jasné, že to určite nebude normálna šprintérska koncovka, lebo keď odpadol Sam, zrejme to čaká aj Pascala, teda ukážu sa zrejme výbušní pretekári naprieč tímami. Teoreticky možno aj vrchári, ktorí vždy chcú byť tam, kde sa niečo deje aj z bezpečnostných dôvodov.

 

 

- ponuka z nášho eshopu -

 

 

Necelých dvadsať kilometrov pred dojazdom bol krátky brdok, ktorý opäť vzal sily naprieč štartovým poľom. Pôvodný únik Van Moer, Ligthart, Lastra a Molenaar bol dostihnutý za týmto kopcom. Stále pracovali najmä Mitchelton, Deceuninck a Astana. V týchto momentoch sa jazdilo na širokej a dosť otvorenej ceste s prítomnosťou vetra, takže nejaké sólo ataky neboli ešte na programe. Dopredu sa vydral aj Ineos, aby sa mohol vyhnúť prípadným problémom. Prvou lastovičkou bol Juhoafričan Willie Smit vo farbách Burgosu-BH. Vyžiadal si trochu pozornosti už desať km pred dojazdom.

 

Nasledoval už oveľa zaujímavejší pokus dvojičky UAE - DQT Ivo Oliviera - Rémi Cavagna. Aj oni však boli len udičkami. Vydržali ale slušne dlho, Cavagna až do méty 3,5 km pred páskou. Balík ťahala najmä Astana a Ineos. Úplne dopredu sa vytiahli  vrchári - Carapaz či Roglič. Nikomu sa nedarilo zaútočiť. Vyzeralo to na zvláštny špurt širokého spektra ľudí. Tak to aj bolo. Ako prvý nasadil do špurtu najlepší vrchár Guillaume Martin (Cofidis), ale to bolo priskoro.

 

 

The Green Jersey wins the sprint. Makes sense. ? #LaVuelta pic.twitter.com/1fSwhBotrm

— Mihai Simion (@faustocoppi60) October 30, 2020

 

 

Napokon bol o štyri bicykle najsilnejší Primož Roglič (Jumbo). Predviedol najlepšie nohy aj načasovanie a zhrabol aj desať bonifikačných sekúnd. Felix Grosschartner (Bora) aj Andrea Bagioli (Deceuninck) vyrazili priskoro. Tímy, ktoré sa najviac snažili - Astana a Mitchelton napokon obsadili len štvrtú, resp. piatu priečkou zásluhou Alexa Aranburua a Roberta Stannarda.

 

Richard Carapaz to v závere nezvládol dobre. Skúsil špurtovať, ale priskoro a napokon tak vyfučal, že sa tam vytvorila diera. Rozhodcovia museli rozhodnúť, či nakúpi tri sekundy. Ak by sme zrátali túto stratu s bonifikačnými, Roglič by ho dorovnal a aj vyzliekol z la roja. Rozhodcovia dieru napokon uznali a Slovinec sa dostal späť do červeného dresu.

 

 

Video posledného kilometra

 

 

Jumbu to dnes vyšlo perfektne. Odpracovali im to ostatné tímy, ale zásluhou ich supersilného lídra si napokon všetko uchmatli oni. Pre Primoža to bol už tretí triumf na tohtoročnej Vuelte a znova zvýšil náskok aj v bodovacej súťaži. Okrem dojazdu na Aramón Formigal predvádza suverénnu jazdu. Pre jeho súperov teda ostáva jediná nádej, že si ešte vyberie horší deň v kopcoch - možno aj tento náročný víkend.

 

 

 

 

Zvlnený profil je posiaty mnohými kratšími stúpaniami, ale len jedno z nich dostalo označenie horskej prémie. Hneď po štarte sú pripravené dva výstupy s priemerným sklonom päť až šesť percent, kde sa môže odtrhnúť od balíka zaujímavá skupina s cieľom zabojovať o etapový triumf. Nasledujúce úseky nie sú náročné, miestami sa vynorí kopec s prevýšením v okolí piatich percent, ale po horskej prémii Alto de San Cipriano (5,1 km; 4,2 %) sa dostane pelotón na zaujímavejší terén. Potom príde do rany nehodnotený kopec s podobnými parametrami, aké má predchádzajúca prémia, a až do cieľa bude viesť vlnitá trasa. Sedem kilometrov pred páskou vrcholí 3700-metrový kopec, kde sa objavia aj zaujímavé gradienty, a do samotného cieľa privedie jazdcov 1700-metrový kopec s priemerom päť percent. Koncovka určená pre výbušných jazdcov s klasikármi, ktorí sa musia rozhodnúť, či stavia na účasť v úniku, alebo zvolia celodennú kontrolu utečencov v pelotóne.