Časovka do Nice len potvrdila obrovskú dominanciu Pogačara, Tour ukončil šiestym triumfom

Od roku 1975 sa Tour de France končievala na Elyzejských poliach v Paríži, no pre toľko spomínané prípravy na olympijské hry sa A.S.O. rozhodlo ukončiť 111. ročník tiež veľmi štýlovou časovkou z Monaka do Nice. Šlo sa aj cez viacero zákrut okruhu Formuly 1 vrátane tunela. Žiaľ, dramatizáciu pretekov už nepriniesla, pretože Tadej Pogačar Tour opanoval suverénne. Navyše, prvých päť miest sa zdalo byť stabilných bez šancí na zmeny za normálnych okolností.

Vzhľadom na náročnosť trasy s kopcom La Turbie (8,1 km; 5,6 %) sa nedal očakávať víťaz mimo tých najlepších vrchárov, teda prvé tri a pol hodiny boja proti chronometru nemali zásadný význam. Napríklad taký Wout Van Aert nešiel naplno a zasa čas Victora Campenaertsa pekne ukázal, že to nie je trať pre špecialistov - lebo 48:38 už ani v tom čase nestačilo na prvenstvo.
 

Po dvoch tretinách pretekárov v cieli sa do vedenia dostal kolumbijský vrchár Astany Harold Tejada, ktorý bol celé tri týždne neviditeľný napriek tomu, že úplne nepatril do Cavendishovho vlaku. Zajazdil čas 48:14. Ten ostal najrýchlejší ešte aj v čase štartu žltého muža zo Slovinska.

Po prvom medzičase to vyzeralo tak, že o triumfu budú bojovať prví dvaja muži. Tadej Pogačar viedol o sedem sekúd pred Jonasom Vingegaardom. Remco Evenepoel strácal 26 sekúnd a zo zvyšku úplne odskočeného sveta bol najrýchlejší Derek Gee, ktorý mal šancu posunúť sa cez Jorgensona na ôsmu priečku celkovo. Zdalo sa, že z Top 10 asi vypadne Giulio Ciccone, ktorého výrazne prehrával Santiago Buitrago.

Po druhom medzičase sa status-quo len potvrdilo, medzery sa zväčšovali. Pogačar čoraz viac unikal Vingegaardovi, ten Evenepoelovi a ešte aj ten suverénne oproti zvyšku súperov. Zaujímavé to ešte mohlo byť medzi štvrtým Joaom Almeidom a piatym Mikelom Landom, kde bol napriek papierovým predpokladom rýchlejší skúsený Španiel. Bolo zrejmé, že rozhodne zjazd smerom do cieľa.

Tejadu zdolal ako prvý až nádejný Kanaďan Derek Gee. No hneď vzápätí ho o 23 sekúnd porazil Matteo Jorgenson, ktorý si tak udržal svoju ôsmu priečku napriek pádu v jednej zo zákrut. Zmena napokon neprišla ani medzi Almeidom a Landom, hoci ten šiel asi životnú časovku. Almeida lepšie zvládol zjazd.

Pogačar napokon Vingegaarda zdolal o masívnych 63 sekúnd. 1:14 zaostal Evenepoel a spomedzi ľudí mimo pódia bol napokon najlepší Jorgenson, ale až s odstupom 2:08. V celkovom poradí už k zmenám v Top 10 nedošlo. Jedinou výnimkou bol jej posledný muž, keď Cicconeho vymenil Buitrago.

Pogačar teda získal prvé double Giro - Tour od roku 1998 a dokázal to doslova šialenou dominanciou - šiestimi víťazstvami v Taliansku aj Francúzsku. Budeme zvedaví, ako bude jeho kariéra pokračovať ďalej, pretože jedno je isté - o rok sa Vingegaard s Evenepoelom vrátia silnejší. Najbližšou motiváciou pre Pogačara môže byť olympijské zlato už o 13 dní.

Vyjadrenie Tadeja Pogačara (víťaz)

"Nedokážem opísať, ako som šťastný. Zažil som dva ťažké roky na Tour, kde som urobil množstvo chýb. Tu mi to už výborne vyšlo. Bola to Grand Tour, kde som mal najvyššiu sebadôveru. Užíval som si preteky, podporu fanúšikov i tímu.  Som rád aj za túto časovku, užil som si, že sme mohli štartovať a šli aj po najslávnejšom motoristickom okruhu sveta. Veľa som trénoval na tejto trati, pripravoval sa. Počkal som na prvý medzičas a potom ma to už nezaujímalo. Šiel som si už svoje. Do budúcna by som veľmi chcel získať dúhový dres. To bude mojim ďalším cieľom, no mám ešte čas, myslím si."

 

Centrála

Štartová listina

Pravidlá Tour